5Sžfk/61/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): MONDO MARKETING, SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Tomášikova 58/A, Prešov, zastúpenej konateľom Brett Omar Mohammed, právne zast. Advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o., so sídlom: Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103372798/ 2016, č. 103373038/2016, č. 103373523/2016 a č. 103373637/2016 zo dňa 20. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/102/ 2018-80 zo dňa 16. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Veľká Británia. Od dodávateľa Schmidt Im&Ex GmbH&Co, Nemecko na základe príslušných faktúr nakúpil tovar, ktorý následne predal odberateľom Plattinum Ltd. a Apna Ltd. Veľká Británia. Pri týchto obchodoch kontrolovali daňový subjekt deklaroval, že ide o trojstranné obchody, v ktorých vystupuje ako prvý

Z predložených dokladov správca dane zistil, že nie sú splnené podmienky trojstranného obchodu, pretože nebolo preukázané, kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry.

Pri týchto obchodoch kontrolovaný daňový subjekt deklaroval, že ide o trojstranné obchody, v ktorých vystupoval ako prvý odberateľ. Takisto ako v predchádzajúcom štvrťroku správca dane na základe získaných informácií z daňovej správy z Írska mal preukázané, že v prípade faktúr od odberateľa Apna Ltd. podľa dodávateľských faktúr od prepravcu New Corp.

splnené ani v tomto štvrťroku podmienky trojstranného obchodu, pretože nebolo preukázané, kto je skutočným druhým odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte a tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ktorému kontrolovaný daňový subjekt vystavil faktúry. Na základe uvedeného vydal správca dane rozhodnutie č. 21457223/2015 zo dňa 14. decembra 2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona daňového poriadku, určil daňovému subjektu MONDO MARKETING SLOVAKIA, s.r.o. rozdiel v sume 83.709,23 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 90,34 Eur a vyrubil daň v sume 46.618,89

aj faktúry za prepravu tovaru do prepravcu MCD Transport Ltd., Írsko, avšak k žiadnej z faktúr nie je priložený medzinárodný nákladný list, ktorý by preukazoval pohyb tovaru a tým aj splnenie podmienky, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi.

K faktúram týkajúcich sa dodania tovaru z Poľska správca dane zistil, že podľa dodávateľskej faktúry od prepravcu New Corp. Logistic B.V_ Holandsko bola vykonaná preprava tovaru z Poľska do Veľkej Británie, pričom miestom určenia tovaru nebola spoločnosť LUVTOSAVE.COM Londýn, ale spoločnosť Star Catering Supplies Ltd. Londýn a Qed Unit Veľká Británia.

MONDO MARKETING SLOVAKIA, s.r.o. rozdiel v sume 121.773,50 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 92,54 Eur a vyrubil daň v sume 121.680,96 Eur. 5. Čo sa týka zdaňovacieho obdobia 4. štvrťroka 2012 správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v tomto štvrťroku nakúpil tovar od dodávateľa JAR Water Ltd., t/a, AQUABLUE CORP. Ireland, na základe príslušnej faktúry zo dňa 08. októbra 2012, ktorý tovar následne fakturoval odberateľovi FW. Bishop & Son Ltd., Ripley Yorkshire, Veľká Británia.

Správca dane mal ďalej informáciu, ktorá bola predložená v rámci daňovej kontroly z daňovej správy Veľkej Británii zistené, že spoločnosť F. W. Bishop & Son Ltd., ktorá mala byť odberateľom sa zaoberala vo Veľkej Británii predajom malým odberateľom.

6. Preskúmavaným rozhodnutím č.: 103372798/2016 zo dňa 20. júna 2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane č.: 21456630/2015 zo dňa 14. decembra 2015, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume 85.985,46 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 82,39 Eur a vyrubil daň v sume 85.903,07

8. Preskúmavaným rozhodnutím č.: 103373523/2016 zo dňa 20. júna 2016 potvrdil žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane č.: 21457353/2015, ktorým daňový úrad určil podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku daňovému subjektu rozdiel v sume 121.773,50 Eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 92,54 Eur a vyrubil daň v sume 121.680,96 Eur.

decembra 2015. V odôvodnení rozhodnutí odvolací orgán dospel k záveru po vyjadrení sa ku všetkým námietkam žalobcu uvedených v odvolaniach, že správca dane po preverení podmienok trojstranného obchodu zo strany žalobcu, ako 1. odberateľa správne konštatoval, že predložené doklady nepreukazujú, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi, v rozhodnutí za 1. štvrťrok 2012 to boli spoločnosti Platinum LTD a Apna Ltd., v druhom štvrťroku to boli odberatelia Apna LTD a F.W_ Bishop & Son LTD V.B_, za 3. štvrťrok to boli odberatelia LUVTOSAVE.com, a za 4. štvrťrok to bol odberateľ F.W_ Bishop & Son Ltd., a že tento tovar bol prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi. Pritom z predložených dokladov nie je zrejmé, kto je skutočným 2. odberateľom a či je osobou registrovanou pre daň v inom členskom štáte. Správca dane dospel k správnemu záveru, že v daných prípadoch podmienky trojstranného obchodu neboli splnené, čo malo za následok, že daňový subjekt bol povinný v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) platiť DPH v zdaňovacom období

II. Priebeh súdneho konania

12. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane v rozsahu dôvodov a námietok uvedených v žalobách, pričom vychádzal pri preskúmavaní predmetných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným a dňa 17. marca 2017 pod sp. zn. 2S/31/2016-200 rozhodol rozsudkom tak, že žaloby zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal. Podľa názoru správneho súdu argumentácia žalobcu v žalobách o jeho správnom postupe v zmysle príslušného ustanovenia § 45 zákona o DPH je nesprávna a súd v plnom rozsahu poukázal na závery daňových orgánov v uvedených preskúmavaných rozhodnutiach, ktoré rozhodli po rozsiahlom vykonanom dokazovaní správne.

14. Správny súd na základe právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku NS SR opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2S/102/2018 zo dňa 16. júna 2020 tak, že žaloby zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Priznal žalobcovi trovy kasačného konania, o ktorých správny súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

16. Správny súd konštatoval, že daňové orgány po obdržaní medzinárodných informácií od daňovej správy Veľkej Británie, ako aj od daňovej správy Írska Nemecka a Poľska dospeli k správnemu záveru, že odberatelia, ktorí boli deklarovaní na predložených faktúrach, resp. dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt v rámci daňovej kontroly neboli skutočnými odberateľmi tak, ako na to poukazoval daňový subjekt v odvolaniach, resp. v podaných žalobách. Jednotlivé spoločnosti na základe predložených listinných dôkazov, ako aj CMR dokladov neboli skutočnými odberateľmi, ale týmito boli rôzne iné spoločnosti vo Veľkej Británii, ktoré figurovali aj na týchto odberných dokladoch.

Táto povinnosť jednoznačne vyplýva daňovému subjektu, t. j. žalobcovi (§ 24 Daňového poriadku). 18. Podľa správneho súdu nestačí tá skutočnosť, že preprava tovaru skončila v členskom štáte označenom ako druhý odberateľ k DPH, nakoľko pre deklarovanie splnenia tejto podmienky trojstranného obchodu je potrebné, aby tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa nadobudol presne a jasne deklarovaný druhý odberateľ, t. z., aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na druhého odberateľa - nadobúdateľa tovaru.

19. K námietke žalobcu vzhľadom k neskúmaniu správcom dane, či si odberatelia splnili svoje daňové povinnosti vo Veľkej Británii súd argumentoval tým, že správca dane vo všetkých prípadoch požiadal príslušnú daňovú správu vo Veľkej Británii o informácie, pričom z jej odpovedí vyplýva, že spoločnosti sú nekontaktné, prípadne zrušené (PLATINUM LTD), neplnia si svoje povinnosti (APNA LIMITED LTD), resp. sa nezaoberajú takýmto obchodom ale iba internetovým predajom s nápojmi a snakmi, pričom nejde o export a import (LUVTOSAVE.COM). Vo všetkých prípadoch bolo preukázané, že faktúry, ktoré žalobca predložil neboli uhradené deklarovanými odberateľmi, ale úplne inými spoločnosťami, ktoré neboli uvedené ako deklarovaní odberatelia na faktúrach, z čoho vyplýva, že uvedené spoločnosti nadobudli tovar ako predmet dodania.

Do pozornosti súd dáva tú skutočnosť, že spoločnosť PLATINUM LTD nie je uvedená ani na jednom prepravnom doklade. To jednoznačne preukazuje, že tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Čo sa týka tovaru zo Španielska od dodávateľa INTERAURO S.L. Španielskom z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že prepravu on nezabezpečoval. Na predložených CMR je síce uvedená spoločnosť žalobcu nepresne označená s poznámkou REF PLATINUM LTD, pričom v časti adresa dodania sú uvedené rôzne iné spoločnosti Veľkej Británie. Ani v tomto prípade teda nemožno konštatovať, že ide o prepravu tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi.

22. K deklarovaným obchodom za 4. štvrťrok 2012 správny súd argumentuje tým, že žalobca tieto obchody deklaruje ako trojstranné obchody, v ktorých vystupuje ako prvý odberateľ, resp. druhý dodávateľ. Správca dane aj v tomto prípade dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky trojstranného obchodu, nebolo preukázané kto je skutočným druhým odberateľom, či ide o osobu registrovanú pre daň v inom členskom štáte, nakoľko tovar nebol prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi. Tovar nakúpený žalobcom v Írsku deklaroval ako dodaný do Veľkej Británie spoločnosti F.W_ BISHOP & SUN LTD. Ako odberateľovi. Tento je síce uvedený na CMR avšak nadobudnutie tovaru poprel. Žalobca predložil CMR bez úplných čísel, tieto neobsahujú povinné údaje, chýbajú údaje o prepravcovi, miesta a času nakladania tovaru. Bolo preukázané, že tovar nebol dodaný deklarovanej spoločnosti a teda záver správcu dane, že nebolo preukázané kto v skutočnosti je v postavení druhého odberateľa a či ide o osobu identifikovanú vo VB považoval správny súd za správny.

Správca dane pritom správne uviedol, že počas daňovej kontroly nespochybnil transakcie ako také, ale spochybnil, že tovar bol dodaný tým spoločnostiam, ktoré žalobca uviedol, t. j. PLATINUM LTD, APNA LTD, LUVTOSAVE.COM a F.W_BISHOP&SUN. LTD. 24.

Ak už ide o obchod medzi viacerými platiteľmi z rôznych členských štátov, nie je možné použiť zjednodušený režim trojstranného obchodu, lebo v takomto prípade už ide o tzv. reťazový obchod. 25. Správny súd ďalej uviedol, že z predložených listinných dokladov vyplynulo, že žalobca nadobudol tovar v Nemecku, Poľsku a Írsku od dodávateľov a preprava tovaru skončila vo Veľkej Británii, lebo tovar dodal spoločnostiam vo Veľkej Británii.

26. Krajský súd zároveň poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-245/04 EMAG a uviedol, že v rámci reťazového obchodu len jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej miesto je určiť tam, kde sa tovar nachádza, keď sa začína jeho preprava a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, to znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

V posudzovanom prípade išlo o tzv. reťazový obchod, ktorého účastníkmi boli štyri a viaceré osoby. 28. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. SSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania. V súlade s § 467 ods. 3 SSP rozhodol aj o priznaní trov kasačného konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

29. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. i), f), g), h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 30. Sťažovateľ poukázal na to, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v zrušujúcom rozsudku. Krajský súd opätovne svoje tvrdenie, že podmienkou dodania je fyzické nadobudnutie tovaru, opiera iba o znenie § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, kde sa uvádza, že tovar má byť prepravený „priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi. Krajský súd, teda podľa názoru sťažovateľa nepridal nič ďalšie k tvrdeniu, ktoré už bolo sťažovateľom spochybnené, a ktoré už kasačný súd vyhodnotil ako nedostatočné. 31. Vo vzťahu k námietke spätného zrušenia registrácie pre DPH krajský súd uviedol, že správca dane pri posudzovaní podmienok splnenia trojstranného obchodu nespochybnil existenciu spoločností PLATINUM LTD. APNA LTD a LUVTOSAVE.COM v čase realizácie obchodov a ich následné zrušenia registrácie pre DPH tak, ako to napáda žalobca, ale tú skutočnosť, že tovar nebol prepravený priamo od 1. dodávateľa k 2. odberateľovi. Sťažovateľ vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že krajský súd sa s argumentáciou nikam neposunul, iba uznal, že spätné zrušenie registrácie nie je právne relevantné. 32. Sťažovateľ uviedol, že s ohľadom na to, že úplne rovnaké nedostatky mal aj zrušený

rozsudok

krajského súdu, argumentácia v tejto kasačnej sťažnosti je identická s argumentáciou použitou v sťažnosti predchádzajúcej vydaniu kasačného rozsudku. 33. Sťažovateľ predpokladá, že krajský súd sa opätovne stotožnil s názorom žalovaného, v zmysle ktorého právo nakladať s tovarom ako vlastník prechádza iba vtedy, ak bol tovar fyzicky odovzdaný odberateľovi. Podstatným okamihom pre nadobudnutie práva odberateľov nakladať s tovarom ako vlastník v sporných dodaniach tovaru, bolo začatie prepravy tovaru. Je nesporné, že odberatelia toto právo aj realizovali, keď tovar previedli ďalej až do maloobchodných predajní. 34. Argument o deklarovanom dodaní „bez kódu“ považuje sťažovateľ za úplne chybný, nakoľko povinnosť uvádzať kód trojstranného obchodu má v súhrnnom výkaze len prvý odberateľ a nie prvý dodávateľ. 35. Vo vzťahu k námietke ohľadom úhrady faktúr uviedol, že v podnikateľskej praxi nie je nič nezvyčajné, ak platby realizuje iný subjekt ako dlžník, pričom ide o bežnú prax, ktorá neodporuje právnym predpisom. Sťažovateľ nedokáže ovplyvniť, od akého subjektu mu príde úhrada ním vystavených faktúr. 36. Aj napriek tomu, že sťažovateľ v konaní pred správcom dane predložil dokumenty preukazujúce identitu odberateľa, ako aj existenciu materiálneho plnenia, správca dane ani žalovaný sa nepokúsili ustáliť, ako podľa nich transakcie prebehli, napriek tomu, že dôkazné bremeno už ležalo na nich. 37. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby sa kasačný súd obrátil na SD EÚ s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa výkladu článku 141 smernice 2006/112. 38. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s argumentáciou sťažovateľa sa vysporiadal už v odôvodnení rozhodnutí, ako aj vo vyjadreniach k žalobám a na svojich záveroch trvá aj vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti.

39. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou

41. Z právnej úpravy vyplýva, že trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Miestom nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy alebo odoslania k nadobúdateľovi, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa § 17 ods. 4 a § 45 zákona o DPH. Pre trojstranný obchod podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/ 2016 zo dňa 24. mája 2017 platia nasledujúce podmienky: - všetky tri zúčastnené osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, - prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, - tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet

42. Kasačný súd sa pri posúdení predmetnej veci zaoberal tromi sťažnostnými dôvodmi, a síce: (I) nerešpektovaním záväzného právneho názoru vysloveného v kasačnom rozsudku a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, (II) nesprávnym právnym posúdením a nedostatočným posúdením miery zaťaženia sťažovateľa dôkazným bremenom a (III) odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. K jednotlivým dôvodom uvádza nasledovné: (I) K nerešpektovaniu záväzného právneho názoru a nepreskúmateľnosti napadnutého

stotožňuje aj kasačný súd. 44. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sžfk/60/2019, v zmysle ktorého zákonným limitom aplikácie doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také jeho vady, ktoré spočívajú v úplnej absencii dôvodov rozhodnutia, alebo v existencii takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko). Kasačný súd tiež poukazuje na to, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil myšlienku, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej

sťažovateľa dôkazným bremenom 45. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak: a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

47. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že na deklarovanie splnenia podmienky trojstranného obchodu je potrebné, aby tovar prepravený do členského štátu druhého odberateľa nadobudol presne a jasne deklarovaný druhý odberateľ, pričom na preukázanie tejto podmienky je povinný sťažovateľ predložiť doklady, ktoré by to preukázali. Kasačný

48. Pri faktúrach za prepravu chýbajú CMR a na tých CMR, ktoré sú predložené, sú uvedené vždy iné spoločnosti, nie spoločnosti deklarovaných odberateľov. Vo vzťahu k deklarovaným obchodom za 4. štvrťrok sťažovateľ síce tovar nakúpený v Írsku deklaroval ako dodaný do Veľkej Británie spoločnosti F. W. BISHOP & SUN LTD., ako odberateľovi a tento je uvedený na CMR, avšak nadobudnutie tovaru poprel. Sťažovateľ predložil CMR bez úplných čísel, povinných údajov, údajov o prepravcovi, mieste a čase nakladania tovaru.

Na základe uvedeného sa nedá dospieť k záveru, že by daňové orgány, či správny súd sťažovateľa zaťažili neprimeraným dôkazným bremenom. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie správcu dane, ako aj z neho vychádzajúce rozhodnutie žalovaného a rozsudok správneho súdu, nie sú založené na spochybnení trojstranných obchodov z dôvodu podozrenia, že sťažovateľ bol účastný na daňovom podvode. Uvedené rozhodnutia sú založené na tom, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky trojstranného obchodu, ustanovené v § 45 zákona o DPH.

Pokiaľ preto sťažovateľka nepreukázala pravdivosť a vierohodnosť obsahu údajov v dokladoch predložených daňovým orgánom dôkazmi, nepreukázala, že v jej prípade došlo k dodaniu tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a nesplnila preto podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.“

v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ 52. Kasačný súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. 6Sžfk/20/2018, v zmysle ktorého zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým

53. V rámci uvedeného sťažnostného dôvodu sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/1/2011, v zmysle ktorého, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a ďalšími dokladmi popisujúcimi druh a cenu plnenia, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

V. Záver

55. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 56. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že sťažovateľovi ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. mája 2023