← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·16. 12. 2021

5Sžfk/69/2019

ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200261.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
5S/34/2018
IČS
1018200261
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Jany Hatalovej a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne: Q. E. - RÓZSA, tr. bytom B.. K. XXX/XX, XXX XX Š., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47232765, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30794323, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 041NR060284 z 20.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/34/2018-81 z 3.9.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Na základe žiadosti žalobkyne o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 pre investície do hmotného majetku, podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov, skladovacie kapacity a pozberová úprava a oblasť odbytu vydal žalovaný rozhodnutie č. 041NR060284 z 20.12.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žiadosť žalobkyne neschválil postupom podľa § 19 ods. 9 písm. b) zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 292/2014 Z.z.“), z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vzhľadom na počet žiadostí, ktoré výškou žiadaného príspevku presahujú výšku alokovaných finančných prostriedkov sa žalobkyňa umiestnila pod hranicou finančných možností. V tomto smere žalovaný konštatoval, že pri výbere žiadostí aplikuje princíp hodnotiacich kritérií.

II. Konanie pred krajským súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného sa žalobkyňa včas podanou správnou žalobou bránila na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Krajský súd dňa 3.9.2019 vyhlásil rozsudok č.k. 5S/34/2018-81 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.

III. Konanie na kasačnom súde

A) 5. Proti rozsudku krajského súdu brojil žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas podanou kasačnou sťažnosťou. Rozsah prieskumu v rámci kasačného konania vymedzil prostredníctvom sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu. 6. Sťažovateľ v intenciách prezentovaného kasačného dôvodu akcentoval najmä tieto sťažnostné body: - rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, pretože žalobkyňa mala právo nahliadať do spisu a vyhotovovať si z neho kópie, - súčasťou spisu bolo bodové ohodnotenie hodnotiteľov a žalobkyne. 7. Nad rámec sťažnostných bodov, týkajúcich sa vymedzenia kasačného prieskumu nesprávneho právneho posúdenia veci, sťažovateľ skutočne podrobne vecne opísal dôvody, pre ktoré žiadosť žalobkyne nebola schválená. B) 8. Žalobkyňa na kasačnú sťažnosť reagovala písomne s tým, že sa v podstate stotožnila s argumentáciou krajského súdu.

IV. Právny názor kasačného súdu

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžfk/69/2019.

Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná a preto ju zamietol.

11. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky posúdiť, či je enunciát preskúmavaného rozhodnutia žalovaného dostatočne odôvodnený. V týchto intenciách krajský súd zastával názor, že odôvodnenie prezentované žalovaným neobstojí, keďže v ňom chýbajú akékoľvek dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia opiera.

12. Sťažovateľ vo vzťahu k záveru krajského súdu argumentoval v podstate tým, že krajský súd vec nesprávne posúdil, pretože žalobkyňa mala právo nazerať do spisu, ktorého súčasťou boli aj dokumenty obsahujúce bodové ohodnotenie žiadosti. V tomto smere sa ohradil proti argumentácii žalobkyne, že proces posudzovania žiadosti nebol dostatočne transparentný.

13. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. rozhodnutie o žiadosti sa vyhotovuje písomne a obsahuje výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku, označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie žiadosti, ktorá bola predmetom

konania. Rozhodnutie v listinnej podobe musí mať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Rozhodnutie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu je poskytovateľom autorizované podľa osobitného predpisu a za dátum vydania rozhodnutia sa považuje dátum vyplývajúci z kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky pripojenej k autorizácii oprávnenou osobou podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 14.

Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom [§440 ods. 1 písm. g) SSP] vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie [písmena a) až f)]) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.

15. Sťažnostný dôvod nesprávneho posúdenia veci krajským súdom [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] preto možno oprieť o takú skutočnosť, že krajský súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, prípadne právnu normu síce správne interpretoval, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

16. Pokiaľ teda sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom videl v skutočnosti, že žalobkyňa mala nahliadnutím do administratívneho spisu zistiť relevantné skutočnosti, ktoré sťažovateľa viedli k prezentovanému záveru o neschválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok, tak sa podľa mienky kasačného súdu mýli.

Právo účastníka administratívneho konania nahliadať do administratívneho spisu a robiť si z neho kópie nezbavuje správny orgán povinnosti riadne odôvodniť vydané rozhodnutie. 17. Sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí len stroho skonštatoval, že pri výbere uplatňoval bodovací systém, na základe ktorého sa žalobkyňa umiestnila pod hranicou finančných možností. Úvahy sťažovateľa ohľadne skutočností, akým spôsobom bol sťažovateľom prezentovaný bodovací systém vyhodnotený v prípade žiadosti žalobkyne sa však do odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nepretavili. Z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva ani skutočnosť, aký počet bodov žalobkyňa získala a na základe akých skutočností. Súčasť administratívneho spisu sťažovateľa tvorí aj vyhodnotenie projektu žalobkyne prostredníctvom bodového ohodnotenia projektu konkrétnymi hodnotiteľmi; avšak ani táto skutočnosť sa nepremietla do odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

Z rozhodnutia nevyplýva ani tá skutočnosť, aký počet bodov bol potrebný pre získanie nenávratného finančného príspevku. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nedisponuje náležitosťami podľa citovanej právnej úpravy.

18. Vo vzťahu k ostatnému sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ podrobne opisoval priebeh a vyhodnotenie žiadosti žalobkyne o nenávratný finančný príspevok kasačný súd uvádza, že uvedené skutočnosti nemohli byť predmetom posudzovania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, keďže ich vecné posúdenie nemohlo byť predmetom prieskumu ani v konaní pred krajským súdom. Totiž, úlohou krajského súdu (tobôž Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) nie je nahrádzať činnosť sťažovateľa pri posudzovaní žiadostí o nenávratné finančné príspevky vrátane jeho správnej úvahy a odôvodnenia rozhodnutia.

19. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ako úspešnej účastníčke konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal v plnom rozsahu. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 SSP bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením krajského

súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. decembra 2021

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Sžfk/69/2019 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik