5Sžk/10/2021

1. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: KaPO 1N 16834/2018, ČRZ: 95862/2018 zo dňa 16.07.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), nepriznal žalobcovi (ďalej aj „žiadateľ“) nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28.02.2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo. 2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených dokladov vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) ako dovolací súd odmietol žiadateľovo dovolanie pre nesplnenie podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, naviac bol žiadateľ na odstránenie tohto procesného nedostatku opakovane vyzvaný. Podľa žalovaného podanie ústavnej sťažnosti z dôvodov uvedených žiadateľom sa vzhľadom na právne závery nachádzajúce sa v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) javí už vopred neúspešné (napr. IV. ÚS 8/05-6), keďže v prípade žiadateľa ide o vec, ktorá je skutkovo obdobná (výzva súdu žiadateľovi ako dovolateľovi na predloženie plnej moci v dovolacom konaní, jej predloženie a následné odvolanie t. j. žiadateľ ostal opätovne bez zastúpenia advokátom a teda nesplnil procesnú podmienku pre iniciovanie dovolacieho konania, následkom čoho došlo k odmietnutiu dovolania Najvyšším súdom SR). Vzhľadom na uvedené žalovaný rozhodol tak, že nepriznal žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v zmysle ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Žalovaný argumentoval aj tým, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci s tým, že žiadateľ jednu z troch kumulatívnych podmienok (vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu) nesplnil. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný splnením ďalších podmienok nezaoberal.

Podhradí, odkiaľ mu ide spoj do Košíc a má doma syna s oslabenou imunitou a (iii) z dôvodu, že na krajskom súde pôsobí vo funkcii podpredsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slovinský, ktorý bol bývalým predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves a voči jeho osobe bol vylúčený, čo samo o sebe zakladá dôvodnú obavu o nesprávnosti a nezaujatosti tohto súdu. Správny súd akceptoval ospravedlnenie žalobcu a pokiaľ ide o dôvod ospravedlnenia uvedený pod bodom (iii), uviedol, že vychádzajúc z obsahu sa javí, že ide o námietku zaujatosti, avšak keďže táto nespĺňala náležitosti podľa § 90 ods. 2 SSP, správny súd na ňu podľa § 90 ods. 2 SSP neprihliadal. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj žalovaný. 7. Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bol pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý ustálil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28.02.2018, ktorý korešponduje aj s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (str. 3 preskúmavaného rozhodnutia). Vzhľadom na zistený skutkový stav (žalobca nebol v dovolacom konaní zastúpený, hoci bol riadne vyzvaný na predloženie plnomocenstva a taktiež bol riadne poučený o následkoch nepredloženia plnomocenstva) mal správny súd za nepochybné, že Najvyšší súd SR odmietol dovolanie, pričom na tento následok bol žalobca upozornený, s tým, že takýto výrok uznesenia súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárny, resp. neodôvodnený, pretože ide o rozhodovanie v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov (R 43/1993, R 56/1996) aj ústavného súdu (I. ÚS 24/ 04 , III. ÚS 269/04). 8. Po právnej stránke správny súd posúdil vec podľa § 6 ods. 1-2, § 8, § 10 ods. 5, § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a dospel k záveru, že žalovaný na náležite zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a rozhodol správne, keď žalobcovi v predmetnom prípade nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. 9. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, správny súd uzavrel, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v § 8 tohto zákona príkladmo uvádza skutočnosti, na ktoré centrum prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa. V tejto súvislosti správny súd podotkol, že k otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaným zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013.

A. Kasačná sťažnosť 10. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (i) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), (iii) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že takýto postup správneho súdu bol v rozpore s výzvami epidemiológov a ďalších príslušných orgánov, aby ľudia necestovali, nechodili a vyhýbali sa možnej nákaze ochorením COVID-19. V tejto súvislosti namietal i to, že na túto právnu vec si správny súd vytýčil pojednávanie na 20 min.

14. Sťažovateľ zastával názor, že jedinou a stálou pozíciou žalovaného je za každých okolností nepripustiť dovolanie na Najvyššom súde SR a tak „betónovať“ nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves a krajského súdu vo veci samej.

16. Podľa sťažovateľa ide v predmetnom prípade o právnu vec osobitného zreteľa, na čo mal krajský súd prihliadať. Namietajúc ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nezákonné a v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

18. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval sťažovateľ za rozporný s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušujúci právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), keď v časovo predchádzajúcom období tá istá vec bola vyhodnotená súdom ako odôvodňujúca priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Dohovorom a Ústavou SR, ktoré majú aplikačnú prednosť pred zákonom. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/61/2013, 5Sžo/62/2013 zo dňa 31.01.2014 a sp. zn. 7Sžo/13/2014 zo dňa 24.09.2015, 5Sp/13/2013 zo dňa 10.04.2015,

19. Považujúc napadnutý rozsudok krajského súdu za arbitrárny, sťažovateľ sa sťažnostným návrhom domáhal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. B. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom ako i skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku správneho súdu. Navrhol, aby kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá.

Z uvedeného, s ohľadom aj na rozhodovaciu prax súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/82/2014) možno vyvodiť, že je opodstatnené oprávnenie žalovaného, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný podrobne poukazoval aj na zákaz zneužitia práv a slobôd), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

odmietnutie dovolania. Práve nepredloženie plnomocenstva, ktoré bolo dôvodom na odmietnutie jeho dovolania, sťažovateľ doteraz nespochybnil. C. Replika sťažovateľa 24. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval v celom rozsahu na podanej kasačnej sťažnosti a uviedol, že žalovaný si „ako zvyčajne“ prispôsobuje odôvodnenia rozhodnutí ako aj svoje vyjadrenia len vo svoj prospech a vôbec nie na základe relevantných a skutkových podkladov. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení len okrajovo a stroho dotýka zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorému nerozumie a nevie v zmysle tohto zákona vydávať správne rozhodnutia ani správne ich odôvodniť.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

26. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým mu podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu.

. .].“ 30. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“

32. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“

Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.“ 35. Podľa § 180 CSP: „Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.“

38. K tomuto sťažnostnému bodu kasačný súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že pokiaľ krajský súd na prejednanie veci samej nariadil v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na základe žiadosti žalobcu (v správnej žalobe) pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti sťažovateľa a žalovaného, jeho postup bol správny a zákonný. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci predmetného správneho súdneho konania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Sťažovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.07.2020 (ďalej aj „ospravedlnenie“), v ktorom o odročenie pojednávania nepožiadal. Ako dôvody ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní uviedol: (i) rodinné dôvody, (ii) dôvod výskytu epidémie COVID-19 v Spišskom Podhradí, odkiaľ mu ide spoj do Košíc a má doma syna s oslabenou imunitou a (iii) dôvod, že na krajskom súde pôsobí vo funkcii podpredsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slovinský, ktorý bol bývalým predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves a voči jeho osobe bol vylúčený, čo samo o sebe zakladá dôvodnú obavu

2 SSP, správny súd na ňu podľa § 90 ods. 2 SSP neprihliadal. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že v zmysle § 115 SSP môže správny súd odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu alebo vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, k čomu však v uvedenom prípade nedošlo.

Všeobecné konštatovanie sťažovateľa o nepriaznivej pandemickej situácii, jeho zlej finančnej situácii a zdravotnom stave jeho detí, nepodložené žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi vo vzťahu ku sťažovateľovi, naviac bez výslovnej žiadosti o odročenie pojednávania z týchto dôvodov v ospravedlnení sťažovateľa, tak podľa kasačného súdu nepredstavuje dôležitý dôvod na odročenie súdneho pojednávania.

Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní).

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však

42. K pojednávaniu, ktoré sa konalo dňa 22.07.2020 kasačný súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že na pojednávaní neboli vykonané žiadne dôkazy, a preto sa kasačný súd nemôže stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že bol ukrátený na svojich procesných právach. Správnou žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného o nepriznaní nároku na bezplatné právne poradenstvo, pričom úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či žalovaný postupoval správne a zákonne, ak sťažovateľovi nepriznal nárok z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Nejednalo sa o taký charakter konania, v ktorom by bolo potrebné ustáliť a vyjasniť skutkový stav vykonaním dokazovania. Tento názor je podporený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžhuv/3/2009 zo dňa 27.10.2010, v zmysle ktorého „pojednávanie v neprítomnosti účastníka v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, ako je to i v prejednávanom prípade, nie je porušením práva, zaručeného článkom 48 odsek 2 Ústavy

2021). 43. V ďalšom kasačnom dôvode sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom poukazujúc na „iný skutkový stav“, ako ho prezentuje správny súd a žalovaný. K tomuto sťažnostnému dôvodu kasačný súd uvádza, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 09.05.2018 bola žalovanému doručená žiadosť sťažovateľa označená ako „Žiadosť o určenie advokáta na zastúpenie žiadateľa vo veci ústavnej sťažnosti na zastupovanie pred Ústavným súdom SR podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci", ku ktorej sťažovateľ pripojil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 59/2017 zo dňa 28.02.2018, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoD/4/2015-299 zo dňa 30.03.2016 a uznesenie Okresného súdu Spišská Nová ves č. k. 1D/123/2003-278 zo dňa 19.02.2015. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 59/2017 zo dňa 28.2.2018 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa z dôvodu podľa § 447

Následne krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, opierajúc sa o príslušné relevantné ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci, a to aj s odkazom na judikatúru všeobecných súdov a Ústavného súdu SR.

Tvrdenia sťažovateľa prezentované v kasačnej sťažnosti boli len v rovine konštatácií o nezákonnosti napádaných rozhodnutých, pričom predstavovali len vyjadrenie nespokojnosti a rozhorčenia sťažovateľa s výsledkom vo veci jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Takisto tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd nebol nestranný, ako aj tvrdenie o „obslužných procesoch resp. primitívnom servise žalovaného na zakrývanie závažnej trestnej činnosti, podvodov a korupcie“ či o „betónovaní“ nezákonnosti rozhodnutí súdov, je podľa kasačného súdu celkom nepodložené. V tejto súvislosti kasačný súd pre úplnosť uvádza, že je obvyklé, že správny súd uzná za priliehavú argumentáciu jednej strany a opačnú argumentáciu označí za nesprávnu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/7/2021 zo dňa 27.06.2022).

45. Kasačný súd teda nemá dôvod spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu s tým, že skutkový stav prezentovaný krajským súdom a žalovaným v odôvodneniach ich rozhodnutí možno označiť za bezrozporný a krajským súdom ako aj žalovaným náležite zistený a správne právne posúdený v intenciách zákona o poskytovaní právnej pomoci s odkazom na vec vzťahujúcu sa judikatúru. Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom v tom, že (i) postup dovolacieho súdu bol zo strany sťažovateľa predvídateľný, nakoľko otázka nedostatku právneho zastúpenia má za následok, že dovolací súd dovolanie odmietne, a to aj so zreteľom na to, že sťažovateľ bol výslovne upozornený na možné následky nedoplnenia svojho podania, a (ii) Ústavný súd preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov v otázke splnenia podmienok konania pred všeobecnými súdmi v tom prípade, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/04 z 10.09.2004), kedy právny názor

v spore“, v ktorej sa právna pomoc žiada, v tomto prípade v konaní o ústavnej sťažnosti proti procesnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR o odmietnutí dovolania, totiž závisí len od preskúmania splnenia formálnych zákonom jasne definovaných podmienok konania pred Najvyšším súdom SR, v tomto prípade povinného právneho zastúpenia.

Neboli odôvodnené zrozumiteľnou sťažnostnou argumentáciou v zmysle § 440 ods. 2 SSP, a preto sa nimi kasačný súd ani nemohol bližšie zaoberať. Na prvý pohľad sa však citované rozhodnutia týkali iných skutkových okolností a iného právneho stavu (rozsudok sp. zn. 5Sžo/61/2013 zo dňa 30.01.2014 sa zaoberal situáciou, keď sa centrum nevenovalo celej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a nešlo o žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o ústavnej sťažnosti; rozsudok sp. zn. 7Sžo/13/2014 zo dňa 24.09.2015 sa tiež netýkal nároku na právnu pomoc na podanie ústavnej sťažnosti, ale dovolania, konkrétne prípustnosti dovolania podľa dôvodov § 237 vtedajšieho Občianskeho súdneho poriadku, čo nemožno dať na roveň rýdzo formálnej podmienke povinného právneho zastúpenia). Rozsudok sp. zn. 5Sp/13/2013 bol vydaný krajským súdom, a teda nezakladá prax kasačného súdu, a týka sa opäť prípustnosti dovolania podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku.

právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).

podmienok stanovených v § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Z uvedeného dôvodu kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.