5Sžk/17/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/ 014742-2 zo dňa 27. marca 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/42/2019-148 zo dňa 9. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

zmenu doby trvania reklamnej stavby. 2. Žalobca podal dňa 29. decembra 2017 na prvostupňový správny orgán žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 3 ks - obojstranná reklamná stavba typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. XXX/XX reg. „C", k.ú. I., popri Kmeťovej ulici v Nitre, a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. K žiadosti pripojil rozhodnutie Mesta Nitra č. 2576/2013 - 021-La zo dňa 6. marca 2015 o dočasnom povolení uvedeného reklamného

Mesto Nitra, Mestský úrad, odbor majetku na základe výzvy oznámilo, že žalobca, ako nájomca ani po výzve Mesta Nitra ako prenajímateľa neodstránil v určenej lehote reklamné zariadenie (do 7. januára 2018) a preto Mesto Nitra v procesnom postavení žalobcu, dňa 29. januára 2018 podalo žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na Okresný súd Nitra (sp.zn. 12C/9/2018). Prvostupňový správny orgán taktiež

Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/024693-2 zo dňa 4. júla 2018 zrušil toto rozhodnutie a vrátil ho prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie z dôvodu, že tento uviedol nesprávne ustanovenie stavebného zákona, keďže správne mal zastaviť konanie podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a svoje rozhodnutie

DOBA NÁJMU sa nahrádza nasledovným znením: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to odo dňa účinnosti tejto zmluvy do 31. decembra 2017." Iný doklad, ktorým by stavebník preukázal iné právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, nepredložil.

Dodal, že z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. 5. Uviedol, že v danom prípade bolo potrebné zaoberať sa námietkami žalobcu, týkajúcimi sa zaujatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, ako aj spočívajúcimi v tvrdení, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci (správne orgány nezisťovali stav a okolnosti súdneho konania začatého na základe žaloby, ktorú podalo mesto Nitra, rozhodnutie nereflektuje skutočnosť, že žalobca ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na iný subjekt), taktiež že správne orgány sa nepokúsili o dohodu medzi účastníkmi stavebného konania, a teda nepostupovali podľa § 137 stavebného zákona, a napokon že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať.

účastníkovi konania, pričom v tomto smere súd nezistil žiadne jeho pochybenie, a to ani pokiaľ ide o doručovanie, resp. oznamovanie tohto rozhodnutia, nakoľko nebol zistený žiadny dôvod na oznamovanie tohto rozhodnutia inému subjektu ako žalobcovi. Okrem toho, že žalobca bol preukázateľne účastníkom stavebného konania, zároveň v žalobe okrem iného tvrdil, že v tomto konaní (ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia) boli porušené jeho procesné práva a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať. Preto správny súd dospel k záveru, že žalobca splnil kumulatívne stanovené podmienky v § 178 ods. 1 SSP a naplnil tak predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu v predmetnom súdnom konaní.

(napr. v podaní zo dňa 9. januára 2020, v ktorom žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je voči nemu bezpredmetné, nevykonateľné, zmätočné a právneho nástupcu sa nemá prečo týkať, ale napriek tomu na podanej žalobe zotrval). Preto sa žalobca podľa správneho súdu nemohol dôvodne domnievať, že po predložení kúpnej zmluvy zo dňa 11. februára 2019, súd podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietne žalobu.

9. Uviedol, že oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter podania v zmysle § 19 správneho poriadku, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise nenachádza. Ďalej uviedol, že žalobca až v odvolaní zo dňa 2. januára 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 23. novembra 2018 tvrdil, že „sa zamestnanci stavebného úradu mesta Nitra mimo svojej kompetencie snažili zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov našej spoločnosti občianskoprávneho charakteru, ako tomu bolo v prípadoch listov mesta Nitra resp. konania

žalobcu zo dňa 29. decembra 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Doplnil, že správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti (napr. sp.zn. 11S/135/2019 vo veci žalobcu NUBIUM, s.r.o. proti žalovanému Okresnému úradu Nitra) známe, že žalobca v podaní zo dňa 20. septembra 2017, adresovanom mestu Nitra ako stavebnému úradu a označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania" žiadal, aby bolo toto podanie považované za námietku predpojatosti „vo všetkých stavebných a/alebo iných konaniach, ktoré sa týkajú reklamných stavieb vo vlastníctve našej spoločnosti a to najmä avšak nie výlučne v konaniach vedených na stavebnom úrade mesta Nitra pod nasledujúcimi spisovými značkami:", ktoré sú ďalej uvedené. V čase tohto podania žalobcu ešte nebolo začaté stavebné konanie o jeho žiadosti zo dňa 29. decembra 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a teda podanie žalobcu zo dňa 20. septembra 2017 sa predmetnej veci nemohlo žiadnym spôsobom ani týkať. Taktiež uviedol, že v podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil námietku zaujatosti, ktorú by podal v tejto veci proti zamestnancom stavebného

10. Správny súd sa zaoberal aj žalobnou námietkou, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom v tejto súvislosti poukazoval na konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/9/2018. Vo vzťahu k vznesenej námietke považoval za potrebné uviesť, že umiestnenie troch kusov obojstranných reklamných stavieb na pozemku parc. č. XXX/XX v katastrálnom území I. bolo dočasne povolené rozhodnutím stavebného úradu č. 2576/2013-021-La zo dňa 06.03.2015 na obdobie do 31. decembra 2017. Predmetný pozemok mal žalobca ako nájomca (pôvodne Ing. W. G. - NUBIUM) prenajatý od prenajímateľa a vlastníka pozemku (mesto Nitra) na základe nájomnej zmluvy č.j. 1153/06/ SM zo dňa 27. novembra 2006 v znení dodatkov č. 1 zo dňa 22. júla 2014 a č. 2 zo dňa 18. júna 2015 na dobu určitú, a to do 31. decembra 2017. Pred uplynutím tejto doby žalobca v zmysle § 67 ods. 4 stavebného zákona požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

zákona. Nakoľko žalobca k svojej žiadosti zo dňa 29. decembra 2017 nepredložil doklady preukazujúce jeho vlastnícke, resp. iné právo k pozemku, stavebný úrad postupoval v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona a žalobcu okrem iného vyzval na predloženie informatívnej kópie listu vlastníctva a dokladu preukazujúceho právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť (napr. nájomnú zmluvu) s tým, že v prípade, ak svoju žiadosť nedoplní, bude konanie zastavené. Následne žalobca predložil výpis z LV č. XXXX zo dňa 5. februára 2018 v katastrálnom území I. (z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX je mesto Nitra) a v podaní zo dňa 6. januára 2018 stavebnému úradu s poukazom na § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

platnosti nájomnej zmluvy, teda po skončení nájmu, proti čomu podal prenajímateľ dňa 29. januára 2018 na príslušnom okresnom súde žalobu na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 OZ. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k obnoveniu nájmu, ako to tvrdil žalobca, ktorý potom nepreukázal, že k pozemku, na ktorom mal umiestnené tri reklamné stavby, má podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona iné právo, ktoré by ho oprávňovalo naďalej tieto stavby na predmetnom pozemku udržiavať a podať žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. V zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie i užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, ako i práva v zmysle § 139 ods. 1 písm. b/, c/ d/ stavebného zákona. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho práva v zmysle § 139 ods. 1

žalobcovi je len dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov. 13. Rovnako tak správny súd vyslovil, že správne orgány nie sú oprávnené vstupovať do postupov súdu pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby zo dňa 18. januára 2018 o vypratanie nehnuteľnosti a jej perfektnosti ako právneho úkonu, skúmať právomoc a príslušnosť súdu, resp. okruh účastníkov súdneho konania a možnosť úspešnosti žaloby.

V procese posudzovania toho, či žalobca i po ukončení platnosti nájomnej zmluvy, teda po 31. decembri 2017 vie preukázať iné právo k pozemku, na ktorom boli dočasne umiestnené reklamné stavby a skúmania predložených listín, by podľa názoru správneho súdu bol postup stavebného úradu v zmysle § 137 stavebného zákona neopodstatnený a neefektívny.

Nitra. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Správne konanie výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Konštatoval, že po zistení, že žalobca po uplynutí doby platnosti nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 a 2 nevedel od 1. januára 2018 preukázať iné právo k predmetnému pozemku a prenajímateľ ako vlastník pozemku podal v zákonom ustanovenej lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, bol postup stavebného úradu správny, dôvodný a zákonu zodpovedajúci, keď zastavil stavebné konanie podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, pričom bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

V administratívnom spise sa takáto kúpna zmluva nenachádza a žalobca ani do rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci, teda do 27. marca 2019, jej uzavretie neoznámil, ani nepreukázal, čo znamená, že žalovaný nemal dôvod zaoberať sa existenciou zmluvy, o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Z toho istého dôvodu nemohol konať so subjektom označeným ako kupujúci v kúpnej zmluve zo dňa 11. februára 2019, a teda mu ani doručovať svoje rozhodnutie zo dňa 27. marca 2019.

Za irelevantné pokladal tvrdenie, že prevod reklamných stavieb bol zrejmý už správnemu orgánu prvého stupňa, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená civilnému súdu v spore, ktorý sa medzi účastníkmi konania vedie. I v prípade, ak žalobca oznamoval prevod vlastníckeho práva k reklamným stavbám v súdom konaní vo veci vedenej pod sp.zn. 12C/9/2018, toto nemalo žiadny vplyv na okruh účastníkov predmetného stavebného konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. marca 2019, nakoľko v stavebnom konaní žalobca ako jeho účastník prevod vlastníckeho práva a zmenu účastníkov stavebného konania neoznámil, resp. to z administratívneho spisu nevyplýva.

15. Za nedôvodnú pokladal správny súd aj námietku žalobcu, že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a nesprávne aplikoval § 137 stavebného zákona. Ohľadom tohto svojho záveru poukázal na vyššie uvedené skutočnosti, pričom na doplnenie zdôraznil, že v zmysle cit. zákonného ustanovenia sa stavebné úrady, vykonávajúce konanie podľa stavebného zákona, pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Základným dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, je doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností a pod iným právom k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona sa okrem iného rozumie napr. užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve.

zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo žalobca neurobil ani na základe výzvy stavebného úradu zo dňa 15. januára 2018. Následne potom stavebný úrad bol oprávnený, ale i povinný postupovať v zmysle § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a zastaviť konanie, nakoľko nepreukázanie požadovaných náležitostí v žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 je jedným z taxatívne ustanovených dôvodov na zastavenie stavebného konania, a to ešte pred vydaním oznámenia o začatí stavebného konania. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania až keď preverí úplnosť žiadosti, prípadne ak stavebník žiadosť doplnil, t.j. až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka, pričom tak musí urobiť do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. V predmetnej veci nebola žiadosť o zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom boli zriadené tri reklamné stavby v jeho vlastníctve, a preto stavebný úrad ani nepristúpil k vydaniu oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný úrad musel vydať

16. Taktiež ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivé konanie, ktoré podľa žalobcu nastalo v konaní pred správnym orgánom. Nakoľko žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebola úplná a žalobca ju nedoplnil ani na základe výzvy stavebného úradu, v ktorej bolo presne špecifikované, aké doklady má predložiť, stavebný úrad musel pristúpiť k zastaveniu konania a nevydával oznámenie o začatí stavebného konania, pretože k tomuto úkonu stavebný úrad v zmysle § 61 ods. 1 staveného zákona pristúpi až v prípade, ak je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Stavebný úrad si však splnil svoju povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a v podaní zo dňa 27. februára 2018 a 7. augusta 2018 žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre svoje rozhodnutie, s ktorými sa žalobca môže oboznámiť a vyjadriť s k nim s tým, že v uvedených úradných hodinách môže i nazrieť do spisu. Žalobca túto možnosť nevyužil, ale v podaní zo dňa 5. septembra 2018 požiadal o vyhotovenie kópie celého

Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.

18. Žalobca ako sťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na odôvodnenie krajského súdu v bode 31 napadnutého rozsudku, týkajúceho sa toho, že správne orgány nenahrádzajú činnosť civilných súdov a namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval § 137 stavebného zákona, ako aj článok 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej

správne orgány posudzovali aplikáciu § 676 ods. 2 OZ. S poukazom na bod 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca namietal, že nerozumie ako sa má jeho právny názor pokúšať obísť bližšie nešpecifikované ustanovenia stavebného zákona a vylúčenia dotknutých orgánov a ich negatívnych stanovísk v predmetnom konaní, keďže predovšetkým poukazoval na doslovné znenie § 137 stavebného zákona a teda určite nechcel obchádzať žiadne relevantné ustanovenia stavebného zákona.

V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na právo na spravodlivý proces, ktoré obsahuje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatneným nárokom a s obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Žalobca uviedol, že hoci odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktorá bola nastolená, napadnutý rozsudok krajského súdu však tieto

K otázke namietanej predpojatosti žalobca uviedol, že táto námietka bola vo všeobecnosti podaná ešte pred podaním žiadosti na prvostupňový orgán v tejto veci a smerovala voči všetkým konaniam, ktoré sú prejednávané na prvostupňovom správnom orgáne. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že v prípade zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu ide o zamestnancov, ktorí zabezpečujú činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom táto skutočnosť vyplynula až neskôr v iných konaniach. Podľa žalobcu tento konflikt záujmov mali riešiť správne orgány z úradnej povinnosti. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/3/2011 namietal, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

24. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

26. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 28. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie: a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

30. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

32. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

34. Podľa § 663 OZ v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

37. Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky, či bolo zákonným postupom, keď prvostupňový správny orgán podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal dokladmi vlastníctvo resp. iné právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené predmetné reklamné stavby, a to bez toho, aby aplikoval § 137 stavebného zákona.

Z uvedených dôvodov opakované skutkové a právne závery krajského súdu explicitne nezdôvodňuje. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými relevantnými žalobnými bodmi, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje rozhodnutie, pričom racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové aj právne závery.

V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými je v prvom rade dostatočne jasné a presné určenie konca prenájmu pozemku, na ktorom sa nachádzala dotknutá reklamná stavba, pričom podľa nájomnej zmluvy č. 1153/06/ SM zo dňa 27. novembra 2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 22. júla 2014 a dodatku č. 2 zo dňa 18. júna 2015 bola predmetná zmluva uzavretá na dobu určitú a to do 31. decembra 2017. Ďalšou skutkovou okolnosťou bolo, že žalobca bol prenajímateľom vopred upozornený na koniec nájomnej zmluvy resp. neskôr vyzvaný na odstránenie reklamnej stavby. Žalobca nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, keďže nepredložil ani novú nájomnú zmluvu ani výpis z listu vlastníctva. Práve naopak, výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku o skončení nájmu, bol preukázaný vlastnícky vzťah Mesta Nitra k pozemku a vyvrátené ,,iné právo k pozemku" zo strany žalobcu. Okrem uvedeného vlastník pozemku podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 OZ, takže je zrejmé, že doba nájmu sa taktiež zo zákona nepredĺžila.

sp.zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa 30. apríla 2014) pripúšťa, že správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania.

Povinnosťou príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah nastolenej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť, alebo či je potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona.

42. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky žalobcu obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.