5Sžfk/63/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Z. Q., živnostníka s obchodným označením PAUŠ - súkromná firma, so sídlom Brezová 486/4, 040 01 Košice, IČO: 107868 56, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA - Advokát s.r.o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102132189/2018 zo dňa 26. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/14/2019-80 zo dňa 21. mája 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že v prvom rade považuje za potrebné poukázať na právne podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty („ďalej len „zákon o DPH“). Trojstranný obchod predpokladá, že ten istý tovar je súčasne predmetom dvoch dodaní, pričom iba jedna z týchto dodávok je tzv. pohyblivá dodávka (preprava tovaru a faktúra) a druhá z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka (len faktúra). V § 17 ods. 4 zákona o DPH je právne definované miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode.

sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Prvému odberateľovi (v danej právnej veci žalobcovi) nevznikne povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru iba za podmienky, že sú splnené všetky skutkové a právne podmienky trojstranného obchodu. Dôkazná povinnosť

žalobcu. 6. Krajský súd zhodne so správcom dane, ako aj žalovaným konštatoval, že žalobca podaným daňovým priznaním k DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 deklaroval, že ako prvý odberateľ uskutočnil trojstranné obchody podľa § 45 zákona o DPH, čo uviedol aj v riadkoch 35 a 36 podaného daňového priznania k DPH. Správca dane z dokladov, ktoré sa mu podarilo získať od NAKY, zistil, že žalobca mal v zdaňovacom období august 2013 nadobudnúť tovar - betonársku oceľ v celkovej sume 429.106,62 € od poľskej spoločnosti VIMEX S.A_ Dodanie tovaru žalobcovi poľskou daňovou správou nebolo potvrdené, pretože poľská spoločnosť ukončila obchodnú činnosť v máji 2017, likvidátor vymenovaný súdom nemohol poskytnúť detaily transakcie v dôsledku obmedzených finančných a osobných zdrojov. Tovar mal daňový subjekt podľa dokladov získaných správcom dane následne dodať pri trojstranných obchodoch českým odberateľským spoločnostiam za sumu spolu 464.152,47 €, a to spoločnosti MAX Business s.r.o. v celkovej sume 452.587,00 € a spoločnosti LEVEL 1 group s.r.o v sume 11.565,60 €. Nadobudnutie tovaru českou spoločnosťou MAX Business s.r.o. nebolo

Za zdaňovacie obdobia apríl - jún 2013 podala spoločnosť MAX Business s.r.o. nulové daňové priznania k DPH, za obdobia júl - august 2013 podala daňové priznania k DPH, v ktorých neuviedla žiadne obstaranie tovaru z iných členských štátov, od septembra 2013 nepodáva žiadne daňové priznania k DPH a k 19.05.2015 jej bola z úradnej moci zrušená registrácia k DPH. Z odpovede na žiadosť o MVI v súvislosti s preverením deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou LEVEL 1 group s.r.o. vyplynulo, že u tejto spoločnosti prebehla daňová kontrola so záverom, že v prípade nákupu od žalobcu - Z. Q., dôkazné prostriedky svedčia o realizácii plnenia. Skutočnosť, že tak odberatelia, ako aj dodávatelia sú buď nekontaktní, alebo sú stredobodom záujmu policajných a finančných orgánov, nasvedčuje účelovej realizácii transakcií, ktoré mali podľa českej finančnej správy zastrieť skutočný záujem zúčastnených, a to neodvedenie dane a čerpanie nároku na odpočet v inom členskom štáte.

LEVEL 1 group s.r.o. (CZ) tak nemožno na základe uvedeného považovať za trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 platného zákona o DPH. V preverovaných prípadoch nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, nebolo preukázané, kde skutočne preprava tovaru skončila a nebol preukázaný príjem tovaru, ktorý mal byt' prepravený z Poľska do Českej republiky druhým odberateľom.

Súčasťou účtovnej dokumentácie predloženej správcovi dane policajnými orgánmi, sú aj objednávky na dodávku rebrovanej betonárskej ocele, vystavené žalobcom dodávateľovi PZM VIMEX S.A_, Poľsko, ktorý následnú realizáciu žalobca deklaroval pred správcom dane, a to s uplatnením si nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s hodnotením dôkazného stavu veci správcom dane, ktoré je podľa zistení správneho súdu opierajúcich sa o obsah administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov v súlade so zadováženými listinnými dôkazmi, správca dane už v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.03.2018 (č.l. 24 administratívneho spisu) jasne formuloval svoje závery k žalobcom deklarovaným trojstranným obchodom, s ktorými sa správny súd plne stotožnil. Ide totiž o právnu

závery: „Keďže neboli vo vyššie uvedenom prípade splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 platného zákona o DPH, nemôže sa uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu. Ide o nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom dane, aj napriek tomu, že tento tovar nebol prepravený do tuzemska, pretože miestom nadobudnutia tovaru je v zmysle § 17 ods. 2 ten členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo, to znamená tuzemsko. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k

Krajský súd k žalobným dôvodom uvedeným v správnej žalobe, ktoré sú obsahovo zhodné s námietkami uplatnenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane (rozšírené len o citácie z odvolania a zo žalovaného rozhodnutia), uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či žalobcom predložené objednávky VIMEX S.A_ objednanie tovaru - betonárskej ocele v mesiaci august 2013 preukazujú skutočnosť nákupu a následného predaja betonárskej ocele, kedy tento tovar bol nakupovaný z iného členského štátu, deklarovaný ako nadobudnutie tovaru prvým odberateľom podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH a následne bol predaný ako dodanie tovaru prvým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa § 45 (riadok 36 daňového priznania).

Daňový úrad ako správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru a zistil, že sa v predmetnom prípade nejedná o trojstranný obchod, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH.

- MAX Business s.r.o., resp. LEVEL 1 group s.r.o. (CZ) nemožno na základe uvedeného považovať za trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 platného zákona o DPH. V preverovaných prípadoch nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, nebolo preukázané, kde skutočne preprava tovaru skončila a nebol preukázaný príjem tovaru, ktorý mal byt' prepravený z Poľska do Českej republiky druhým odberateľom.

rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.

ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním

14. K obsahu ďalšej žalobnej námietky týkajúcej sa právnej kvality odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného krajský súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti krajský súd dal do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné,

15. Krajský súd ďalej k obsahu žaloby poznamenal, že žalovaný správny orgán správne odôvodnil aj námietku konštatujúcu nezákonnosť konania a porušenie princípu proporcionality konania, spočívajúcu najmä v tom, že daňový úrad neposkytol žalobcovi primerane dlhú lehotu na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam. Danú námietku považoval správny súd za neopodstatnenú, keďže žalobca bol dňa 06.03.2018 oboznámený so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu a priebehu daňovej kontroly a k zisteniam uviedol: ,,nie, vyjadrím sa k protokolu.“ Následne daňový úrad dňa 08.03.2018 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi dňa 12.03.2018 doručený. Z predloženého spisu vyplýva, že daňový úrad poskytol žalobcovi zákonnú lehotu na podanie vyjadrenia v zmysle § 46 ods. 8 Daňového

17. Krajský súd v tejto súvislosti reagujúc na žalobné námietky ohľadne aplikácie rozsudku Súdneho dvora, ktorý žalobca uvádza v správnej žalobe dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018-18 zo dňa 23. januára 2018. 18. Žalobná námietka týkajúca sa nepredloženia podkladov správcovi dane je podľa krajského súdu taktiež neopodstatnená, keďže žalobca má povinnosť riadne viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať svojich obchodných partnerov, aby mohol v ktoromkoľvek štádiu predložiť tieto doklady správcovi v daňovom konaní.

daňový subjekt. Zo získaných účtovných a daňových dokladov zamestnanci správcu dane zistili, že žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, a preto správca dane - Daňový úrad Košice vykonal šetrenia, a to konkrétne nadobudnutie tovaru prvým odberateľom podľa § 45 ods. 2 od spoločnosti VIMEX SPÓLKA AKCYJNA, Z., a následne dodanie prvým odberateľom žalobcom pri trojstrannom obchode podľa § 45 bolo deklarované žalobcom voči spoločnostiam (za celé kontrolované obdobie aj u ďalších spoločností) : MIRO TRADE s.r.o., Z., IČ DPH: CZ28472501, TRANS- FER Sp. Z o.o., A. IČ pre daň: PL9492158495, LEVEL 1 group s.r.o., E. IČ DPH: CZ24146111. Český správca dane, ale v odpovedi uviedol, že u daných spoločností má podozrenie o ich zapojení do reťazca s betonárskou oceľou. Česká a Poľská finančná správa v odpovediach jednoznačne poukazujú na skutočnosť, že vyššie uvedené spoločnosti nekomunikujú s finančnými správami. Na základe týchto skutočností aj správny súd konštatoval dôvodnosť pochybností o reálnosti dodávania tovaru spôsobom, ako to uvádza

Preto krajský súd uzavrel, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené. 21. Krajský súd záverom k veci uviedol, že zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať existenciu nároku nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majú zásadný právny význam z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia žalobcom deklarovaných dodávok. Vyplývajú z okolnosti konštatovaných daňovými orgánmi týkajúcich sa dodávateľskej a odberateľskej spoločnosti, ako žalobcom deklarovaného druhého odberateľa, či už ich nespolupráce s daňovými orgánmi, resp. nekontaktnosti neumožňujúcej potvrdenie žalobcom deklarovaných obchodov.

III. Konanie na kasačnom súde

23. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 24. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a odklonenia krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Podľa názoru sťažovateľa v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania uniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v irelevantnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný dospel podľa jeho názoru k rozhodnutiu bez dôkladného prejednania veci, čo však súd neakceptoval. Sťažovateľ má za to, že reálne preukázal uskutočnenie dodávok materiálov, resp. existenciu trojstranných obchodov. Ani zo šetrenia poľských a českých daňových orgánov nevyplýva nezrealizovanie týchto obchodov, a to, že sú nejaké subjekty z predmetných obchodov nekontaktné, nemôže zaťažovať práve jeho. Podľa názoru sťažovateľa správca dane od neho požadoval doklady nad rámec zákonných ustanovení zákona o DPH a v rozpore s § 29 ods. 2

Daňového poriadku irelevantne spochybnil doklady sťažovateľa a navyše kontrolu realizoval až s odstupom niekoľkých rokov. 25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje námietky sťažovateľa za neopodstatnené, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžfk/63/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

28. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

30. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

32. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

34. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/ 20180101.html> je miesto podľa odseku 1, ak a)prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b)prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101.html>, c)prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d)odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101.html>.

40. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 43. V uvedenom kontexte poukazuje kasačný súd na svoje početné rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, keď nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Tzn., v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva (viď. aj sp. zn. 2Sžf/4/2009, resp. sp. zn. 6Sžf/ 19/2011).

44. Z právnej úpravy vyplýva, že trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Miestom nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy alebo odoslania k nadobúdateľovi, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa § 17 ods. 4 a § 45 zákona o DPH. Pre trojstranný obchod platia nasledujúce podmienky: - všetky tri zúčastnené osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, - prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, - tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet

45. Na základe vykonaného dokazovania dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd a správne orgány, že deklarované trojstranné obchody medzi spoločnosťami VIMEX S.A_ (PL) - sťažovateľ- MAX Business s.r.o., resp. LEVEL 1 group s.r.o. (CZ) nemožno na základe uvedeného považovať za trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 platného zákona o DPH.

tuzemsku. Sťažovateľ nepreukázal, že uvedené nadobudnutie bolo predmetom dane v Českej republike, preto miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, je tuzemsko. Sťažovateľovi pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Správca dane tak z uvedeného dôvodu správne vyčíslil daň v sume 85.821,32 € zo sumy deklarovaného nadobudnutia tovaru 429.106,62 € od poľskej spoločnosti VIMEX S.A_

47. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ svoj nesúhlas so závermi správcu dane, žalovaného ako aj krajského súdu nijakým spôsobom nepreukázal žiadnymi skutočnosťami a ani nepredložil dôkazy, ktoré by mali viesť k inému záveru, ako ku ktorým dospeli správne orgány a aj krajský súd. Závery sťažovateľa tak zostali iba ako nepodložené tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal.

Takto formulovanými námietkami sťažovateľ v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi krajského súdu, bez jeho vlastných tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti.

práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

50. Kasačný súd na väčšinu vád konania a rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 zo dňa 23.02.2021, v ktorom kasačný súd uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia.

51. K námietke sťažovateľa, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačný súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou nemohol kasačný súd vysporiadať, pretože v kasačnej sťažnosti neuviedol ani jedno rozhodnutie kasačného súdu v obdobnej veci, od ktorého sa mal krajský súd odchýliť.

V Bratislave dňa 2. februára 2022