5Sžk/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200469.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/105/2019
- IČS
- 4019200469
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 37925458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: D. S. S., bytom P. X, I., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029743 z 25. júna 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/105/2019-121 z 15. júla 2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4019200469.2, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Mesto Nitra (ďalej „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 21013/ 2015-027 z 26.03.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“) zamietlo sťažovateľovu žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby (1 ks) do tvaru „V“, umiestnenej v katastrálnom území L. popri štátnej ceste č. I/64 na príjazde z Topoľčian do Nitry. Stavebný úrad vychádzal aj z vyžiadaného stanoviska Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej „dotknutý orgán“), v ktorom dotknutý orgán nesúhlasil so zmenou doby trvania reklamnej stavby z dôvodov uvedených v § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „cestný zákon“) a nepovolil výnimku zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme pozemnej komunikácie č. I/64, dôvodiac podstatnou zmenou skutkových okolností od doby ostatne udelenej výnimky sťažovateľovi v roku 2004. Za podstatnú zmenu označil realizáciu stavby „Strategický park Nitra v katastrálnom území S., L., O., X., L., P.“, pričom v uvedených katastrálnych územiach malo v dôsledku tejto výstavby dôjsť k výraznému zvýšeniu intenzity cestnej premávky. 2. Rozhodnutím č.: OU-NR-OVBP2-2019/029743 z 25.06.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového orgánu. Požiadavku stavebného úradu predložiť aktuálne stanovisko cestného správneho orgánu vyhodnotil s poukazom na § 11 ods. 1 a ods. 2 cestného zákona ako oprávnenú. Uviedol, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa primerane postupuje podľa ustanovení § 58 až 66 stavebného zákona. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že ak sa konanie dotýka záujmov chránených inými predpismi, v tomto prípade záujmu na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky chráneného cestným zákonom, rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona, pričom na posúdenie skutkového stavu z hľadiska premávky a ohrozenia cestnej komunikácie v mieste umiestnenia reklamnej stavby je príslušný cestný správny orgán a jeho nadriadený orgán. Žalovaný mal za to, že postup stavebného úradu v tejto veci bol správny, keď si vyžiadal stanovisko dotknutého orgánu a jeho nadriadeného orgánu k predĺženiu doby trvania reklamnej stavby a na základe zamietavého charakteru oboch pre neho záväzných stanovísk nevyhovel žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľ mal za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom. Po skutkovej stránke sťažovateľ v podstate namietal neexistenciu stanoviskom dotknutého orgánu tvrdenej „podstatnej zmeny dopravných pomerov“ v lokalite umiestnenia predmetnej reklamnej stavby, resp. jej nepreukázanie, ďalej nesprávnosť vyžadovania nového stanoviska dotknutého orgánu pri súčasnom a opakovanom upustení od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania a neexistenciu okolností pre vyvodenie záveru o tom, že zanikli alebo sa podstatným spôsobom zmenili dôvody vydania výnimky zo dňa 20.09.2004, resp. neexistenciu
dôvodov na vydanie nového stanoviska dotknutého orgánu a záväznosť jeho obsahu pre správne orgány v stavebnom konaní. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe sťažovateľa navrhol túto zamietnuť. Poukázal na viazanosť stavebného úradu stanoviskom dotknutého orgánu zdôrazňujúc, že pokiaľ dotknutý orgán skonštatoval, že dopravné pomery v lokalite umiestnenia reklamnej stavby sa zmenili, a preto s predĺžením doby trvania reklamnej stavby nesúhlasí, pričom jeho nadriadený orgán toto stanovisko potvrdil, stavebný úrad nemal možnosť predmetné stanovisko spochybniť a bol povinný rozhodnúť v súlade s ním. Stavebnému úradu bolo známe, že reklamná stavba sa nachádza v ochrannom pásme cesty č. I/64, pričom bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 126 ods. 1 stavebného zákona zaobstarať si záväzné stanovisko dotknutého orgánu a rozhodnúť na základe tohto stanoviska.
6. Krajský súd správnu žalobu sťažovateľa zamietol konštatujúc, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť sťažovateľa zo dňa 30.10.2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale i z hľadiska dikcie ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona, teda z hľadiska toho, či by pretrvávajúce umiestnenie alebo ďalšie užívanie reklamnej stavby mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, teda v danom prípade cestným zákonom, ktorý chráni verejný záujem na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V predmetnej veci nebolo podľa názoru súdu sporné, že reklamná stavba bola umiestnená v danej lokalite pred 02.01.2015, a to popri ceste č. I/64 (cesta prvej triedy), konkrétne v jej ochrannom pásme, čo vyplývalo zo žalobcom predloženej fotodokumentácie a z povolenia
výnimky zo dňa 20.09.2004, v ktorom sa uvádzajú konkrétne vzdialenosti na umiestnenie reklamnej stavby, pričom žalobca umiestnenie reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty č. I/64 ani nenamietal. S poukazom na uvedené potom stavebný úrad podľa názoru súdu postupoval správne, keď nepovažoval za potrebné nariadiť miestne zisťovanie a ústne
pojednávanie. Pre rozhodnutie stavebného úradu bol okrem vyššie uvedených zistení, vyplývajúcich zo žalobcom predložených dokladov, záväzný i obsah záväzného stanoviska dotknutého cestného orgánu zo dňa 25.04.2017 v spojení s ďalšími vyjadreniami (dotknutého cestného orgánu zo dňa 20.10.2017 ako i vyjadrením jeho nadriadeného orgánu zo dňa 07.11.2017, ktoré boli podané z dôvodu, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu namietal obsah záväzného stanoviska zo dňa 25.04.2017) a nemohol podľa názoru správneho súdu rozhodnúť v rozpore s nimi, teda nemohol rozhodnúť inak, ako žiadosť žalobcu o predĺženie doby trvania predmetnej reklamnej stavby zamietnuť.
7. Správny súd ďalej zdôraznil, že sťažovateľom predložené povolenie výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty vydané v roku 2004 nemožno automaticky považovať za trvalé, nemenné či nespôsobilé byť nahradené iným stanoviskom dotknutého orgánu, ak si to vyžiada zmena právneho predpisu, podľa ktorého bolo povolenie vydané, resp. v prípade, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti, z ktorých dotknutý orgán pri vydaní výnimky vychádzal. Správny súd poukázal na nespornú skutočnosť týkajúcu sa zmeny právneho predpisu, konkrétne ustanovení § 11 ods. 1 a ods. 2 cestného zákona regulujúcich povoľovanie stavieb v cestných ochranných pásmach.
S odkazom na uvedené krajský súd sformuloval záver, že stavebný úrad postupoval formálne a vecne správne, ak požadoval od sťažovateľa v rámci konania o zmene doby trvania reklamnej stavby predloženie aktualizovaného stanoviska dotknutého orgánu a hoci tento uvedené nepredložil, stavebný úrad bol oprávnený vyžiadať si stanovisko k podanej žiadosti aj z vlastnej iniciatívy za účelom úplného zistenia skutkového
stavu veci. 8. Na námietku sťažovateľa týkajúcu sa nepreukázania podstatnej zmeny dopravnej situácie v lokalite umiestnenia reklamnej stavby ako dôvodu zamietavého stanoviska dotknutého orgánu k žiadosti o zmenu doby jej trvania, správny súd odpovedal, že výstavba strategického parku nepochybne predstavovala podstatnú zmenu skutkových okolností, z ktorých dotknutý cestný správny orgán vychádzal v roku 2004, nakoľko nesporne mala vplyv na situáciu v cestnej premávke a jej intenzitu v danej oblasti. Uvedená skutočnosť, teda výstavba strategického parku a jej vplyv na situáciu v cestnej premávke v danej oblasti bola podľa názoru krajského súdu bez potreby jej skúmania a dokazovania všeobecne známa, teda známa stavebnému úradu i dotknutému cestnému správnemu orgánu.
Zároveň dodal, že z preskúmavaného rozhodnutia vyplývajú dôvody, pre ktoré bola žiadosť sťažovateľa zamietnutá a tieto sú podložené zisteniami, ktorých právny význam bol ustálený. 9. K námietke sťažovateľa o nedôvodnom vyžiadaní stanoviska dotknutého orgánu pri súčasnom upustení stavebného úradu od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním z dôvodu znalosti pomerov staveniska správny súd uviedol, že samotné upustenie od týchto úkonov nezabraňuje, resp. neznemožňuje stavebnému úradu, aby si vyžiadal stanovisko od dotknutého orgánu podľa ustanovenia § 126 ods. 1 stavebného zákona.
Uvedené postupy, resp. úkony sa podľa správneho súdu navzájom nevylučujú, vychádzajúc okrem iného z toho, že priestor staveniska nemožno stotožňovať s ochranným pásmom cesty. 10. K výhrade sťažovateľa, že prvostupňový orgán ani žalovaný sa v rámci vedeného konania nevysporiadali s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol proti zamestnancom stavebného úradu konajúcim v predmetnej veci, správny súd uviedol, že o podanej námietke vznesenej sťažovateľom bolo riadne rozhodnuté, toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi preukázateľne doručené a vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci samej rozhodnutie o vznesenej námietke predpojatosti zamestnancov nijakým spôsobom nerozporoval.
S poukazom na uvedené správny súd nevzhliadol dôvod na to, aby sa žalovaný námietkou predpojatosti v rámci rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa osobitne zaoberal. 11. Sťažovateľ v závere správnej žaloby namietal i existenciu dvoch obsahovo identických rozhodnutí žalovaného o podanom odvolaní v predmetnej veci, pričom tieto sa rozlišovali len dátumom vyhotovenia (24.6.2019 a 25.6.2019). Pre opatrnosť tak správnou žalobou napadol
obe tieto rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie žalovaného v elektronickej podobe s dátumom 25.06.2019, ako aj elektronická doručenka preukazujúca jeho doručenie žalobcovi dňa 10.07.2019, pričom doručenka preukazujúca doručenie obsahovo identického rozhodnutia s dátumom 24.06.2019
sa v administratívnom spise nenachádzala. Z uvedeného dôvodu správny súd vychádzal z toho, že žalobou mohlo byť napadnuté len rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.06.2019 a rozhodnutie s týmto dátumom podrobil súdnemu prieskumu.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská
A/ 12. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvodil tým, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odchýlil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vrátiť vec stavebnému úradu na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch uviedol, že: - nie je presvedčený o trvalosti či nemennosti výnimky zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme pozemnej komunikácie č. I/64 udelenej mu v roku 2004 na účely zriadenia vyššie identifikovanej reklamnej stavby, ako v rozsudku uviedol správny súd, ale nemal vedomosť o žiadnej zmene, ktorá by mala vplyv na platnosť vtedy vydaného stanoviska dotknutého orgánu. V tejto súvislosti namietal postup stavebného úradu, ktorý nepreukázal, že dôvody požadovania nového stanoviska aj reálne vznikli a v čase podania žiadosti existovali, - považuje za nesprávne úvahy krajského súdu o tom, že aktualizované stanovisko dotknutého úradu mal v prvom rade predložiť sám sťažovateľ ako účastník stavebného konania, - poukázal na skutočnosť, že ak mala byť dôvodom požadovania nového stanoviska dotknutého orgánu zmena právneho predpisu, konkrétne ustanovení § 11 ods. 1 a ods. 2 cestného zákona, táto nebola podstatná ani zásadná, nakoľko došlo len k „formálnej“ zmene územného
vymedzenia cestného ochranného pásma, keď slovné spojenie „zastavané územie obce“ bolo nahradené v zásade ekvivalentným pojmom „sídelný útvar obce“, - z aktualizovaného stanoviska dotknutého orgánu nie je zrejmé, akým spôsobom tento dospel k záveru, že prekážkou udelenia výnimky a tým i predĺženia doby trvania reklamnej stavby je výrazná zmena dopravných pomerov v lokalite jej umiestnenia.
Správny súd uvedené podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že zvýšenie intenzity dopravnej situácie v dôsledku výstavby strategického parku možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, a zároveň tým doplnil dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako aj stanoviska dotknutého orgánu, ktoré s pojmom „všeobecne známa skutočnosť“ nijakým spôsobom neoperovali, - ak by sme aj pripustili, že všeobecne známou skutočnosťou je výstavba strategického parku, následky takejto výstavby nemôžu byť všeobecne známou skutočnosťou, keďže kauzálny nexus v podobe zvýšenia intenzity cestnej premávky môže byť vyvodený len porovnaním so stavom pred vznikom príčiny. Z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé kto, a navyše verejne tak, aby sa stala táto skutočnosť všeobecne známou, porovnával kvantitatívne premenné intenzity dopravného prúdu v časových momentoch povolenia reklamnej stavby a žiadosti o predĺženie reklamnej stavby, - krajský súd mal pri správnej aplikácii ustanovenia § 140b ods. 3 stavebného zákona aplikovať dôsledne aj poslednú vetu tohto ustanovenia a žiadať, aby boli preskúmateľné aj dôvody, ktoré
sa majú podľa zákona uviesť pre neskoršie záväzné stanovisko, a to nielen v rovine formálnej, ale aj materiálnej - t. j. dôvody musia skutočne existovať a byť podložené. Vzhľadom na uvedené absentuje podľa názoru sťažovateľa náležitosť rozhodnutia správneho súdu v podobe presvedčivého a pre priemerného adresáta pochopiteľného odôvodnenia aplikácie noriem obsiahnutých v ustanovení § 140b ods. 3 stavebného zákona, - správny súd rozhodol na základe nekompletného administratívneho spisu vychádzajúc z toho, že listy označené v správnej žalobe, ktoré mali podľa sťažovateľa preukazovať v administratívnom konaní namietanú predpojatosť zamestnancov stavebného úradu, si musel v priebehu súdneho konania z vlastnej iniciatívy dožiadať. Zároveň namieta, že krajský súd sa obsahom týchto listov ani nezaoberal, a teda neskúmal, či v danej veci boli splnené predpoklady na nestranné a zákonné rozhodovanie nepredpojatými a na to oprávnenými osobami, pričom rovnako tak neurobil ani žalovaný pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania, - správny súd nerozhodol o celom merite žaloby, ale preskúmaniu podrobil len rozhodnutie
datované k 25.06.2019, pričom musel mať preukázané, že v danej veci boli sťažovateľovi doručené dve rozhodnutia, jedno datované k 24.06.2019 a druhé k 25.06.2019. Rozhodnutie správneho súdu v tomto ohľade považuje za nepochopiteľne odôvodnené, a teda nie je zrejmé, prečo krajský súd rozhodoval len o neskoršom rozhodnutí, keď mu sťažovateľ k žalobe predložil aj skôr podpísané rovnaké rozhodnutie.
B/ 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
C/ 15. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Súhlasí s dôvodmi kasačnej sťažnosti a postup stavebného úradu pri konštatovaní záveru o zvýšení intenzity dopravnej premávky v lokalite umiestnenia reklamnej stavby považuje za nesprávny. Zdôraznil, že jeho záujmy ako vlastníka pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza, sú prepojené s ochranou práv sťažovateľa v tomto súdnom konaní.
IV. Právne závery kasačného súdu
16. Dňa 1. augusta 2021 začal činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a prešiel naň výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h) S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 28. novembra 2022. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení podmienok vykonania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. 18. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci sa zamietnutia žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby umiestnenej v katastrálnom území Zobor popri štátnej ceste č. I/64 na príjazde z Topoľčian do Nitry. 19. V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby ako takým je nepochybné, že jeho výsledkom je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. stavebného zákona. Tým, že bola povolením stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 menovaného zákona, kasačný súd má za to, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia systematicky obsiahnuté vo štvrtom oddiele druhej časti stavebného zákona. Možno teda bezpečne uzavrieť, že konanie o žiadosti o povolenie zmeny doby reklamnej stavby je stavebným konaním, na ktoré plne dopadajú účinky ustanovení § 58 až 66 stavebného zákona.
20. K sťažnostnej námietke týkajúcej sa nedôvodnosti vyžadovania nového stanoviska dotknutého orgánu vzhľadom na platnosť udelenej výnimky z roku 2004 kasačný súd uvádza, že prvostupňový orgán bol povinný vyžiadať si aktualizované stanovisko dotknutého cestného orgánu vychádzajúc zo skutočnosti, že tento v rámci posudzovania žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby skúmal (okrem iného) aj to, či umiestnenie reklamnej stavby v cestnom ochrannom pásme je v súlade s verejným záujmom na zabezpečení bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Takéto posudzovanie si podľa ustanovenia § 126 stavebného zákona vyžaduje postup, v ktorom stavebný úrad rozhoduje na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Stavebný úrad tak nebol oprávnený vyhodnocovať skutkový stav bez toho, aby si toto stanovisko zadovážil.
21. K námietke nepreukázania výraznej zmeny dopravných pomerov v lokalite umiestnenia reklamnej stavby zo strany dotknutého orgánu a vyhodnotenia uvedeného ako všeobecne známej skutočnosti zo strany správneho súdu kasačný súd uvádza, že hoci stanovisko dotknutého orgánu neobsahuje reálne zdokumentovanie (zmeranie) zvýšenia intenzity dopravnej premávky v tejto lokalite, možno toto zintenzívnenie odvodiť jednoduchou logickou operáciou (metódou dedukcie) zo známych skutočností, že Strategický priemyselný park Nitra v priľahlých katastrálnych územiach funguje a denne doň dochádzajú stovky a tisíce
pracovníkov. Dotknutý orgán tu postupoval v rámci zákonom dovolenej správnej úvahy, ktorá vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania umožňujúcej správnemu orgánu v medziach zákona prijať/vydať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Použitie správnej úvahy pritom musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania, čo v uvedenom prípade nie je podľa názoru kasačného súdu sporným.
22. Bez potreby počítania cirkulujúcich motorových vozidiel teda možno prezumovať, že ak došlo v danej lokalite k výstavbe tohto charakteru (strategický priemyselný park), dopravná premávka na priľahlých cestách a komunikáciách sa v dôsledku mobility veľkého množstva ľudí pracujúcich v strategickom parku či zabezpečujúcich jeho chod celkom prirodzene zvýši a dôjde i k zvýšeniu dopravných nárokov v podobe vybudovania novej cestnej infraštruktúry vzhľadom na preťaženosť tej existujúcej. Takéto dodatočné explicitné zdôvodnenie už vyhodnoteného stavu azda postačí priemernému adresátovi.
23. Vzhľadom na uvedené kasačný súd nevidí dôvod pochybovať o tom, že v dobe posudzovania žiadosti sťažovateľa existovali skutočnosti, ktoré ovplyvnili zmenu stavu dopravnej premávky na tejto cestnej komunikácii v porovnaní s rokom 2004 do takej miery, že vytvorili prekážku predĺženia platnosti doby trvania reklamnej stavby z hľadiska ohrozenia záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky v dôsledku výrazného zvýšenia jej intenzity.
24. Sťažovateľ ďalej v rámci kasačnej sťažnosti namieta, že krajský súd vo veci rozhodol na základe nekompletného administratívneho spisu, a to dôvodiac potrebou samostatného vyžiadania listov údajne preukazujúcich predpojatosť zamestnancov stavebného úradu konajúcich vo veci, pričom tieto nemali tvoriť súčasť vedeného administratívneho spisu. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom uvedených listov konštatuje, že predmetné listy ani nemali byť súčasťou administratívneho spisu vo veci, nakoľko neboli zasielané v rámci tohto konania ani v priamej súvislosti s ním. Je treba podotknúť, že ich vyžiadanie krajským súdom bolo len doplnkové, a to na účely riadneho objasnenia vznesenej žalobnej námietky. Krajský súd v tomto ohľade navyše správne uzavrel, že o podanej námietke bolo riadne rozhodnuté, toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi preukázateľne doručené a vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci samej rozhodnutie o vznesenej námietke
predpojatosti zamestnancov nijakým spôsobom nerozporoval. Kasačný súd v zhode so správnym súdom preto nevzhliadol dôvod na to, aby sa žalovaný námietkou predpojatosti v rámci rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa osobitne zaoberal.
25. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že správny súd nerozhodol o celom merite žaloby, ale preskúmaniu podrobil len jedno z dvoch žalobou napadnutých rozhodnutí. Kasačný súd má za to, že krajský súd existenciu dvoch rozhodnutí s identickým obsahom uchopil argumentačne nesprávne, keď za spôsobilé súdneho prieskumu považoval len to z rozhodnutí, ku ktorému bola v administratívnom spise evidovaná doručenka.
Z príloh priložených k správnej žalobe sťažovateľa vyplýva, že mu prostredníctvom elektronickej schránky boli v dvoch po sebe idúcich dňoch doručené dve obsahovo totožné rozhodnutia žalovaného (jedno s vygenerovaným dátumom vyhotovenia 24.06.2019, druhé 25.06.2019). Po preskúmaní administratívneho spisu kasačný súd považuje za nesporné, že v danej veci bolo vydané jedno meritórne rozhodnutie o zamietnutí odvolania účastníka konania, pričom administratívnou chybou pri jeho doručovaní prostredníctvom elektronickej schránky a overovaní elektronického podpisu bolo toto rozhodnutie sťažovateľovi doručené opakovane. Aj keď sťažovateľ dostal do svojej dispozície dve rozhodnutia s rôznymi dátumami, z okolností je zrejmé, že ide o to isté rozhodnutie. Nemožno preto krajskému súdu vyčítať, že nekonal o celom merite žaloby, keďže obe sťažovateľom k správnej žalobe priložené a v petite žaloby napadnuté rozhodnutia sú v skutočnosti len jedným rozhodnutím vydaným vo veci, ktoré bolo technickou chybou systému doručené sťažovateľovi opakovane. Zmätočným bol preto
záver krajského súdu, že spôsobilým súdneho prieskumu len to rozhodnutie správneho orgánu, ktorého doručenie je vykázané prostredníctvom priloženej doručenky, pretože to navodzuje dojem, akoby vo veci boli vydané dve rozhodnutia, z ktorých jedno nebolo riadne doručené, čo je samozrejme v rozpore so skutočnosťou.
26. Na základe uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. novembra 2022