← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·24. 8. 2022

5Sžk/18/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200044.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2S/7/2020
IČS
8020200044
Citované
19× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C.. Ľ. T., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. T.. F. Č.. XX, P., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody č. 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 12974/2017-PO, ČRZ: 60389/2017 zo dňa 24.8.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/7/2020-35 zo dňa 3.9.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove ako správny súd rozsudkom č. k. 2S/7/2020-35 zo dňa 3.9.2020 zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.8.2017, ktorým žalovaný jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, sp. zn. 1N 4329/17-KnPO, ČRZ: 33334/2017 zo dňa 9.5.2017 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci potvrdil.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného sp. zn. 12974/2017-PO, ČRZ: 60389/2017 zo dňa 24.8.2017 žalovaný konštatoval, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom bol žiadateľ (žalobca) riadne vyzvaný na doplnenie potrebných dokladov na posúdenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Zároveň bol riadne poučený o následkoch nedoplnenia požadovaných dokladov. Žiadateľ nedoplnil požadované doklady, ktoré boli potrebné k posúdeniu stavu materiálnej núdze v určenej lehote, ktorými boli potvrdenia o čistom príjme manželky U.. W. T. za obdobie júl 2016 až január 2017 (t. j. príjem vyplatený v mesiacoch od septembra 2016 do februára 2017) a v prípade iných príjmov predloženie dokladov preukazujúcich výšku týchto príjmov, napr. čestné vyhlásenie o výške týchto príjmov za obdobie od júla 2016 do februára 2017 vrátane.

Preto prvostupňový správny orgán správne aplikoval § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku v spojení s § 25 zákona č. 327/2005 Z. z. a konanie zastavil. 3. Správny súd sa stotožnil s týmto právnym posúdením žalovaného a konštatoval, že v administratívnom spise sa nenachádzajú potrebné písomné listinné doklady preukazujúce všetky príjmy manželky žalobcu za obdobie, ktoré bolo predmetom zisťovania žalovaného, teda júl 2016 až január 2017, keďže ním predložené doklady nepokrývajú obdobie 7/2016, 8/2016, 9/2016 a 1/2017, ale preukazujú príjmy len za iné obdobia.

V administratívnom spise sa nenachádzajú ani doklady, resp. čestné prehlásenie, týkajúce sa iných príjmov (napr. finančná výpomoc) za toto obdobie. Pritom na preukázanie týchto podkladov pre riadne zistenie skutkového stavu bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný dňa 29.3.2017.

Správne preto postupoval prvostupňový orgán, keď zastavil správne konanie, keďže jeho návrh na jeho začatie obsahoval nedostatky, ktoré neboli ani na základe tejto výzvy odstránené. Poukázal pri tom aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo totožných veciach tých istých účastníkov konania sp. zn. 10Sžk/20/2019 a sp. zn. 6Sžk/32/2019.

V týchto konaniach najvyšší súd ustálil, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keďže ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku mu ukladá povinnosť zastaviť konanie v prípade, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pričom separátne rozhodol o náhrade trov kasačného konania, v ktorom bolo zrušené skôr vydané uznesenie správneho súdu o odmietnutí tejto žaloby, ktoré priznal žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca dňa 26.11.2020 elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom), ktorého originál doručil správnemu súdu v listinnej forme osobne dňa 4.12.2020. V kasačnej sťažnosti žalobca uviedol: „Proti tomuto rozsudku podávam v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodňujem v zmysle § 440 ods. 1 písm. g), h), i) Správneho poriadku nasledovne:

Obsahové zdôvodnenie spomínaných dôvodov kasačnému súdu dodatočne doložím, keďže do uplynutia lehoty na podanie dovolania sa mi nepodarilo zabezpečiť kvalifikované právne služby niektorých z advokátov. Kasačnému súdu preto žalobca navrhuje, aby rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/7/2020 zo dňa 3.9.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

5. Na to správny súd uznesením č. k. 2S/7/2020-49 zo dňa 8.2.2021 vyzval žalobcu, aby doplnil kasačnú sťažnosť a uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a aby uviedol, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, inak kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietne. Žalobca e-mailovým podaním zo dňa 25.3.2021 reagoval na výzvu správneho súdu, v ktorom podaní uviedol dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za nezákonný. Toto podanie doplnil originálom dňa 6.4.2021. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 10.5.2021.

Namietal, že kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti podľa § 445 ods. 1 SSP, keď sťažovateľ síce uvádza paragrafové znenie § 440, avšak bez opísania rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že SSP nepripúšťa dodatočné doplnenie opisu rozhodujúcich skutočností, keďže v prípade sťažnostných bodov platí koncentračná zásada a tieto je potrebné v lehote na podanie kasačnej sťažnosti riadne vymedziť a konkretizovať. Nemožno preto akceptovať takúto kasačnú sťažnosť ako včas a perfektne podanú, čo by bolo v rozpore s koncentračnou zásadou ako aj zásadou vigilantibus iura scripta sunt. Ak kasačná sťažnosť nemá všetky náležitosti v zmysle § 445 SSP, príslušný súd nemá sťažovateľa vyzývať na odstránenie vád, keďže výzva na odstránenie vád je možná len v zmysle § 450 SSP.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná v lehote, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti zistil, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 9. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

10. Podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“).

11. Podľa § 445 ods. 2 SSP sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. 12. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými

bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada. 13. Podľa § 459 písm. e) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).

14. V prvom rade sa kasačný súd zaoberal včasnosťou kasačnej sťažnosti. Napadnutý rozsudok sťažovateľ prevzal dňa 26.10.2020 a lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 1 SSP) tak plynula do 26.11.2020 (štvrtok), ktorý bol posledným dňom lehoty.

Dňa 26.11.2020 elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) doručil správnemu súdu kasačnú sťažnosť. V lehote 10-tich dní v zmysle § 56 ods. 2 SSP doručil správnemu súdu originál kasačnej sťažnosti v listinnej forme, a to osobne dňa 4.12.2020. Preto možno konštatovať, že kasačná sťažnosť podaná žalobcom elektronicky dňa 26.11.2020 bez zaručeného elektronického podpisu, dodatočne doručená správnemu súdu osobne dňa 4.12.2020, bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 25.3.2021 (podané e-mailom dňa 29.3.2021 a doplnené originálom 6.4.2021) bolo zjavne podané po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že na kasačnú sťažnosť podanú elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa 23.11.2020 neprihliadol, pretože toto podanie nebolo v 10 dňovej lehote dodatočne doručené správnemu súdu. 15. Ďalej sa kasačný súd zaoberal obsahom podanej kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti, ktorá bola podaná v lehote na jej podanie, bola kasačná sťažnosť odôvodnená len poukazom na

ust. § 440 ods. 1 písm. g), h) a i) Správneho súdneho poriadku (nesprávne uvedené „Správneho poriadku“). Obsahom kasačnej sťažnosti bol taktiež sťažnostný návrh na zrušenie napadnutého rozsudku. Samotné vymedzenie dôvodov podľa § 440 ods. písm. g), h) a i) SSP ako náležitosť kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. c/ SSP bolo uvedené až v jej doplnení po uplynutí lehoty na jej podanie. Kasačný súd sa tak zaoberal otázkou, či môže prihliadnuť na toto doplnenie kasačnej sťažnosti, podané po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Právna úprava v ustanovení § 453 ods. 2 veta prvá stanovuje prihliadať len na tie sťažnostné body, ktoré boli uplatnené v kasačnej sťažnosti okrem prípadov, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi, čo nie je prejednávaný prípad. V zmysle § 453 ods. 2 druhá veta SSP na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada. Kasačný súd je teda viazaný vymedzením dôvodu, pre ktorý sťažovateľ považuje rozhodnutie krajského súdu za nezákonné a ktorý súčasne uviedol v lehote na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľovi je umožnené aj bez súhlasu kasačného súdu meniť a dopĺňať sťažnostné body, avšak len počas trvania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Na návrhy podané po uplynutí lehoty však kasačný súd pri rozhodnutí už neprihliada (§ 453 ods. 2 veta druhá SSP).

16. Z uvedenej právnej analýzy jednoznačne vyplýva, že v tejto veci na dôvody sťažovateľom uvedené po lehote na podanie kasačnej sťažnosti kasačný súd nemôže prihliadnuť. V tejto súvislosti tiež poznamenáva, že správny súd sťažovateľa nevyzýva na doplnenie kasačnej sťažnosti, ak neobsahuje náležitosti podľa § 445 SSP, vyzýva ho len na odstránenie vád podľa § 449 SSP, ak sťažovateľ nebol riadne o povinnosti povinného zastúpenia advokátom a spísania kasačnej sťažnosti advokátom poučený, ak je právne zastúpenie v kasačnom konaní obligatórne. V tomto ohľade krajský súd nesprávne postupoval, keď uznesením vyzval sťažovateľa na doplnenie kasačnej sťažnosti o opísanie rozhodujúcich skutočností (sťažnostných bodov). 17. Kasačný súd preto prihliadol len na obsah kasačnej sťažnosti zo dňa 26.11.2020. Zistil, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, v lehote na jej podanie, neuviedol žiadne sťažnostné body v zmysle § 445 ods. 1 písm. c/ SSP, pričom o náležitostiach kasačnej sťažnosti bol v rámci napadnutého rozsudku riadne poučený. V zmysle § 440 ods. 2 SSP, ak dôvod kasačnej sťažnosti je vymedzený podľa § 440 ods. 1 písm. g/ až i/, musí byť vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. V danom prípade sťažovateľ uplatnil dôvody kasačnej sťažnosti práve podľa týchto ustanovení Správneho súdneho poriadku, mal preto povinnosť vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle tohto ustanovenia. V danom prípade sťažovateľ žiadne takéto skutočnosti nenamietal, neuvádzal konkrétne nesprávne posúdenie veci, teda nešpecifikoval právnu otázku a neuviedol, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenie. 18. Z uvedeného dôvodu kasačný súd vyhodnotil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 445 ods. 1 písm. c/ SSP a uvedený nedostatok predstavuje prekážku, brániacu vecnému preskúmavaniu napadnutého rozsudku v konaní o kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nemá náležitosti ustanovené zákonom, pričom sa neuplatní postup podľa § 450 ods. 1 SSP, keďže ide o prípad podľa § 449 ods. 2 písm. c/ SSP (výnimka z obligatórneho zastúpenia advokátom v kasačnom konaní), kasačný súd postupom podľa § 459 písm. e/ SSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú odmietol. 19. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, pretože podal kasačnú sťažnosť bez jej obligatórnych náležitostí, preto žalovaný má právo na náhradu trov. Tieto mu však neboli priznané preto, lebo zo súdneho spisu nevyplývajú. 20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. augusta 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 5Sžk/18/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik