5Sžfk/57/2020

1. Žalovaný rozhodnutím č. 101472721/2017 z 03.07.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 100492010/2017 z 20.03.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 17.358,52 Eur na dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „daň“) podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) za zdaňovacie obdobie roka 2011.

daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 priznal daň vo výške 0,- eur, čo predstavuje o 17.358,52 eura menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. 3. Správca dane počas daňovej kontroly zistil že, spoločnosť AsiaNet Hungary Kft.

5. Podľa knihy došlých faktúr za rok 2011 spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. realizovala v roku 2011 dielo fotovoltaickú elektráreň v sume 305.493,97 eura v zmysle obojstranne podpísanej prílohy k dodávateľskej faktúre interné číslo 11ZF0003 od dodávateľa AsiaNet

7. Podľa správcu dane za sumu 1.284.066,- eur nebol fakturovaný ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný majetok, uvedenú faktúru žalobca zaúčtoval dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet 0,52 a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet 0,42.

Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa § 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom dbal na to, aby bolo daňovému subjektu počas celého výkonu daňovej kontroly umožnené uplatňovať si práva v zmysle § 45 zákona. Predkladané dôkazy hodnotil správca dane podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

10. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/212/2017-61 zo 14.05.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol správnu žalobu žalobcu. 11. V odôvodnení rozsudku správny súd po rekapitulácii zistení správcu dane najmä uviedol, že - žalobca zaúčtoval v roku 2011 na účet 0,52 DAL (počiatočný stav) poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok a na účet 042100 - obstaranie dlhodobého hmotného majetku, na ktorom sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, zaúčtoval sumu 1.284.066,00 eur nepreukázanú nadobudnutím dlhodobého majetku a následne zaradil sumu 1.284.066,00 eur na účte 022200 samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí ako súčasť sumy 4.220.058,33 eur; - faktúra číslo BD8LA0061120 (interné číslo 31ZF0003) obsahuje sumy realizačných faktúr v celkovej sume 2.689.011,03 eura a sumu 1.284.066,00 eur zo zálohovej faktúry CO8LA0451178, ktorej realizácia nebola preukázaná; - žalobca nepreukázal nadobudnutie majetku v sume 1.284.066,00 eur; - cena za kompletné vyhotovenie elektrárne bola v zmysle zmluvy o dielo v hodnote 4.278.571,00 eur; - v účtovníctve žalobcu bola preukázaná realizácia diela v hodnote 2.994.505,00 eur, ktorá bola aj uhradená a platby prijaté spoločnosťou AsiaNet Hungary Kft., a preto tak, ako konštatoval správca dane, žalobca účtovníctvo neviedol správne; - maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. vystavila dňa 19.8.2010 faktúru č. CO8LA0451178 v sume 1.284.066 eur (bola uhradená žalobcom), nezaúčtovala vyššie uvedenú sumu do príjmov, ale zaúčtovala ju ako preddavok - zálohu, ktorá bola presunutá z účtovníctva maďarského DS na koniec toho istého roku. Maďarský DS tiež prijal faktúru dňa 19.8.2010 od nemeckej spoločnosti Enviro Contact GmbH v sume 1.284.066 euro, ktorú maďarský DS zaúčtoval vo svojom účtovníctve tiež ako zálohu/preddavok. Po bankovom prevode od žalobcu smerom na účet AsiaNet Hungary Kft., maďarský DS presunul celú sumu na bankový účet nemeckého DS. - o vyššie uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 4.11.2016; - zálohová faktúra č. CO8LA0451178 zo dňa 19.08.2010 neobsahuje údaje v zmysle § 74 ods. l písm. d/ a f/ zákona o dani z pridanej hodnoty, a to konkrétne dátum dodania tovaru alebo služby, množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby; - účtovná jednotka eviduje zálohovú faktúru a účtuje len o jej úhrade; - je pravdou, že zákon o dani z pridanej hodnoty sa nevzťahuje na maďarský daňový subjekt, avšak bolo na žalobcovi, aby so svojim dodávateľom zabezpečil, aby údaje uvedené na faktúre boli v súlade so slovenským právnym poriadkom, aby v prípade podozrenia, že obchodná transakcia neprebehla tak, ako sa deklaruje na faktúrach vystavených jeho dodávateľom, vedel vierohodným a zákonným spôsobom preukázať svoje tvrdenia; - účtovný prípad je účtovná operácia, ktorá vzniká pri plnení hospodárskej spolupráce, a ktorá je predmetom evidencie v účtovníctve. Vecná podstata účtovného prípadu je účtovný zápis.

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p., v ktorej najmä namietal, že - z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, čo bolo dôvodom neuznania ročných odpisov zo sumy 1.284.066,- eur; - daňové orgány ani súd nespochybňovali, že sťažovateľ uzavrel s maďarským DS zmluvu na dodávku FVE za cenu vo výške 4.278.571,- eur, a že dielo bolo zhotovené, čo potvrdzuje preberací protokol ako aj vyhlásenie zhotoviteľa; - cena diela bola v plnej výške uhradená; - je nepochopiteľné, prečo daňové orgány a správny súd odmietajú zahrnúť zálohu do výslednej ceny diela, ktorého realizáciu nespochybňujú; - záver správneho súdu, týkajúci sa predloženého znaleckého posudku je nesprávny, nakoľko ak by mala byť obstarávacou cenou výrobná cena, vylučovalo by to možnosť dosiahnutia zisku u dodávateľa; - pri platbe vo výške 1.284.066,- eur je účtovným dokladom faktúra číslo C08LA0451178; - skutočnosť, že daňovým výdavkom je náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov znamená len toľko, že musí ísť o výdavok, ktorý je v spojení s ďalšími výdavkami spôsobilý v budúcnosti generovať príjem, sťažovateľ nie je povinný preukazovať konkrétny príjem a súvis s výdavkom, dokonca k dosiahnutiu príjmu reálne ani nemusí dôjsť; - nie je zrejmý význam záveru o tom, že zmluvne dohodnutá cena za vybudovanie FVE nie je cenou za realizáciu; - z napadnutého rozsudku ani z rozhodnutí daňových orgánov nie je možné zistiť, prečo správny súd odmieta akceptovať celú obstarávaciu cenu diela ako jeho hodnotu pre účely odpisovania a čo ho vedie k tomu, že zaplatenú zálohu nepovažuje za súčasť dohodnutej ceny; - správny súd iba mechanicky prebral argumentáciu žalovaného, pričom napadnutý rozsudok neobsahuje vlastné právne posúdenie veci; - daňové orgány ani správny súd nespochybnili dodanie diela ani jeho hodnotu, dohodnutú cenu, pričom je nesporné, že sťažovateľ nadobudol hmotný majetok v obstarávacej cene

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 15. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 16. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, musí byť podľa citovaných ustanovení takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných podmienok nie je samozrejme viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. 17. V prejednávanej veci bolo preukázané, že spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. bola dodávateľom fotovoltaickej elektrárne pre sťažovateľa podľa zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 vo výške 4.278.571,- eur bez DPH, pričom dodanie sa malo realizovať v rokoch 2010-2011. 18. Žalovaný mal za to, že nebolo preukázané obstaranie časti diela v sume zaplatenej zálohy 1.284.066 Eur, pričom však z napadnutého rozsudku ani z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, prečo odmietol akceptovať obstarávaciu cenu diela v plnej výške. V konaní pritom nebolo spochybnené, že došlo k dodaniu diela maďarským dodávateľom v rozsahu zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním a sťažovateľom a že sťažovateľ týmto dielom disponuje. Rovnako mali daňové orgány a správny súd za preukázané, že platba vyššie uvedenej zálohy bola vykonaná z účtu sťažovateľa na účet dodávateľa.

20. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že formálne nedostatky na predloženom účtovnom doklade nemôžu automaticky viesť k dovyrubeniu dane z príjmov. Daňovému subjektu musí byť poskytnutý priestor na preukázanie faktického obstarania časti diela (prislúchajúcej zaplatenej zálohe) inými prostriedkami. Nemožno teda dospieť k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno len na základe formálnych nedostatkov predložených faktúr, pokiaľ doposiaľ nebolo spochybnené, že deklarované plnenie bolo sťažovateľovi v súlade s uzavretou zmluvou o dielo (t. j. v celku, ako to potvrdil samotný dodávateľ a čo napokon žalovaný ani nespochybňoval) dodané, bol bez ďalších pochybností identifikovaný subjekt, ktorý ho dodal a je preukázané, že sťažovateľ za jeho dodanie zaplatil sumu deklarovanú na

skutočnosti. 22. Preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného kasačný súd navyše zistil, že žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky sťažovateľa ako nedôvodné len na základe zopakovaných skutkových a právnych záverov správcu dane bez akejkoľvek logickej, vecnej a skutkovo, či právne podloženej vlastnej úvahy k ich spôsobilosti, resp. nespôsobilosti zvrátiť skutkové a právne závery správcu dane. Žalovaný tak iba mechanicky prebral argumentáciu správcu dane bez toho aby zrozumiteľným spôsobom ozrejmil dôvody neuznania nadobudnutia majetku v hodnote zaplatenej zálohy.

24. Sťažovateľom namietaný odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu nebol opodstatnený. Kasačný súd pripomína, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou kasačného je nutné chápať doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a následne rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu v zmysle S.s.p. ako súdu kasačného. V súvislosti s týmto dôvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 46/2017, ktoré však v zmysle vyššie uvedeného nepredstavuje rozhodovaciu prax kasačného súdu, na rozdiel od rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/101/2008, z ktorého obsahu nevyplývajú žiadne závery, aplikovateľné na prejednávanú právnu vec (čo platí aj pokiaľ ide o vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu).

V. Záver