5Sžk/12/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47545674, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova 69, 949 01 Nitra, za účasti: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, so sídlom Nám. Jána Pavla II. č. 7, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/024695-002 zo dňa 27. júla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/223/2018-108 zo dňa 23. októbra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) a § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Mesta Nitra č. 147/2018-004-Re zo dňa 19.03.2018, ktorým ako príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 5 ks jednostranných reklamných stavieb s reklamnou plochou do 5,1 x 2,4 m umiestnených popri H. U.. v I., parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/X, k. ú. E. a 3 ks reklamných stavieb do tvaru „V“ s reklamnou plochou 5,1 x 2,4 m umiestnených popri H. U.. v I., parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/X, k. ú. E., a to z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra a je teda neprípustné.

4. Podľa záväznej časti Územného plánu Mesta Nitra - Zmeny a doplnky č. 5, bodu 8.2.9, v zastavenom území mesta a v území mesta určenom na zastavanie sa môžu umiestňovať reklamné stavby len ako stavby dočasné za dodržania regulatívov stanovených územným plánom do doby dostavby územia na navrhovanú funkciu územným plánom.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetná stavba reklamných stavieb typu „Bigboard“ nie je v súlade s platným Územným plánom Mesta Nitra a žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo zmienením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť.

Nitre. Reklamná stavba je umiestnená na pozemkoch parciel registra „E“ číslo XXXX/X a číslo XXXX/X, v k. ú. E., teda v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou, na ktorej ploche je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb - billboardov včítane, ktoré sú umiestnené v pásme do 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Umiestnenie reklamných stavieb (v pásme do 200 m hranice od cestného telesa) pritom vyplýva z fotodokumentácie predloženej žalobcom, ako aj zo žiadosti o zmenu doby trvania reklamného zariadenia, pričom žalobca túto skutočnosť v konečnom dôsledku ani nerozporoval.

Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. 7. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Na druhej strane stojí právo žalobcu na ochranu jeho vlastníctva, pričom v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných.

9. Krajský súd konštatoval, že správne orgány neporušili zákon, keď upustili od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pokiaľ im pomery staveniska boli dobre známe. Uvedené vyplýva aj z listín predložených žalobcom k žiadosti zo dňa 29.12.2017, z ktorých jednoznačne vyplýva, že reklamná stavba je umiestnená na H. U., pred križovatkou so Zlatomoraveckou cestou v Nitre, vo vzdialenosti menšej ako 200 m od cestného telesa.

Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.

žalovaného. V oznámení o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 20.02.2018 bol žalobca upozornený na to, že môže svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, ako i na to, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra. V uvedenom oznámení nie je presný odkaz na konkrétny bod územného plánu, s ktorým by reklamná stavba bola v rozpore. Skutočnosť, že žalovaný citoval iný bod územného plánu v rámci úpravy týkajúcej sa podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb nemohlo viesť k porušeniu práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, najmä, ak žalobca svoje právo vzniesť námietky a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nevyužil.

11. Proti rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP kasačnú sťažnosť, navrhujúc napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť tak, že kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu zrušuje a vec vracia stavebnému úradu na

bodu a teda sa vylúči obsahová prípustnosť regulácie v podobe plošného zákazu umiestňovania typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb na vymedzenom území na základe územného plánu. 13. V ďalšom opätovne poukázal na základnú námietku správnej žaloby, v ktorej argumentoval, že nie je možné vyvodzovať verejný záujem z obsahu územného plánu v podobe plošného zákazu umiestňovania konkrétne typovo a rozmerovo určených reklamných

Logicky a systematicky je zo stavebného zákona zrejmé, že zákonodarca presne vymedzil o akých otázkach a o akých reklamných stavbách môže stavebný úrad vydávať rozhodnutia o povolení stavby, či rozhodnutia o predĺžení doby trvania reklamnej stavby. A contrario však nie je možné vyvodzovať, že v prípade reklamných stavieb je možné zasiahnuť do systematiky stavebného zákona a vyhnúť sa vylúčeniu rozhodovacej činnosti o umiestnení reklamnej stavby tak, že sa toto vylúčenie nahradí normatívnou činnosťou orgánov územnej samosprávy.

nemožno umiestniť konkrétny typ a rozmer reklamnej stavby arbitrárne, ničím neodôvodnené, bez akéhokoľvek zákonného podkladu a mimo limitov čl. 12 ods. 1 a čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Postup orgánov verejnej správy, keď rozhodovali bez zákonného podkladu o právach sťažovateľa na základe územného plánu, ktorý zasahuje do práva podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje porušenie ústavne garantovaných práv sťažovateľa, ale i tretích osôb. Ide o nedovolený zásah do majetkových práv a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré predstavujú nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

17. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd svojim odôvodnením na jednej strane celkom bagatelizoval povinnosť správnych orgánov oboch stupňov postupovať podľa § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku v podobe spoľahlivo zisteného skutkového stavu s poukazom na ,,nevznesenie námietok a pripomienok“, čo však nemá podľa názoru sťažovateľa vplyv na povinnosť správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový stav, ale súčasne námietky nezákonnosti rozhodnutia sú takého charakteru, že ani vznesenie námietok a pripomienok neumožňuje správnemu orgánu a žalovanému rozhodnúť takým spôsobom, akým rozhodol. Pochybil aj v tom smere, že v odôvodnení svojho rozhodnutia použil pojem - vizuálny smog, s nemerateľným a neurčitým obsahom, pripúšťajúci rôzne výklady, pričom zároveň mal za to, že ide o pojem mediálneho diskurzu a nie o právny pojem.

územnom pláne. Z toho istého dôvodu súčasne nie je zrejmé ani to, ako sa vysporiadal správny súd s návrhom na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP. Sťažovateľovi nie je zrejmé ani to, na akú výzvu v bode 22 napadnutého rozsudku (ktorý obsahuje výpočet dokumentov administratívneho spisu) odkazuje. Zmätočné je podľa neho aj používanie neuchopiteľného pojmu „vizuálny smog“.

III. Konanie na kasačnom súde, stručný priebeh administratívneho konania

21. Prejednávaná vec bola dňa 27.05.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5Sžk - sp. zn. 5Sžk/12/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 23. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dospel vo výroku k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju zamietol.

IV. Právne názory kasačného súdu

Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2018/ 024677-002 zo dňa 26.7.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa -Mesta Nitra č. 152/2018-004-Re zo dňa 19.03.2018, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks reklamnej stavby typu „Bigboard“ do tvaru „V“, umiestnenej popri H. U. na pozemku parc. č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X k.ú. E., rozmer reklamnej plochy 9,6 x 3,6 m z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom Mesta Nitra (reklamné stavby v prejednávanej veci sú pritom osadené na rovnakých pozemkoch nachádzajúcich sa na H. U., pričom jediným rozdielom medzi jednotlivými vecami je počet týchto reklamných stavieb, na ktoré sa rozhodnutia stavebného úradu vzťahujú).

15. V posudzovanej veci všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č. 169/2003 - MZ zo dňa 22.05.2003 v znení dodatkov a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta.

16. Pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej správy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t.j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov, ktoré v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou nepripúšťa reklamné stavby - Bigboardy umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Práve územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami

17. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v ust. § 2 ods. 1 písm. f/ stavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územno-technických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Keďže za stavbu je v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona nutné považovať i reklamnú stavbu, je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie reklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby nevyžaduje). V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na

Vzhľadom na to, že ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.

SR. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako celku, alebo osobitne obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území. Z hľadiska jeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov, je aktom hybridného charakteru, navyše stále živým, keďže stavebný zákon z dôvodu zmien územných podmienok a potrieb spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v pravidelných časových intervaloch jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, resp. predpokladá aj jeho zmeny (§ 30 stavebného zákona). S prihliadnutím na postupy súdneho prieskumu záväznej časti územného plánu, vyhláseného formou všeobecne záväzného nariadenia je v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce/mesta s vyššou právnou normou aktívne legitimovaná zainteresovaná verejnosť a prokurátor (v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu) podľa § 359 SSP.

. . . 19. V nadväznosti na vyššie uvedené sa kasačný súd zaoberal námietkou sťažovateľa, ktorý namietal pochybenie krajského súdu, majúce zakladať vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p., keď krajský súd nerozhodol o jeho návrhu na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. v spojení s § 18 ods. 1 písm. d/ a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z.

Takéto rozhodnutie, je však nutné vždy premietnuť do výrokovej časti rozhodnutia. V prípade, ak správny súd nezistí dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. rozhodne podľa § 162 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 25 S.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V predmetnej veci krajský súd uvedeným spôsobom nepostupoval, keď vo výrokovej časti napadnutého rozsudku rozhodol o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania, avšak opomenul rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania. Opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľa, že vytýkaným postupom správneho súdu bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces však posudzoval kasačný súd z materiálneho hľadiska. Zohľadnil pri tom, že právo na spravodlivý súdny proces je „výsledkové“. Znamená to, že pri skúmaní, či došlo alebo nedošlo k zásahu do tohto práva, treba mať na zreteli proces ako celok (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR III. ÚS 33/04). Určujúci z tohto hľadiska preto nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania; kľúčový význam má jeho výsledok.

I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013). Kasačný súd poukazuje na to, že krajský súd síce nerozhodol o návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, avšak svoj právny záver o nedôvodnosti tohto procesného návrhu v odôvodnení rozsudku (aj keď len stručne) zdôvodnil. Sťažovateľ mal navyše právo uplatniť postup podľa § 144 ods. 1 S.s.p., t.j. podať návrh správnemu súdu na doplnenie jeho rozsudku, prípadne navrhnúť prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p v kasačnom konaní, ktoré práva však nevyužil. Vzhľadom na to, že kasačný súd nevyhodnotil postup krajského súdu, ktorým konanie neprerušil ako nesprávny a ani sám nevzhliadol dôvody na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p dospel k záveru, že v konaní nedošlo k nesprávnosti v procesnom postupe krajského súdu (až) takej intenzity a procesných dôsledkov, ktorá by mala znaky relevantné zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.“

27. S konkretizáciou na prejednávanú vec je potrebné dodať, že sťažovateľ bol riadne upovedomený o začatí konania, ako aj o upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň bol upovedomený o existencii rozporu umiestnenia reklamných stavieb s Územným plánom mesta Nitra v dôsledku čoho nebude možné dobu ich trvania predĺžiť (o tejto skutočnosti bol poučený dokonca aj vo výzve na úhradu správneho poplatku), ako aj o možnosti nazrieť do ostatných podkladov, na základe ktorých stavebný úrad vydal svoje rozhodnutie.

stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. V tomto smere konal aj stavebný úrad, keď mal skutkový stav pre rozhodnutie za riadne zistený a ustálený (aj v dôsledku absencie námietok sťažovateľa) a preto mu nemožno vyčítať, že z takto zhromaždených podkladov vychádzal pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

Nakoniec, aj sám žalobca uvádza, že tento pojem zahŕňa aj širokú škálu vizuálne dominantných ale aj nedominantných štruktúr, pričom to nevylučuje, že reklamné stavby by nemali byť zaradené medzi uvedené. Či už by krajský súd namietaný pojem v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia použil alebo aj nie, závery krajského súdu v merite veci by to nezmenilo.

Ustálenou rozhodovacou praxou sa má zároveň rozumieť rozhodnutie vydané v skutkovo a právne obdobnej veci. V prejednávanej veci by to znamenalo odchýlenie sa od skôr vydaného rozhodnutia kasačného súdu, ktoré by sa zaoberalo otázkami povolenia alebo ďalšieho umiestnenia reklamného zariadenia v obci/meste, ktorých povolenie alebo umiestnenie je v rozpore s územným plánom. Sťažovateľ však poukazuje na rozhodnutia, ktoré uvedené otázky vôbec nerozoberajú. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014, na ktorý poukazoval sťažovateľ sa netýkal preskúmavania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní, ale išlo o konanie začaté na návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu iného všeobecne záväzného nariadenia. Vzhľadom na to, že kasačný súd v predmetnom konaní, s poukazom na vyššie uvedené nemohol posudzovať súladnosť záväznej časti územného plánu, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 s právnym normami vyššej právnej sily,

rozsudku. Ako také teda skôr dopĺňajú odôvodnenie sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorom sťažovateľ krajskému súdu vyčítal práve vymedzené nedostatky. Keďže sťažovateľ na účely sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP neuviedol rozhodnutia, ktoré by boli relevantné pre prejednávanú vec, kasačný súd sa týmto dôvodom ďalej nezaoberal.

31. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli.

V Bratislave dňa 28. júna 2022