5Sžfk/6/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MEDIN Plus, s.r.o., so sídlom Kostolná-Záriečie 149, IČO: 36328855, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101393453/2019 zo dňa 07.06.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/132/2019-93 zo dňa 7. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Zároveň správca dane a žalovaný vo svojich opätovných rozhodnutiach odstránili nedostatky, ktoré im boli vytknuté správnym súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, keď najmä upustili od nedôvodného dovyrubenia DPH na výstupe. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za opodstatnenú námietku žalobcu, že správne orgány nerešpektovali právny názor súdov. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ WELLFIN s.r.o. a dodávateľ DomStav Slovakia s.r.o. dodali žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

3. K námietke žalobcu, že správca dane si nie je istý v zisteniach, na ktorých založil svoje rozhodnutie uviedol, že nie je dôvodná. Správca dane a žalovaný jednoznačne uviedli, že rozhodnutie založili na zistení, že na žiadnom stupni obchodného reťazca, teda ani u dodávateľa WELLFIN s.r.o. a dodávateľa DomStav Slovakia s.r.o. nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Vychádzajúc z uvedeného je potom len jediný logický záver, že pokiaľ dodávateľ WELLFIN s.r.o. a dodávateľ DomStav Slovakia s.r.o. vystavili žalobcovi faktúru bez reálneho dodania tovaru, ide o fiktívny obchod, z ktorého sa nárok na odpočet DPH nemôže žalobcovi priznať.

5. K neobjasneniu skutočného mechanizmu podvodného konania a nepreukázania vedomosti žalobcu o tejto skutočnosti uviedol, že v rozhodnutí správcu dane, ale aj v rozhodnutí žalovaného je konkrétne popísaný celý obchodný reťazec, v rámci ktorého sa malo obchodovať s predmetným tovarom ako aj dôvody, prečo správne orgány ustálili, že išlo o fiktívny obchod bez reálnej existencie tovaru. Pokiaľ sa žalobca do tohto obchodu zapojil a prijal sporné faktúry bez reálnej existencie tovaru, je jeho vedomosť o takomto podvode zrejmá.

To, že správca dane výslovne nekvalifikoval fiktívny obchod ako daňový podvod a urobil tak až žalovaný nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 7. K námietke o existencii tovaru uviedol, že z rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že obaja ustálili, že tovar reálne neexistoval a uviedli aj dôvody tohto záveru.

8. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Ak správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca označiť a navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje.

9. Podľa správneho súdu námietka žalobcu o tom, že žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal vágne a nepresvedčivo nemalo oporu v napadnutom rozhodnutí žalovaného, nakoľko z jeho obsahu bolo zrejmé, že žalovaný sa námietkam žalobcu náležite venoval.

11. K tvrdeniu žalobcu, že je všeobecne známe, že maďarský vodiči v snahe vyhnúť sa plateniu dane, ak pri nakládke tovaru nie je prítomný predávajúci alebo kupujúci na CMR dokladoch uvádzajú iné evidenčné čísla vozidiel konštatoval, že ide len o tvrdenie, ktoré nie je ničím podložené a najmä, ak by aj išlo o pravidlo, to ešte neznamenalo, že aj v posudzovanom prípade boli uvedené na CMR dokladoch iné evidenčné čísla.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd sa s argumentáciou žalobcu stručne a formálne bez toho, aby prezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov žalovaného a sťažovateľa a predstavil ich zákonne konformným spôsobom. Ohľadne právnej argumentácie sa správny súd obmedzil na všeobecný odkaz na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami.

Správny súd uvedené námietky nechal bez povšimnutia, napriek ich záverom súdov z predchádzajúceho konania. Tieto nedostatky teda správne orgány neodstránili a právny názor súdov nerešpektovali a zároveň správny súd na obhajobu žalovaného úplne popiera svoje závery z predchádzajúceho rozsudku.

Faktúry aj listinné dôkazy a ďalšie skutkové zistenia sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, nijako si neodporujú ale naopak, vzájomne sa dopĺňajú a preto nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti. Správca dane ako aj žalovaný nehodnotili dôkazy predložené sťažovateľom, len ich odmietli.

18. Sťažovateľ namietal, že pokiaľ správca dane tvrdí, že nepreukazoval účasť sťažovateľa na podvodnom konaní, no žalovaný tvrdí, že získal dôkazy o tom, že predmetné obchody sú súčasťou podvodného konania, potom je zrejmé, že v rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie s prvostupňovým rozhodnutím a žalovaný potvrdil zákonnosť rozhodnutia správcu dane z dôvodov, ktoré v rozhodnutí absentovali. Správny súd uvedenú námietku však nechal bez povšimnutia. Nemožno zároveň na jednej strane tvrdiť, že si sťažovateľ uplatnil daň z faktúr, kde tovar reálne neexistoval a teda vedel, že je vedomým účastníkom na daňovom podvode súčasne tvrdiť, že mal povinnosť prijať všetky opatrenia aby sa uistil, že faktúry nie sú fiktívne.

20. Podľa sťažovateľa správny súd nechal bez povšimnutia námietku, ktorá zásadným spôsobom dokladuje, ako správne orgány pracujú s informáciami získanými z MVI. Na obhajobu správnych orgánov správny súd naviac uviedol, že uvádzanie iných evidenčných čísel nie je ničím podložené a to neznamená, že aj v posudzovanom prípade boli uvedené na CMR dokladoch iné evidenčné čísla. Sťažovateľ poukázal na konkrétne námietky, ku ktorým sa žalovaný vôbec nevyjadril alebo sa k nim vyjadril len formálne, čo dokazuje aj tvrdenie správneho súdu, že ak žalovaný uvádza, že tovar prepravený do Maďarska bol bez vyloženia prepravený na Slovensko tými istými vozidlami, ide o výpoveď R. D., nie o záver žalovaného. Uvedené tvrdenie je pritom v rozpore s obsahom rozhodnutia žalovaného.

Bratislava. V danej veci bola rozhodná skutočnosť, že v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik tým, že si sťažovateľ znížil vlastnú daňovú povinnosť a uplatnil nadmerný odpočet uplatnením odpočítania dane z faktúr od dodávateľov, o ktorých sťažovateľ ani správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázali, že reálne dodali tovar sťažovateľovi, ani že tovar existoval. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa

III. Konanie na kasačnom súde

nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 24. Kasačný súd zistil skutkový stav z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu, z ktorého za potrebné považuje uviesť nasledovné skutočnosti:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžf/95/2016 zo dňa 12. decembra 2017 uvedený rozsudok správneho súdu potvrdil. V odôvodnení zdôraznil, že pokiaľ daňové orgány konštatujú, že tovar neexistoval a sťažovateľ ho od svojho dodávateľa nenadobudol, nemohlo dôjsť ani k reťazovému obchodu s týmto tovarom a ani k zneužitiu práva v zmysle judikatúry Súdneho dvora, ako to uvádza žalovaný. Ak totiž tovar od počiatku neexistuje, spoločnosti WELLFIN, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane na vstupe, nemohli byť splnené podmienky na oslobodenie od dane pre nedodanie tovaru do iného členského štátu a neexistujúci tovar nemohli z Maďarska nadobudnúť a zdaniť ani slovenské daňové subjekty (RATMAX s.r.o., JAMBUL s.r.o.).

Ak majú daňové orgány za preukázané, že išlo od počiatku o fiktívne obchody, uskutočnené iba „na papieri“ z dôvodu získania neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme podvodného vylákania odpočtu DPH od správcu dane, potom je na nich, aby nepriznali sťažovateľovi odpočítanie dane na vstupe a oznámili svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní, s objasnením mechanizmu podvodného konania. Nie je úlohou správcu dane ani žalovaného, aby na základe kontroly dodržiavania zákona o DPH „postihovali“ sťažovateľa vyrubením dane z fiktívnych obchodov na výstupe, pokiaľ pre to neexistujú materiálne ani formálne predpoklady stanovené

27. Voči uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Správcu dane potvrdil s odôvodnením, že v prípade sťažovateľa došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca mal a mohol vedieť s tým, že sťažovateľ si uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodania repky olejnej, ku ktorému reálne nedošlo.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

30. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 35. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 36.

38. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 39. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 40.

následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 29. V rámci daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že tovar sa mal od spoločnosti RATMAX s.r.o. prostredníctvom dodávateľa WELLFIN s.r.o. dostať k sťažovateľovi, ktorý ho mal následne dodať v rámci trojstranného obchodu odberateľovi PROTECO PRAHA, spol. s r.o. a ten ho mal následne dodať odberateľovi KLANEX Kft., ktorý ho mal opätovne bez vykládky v Maďarsku dodať na Slovensko spoločnosti RATMAX s.r.o. Daňové orgány pritom spochybnili existenciu tovaru - repku, ktorý tovar mal byť predmetom jednotlivých dodávok.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 Zákona o DPH),

32. V danej veci bolo sporným už splnenie druhej podmienky na odpočítanie dane, t.j. že predmetné plnenie (repka) fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia). Správcom dane bolo spochybnené, že predmet plnenia ako tovar deklarovaný faktúrami od deklarovaného dodávateľa WELLFIN s.r.o. bol sťažovateľovi reálne dodaný. Toto spochybnenie pritom bolo obsiahnuté už v Oboznámení so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo dňa 16. decembra 2013, v ktorom bol sťažovateľ s poukazom na § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku informovaný o skutočnostiach zistených pri výkone daňovej kontroly.

33. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane má primárne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je

V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp.zn. I. ÚS 377/2018-53, v zmysle ktorého „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

35. V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na sťažovateľovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal, že v príslušnom zdaňovacom období (apríl 2012) došlo k reálnemu uskutočneniu/dodaniu tovaru od dodávateľa, t.j. spoločnosti WELLFIN s. r. o. a teda, že v prípade posudzovaných zdaniteľných plnení boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH.

dane. Jedným zo zistení, ktoré vnieslo do posudzovanej veci pochybnosti o existencii tovaru, s ktorým mal sťažovateľ obchodovať bolo už to, že na strane sťažovateľa, nebolo preukázané skladovanie tovaru, keď nemal vlastné, ale ani prenajaté priestory na tento účel.

37. V súvislosti s preverovaním spoločnosti WELLFIN s.r.o., ako subjektu, ktorý mal v zmysle predložených dokladov dodať tovar sťažovateľovi, bolo zistené, že konateľom tohto dodávateľa bol v rozhodnom čase p. Lomakin a má zaň konať p. W.. Cestou dožiadania na príslušný daňový úrad bolo vo vzťahu k spoločnosti WELLFIN, s.r.o. zistené, že pokiaľ sa týka uskutočnených zdaniteľných obchodov, splnomocnený zástupca sa vedel vyjadriť len k účtovníctvu dodávateľa. Ústne (formálne) síce potvrdil vystavenie faktúr pre sťažovateľa a dodanie tovaru, ale k ďalším okolnostiam dodávky týkajúcim sa objednania, úhrady prepravy, odkiaľ a kam bol tovar reálne dodaný sa vyjadriť nevedel. Dodávateľ - WELLFIN, s.r.o. pritom obilniny ani nepestoval, ale ich väčšinou nakupoval od spoločnosti RATMAX s.r.o.

Miestne príslušný daňový úrad informoval správcu dane, že požadované informácie sa nebolo možné preveriť, keďže uvedený daňový subjekt nekomunikoval s miestne príslušným daňovým úradom. Rovnako správca dane dožiadaním preveroval i to, či daňový subjekt Start Team s.r.o., bol odosielateľom tovaru, tak ako je uvedené na CMR, pričom z odpovede vyplýva, že uvedený daňový subjekt je nekontaktný. Ani na strane subdodávateľov sťažovateľa tak po preverovaní vykonanom správcom dane neboli zistené také skutočnosti, ktorý by nasvedčovali existencii

39. Sťažovateľ taktiež namietal, že postupom správcu dane, ktorý nevypočul p. R. došlo podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné primárne uviesť, že vzťah uvedenej osoby (majúcej podľa sťažovateľa konať za dodávateľa) nebol k spoločnosti WELLFIN, s.r.o. v konaní preverovaním správcu dane zistený.

p. R., kasačný súd nemohol nevykonanie tohto dôkazu vyhodnotiť ako porušenie ust. Daňového poriadku, nakoľko správca dane v tomto smere nezostal nečinný, keď predovšetkým lustráciou pobytu, následným bezúspešným pokusom o predvolanie a predvedenie sa mu účasť uvedenej osoby na výsluchu nepodarilo zabezpečiť. Správca dane sa tak vykonaniu dôkazu - výsluchom uvedenej osoby zjavne nevyhýbal, pričom nemožnosť zabezpečiť jej prítomnosť riadne zdôvodnil. S poukazom na uvedené preto ani kasačný súd v tomto postupe správcu dane nevzhliadol pochybenie, ktoré by malo vyústiť do porušenia práv sťažovateľa, resp. ktorým by boli (aj s ohľadom na ostatné zistenia správcu dane) spochybnené zistenia/závery správcu dane

41. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30. novembra 2021, v ktorom okrem iného konštatoval, že: ,, Správca dane je pri výkone svojich právomoci v zásade limitovaný územným prvkom, t.j. neprináleží mu realizovať svoju právomoc vykonávať dôkazy v zahraničí (s výnimkou, ak to umožňuje medzinárodná norma) - nie je preto pochybením slovenského správcu dane, ak sa daňový subjekt nemohol zúčastniť úkonu pred zahraničným daňovým orgánom.

. . Navyše ani nariadenie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná norma, ako je napríklad nariadenie

. . Neupovedomenie daňového subjektu o výsluchu svedka dožiadaným zahraničným daňovým orgánom nemožno pričítať na ťarchu správcu dane, pretože upovedomenie sa vzťahuje len na postup podľa daňového poriadku, t.j. na výsluch svedkov uskutočňovaných v procesnej dispozícii slovenských daňových orgánov realizovaných podľa vnútroštátnych procesných noriem .

Samozrejme nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy). 42. Kasačný súd zastáva názor, že správcovi dane nemožno vytýkať porušenie práv sťažovateľa, ku ktorému by malo dôjsť tým, že sťažovateľ nemal možnosť byť prítomný, resp. nebol upovedomený o výsluchu osoby, ktorý výsluch bol realizovaný v rámci MVI.

Ing. Fessa, konateľa kupujúcej spoločnosti PROTECO PRAHA, spol. s r.o., ktorá sa (v rámci trojstranného obchodu, ktorý nie je predmetom vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012) na zdaniteľných obchodoch žalobcu podieľala formálne t.j. bez osobnej účasti pri nakládkach a vykládkach tovaru, tovar mal ísť na neexistujúcich vozidlách priamo zo Slovenska do Maďarska. Za tohto stavu preto

orgánov.

Nemožno tak súhlasiť s tým, že pokiaľ táto osoba nebola správcom dane ustanovená za svedka, nebol povinný o ústnych pojednávaniach sťažovateľa upovedomiť. Na strane druhej však kasačný súd vzal do úvahy to, že uvedená zástupkyňa v rámci výpovede len poskytovala údaje z listinných dokladov zastúpeného a napokon obsah jej výpovede potvrdzoval údaje poskytnuté v rámci daňovej kontroly samotným sťažovateľom. Ústne potvrdila vystavenie a zaúčtovanie faktúr, vrátane priznania dane. Ku konkrétnej osobe majúcej konať za sťažovateľa sa však nevedela vyjadriť, a rovnako nemala vedomosť o preprave tovaru.

44. Sťažovateľ taktiež namietal, že daňové orgány nepostupovali v súlade s právnym názorom vysloveným v skôr vydanom rozsudku krajského súdu sp.zn. 13S/192/2014 zo dňa 11. mája 2016 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/88/2016 zo dňa 12. decembra 2017 a bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu rozhodli rovnako, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré súdy označili za nezákonné. Kasačný súd však zastáva názor, že daňové orgány postupujúc v zmysle právneho názoru vysloveného v uvedených rozhodnutiach súdov odstránili vytýkané nedostatky, keď predovšetkým upustili od nedôvodného dovyrubenia DPH na výstupe, pokúsili sa o výsluch p. R., a napokon došlo k opätovnému prevereniu a vyhodnoteniu podkladov a tvrdení sťažovateľa o trojstrannom obchode, predmetom ktorého mal byť tovar nadobudnutý od spoločnosti WELLFIN, s.r.o. Svoje rozhodnutia pritom založili na tom, že sťažovateľovi nemožno priznať odpočítanie DPH z dôvodu nepreukázania existencie tovaru, s ktorým mal obchodovať (a to bez toho, aby z ich

Vo svojich rozhodnutiach tak vychádzali z toho, že sťažovateľovi nemožno priznať odpočítanie DPH z dôvodu nepreukázania existencie tovaru, s ktorým mal sťažovateľ obchodovať. Kasačný súd pritom nespochybňuje, že daňové orgány či už v procese daňovej kontroly, ale i v samotných rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacom konaní (popri vyššie zmienenom dôvode brániacom priznaniu odpočtu dane) uvádzali i úvahy o možnom zapojení sa sťažovateľa do podvodného konania. Išlo však o tvrdenia, ktoré súviseli s ich zisteniami viažucimi sa k nepreukázaniu existencie tovaru, a ktoré nasvedčovali tomu, že ide o fakturačný (fiktívny) obchod bez reálneho materiálneho základu a ekonomického opodstatnenia.

46. Vzhľadom na uvedené kasačný súd mal zhodne s krajským súdom za to, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva (preukázanie ktorého zaťažuje správcu dane). V prípade, ak hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú zo strany sťažovateľa preukázané, nie je dôvodom na zamietnutie odpočítanie dane daňový podvod (ktorý by prichádzal do úvahy v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) a súvisiaci kasačný bod sťažovateľa teda nie je dôvodný a nebolo ani potrebné skúmať predpoklady na posúdenie veci ako daňového podvodu.

03-30, kde vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008). 48. Zároveň podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28.02.2017, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).“.

Kasačný súd taktiež uvádza, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval iba tomuto rozhodujúcemu žalobnému bodu, ale i ostatným žalobným bodom. Navyše za predpokladu, že sťažovateľ si nesplnil svoju povinnosť preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane a ich splnenie je zo strany daňových orgánov spochybnené, nie je už následne úlohou daňových orgánov ani správneho súdu vysvetľovať možné iné alternatívy týkajúce sa existencie tovaru ani ich vyhodnocovať.

42. Kasačný súd k uvedenému už len v súvislosti s nepriznaním práva na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa DomStav Slovakia s.r.o. dopĺňa, že v súlade s § 440 ods. 2 SSP je potrebné sťažnostné body uvedené v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Napriek tomu, že sťažnostné body boli v kasačnej sťažnosti uvedené, kasačný súd musí konštatovať, že tieto boli sťažovateľom odôvodnené veľmi vágne a všeobecne, alebo odôvodnené neboli vôbec, a teda v rozpore s ustanovením § 440 ods. 2 SSP. Sťažovateľ v tomto smere len zopakoval tvrdenia správneho súdu bez toho, aby uviedol v čom spočíva jeho nesprávne právne posúdenie v uvedenej veci.

. Napriek tomu kasačný súd pre doplnenie uvádza, že sa v uvedenej veci rovnako stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu. 43. Kasačný súd dodáva, že sťažovateľovi sa v priebehu konania nepodarilo žiadnym relevantným spôsobom preukázať existenciu samotného tovaru, t.j. materiálnu podmienku na priznanie práva na odpočet DPH. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu) dospel k záveru, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku. Kasačný súd preto nevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu., a ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zrušenia napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. marca 2023