5Sžfk/9/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: SPEEDCOM s.r.o., so sídlom Kláštorná 23/4, 076 05 Brehov, IČO: 36728489, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Komorovská so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100740255/2017 zo dňa 2. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/28/ 2017-37 zo dňa 14. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 100152301/2017 zo dňa 24. januára 2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie správcu dane“) na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“ alebo „daň“) v sume 9.437,01 € za zdaňovacie obdobie júl 2010. Správca dane v rámci vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že k dodaniu služieb - stavebných prác od spoločnosti KIMBO s.r.o. (neskôr ESTA.SK. s.r.o) nedošlo, a teda žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane v zmysle dikcie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o

oprávnení konať so žalobcom nebol predložený žiaden dôkaz, pričom nebol konateľom spoločnosti KIMBO s.r.o., jej splnomocneným zástupcom, ani zamestnancom, · šetrenia vykonané v priebehu daňovej kontroly preukázali, že k stavebným prácam deklarovaným faktúrami nedošlo, · spoločnosť KIMBO, s.r.o. v priebehu roka 2010 nezamestnávala žiadnych zamestnancov; · žalobca nepredložil v priebehu konania žiadne iné dôkazy, len faktúry, ktoré by preukazovali

osoba, · príjmové pokladničné doklady nie sú dôkazom, že reálne došlo k dodávke tovaru a platbám za ne, a toto nepreukazovali ani dodatočne dodané výpisy zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, z ktorých nebolo zrejmé, či išlo o úhradu v súvislosti s dodávkou stavebných prác a

2. Rozhodnutím č. 100740255/2017 zo dňa 2. mája 2017 (ďalej aj ako „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozhodnutie správcu dane na základe odvolania žalobcu potvrdil. V napadnutom rozhodnutí sa stotožnil so závermi správcu dane, ktoré rovnako uviedol ako správca dane. K námietkam žalobcu uviedol, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt bol zaťažený dôkazným bremenom preukázania opodstatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty nielen po formálnej stránke (dokladmi), ale i po stránke obsahovej. Predovšetkým musí nesporne preukázať deklarované vykonanie a dodanie prác

Predovšetkým správca dane vychádzal z vlastných zistení, riadne zistil skutkový stav a výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s vlastnými zisteniami a uviedol akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Za účelom zvýraznenia celkového obrazu aktivít K. G. poukázal na vyjadrenia konateľa spoločnosti A.. R., ktorý uviedol, že K. G. vystupoval za tri spoločnosti (KIMBO, s. r. o., VESET s.r.o. a DIGITAL1S s.r.o.), ktorých dodávky žalobcovi boli predmetom preverovania a prehlásil, že s nikým iným nerokoval a nikoho iného z uvedených spoločností nepozná.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. V žalobe žalobca namietal, že žalovaný len mechanicky prebral popis skutkového stavu a dôkazov od správcu dane, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie oprel o výsledky šetrenia Národnej kriminálnej agentúry, pričom voči žalobcovi nebolo, ani nie je vedené žiadne trestné konanie, z uvedeného dôvodu sa ani nemôže oboznámiť s obsahom spisu NAKA. Žalovaný podľa neho nie je nadaný kompetenciou hodnotenia dôkazov zhromaždených v trestnom konaní a tiež poukázal na to, že výpoveď obžalovaných v trestnom konaní nie je založená na povinnosti uvádzať pravdu. Preto nebolo podľa neho možné ako relevantné dôkazy vyhodnocovať takéto výpovede voči inému daňovému subjektu. 7. Namietal aj dôkazy zhromaždené správcom dane, keď podľa jeho názoru správca dane jednak nevykonal dôkaz na preukázanie vlastníka účtu, na ktorý bola dňa 29. marca 2010 prevedená platba od žalobcu, ktorý predložil vo vyrubovacom konaní, a navyše zaťažil žalobcu ďalšou zavádzajúcou argumentáciou, že z predloženého bankového výpisu nevyplýva, komu bola platba adresovaná. 8. Namietal tiež závery o nekontaktnosti spoločnosti KIMBO s.r.o. (ESTA.SK. s.r.o), keďže podľa žalobcu správca dane doručoval zásielku spoločnosti ESTA, s.r.o. a pokus o doručenie nezopakoval. Tiež uviedol, že konateľ spoločnosti KIMBO s.r.o. (ESTA.SK. s.r.o) p. H. L. už nebol v čase doručovania zásielky jej konateľom, preto nemal žiadne právo na preberanie zásielok (konateľom bol do 11. júna 2014 a zásielka bola doručovaná v septembri 2014). Tento skutočný skutkový stav nemá preto oporu v napadnutom rozhodnutí.

zomrel, využitá v neprospech žalobcu. Podľa neho žalobca preukázal splnenie dvoch základných podmienok a to kumulatívne - faktúru a existenciu fakturovaných výkonov. 10. Uviedol, že, C. G., ktorej výpoveď bola označená ako rozhodujúci dôkaz, využila svoje právo nevypovedať a nepotvrdila svoj podpis na faktúrach, pričom bolo proti nej vedené trestné stíhanie, preto takýto dôkaz podľa žalobcu nemôže mať relevantnú hodnotu, keďže všetky jej tvrdenia sú a budú prispôsobené výlučne potrebe jej obhajoby.

11. Doplnil, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pre výklad Smernice 2006/112/ES právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo jeho predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. A podľa žalobcu on nemal vedomosť o prípadnej nelegálnej činnosti dodávateľa.

Trval na tom, že z výpisov zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky nebolo zrejmé, o aké úhrady išlo. 14. Žalovaný nepoprel, že správcovi dane bola doručená požiadavka orgánov činných v trestnom konaní o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu, ktorá začala na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 9813401/5/556491/2014 zo dňa 11. februára 2014 podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, nie podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku tak,

z faktorov majúcich za následok pochybnosti správcu dane pri odpočítaní dane z faktúr nimi vyhotovených a zároveň predpokladali vedomosť štatutárneho orgánu odberateľa, že uvedené plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa. 15. Žalobca v duplike uviedol, že nezodpovedá za plnenie povinností tretích osôb, zopakoval argumenty, že predložil i bankové doklady o úhrade pre dodávateľa, ktoré neboli zohľadnené a zotrval na závere, že rozhodnutie žalovaného i správcu dane sú založené na zisteniach orgánov činných v trestnom konaní, s aktérmi ktorých žalobca nemá nič spoločné.

16. Správny súd rozsudkom č. k. 8S/28/2017-37 zo dňa 14. marca 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“ alebo aj „napádaný rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

Uviedol, že spoločnosť je identifikovaná dostatočnými údajmi, ktoré sú aktuálne zapísané v obchodnom registri a formálny nedostatok spočívajúci v neuvedení poštového smerovacieho čísla ku sídlu daňového subjektu v žiadnom prípade nebráni preskúmaniu administratívneho rozhodnutia.

sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Napokon je podľa názoru správneho súdu nedôvodná aj námietka ohľadom neprerokovania pripomienok k protokolu, pretože vzhľadom na vytýkané nedostatky v procese daňovej kontroly a vyrubovacom konaní správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky zo dňa 27. januára 2015 pri ústnom pojednávaní dňa 10. januára 2017 (zápisnica č. 100040576/2017).

20. Správny súd svoj záver odôvodnil tým, že spoločnosť KIMBO, s.r.o. na registrovanej adrese nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, bola nekontaktná, so správcom dane nekomunikovala a nebolo preukázané, že v preverovanom období vykonávala reálnu ekonomickú činnosť. Prepojenie K. G. na spoločnosť KIMBO, s.r.o. pritom v preverovanom období nebolo žiadnym spôsobom preukázané, a preto nemožno z uvedeného vyvodiť záver, že túto spoločnosť zastupovala a za túto konala oprávnená osoba.

Námietku žalobcu o tom, že spis NAKA nemal byť zákonným podkladom o vyvrátení jeho tvrdení z obsahu faktúr správcom dane nepovažoval správny súd za dôvodnú. Poukázal na znenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, podľa ktorého je ako dôkaz možné použiť aj zápisnice z iných, a to nielen z daňových konaní, ale aj trestných konaní, vyšetrovacích spisov a listinné dôkazy a svedecké výpovede získané zákonným spôsobom.

Len za splnenia týchto podmienok mohol uplatniť zo zaplateného plnenia pre dodávateľa odpočet DPH. Žalobca, ani jeho dodávateľ takýto dôkaz neposkytli. 23. Správny súd sa tiež stotožnil so záverom žalovaného, že doklad o príjmových dokladoch, ani doklad o bankovom prevode zo dňa 29. marca 2010 vo výške 14.227,37 € z účtu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky od žalobcu nebol dodatočným preukázaním, že žalobcom predložený výpis z úverového účtu je úhradou v súvislosti s dodávkou stavebných prác a služieb od spoločnosti KIMBO, s.r.o.

Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu zamedzenia zneužiteľnosti práva z odpočtu DPH, jeho platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie DPH stanovené. Najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Žalobca bol povinný a mal byť vo vlastnom záujme schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre.

25. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

v sume. Poukázal na to, že správny súd ale v rozpore so zákonom uvádza, že námietka nie je dôvodná, lebo správca dane nevyrubil celú daň, ale len jej rozdiel. Z toho dôvodu považuje rozhodnutie správneho súdu za nepreskúmateľné, keďže súd raz uvádza že posudzuje rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a inokedy o určenie rozdielu dane, ale cituje ustanovenia o vyrubení dane.

29. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že podľa § 68 Daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá mu v tomto prípade nebola doručená. Skutočnosť, že mu bola doručená výzva v zmysle Oznámenia MF SR o účtovných závierkach bánk, označená ako o správe daní, neznamená, že takáto výzva vyvoláva začiatok vyrubovacieho konania v zmysle Daňového poriadku.

Tiež podľa sťažovateľa žalobca ako aj správca dane opakovane udávali, že nepredložil ani vo vyrubovacom konaní doklad o bezhotovostnej platbe. Poukázal na to, že doklad opakovane predložil. 31. Sťažovateľ ďalej uviedol, že závery o tom, že spoločnosť ESTA.SK s.r.o. nesídli na doručovacej adrese, a to, že konateľ nepreberal zásielky, sa nezakladajú na skutočnom stave veci, keďže správca dane zasielal zásielku spoločnosti ESTA s.r.o. a konateľ už v tom čase nebol konateľom spoločnosti.

potvrdzovali opodstatnenosť jeho postupu, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že zdaniteľný obchod realizoval daňový subjekt uvedený na faktúre. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že rozhodnutie je založené na obsahu spisu NAKA žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal iba z informácie, ktorú mu NAKA poskytla a žalobca v priebehu celého konania nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu, aby sa s touto postúpenou informáciou oboznámil.

v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

36. Kasačný súd na úvod konštatuje, že sťažovateľ vzniesol námietku nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 písm. 1 písm. h) SSP). Kasačný súd sa prednostne zaoberal práve namietanou vadou nepreskúmateľnosti, keďže len riadne vydaný a odôvodnený rozsudok správneho súdu môže byť podkladom pre ďalšie skúmanie správnosti v ňom obsiahnutých právnych úvah správneho

Táto je normatívne vyjadrená v § 139 ods. 2 SSP. Povinnosť správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie má pritom dvojaký význam. Na jednej strane zabezpečuje a garantuje právo účastníka súdneho konania poznať dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie správneho súdu prijaté a poznať odpovede na zásadné argumenty ním v konaní vznesené (účel odôvodnenia dovnútra, smerom k účastníkom konania), na druhej strane zabezpečuje verejnú kontrolu nad výkonom súdnej moci umožnením pochopenia dôvodov rozhodnutia súdu širokou verejnosťou (účel odôvodnenia navonok, vo vzťahu k verejnosti).

39. Kasačný súd v intenciách vyššie uvedeného preto preskúmal jednak dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe, a následne aj spôsob, akým sa správny súd s nimi vysporiadal (body 35 až 42). Hoci správny súd v plnom rozsahu odkázal na závery žalovaného a správcu dane, vysporiadal sa podľa názoru kasačného súdu so všetkými zásadnými argumentmi žalobcu jednak po skutkovej ako aj právnej stránke dostatočne na to, aby jeho závery mohli byť predmetom prieskumu v kasačnom konaní. Z toho dôvodu pristúpil kasačný súd k prieskumu rozhodnutia správneho súdu aj z dôvodu namietaného nesprávneho právneho posúdenia správnym súdom.

41. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, týkajúcim sa uvádzania adresy sídla na rozhodnutí žalovaného, tiež že mu nebola doručená výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku, námietky týkajúcej sa podstatných náležitostí faktúry a opakovaného vyrubenia dane preskúmaním súdneho spisu kasačný súd zistil, že tieto námietky neboli súčasťou správnej žaloby podanej žalobcom. V súlade s ustanovením § 440 ods. 3 písm. b) SSP, podľa ktorého je kasačná sťažnosť neprípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, sa kasačný súd týmito námietkami ďalej v kasačnom konaní nezaoberal.

Z toho dôvodu túto časť napádaného rozsudku (body 27 - 29) kasačný súd nepreskúmal. 42. K námietkam žalobcu, že sa správny súd nezaoberal skutočným dodaním stavebných prác, kasačný súd poukazuje na body 35 až 42 napadnutého rozsudku, v ktorých sa správny súd vysporiadal s vecnými námietkami žalobcu a deklaroval, že sa stotožňuje so záverom správcu dane a žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo dostatočne preukázané, že predmet faktúry dodala spoločnosť KIMBO, s.r.o.

. Vzhľadom na uvedené spochybnenie podieľania sa spoločnosti KIMBO, s.r.o. na výkone stavebných prác, a nie samotnej realizácie stavebných prác pre konečného odberateľa žalobcu, nemalo uskutočnenie stavebných prác žalobcom pre konečného odoberateľa vplyv na posúdenie nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu v súvislosti s deklarovanými prácami spoločnosti KIMBO, s.r.o., keďže odpočet dane môže byť priznaný len po splnení zákonných podmienok, pričom v predmetnom konaní správca dane, žalovaný a správny súd nemali za dostatočne preukázané, že stavebné práce dodal dodávateľ uvedený na faktúre. 43. Ďalšou námietkou sťažovateľa v kasačnom konaní bolo, že hmotnoprávne závery správnych orgánov sú založené na obsahu spisu NAKA, ku ktorému on nemal prístup.

44. Na druhej strane však SDEÚ dopĺňa, že medzi práva zaručené právom Únie patrí rešpektovanie práva na obhajobu, ktoré podľa ustálenej judikatúry predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia. Na základe tejto zásady sa musí osobám, ktorých záujmy toto rozhodnutie významnou mierou ovplyvňuje, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa

Pokiaľ teda daňový orgán plánuje pri svojom rozhodnutí vychádzať z dôkazov získaných v rámci trestných konaní a súvisiacich správnych konaní začatých proti jej dodávateľom, ako je to v spore vo veci samej, táto zdaniteľná osoba musí mať k týmto dôkazom prístup (rozsudok SDEÚ vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 16. októbra 2019, bod 47

45. K obmedzeniu prístupu k spisu a k porušeniu práva na obhajobu, ako dôvodu na zrušenie rozhodnutia, sa SDEÚ vyjadril v rozhodnutí SC C.F_ SRL, C-430/19, zo dňa 4. júna 2020, že pokiaľ ide konkrétnejšie o zásadu efektivity, SDEÚ nevyžaduje, aby napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v rozpore s právom na obhajobu, bolo vo všetkých prípadoch zrušené. Porušenie práva na obhajobu totiž vedie k zrušeniu rozhodnutia prijatého na konci predmetného správneho konania len vtedy, ak by bez tejto vady mohlo toto konanie viesť k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2014, Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C-129/13 a C-130/13, EU:C:2014:2041, body 78 a 79).

46. V prejednávanej veci z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane bol nahliadať do trestného spisu, ale kópie žiadnych dokumentov z tohto spisu sa v administratívnom spise nenachádzajú. Žalobca teda skutočne nemal vedomosť, ktoré podklady boli predmetom nahliadania a potenciálneho využitia žalovaným v daňovom konaní, a nemal k nim ani prístup. V takom prípade odkaz žalovaného a správcu dane na trestné konanie nemohol byť považovaný za zákonný a relevantný dôvod na nepriznanie odpočtu DPH z deklarovaného dodania stavebných prác spoločnosťou KIMBO s.r.o.

47. Kasačný súd preto ďalej v súlade s vyššie uvedeným skúmal, či obstojí záver žalovaného ako aj správneho súdu o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu na priznanie odpočtu DPH aj bez odkazu na informácie z trestného konania.

zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo?Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

50. Platí pritom, že nedostatky v?naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k?odopretiu práva na odpočítanie dane v?prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).

decembra 2021, bod 38). 51. Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú aj na tento prípad, keď správca dane, žalovaný ako aj správny súd spochybnili preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane - dodanie deklarovaných služieb, a tým aj deklarovaného dodávateľa. 52. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k?tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk 15/ 2018 zo dňa 30. apríla 2019 a?iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v?prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový

53. Správne orgány, s ktorými závermi sa stotožnil aj správny súd, spochybnili nárok na odpočet DPH zo strany žalobcu v súvislosti s deklarovanými službami od spoločnosti KIMBO, s.r.o. (okrem odkazu na trestné konanie) tak ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku.

Hoci v záhlaví namietanej výzvy je naozaj nesprávne uvedený názov spoločnosti ESTA.SK. s.r.o., na poštovej obálke, v ktorej táto zásielka bola doručovaná, je však spoločnosť ESTA.SK. s.r.o. a jej adresa označená správne. Nič preto nenasvedčuje tomu, že by aj skutočne mala byť nesprávne doručovaná.

Ani táto námietka podľa kasačného súdu neobstojí, pretože síce je pravdou, že p. L.V_ už nebol v čase doručovania zásielky konateľom spoločnosti, ale bol jej jediným spoločníkom a osobou, ktorá mohla za spoločnosť ESTA.SK. s.r.o. so správcom dane komunikovať, keďže táto spoločnosť až do jej zániku dňa 7. septembra 2016 už po p. L. nemala žiadneho konateľa.

57. Okrem nekontaktnosti dodávateľa daňové úrady vzniesli pochybnosti o oprávnenosti p. G. konať v mene spoločnosti KIMBO, s.r.o., ktoré nerozptýlila svojou výpoveďou ani p. G., ktorá tvrdila, že ten za spoločnosť mal oprávnenie vystupovať, keď o tom neexistoval žiaden relevantný dôkaz. Naopak, správca dane z daňového informačného systému zistil, že p.

58. Sťažovateľ tiež poukazoval na závery správneho súdu o tom, že platby vykonával iba v hotovosti a že z jediného predloženého bankového výpisu nevyplýva, komu bola platba adresovaná. Uvedená námietka sťažovateľa však nekorešponduje so závermi daňových orgánov, na ktoré poukázal aj správny súd. Tie neuvádzali, že nie je zrejmé, komu bola platba adresovaná, ale že z tejto platby nie je možné zistiť, za čo bola realizovaná, preto ani nebolo potrebné vykonať o tomto dôkaz. Ako vyplýva z administratívneho spisu, sporné boli faktúry č. 21.7.2010 v sume 8.942 € a č. 6.7.2010 v sume 40.726,48 €. Platba zo dňa 29. marca 2020 znela na sumu 14.227,37 €, pričom žalobca nepreukázal, že by daná platba mala mať súvis s niektorou zo sporných faktúr. Z toho dôvodu sa aj kasačný súd stotožňuje so závermi daňových orgánov, ktoré na danú faktúru pri posudzovaných sporných dodaniach neprihliadali. So záverom daňových orgánov o tom, že platby v hotovosti v sume max. 15.000 € za dodanie stavebných prác tiež odôvodňujú pochybnosti o reálnosti deklarovaného dodania, preto súhlasí aj kasačný súd.

aj pre prípady vzniku uplatnenia zodpovednosti za vady dodávky. 60. Ako už bolo vyššie uvedené, dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ležalo na sťažovateľovi, ktorý ale deklarované stavebné práce vedel preukázať len po formálnej stránke vystavenou faktúrou. Podľa kasačného súdu správca dane vzniesol v konaní také relevantné pochybnosti (bod 53 až 58), ktoré aj bez poukazu na trestné konanie, preniesli dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý bol následne povinný spochybnenie deklarovaného dodania odstrániť predložením ďalších dôkazov, alebo na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť dokazovanie napr. výsluchom svedkov.

62. Na záver kasačný súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou sťažovateľa predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou KIMBO, s.r.o. . Žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že fakturované práce boli sťažovateľovi ako odberateľovi reálne dodané a že boli dodané zo strany KIMBO, s.r.o., pričom počas daňového konania nevyplynulo a žalobca ani netvrdil, že by deklarované stavebné práce mala dodať iná zdaniteľná osoba. Kasačný súd sa tak stotožnil so závermi správneho súdu, že zo strany sťažovateľa nedošlo k splneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

64. Kasačný súd tiež poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Sžfk 81/2019 zo dňa 14. januára 2020 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 4 Sžfk 17/2020 zo dňa 29. novembra 2021, v ktorých kasačný súd riešil obdobný prípad dodávok sťažovateľovi, v ktorých sa kasačný súd tiež stotožnil so závermi daňových orgánov, že neunesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa sa pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania služieb (prác) sťažovateľovi stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku na vrátenie fakturovanej DPH pre nesplnenie zákonných podmienok na odpočet podľa § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH.