5Sžfk/58/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LLM., v právnej veci žalobcu: KOVOTVAR, výrobné družstvo, so sídlom Železničiarska 830, Kúty, IČO: 00167461, právne zastúpený: Chýrský Lorenc Partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102047352/2018 z 15. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/153/2018-116 zo 4. marca 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/ 153/2018-116 zo 4. marca 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane oznámením zo 17. augusta 2017 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“), a to konkrétne vo vzťahu k zdaniteľným obchodom uskutočneným na základe faktúr číslo: 17-009 zo dňa 09.02.2017 v sume ZD 42540,49 € a DPH 20% v sume 8508,10 €, predmet plnenia - zinok 98,50%, v množstve 15,87 t a číslo: 17-015 zo dňa 24.02.2017 v sume ZD 42396,15 eur a DPH 20% v sume 8479,23 €, predmet plnenia - zinok 98,50%, v množstve 15,41 t (ďalej len „sporné faktúry“) vystavených deklarovaným dodávateľom spoločnosťou MOSAIC Europe, s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“), pričom správca dane uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane, nakoľko deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších

Materiál, ktorého sa sporné faktúry týkali, bol postupne zaraďovaný do výroby s tým, že výsledné produkty sú fakturované jednak odberateľom na Slovensku, ako aj v rámci Európskej únie. K nespolupráci spoločnosti MOSAIC Europe, s.r.o. nevedel podať žiadne informácie, nakoľko uvedenú spoločnosť osobne nenavštívili, a nevedel uviesť z akých dôvodov je tento daňový subjekt nekontaktný. Uviedol, že s uvedenou firmou spolupracujú od novembra 2016, všetky obchody prebehli korektne, dodaný materiál zodpovedal požadovanej kvalite, pričom si overili, že spoločnosť má platné IČ DPH a nie je v evidencii rizikových

Súčasne správca dane zopakoval skutočnosti uvedené v oznámení o skutočnostiach zistených v priebehu daňovej kontroly (bod 2 rozsudku). 5. Žalobca na základe výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole doručil správcovi dane dňa 20. septembra 2017 odpoveď spolu s prílohami.

F. a pani Tokošovou (za žalobcu). Z tejto komunikácie je zrejmé, že dodávka zinku bola vždy objednaná žalobcom a deklarovaným dodávateľom bola potvrdená, dokladovaná faktúrou a ložným listom. K dispozícii mali potvrdené dodacie listy, ktorých pravdivosť overoval ich skladník, pán W. a pán J., ako aj príjemky na sklad, ktoré realizovala pani T., pričom v prípade nevyhnutnosti boli daní pracovníci k dispozícii pre osvedčené čestné prehlásenie o tom, že daná komodita bola skutočne dodaná. Rovnako upriamil pozornosť na to, že vedia dokladovať bankový prevod na číslo účtu, ktoré deklarovaný dodávateľ spoločnosť MOSAIC Europe, s.r.o. používala s tým, že sa pokúšali spojiť s bankou, avšak tá im neposkytla meno majiteľa účtu z dôvodu ochrany osobných údajov.

telefonicky. S konateľom deklarovaného dodávateľa pánom Vladimírom Pagáčom nejednala, nebola s ním v písomnom, telefonickom ani osobnom kontakte, nemala vedomosť kto je majiteľom účtu vedenom v ČSOB, pobočka Třinec. 7. Správca dane vydal dňa 27. júna 2018 rozhodnutie číslo: 101231836/2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 16987,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, znížil nadmerný odpočet zo sumy 30861,11 € na sumu 13873,78 €.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 102047352/2018 z 15. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť MOSAIC Europe, s.r.o. skutočne dodala fakturovaný tovar - zinok (nebolo teda bez pochybností preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH), čím žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno, na základe čoho neboli splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré sa na odpočítanie DPH viažu (§ 49 - § 51 zákona o DPH).

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie.

dôvodu k dôkazom neprihliadli dodajúc, že žalovaný sa iba stručne vyjadril k dvom návrhom na vykonanie dôkazov tým spôsobom, že ich vykonanie by nemalo dôkaznú silu, nakoľko by preukazovalo jedine nadobudnutie tovaru, ktoré paradoxne spochybnené nebolo. 13. Ďalej žalobca tvrdil, že konajúce daňové orgány pochybili tým, že vyhodnotili dôkaznú núdzu na strane deklarovaného dodávateľa, ktorý bol pre správcu dane nekontaktný a dôkaznú núdzu na strane konajúcich daňových orgánov v jeho neprospech, čím porušili jeho práva na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

ochrany. 15. Tvrdil, že predložením dôkazov vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pričom dôkazy ním predložené, s výnimkou faktúr, neboli vzaté do úvahy, konajúce daňové orgány ich nijakým spôsobom nespochybnili, avšak napriek tomu neodôvodnene konštatovali, že pre priznanie nároku na odpočet DPH nepostačuje predloženie faktúr.

17. Dôvodil, že nakoľko žalovaný, ani správca dane nespochybňujú skutočnosť, že v mesiaci február 2017 zinok nakúpil a konštatujú, že mu bol tovar dodaný, vzniklo mu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH nepochybne právo odpočítať daň z tovaru.

19. Krajský súd v Trnave (ďalej len ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

správne sp.zn. III. ÚS 401/2009 - poznámka kasačného súdu), ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/65/2016 z 13. februára 2018).

Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Tiež mal za to, že na predmetnú vec nemožno aplikovať rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorých súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť, pretože v predmetnej veci sa nejednalo o reťazec dodávok.

správcom dane zisteného skutkového stavu, ako aj predložených listinných dokladov, ako aj emailovej komunikácie medzi žalobcom a jeho dodávateľom sa nemožno stotožniť so skutkovými závermi žalovaného resp. správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru správneho súdu žalobca počas daňovej kontroly predložil všetky listinné doklady, ktoré mal k dispozícii a ktorými preukázal posudzované plnenie doplniac, že z obsahu rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti z dôvodu preverovania žalobcovho dodávateľa, na ktorú skutočnosť žalobca nemá vplyv.

24. Podľa názoru správneho súdu závery daňových orgánov o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH z dôvodu nepreukázania, že zdaniteľný obchod bol skutočne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúrach, sú predčasné a v rozpore so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu spisového materiálu. Znamená to, že správca dane a žalovaný nesprávne podmieňovali uznanie uplatnenia odpočtu DPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Je totiž právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu

25. Vo vzťahu k námietkam v súvislosti s vydaným protokolom, tak tieto správny súd považoval za nedôvodné. 26. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností uzavrel, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodnutia žalovaného a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nepreskúmateľné, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, pričom nedostatky v skutkových zisteniach boli v danom prípade zistené v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.

27. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdeniami správneho súdu, vyhodnotenie veci považuje za nejednoznačné, nezrozumiteľné a rozporné so zisteným skutkovým stavom, ako aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi a judikatúrou NS SR a SD EÚ.

29. Rovnako mal za to, že samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje platiteľ.

Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že tovar mu bol skutočne dodaný a to práve spoločnosťou MOSAIC Europe, s.r.o. ako deklarovaným dodávateľom. 31. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosť MOSAIC Europe, s.r.o. je nekontaktná, sporné zdaniteľné obchody v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017 nepriznala, z jej strany neboli správcovi dane predložené žiadne doklady. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom vypočutia konateľa

Tiež poukázal na to, že žalobca okrem listinných dôkazov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Právo naopak, jeho výpovede ešte viac spochybnili oprávnenosť žalobcu, konateľka žalobcu nemala vedomosť o tom, kto je oprávnenou osobou konať za deklarovaného dodávateľa, nikdy na sídle tejto spoločnosti nebola, údajne mala konať s p. F., ktorého tiež osobne nepozná, nevedela, či bol oprávnený konať za predmetnú spoločnosť a ani si túto skutočnosť neoverovala. Konateľka žalobcu sa vyjadrila, že konala s p. F., s ktorým sa nikdy osobne nestrela, ani si neoverila, či je p. F. oprávnený konať za spoločnosť. 33.

34. K tvrdeniu správneho súdu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku nedostatočného vysporiadania sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní žalovaný uviedol, že správny súd neuviedol, s ktorými námietkami sa nevyposporiadal zastávajúc názor, že sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami.

zamietnuť. 37. Žalobca doručil Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 29. júla 2022 podanie - oznámenie nových skutočností, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 14. júla 2022 umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1022/4-VYS-B1-2018, ktorého súčasťou je zápisnica o výsluchu obvineného pána Vladimíra Pagáča.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 22. septembra 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 5Sžfk/58/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

40. Predmetom konania pred kasačným súdom je preskúmanie rozsudku správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane týkajúce sa určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2017. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho, ako aj súdneho spisu sa kasačný súd zameral predovšetkým na posúdenie relevantnej námietky, ktorou sťažovateľ namietal nesprávne vyhodnotenie prenosu dôkazného bremena, resp. tvrdil, že žalobca oprávnenosť svojho uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných

S uvedenou otázkou úzko súvisí aj posúdenie ďalšej relevantnej otázky a to, či skutočnosť, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrou s opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, tak ako to skonštatoval správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 26 napadnutého rozsudku).

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

Europe, s.r.o. dodanie tovaru nedeklarovala prostredníctvom daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017. Práve uvedené skutočnosti relevantne spochybnili deklarovaného dodávateľa spoločnosť MOSAIC Europe, s.r.o. a preto bolo následne povinnosťou žalobcu pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať, k čomu však následne zo strany žalobcu nedošlo. 44. Žalobca, následne predložil správcovi dane doklady ako sporné faktúry, na ktorých bolo číslo účtu, z ktorého bolo zrejmé, že je účet vedený v Českej republike, dodacie listy, príjemky na sklad, výpisy z účtu, evidenciu vjazdu cudzích vozidiel do areálu žalobcu, emailovú komunikáciu medzi štatutárnym orgánom žalobcu pani Tokošovou a pánom F., ktorý komunikoval za spoločnosť MOSAIC Europe, s.r.o. Rovnako uviedol konkrétnych zamestnancov, ktorý by nadobudnutie tovaru potvrdili.

konať za spoločnosť MOSAIC Europe, s.r.o. a rovnako nemala vedomosť o majiteľovi účtu, na ktorý boli zasielané úhrady za sporné faktúry. Uvedené následne znamená, že v danom prípade nebola zrejmá zdaniteľná osoba, ktorá žalobcovi tovar na základe sporných faktúr dodala a takáto informácia nemala ani podklad v administratívnom spise. Tento záver následne

skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ 47. V prejednávanej veci došlo zo strany správcu dane a žalovaného k spochybneniu jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok, ktorej preukazovanie je na pleciach daňového subjektu, a to osoby dodávateľa, a tým teda aj jeho postavenia ako zdaniteľnej osoby.

48. Kasačný súd, vzhľadom na závery správneho súdu, považuje za potrebné sa povenovať otázke rozloženia dôkazného bremena, konkrétne či a v akom rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt (žalobcu) alebo správcu dane. K uvedenému sa vyjadril vo svojom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo 17. októbra 2017, ktorý skonštatoval, že : „Preto v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.

49. K problematike presúvania dôkazného bremena sa vyjadril aj Ústavný súd SR napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

50. Daňový subjekt (žalobca) tak má, pokiaľ ide o jeho dôkazné bremeno, dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť žalobcu spočívala v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane (prostredníctvom daňového priznania) a následne povinnosť žalobcu dokázať svoje tvrdenie vyjadruje jeho dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane je tvrdené skutočnosti verifikovať a prípadne relevantne spochybniť.

51. Vzhľadom na uvedené zastáva kasačný súd opačný názor ako správny súd, a to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia

52. Kasačný súd musí prisvedčiť námietke sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď správny súd na jednej strane skonštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly predložil všetky listinné doklady, ktoré mal k dispozícii a ktorými preukázal posudzované plnenie, na strane druhej však skonštatoval, že závery daňových orgánov o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH z dôvodu nepreukázania, že zdaniteľný obchod bol skutočne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúrach, sú predčasné a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. A súčasne pri vyhodnotení vyčerpania dôkazného bremena na strane žalobcu uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a tiež, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že nedostatočne zistený skutkový stav má za následok, že vec nebolo možné náležite právne posúdiť.

54. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zopakovať, že v danom prípade bolo pre jeho rozhodnutie relevantná tá skutočnosť, že žalobcom deklarovaný a správcom dane následne spochybnený dodávateľ dodanie tovaru v priebehu daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania nepotvrdil, nebol v konaní preukázaný ani inými dôkazmi, ktoré by zo strany správcu dane neboli spochybnené, a taktiež žiadna iná zdaniteľná osoba, ktorá by tovar žalobcovi dodala alebo dodať mohla, nebola v administratívnom konaní zistená a ani žalobcom tvrdená. Táto skutočnosť je následne dôvodom, prečo i podľa kasačného súdu žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pri ktorých dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi ako osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane.

V. Záver

56. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd uzavrel, že podaná kasačná sťažnosť je dôvodná a preto postupom podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V danej veci totiž kasačný súd nemohol sám zmeniť napadnutý rozsudok tak, že by správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 57. V ďalšom konaní správny súd v zmysle právneho názoru kasačného súdu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietne a to z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočítanie DPH. Právnym názorom kasačného súdu, ktorý je uvedený v bodoch 43 až 55 je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 58. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. 59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022