5Sžk/14/2020

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. apríla 2020, č. k. 26Sa/ 6/2017-215 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP zo dňa 18. apríla 2017, ktorým žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 23. marca 2017 označenú ako „Žiadosť o vydanie osvedčenia alebo potvrdenia“ tak, že žalobcom požadované potvrdenie z dôvodov uvedených v predmetnom opatrení nevydal. 2. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že list (opatrenie) žalovaného č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP zo dňa 18. apríla 2017 (ďalej tiež „opatrenie“) nevyhodnotil ako rozhodnutie, ale len ako úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žalobcovi a správny orgán (žalovaný) v predmetnej veci nevystupoval v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa. Krajský súd dospel k záveru, že opatrením žalovaného, ktoré malo charakter neformálneho oznámenia (vysvetlenia), sa žalovaný správny orgán nedotkol právnej sféry žalobcu a nespôsobil žiadnu zmenu jeho právneho postavenia. Krajský súd uzavrel, že opatrenie žalovaného nebolo spôsobilé vyvolať účinky ako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní a teda nie je preskúmateľné súdom. 3. Krajský súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol s tým, že žalobcom napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III.

8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 22. mája 2020. K žalobcom uvádzaným dôvodom kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že „Hoci žalobca v kasačnej sťažnosti konštatuje, že uznesenie Krajského súdu v Žiline napáda z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP ... ... z jej obsahu, podľa ktorého sa podanie posudzuje, je však nepochybné, že žalobca neuvádza žiadne reálne dôvody kasačnej sťažnosti, sťažnostné body, ktoré by mohli byť subsumované pod ustanovenia § 440 ods. 1 SSP.“. Tento záver žalovaný podporil tvrdením, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne jemu patriace procesné práva, ktorých uskutočňovanie mu malo byť nesprávnym postupom krajského súdu znemožnené do takej miery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako tak podľa žalovaného žalobca neuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a ani nevymedzil žalobcom tvrdenú nezákonnosť odmietnutia podania zo strany krajského súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a § 440 ods. 1 písm. j) SSP „logicky vylučujú“.

9. Dospejúc k záveru, že krajský súd sa v kasačnou sťažnosťou napadnutom uznesení vysporiadal so všetkými skutočnosťami a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 10. júna 2020. Priestor venoval najmä analýze ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) v kontexte s ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Bez uvedenia relevantných súvislostí s prejednávanou vecou žalobca v závere svojho vyjadrenia konštatoval, že „Nečinnosť MO SR, ako aj ničotnosť niektorých jeho rozhodnutí (oznámení) výrazne ovplyvňujú postavenie žalobcu, pričom toto ovplyvnenie jednoznačne vyplýva z faktu, že v tomto prípade môžeme v konečnom dôsledku vravieť o jave denegatio iustitiae - odopretia spravodlivosti.“.

11. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak

18. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a contrario § 453 ods. 2 veta druhá SSP] vyplýva procesná povinnosť žalobcu s plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa § 445 ods. 1 písm. d) SSP] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 445 ods. 1 písm. c) SSP]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd, preskúmavajúci kasačnú sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiu správneho súdu rozhodujúceho o správnej žalobe, nekoná nad rozsah (§ 453 úvod SSP), ktorý žalobca vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatnenými dôvodmi, ale tiež musí preskúmať opodstatnenosť predloženého dôvodu, resp. v prípade väčšieho počtu, či sú dôvody v kasačnej sťažnosti uvedené oprávnene. To však neplatí v prípade, ak správny súd rozhodoval v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP), na ktoré konanie sa vzťahuje špecifický režim podľa § 199 a nasl.

19. Vo svetle skutočností uvedených v predchádzajúcom bode posúdil najvyšší správny súd dôvody kasačnej sťažnosti, ktoré žalobca vymedzil v prvom odseku kasačnej sťažnosti bez referencie na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku slovami „ .

. .“. 20. V uvedenej súvislosti z napadnutého uznesenia krajského súdu pre kasačný súd vyplýva, že krajský súd žalobu odmietol, avšak žalobca popri dôvode uvedenom v § 440 ods. 1 písm. j) SSP (podanie bolo nezákonne odmietnuté) explicitne položil dôraz na dôvod zakotvený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákonodarca pre účastníka súdneho prieskumu ponúkol prostredníctvom ustanovenia § 440 ods. 1 SSP dostatočne jasnú a prehľadnú hierarchiu dôvodov zoradených pod písm. a) až j) a umožňujúcich nespokojnému účastníkovi (žalobcovi) napadnúť prostredníctvom kasačnej sťažnosti zákonnosť rozhodnutia krajského súdu.

Na túto skutočnosť ostatne správne poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Pre kasačný súd je jednoznačné, že zámerom zákonodarcu v prípade dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) SSP bolo umožniť sťažovateľovi spochybnenie súdneho rozhodovania v merite veci, t. j. vadnej aplikácie možno nesprávne určenej hmotnoprávnej normy na dostatočne zistený skutkový stav; naopak v prípade dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. j) SSP zákonodarca sledoval umožniť spochybnenie procesného názoru správneho súdu pri aplikácii konkrétnej procesnej normy, ktorá výnimočne oprávňuje správny súd na odmietnutie súdnej ochrany vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok zabezpečujúcich riadnosť súdneho prieskumu negatívne vymedzených pod písm. a) až h) v odseku 1 § 98 SSP. Za uvedeného procesného stavu (kedy kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský súd žalobu s odkazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol) sa preto kasačný súd nemôže

21. Pri posudzovaní dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP najvyšší správny súd vychádzal z toho, že režim súdnej ochrany poskytovanej v správnom súdnictve vychádza z princípu, že každé právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ zákon neustanovuje opak. Správny súdny poriadok výslovne zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP) vylučuje niektoré typy sporov, ktorých základ je spojený s výkonom procesov vo verejnej správe alebo ich dôsledkami. Na túto úpravu nadväzujú jednotlivé ustanovenia § 98 SSP, ktoré kogentne prikazujú správnemu súdu, v ktorých situáciách musí odmietnuť začať súdne konanie vo veci vymedzenej podaním. Je to súčasne jeden z mála efektívnych filtračných mechanizmov správneho súdnictva zameraných na potlačenie zahltenia súdnej moci tzv. spormi s bagateľným alebo neopodstatneným významom pre spoločnosť.

skutočností. Abstrahujúc podstatu uvedenej komunikácie žalobcu a žalovaného z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa podaním (v rozsahu 19 strán) zo dňa 23. marca 2017 označeným ako „Žiadosť o vydanie osvedčenia alebo potvrdenia“ domáhal, aby mu žalovaný vydal „ .

nemôže. V závere listu žalovaný uviedol, že „Nakoľko zaradenie do kategórie funkcií bolo upravené priamo ustanoveniami zákona, nie je možné predmetnú zákonnú úpravu nahradiť žiadnym potvrdením či osvedčením a týmto spôsobom zmeniť zákonom stanovené zaradenie Vášho štúdia v 1. a 2. ročníku na VSOŠ z III. pracovnej kategórie do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií.“. Najvyšší správny súd toto „vysvetlenie“ žalovaného posúdil (z hľadiska jeho obsahu) ako odmietnutie vydať žalobcom požadované potvrdenie alebo osvedčenie. 23.

. .“. Žalobca sa žiadosťou domáhal od žalovaného vydania „osvedčenia alebo potvrdenia“, ktorým by tento „autoritatívne“, so zámerom primäť príslušné správne orgány k zmene ich rozhodovacej praxe, poskytol výklad ustanovení dotknutých právnych predpisov (napr. zákon č. 92/1949

24. Podľa najvyššieho správneho súdu dospel krajský súd k správnemu záveru, keď uzavrel, že „Posudzovanie jednotlivých dôb poistenia sa premieta do rozhodnutia o dôchodkovej dávke a ich namietanie, resp. domáhanie sa uznania určitého obdobia ako sociálneho poistenia, resp. jeho zaradenia na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií je predmetom prieskumu v rámci preskúmania zákonnosti o dôchodkovej dávke.

vojakov. V danom kontexte až prípadné rozhodnutie vydané v konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov, na ktoré je však príslušný iný oprávnený orgán, by bolo takým rozhodnutím, ktoré podlieha prieskumu zo strany správneho súdu. Krajský súd teda správne vyhodnotil podmienky konania tak, že nejde o spôsobilý predmet v súdnom prieskume v zmysle § 7 SSP.

. .“. V podstatnom žalobca dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP obsahovo vymedzil jednak v jej úvodnej časti (kde tento dôvod kasačnej sťažnosti spájal s celkovou dĺžkou trvania súdneho konania na krajskom súde), jednak v jej záverečnej časti, v ktorej stroho uviedol, že „Ak sa teda Krajský súd v Žiline priklonil v takejto situácii len na stranu žalovaného bez toho, aby čo i len náznakom právne posúdil argumentáciu žalovaného (správne žalobcu), tak ide o porušenie práva na spravodlivý proces.“. Uvedený dôvod kasačnej sťažnosti v medziach sťažnostných bodov nepovažuje najvyšší správny súd za naplnený a preto ho na základe nižšie uvedených právnych argumentov odmietol.

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 27.

29. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.