5Sžfk/72/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) STAVA IPS, s.r.o., so sídlom Slavkovská 18, Košice, IČO: 45440026, právne zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, AK so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100205873/2019 zo dňa 16. januára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/61/2019-48 zo dňa 28. mája 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu

5. Poukázal na to, že daň, či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení ( ďalej aj „zákon o DPH“) nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. 6. Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného, v ktorom sa nachádza protokol Daňového úradu Košice, pobočka Spišská nová Ves, číslo protokolu: 102218170/ 2017 zo dňa 19.10.2017 vyplýva, že predmetom daňovej kontroly bola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2016. Daňová kontrola začala dňa 16.03.2017.

služby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania služby. Vzhľadom na skutočnosť, že deklarovanej dodávateľskej spoločností nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, platiteľovi dane, t.j. žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

č.: 100205873/2019 zo dňa 16.01.2019. Tak ako vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia, rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3.095,60 Eur boli závery správcu dane o porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 označeného zákona, keď správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou číslo: 20161130 zo dňa 30.11.2016 za prenájom mechanizácie a dodávku materiálu, pričom prílohu tejto faktúry tvoril rozpis jednotlivých druhov prenajatej mechanizácie a druhov materiálu v členení podľa stavieb, kde boli údajne použité - stavba AD Lokomotíva a stavba UPJŠ FVS Popradská 66.

odpočítanie dane. Správny súd poukázal na záver vyplývajúci z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom správca dane nespochybňoval uskutočnenie zdaniteľných obchodov (prenájom mechanizácie a dodávky materiálov), ale na základe vykonaného dokazovania nebolo potvrdené dodanie tovarov a služieb spoločnosťou uvedenou na preverovanej faktúre. V rámci vykonávaného dokazovania o opodstatnenosti uplatneného nároku v predloženom daňovom priznaní, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie formou vypočutia svedka P. X., konateľa dodávateľskej spoločnosti, zaslal výzvy na predloženie dokladov nástupníckej spoločnosti T.R_H_, s.r.o., ako aj právnemu nástupcovi spoločnosti KORASS, s.r.o. (subdodávateľovi), vykonal opakované ústne pojednávania s konateľom žalobcu, vypočul v priebehu dokazovania viacerých svedkov, ktorí sa mali na realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov podieľať, ako aj zaslal výzvy na poskytnutie informácií v súvislosti s účtom dodávateľa žalobcu a získal informácie aj z iných daňových kontrol u spoločnosti T.R_H_, s.r.o. Vykonané dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej

Aj správny súd poukázal na podstatné rozdiely v súvislosti s preverovaným zdaniteľným obchodom vo výpovedi svedka P. X. (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti E-PARTS, s.r.o. od 22.7.2016 do 30.4.2017) a konateľa žalobcu Ing. Z. S., ako aj ďalšie nezrovnalosti zistené pri výkone daňovej kontroly, najmä: - bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti vo výpovedi uviedol, že bol oslovený zástupcom žalobcu, stretnutie sa konalo v kancelárii žalobcu, kde sa dohodli na obchodnej spolupráci. Konateľ žalobcu uviedol, že pred začatím spolupráce sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nestretol, prijal ho na odporúčanie inej osoby. Stretnutie sa uskutočnilo počas

Ing. S. však pri ústnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či bola uzatvorená zmluva, k tejto zákazke bola spoločnosti E-PARTS, s.r.o. zaslaná objednávka, - bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel uviesť, kto zabezpečil obsluhu prenajatých strojov, zariadení a vozidiel. Štatutárny zástupca žalobcu pri ústnom pojednávaní uviedol, že jednotlivé mechanizmy obsluhovali subdodávatelia stavebných prác, zamestnanec spoločnosti Stavan s.r.o., dohodári a živnostníci a tiež ľudia zo spoločnosti E-PARTS, s.r.o., - zástupca žalobcu uviedol, že jednotlivé mechanizmy doviezla spoločnosť E-PARTS, s.r.o. a preberali ich ľudia, čo s nimi robili, preberacie protokoly však nie sú k dispozícii, - bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel uviesť presné miesto nakládky a presné miesto vykládky vybúraných hmôt (tehlovej prímurovky a výkopku) pretože na stavbe nebol prítomný, všetky veci vraj organizoval štatutárny zástupca žalobcu, ktorý však pri ústnom pojednávaní uviedol, že odvoz prímurovky mali zabezpečiť ľudia z dodávateľskej spoločnosti

Dodávateľská spoločnosť E- PARTS, s.r.o. však zanikla dňa 04.04.2017 v dôsledku zlúčenia, tzn. že žalobca realizoval úhradu dodávateľskej faktúry už v čase, keď dodávateľ E-PARTS, s.r.o. bol dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra SR. Ďalej je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že zo svedeckých výpovedí svedkov K., konateľa spoločnosti Železničné pozemné stavby spol. s r.o. a I. koordinátora prác na stavbách „Apartmánové domy Lokomotíva“ a „FVS,“ Popradská 66, UPJŠ Košice“ a J., konateľa spoločnosti MTConstructs s.r.o. potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie, mechanizácia, materiál a vykonanie ostatných pomocných stavebných prác) dodávateľom uvedeným na faktúre. Z výpovede týchto svedkov zhodne vyplynulo, že síce vykonávali stavebné práce na označených stavbách, ktorých realizáciu správca dane ani nespochybnil, ale materiál a stroje zabezpečoval podľa vyjadrení svedkov žalobca a nevedeli, resp. sa nezaujímali o to kto bol vlastníkom týchto mechanizmov a

Dôležitým z výpovede bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti je podľa názoru správneho súdu aj to, že v preverovanom zdaniteľnom období nemala táto spoločnosť žiadnych zamestnancov, ani materiálno - technické vybavenie na dodanie deklarovaných tovarov a služieb, preto o spoluprácu bola požiadaná spoločnosť KORASS, s.r.o., u ktorej však potrebné materiálno- technické vybavenie a personálne zabezpečenie bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti

Uvedená platba bola uhradená na účet deklarovanej dodávateľskej spoločnosti až po jej výmaze z Obchodného registra (dňa 04.04.2017).

preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Správny súd zdôraznil že podpornými dokladmi na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak ako je to deklarované na predloženej faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodanie tovaru a služieb, zdokladovaním kto tieto služby reálne dodal, respektíve osôb realizujúcich predmetné služby, písomná alebo e-mailová respektíve iná komunikácia medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti.

V súvislosti s tým opakovane správny súd zdôrazňoval, že k úhrade faktúry došlo až so značným časovým odstupom a to v čase, keď deklarovaná dodávateľská spoločnosť už zanikla zlúčením s inou spoločnosťou.

Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania predvolal na výsluch svedka S. D., ktorý bol v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu konateľom subdodávateľskej spoločnosti KORASS, s.r.o., a tento na predvolanie reagoval listom, v ktorom poprel akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťou žalobcu.

11. K námietkam žalobcu, že cena poskytnutého tovaru a služieb bola riadne zaplatená správny súd uviedol, že podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť a preukázať. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. Povinnosťou daňových orgánov je skúmať nielen formálne predložené doklady pre uplatnenie odpočítania dane, ale aj skutočnosť či týmto zodpovedá reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Samotná úhrada dodávateľskej faktúry nepreukazuje dodanie tovarov a služieb tak ako je to uvedené v tejto faktúre vystavenej spoločnosťou E-PARTS, s.r.o.

12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa splnenia dôkazného bremena a teda aj všetkých povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona pre priznanie uplatneného nároku, správny súd zhodne so žalovaným poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.US 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe

Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Tým si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.

13. Z týchto podstatných dôvodov preto súd dospel k záveru o správnosti vyhodnotenia vykonaného dokazovania správcom dane, ako aj žalovaným v tom smere, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre číslo 20161130 zo dňa 30.11.2016 od spoločnosti E-PARTS, s.r.o. V závere správny súd poukázal na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

Zároveň žiadala náhradu trov konania a trov kasačného konania. 16. Podľa názoru sťažovateľky je napadnuté rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu nesprávne, nezákonné a nespravodlivé. Uviedla, že hoci v priebehu celého daňového konania nebolo spochybnené, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov, t.j. k prenájmu mechanizácie a dodávky materiálu došlo, správny súd konštatoval, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH.

Za týmto účelom sťažovateľka predložila množstvo dokladov, vrátane dodávateľskej faktúry č. 20161130 zo dňa 30.11.2016 za prenájom mechanizácie a druhov materiálu v členení podľa stavieb na ktoré boli použité a to stavba AD Lokomotíva stavba UPJŠ FVS Popradská 66. Dodanie tovarov a poskytnutie služieb spoločnosťou E-PARTS, s.r.o., ktoré boli predmetnou faktúrou vyúčtované, bolo potvrdené aj výsluchom konateľa sťažovateľky.

18. Sťažovateľka zastáva názor, že tieto nezhody boli v priebehu daňovej kontroly náležite objasnené a odstránené. Sťažovateľka taktiež priložila doklad o úhrade predmetnej faktúry a to výpis z bankového účtu - výpis číslo 4 - apríl 2017 kde dňa 12.04.2017 je uvedená úhrada dodávateľskej faktúry pre odberateľa E-PARTS, s.r.o. v sume 18573,60 Eur na bankový účet.

20. Sťažovateľka nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom vidí v tom, že od počiatku aktívne spolupracovala a predkladala v rámci daňovej kontroly dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Sťažovateľka predložila v rámci daňovej kontroly faktúru vystavenú dodávateľom spoločnosťou E-PARTS, s.r.o., doklad o úhrade tejto faktúry, potvrdenie o tom, že s platbou za dodané tovary a služby disponuje právny zástupca zaniknutého dodávateľa. Reálne plnenie jednotlivých zaúčtovaných obchodov vyplýva zo svedeckých výpovedí svedkov K., konateľa Železničné pozemné stavby, spol. s r.o. a I., koordinátora prác na stavbách „Apartmánové domy Lokomotíva“ a „FVS“ Popradská 99, UPJŠ Košice a J., konateľa spoločnosti MTConstruct, sr.o. ktorí potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie, mechanizácia, materiál a vykonanie ostatných pomocných stavebných prác) dodávateľom uvedeným na faktúre. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej poukázal na to, že sťažovateľka uviedla v kasačnej

IV. Právny názor Najvyššieho súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžfk/72/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

25. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o určení rozdielu dane sťažovateľke v sume 3.095,60 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou

Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 26. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

29. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver:

. .“. 31. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „. . .Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53). 33. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti. 36. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

Dodanie tovarov a poskytnutých služieb spoločnosťou E-PARTS, s.r.o., ktoré boli predmetnou faktúrou vyúčtované, bolo potvrdené aj výsluchom konateľa sťažovateľky. Nezhody vo výpovediach konateľa sťažovateľky a konateľa dodávateľa vyplynuli zo skutočnosti, že v čase úhrady faktúry bola štatutárnym zástupcom spoločnosti E-PARTS, s.r.o. osoba odlišná od osoby, ktorá bola prvostupňovým orgán vypočutá. Sťažovateľka taktiež predložila doklady o úhrade faktúry a to výpis z účtu.

faktúre. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľke, aby predložila také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. V danom prípade sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúre, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane.

40. Ako bolo zistené, jediné dôkazy, ktoré sťažovateľka predložila, ktorými by preukázala oprávnenosť nároku na odpočet DPH, bola len faktúra č. 20161130 zo dňa 30.11.2016 s prílohami vystavená spoločnosťou E-PARTS, s.r.o., objednávka zo dňa 01.09.2016 a potvrdenia o zaplatení faktúry. Sťažovateľka žiadne iné dôkazy nepredložila, ktorými by preukázala dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou E-PARTS, s.r.o.

Bývalý konateľ spoločnosti E-PARTS, s.r.o. síce uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdil, ale nevedel predložiť žiadne doklady a dôkazy na podporu svojich tvrdení a zároveň obsah jeho výpovede a výpovede konateľa sťažovateľky sa v podstatných rozdieloch rozchádza.

Kasačný súd zdôrazňuje, že pri obchodoch (tuzemskom nadobudnutí tovaru), aké deklarovala sťažovateľka, je v zmysle § 49 ods.1 a ods.2 zákona o DPH platiteľ dane povinný preukázať skutočné dodanie tovaru iným (tuzemským) platiteľom dane.

43. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak sťažovateľka v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešná v uplatnení práva na odpočítanie. 44.

45. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sú bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú

47. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.