5Sžk/14/2021

1. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. KPUBB-2017/12733-6/55867/LIE zo dňa 20.07.2017, podľa § 32 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pamiatkový zákon“) v časti A/ rozhodol o prípustnosti zámeru žalobcov realizovať obnovu meštianskeho domu, na S. O. č. X v H. H., súp. Č. XXX, parc. KN C č. XXXX/X k.ú. H. H., národnej kultúrnej pamiatky (ďalej len „NKP“), zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXX/X, situovanej v území Pamiatkovej rezervácie (ďalej len „PR“) Banská Bystrica, prestavby podkrovných bytových priestorov (vytvorením 1 bytovej jednotky prestavbou dvoch existujúcich bytov), v rozsahu realizácie nových nenosných interiérových montovaných priečok, demontáž dvoch mezonetových schodísk a ich náhradu jedným schodiskom, realizáciu nových hygienických priestorov a sanity, čiastočné odstránenie existujúcich strešných okien a výmenu existujúcich za nové, výmenu existujúcich zasklených stien na terase za nové s izolačným trojsklom, výmenu podlahových krytín za keramické, resp. bezšpárové liate a drevené, doplnenie existujúcich elektrozvodov, realizáciu nového vykurovacieho systému, chladiacich stropov a montáž drevených kvetináčov na zábradlí terás. K tomuto rozsahu správny orgán z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom určil podmienky (v 10-tich bodoch), ktoré požaduje dodržať; v časti B/ o zámere žalobcov realizovať obnovu, meštianskeho domu, na S. O. č. X v H. H., súp. Č. XXX, parc. KN C č. XXXX/X k.ú. H. H., NKP, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXX/X, situovanej v území PR Banská Bystrica v rozsahu realizácie rozšírenia terasy v juhovýchodnej časti strešnej roviny existujúcej sedlovej strechy orientovanej do S. O., ktorý je z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom rozhodol, že je neprípustný. 2. Na odvolanie žalobcov žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PUSR-2017/23959-3/ 101339/72/KUB zo dňa 29.01.2018 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobcovia neuvádzali konkrétne pri aplikácii ktorého právneho predpisu, ktorého ustanovenia a akým spôsobom žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pochybil, v čom konkrétne spočíva tvrdené nesprávne právne posúdenie veci.

regeneráciu výškového a priestorového usporiadania objektov“, pod bodom 17 upravujú „vylúčiť zmeny pôvodných tvarov striech nehnuteľností v PR, vytváranie rôznych variant strešných terás a iných vnútorných atypických strešných priestorov“.

Skutkový stav veci dotváralo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou dňa 26.05.2017, na ktorej bolo konštatované, že stav predmetnej NKP sa od roku 2007 nezmenil. Rozsah zámeru bol zrejmý z projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorá bola pripojená k žiadosti doručenej KPÚ dňa 10.05.2017. Žalovaný v odvolacom konaní navyše disponoval aj fotodokumentáciou - vizualizáciou plánovanej obnovy NKP, ktorá bola pripojená k odvolaniu.

Podľa krajského súdu konštatovaný skutkový stav veci dával dostatočné východiská pre právne posúdenie veci. 8. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, aj KPÚ v dôsledku nedostatočného odôvodnenia ich rozhodnutia. Poznamenáva, že povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby stručným, jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (z akých dôvodov), aby výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností, aby zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky.

Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že aj rozšírenie už existujúcej terasy, pretože dochádza ku novému zásahu do strešného prostredia. 9. Podľa názoru krajského súdu nie je adekvátne, ak žalobcovia požadujú odpoveď na otázku na základe čoho KPÚ vyhodnocuje, že otvory v strechách poškodzujú pamiatkového hodnoty. To, že tomu tak je, vyplýva zo samotných Zásad ochrany, do ktorých bolo zapracované nevytvárať akékoľvek varianty strešných terás v záujme ochrany pamiatkového fondu.

Správny orgán je v zmysle zákona viazaný obsahom Zásad ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia PR Banské Bystrica. Preto pokiaľ bolo rozhodnuté v súlade so Zásadami ochrany, rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

11. Pokiaľ žalobcovia namietali neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva, krajský súd poukázal na to, že výkon vlastníckych práv nie je absolútny, pričom je prípustný zásah do týchto práv (obmedzenie pri nakladaní a disponovaní) v zmysle zákonom ospravedlniteľných dôvodov.Výkon vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR je v záujme zachovania práv iných osôb obmedzený, pričom ústavou určené obmedzenie sa vzťahuje len na taxatívne ustanovené hodnoty, ktoré podliehajú ochrane pri výkone vlastníckeho práva.

12. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva prináleží každému občanovi Slovenskej republiky. V danom prípade možno spravodlivo od žalobcov požadovať strpenie obmedzenia výkonu ich vlastníckeho práva vo verejnom záujme, ktorým je ochrana kultúrnych pamiatok.

14. K námietke, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu porušuje princíp právnej istoty, ak už v rámci projektov prestavby dotknutého objektu v rokoch 2004-2007 bola loggia povolená a zároveň na S. O. ako aj na T. G. bolo zo strany KPÚ dovolené na iných objektoch vytvárať loggie v strechách za účelom zobytnenia podkrovia, správny súd konštatuje, že precíznejšia právna úprava, najmä Zásady ochrany, prostredníctvom ktorých posudzujú jednotlivé predložené zámery Krajské pamiatkové úrady, v súčasnosti v zásade už nedovoľujú vytváranie strešných otvorov, resp. terás v strechách v akýchkoľvek variantách. Je irelevantné poukazovať na iné stavby, či obnovy v pamiatkovej rezervácii na objektoch NKP za iného právneho stavu (pred aktualizáciou Zásad ochrany) a taktiež je bez právneho významu poukazovať na eventuálne porušovanie zákona v minulosti.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcom náhradu trov nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania krajský súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom, aplikujúc ustanovenie § 169 S.s.p.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžk/14/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods.

21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľov sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi a účastníkmi konania, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

23. Podľa § 29 ods. 1 Pamiatkového zákona základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

25. Podľa § 30 ods. 1 Pamiatkového zákona každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.

27. Podľa § 32 ods. 4 Pamiatkového zákona v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec

29. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd, a to že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri vydávaní rozhodnutia postupovali v súlade s Pamiatkovým zákonom a dospeli tak k záveru, ktorý je v súlade s právnou úpravou.

Z uvedeného dôvodu, tak ak bolo rozhodnutie vydané v súlade so Zásadami ochrany, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Z Pamiatkového zákona vyplýva, že krajský pamiatkový úrad je oprávnený vydávať individuálne správne akty, pričom sám posudzuje rozsah a závažnosť ich dopadu (aj estetického) na samotnú národnú kultúrnu pamiatku a pamiatkové územie. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/8/2017 zo dňa 27.09.2018). Z uvedeného dôvodu kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľov o aplikácií nesprávnej právnej normy ako nedôvodnú.

V danom prípade tak podľa názoru kasačného súdu možno od sťažovateľov požadovať strpenie obmedzenia výkonu ich vlastníckeho práva vo verejnom záujme, ktorým je ochrana kultúrnych pamiatok. 32. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

43. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovatelia v kasačnej sťažnosti spochybňujú predmetný rozsudok krajského súdu, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovatelia namietali v konaní pred krajským súdom, ako aj pred žalovaným a s ktorými sa tak krajský súd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľov žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, neobsahuje. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 44.

45. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.