5Sžk/19/2020

1. Vojenský útvar 6335 Prešov ako služobný úrad prípisom z 9. januára 2019, č. vkPO-122-566/2017, oznámil žalobcovi ako profesionálnemu vojakovi výšku a zloženie jeho platu. Podľa tohto prípisu patril žalobcovi od 1. januára 2017 okrem služobného platu aj príplatok výkonným letcom vo výške 225,50 €, teda 15 % služobného platu. Žalobca 3. marca 2017 požiadal veliteľa útvaru o preskúmanie oznámenia o výške a zložení platu.

2. Nato žalobca listom z 27. apríla 2017 označeným ako „Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“ požiadala žalované ministerstvo, aby preskúmalo prípis veliteľa útvaru z 10. apríla 2017. Pritom žalobca zopakoval svoje stanovisko, že splnil podmienky na priznanie príplatku výkonnému letcovi vo výške 30 % služobného platu, takže nepriznanie príplatku v tejto výške bolo diskriminačné.

4. Správny súd, ktorého príslušnosť na konanie bola ustálená uznesením kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 KO 2/2019-86 z 19. februára 2019, tu napadnutým uznesením č. k. 7 Sa 19/2019-135 odmietol správnu žalobu proti označenému prípisu. Prerokúvanú vec v súlade s rozhodnutím kompetenčného senátu považoval za verejnoprávnu, napadnutý akt však podľa neho nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní.

ani nedošlo k zmene procesnej situácie, pretože žalovaný beztak nemôže mimo odvolacieho konania preskúmať oznámenie vojenského útvaru o výške a zložení služobného platu. Záverom dodal, že ak by aj pripustil, že predmetom správnej žaloby by malo byť oznámenie o výške a zložení platu z 9. januára 2017, potom žaloba bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že správny súd odmietol žalobu po viac ako dvoch rokoch a neposkytol ochranu žalobcovi, ktorý sa už nemôže domáhať svojich práv. Podľa výkladu súdu by nikdy nemohol spochybniť rozhodnutie svojho zamestnávateľa o plate a požitkoch. Žalobca podal žalobu až po vyčerpaní riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie nadriadeného žalobcu je rozhodnutím, ktorým boli žalobcovi určené plat a ďalšie požitky, a práve napadnutým prípisom z 2. júna 2017 žalovaný odmietol zrušiť toto rozhodnutie. Tým bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Ak mal súd iný názor, mal o odmietnutí rozhodnúť už v roku 2017, nie až po jej prijatí a vyrubení súdneho poplatku. Záverom namietol formálny rozpor, keď v poučení napadnutého uznesenia správny súd hovorí o kasačnej sťažnosti proti rozsudku. 6. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Namietol, že v nej nie je konkretizované, v čom žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci. Napadnuté uznesenie je riadne odôvodnené, žalobca sa mohol svojich nárokov domáhať v individuálnych pracovnoprávnych sporoch podľa Civilného sporového poriadku. Služobný úrad pri písomnom oznámení o výške a zložení platu profesionálneho vojaka vystupuje ako zamestnávateľ, ktorý ho informuje o jeho platových náležitostiach podľa zákona č. 281/2015 Z. z., resp. podľa podzákonných predpisov, teda len deklaruje zákonný stav, a nezakladá nové práva a povinnosti. Samotné uznesenie kompetenčného senátu sp. zn. 1 KO 2/2019 rozlišuje medzi postavením služobného úradu ako zamestnávateľa a ako orgánu verejnej správy. Toto rozhodnutie kompetenčného senátu považuje žalovaný za nebezpečný precedens, ktorý prenáša na krajské súdy rozhodovanie o všetkých náležitostiach vojakov. Ozbrojené sily Slovenskej republiky plnia úlohy verejnej moci navonok, nie voči svojim príslušníkom. Napadnutý prípis žalovaného z 2. júna 2017 tak nemožno považovať za akt orgánu verejnej správy, v dôsledku čoho je výrok napadnutého uznesenia správneho súdu správny. Žalobca nevyužil žiaden právny prostriedok, pretože oznámenie o zložení a výške služobného platu mohlo byť preskúmateľné priamo. Žalovaný ďalej zotrval na svojich vyjadreniach k meritu veci, teda k otázke nároku na príplatok výkonným letcom.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8.

Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva, keďže nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu (personálnym rozkazom, porov. § 91 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov), a po celý čas jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Žalobca sa však v prerokúvanej veci práve nedomáha preskúmania oznámenia o výške a zložení platu, ale domáha sa preskúmania prípisu žalovaného, ktorým mu bolo oznámené, že určenie jeho služobného platu žalovaný nebude preskúmavať.

Podľa týchto ustanovení je rozhodnutím akt, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú jednotlivé práva a povinnosti, a opatrením akt, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Ani jedna z uvedených podmienok však nie je pri prípise žalovaného splnená. Tento prípis je len odpoveďou na list, ktorému navyše predchádzala už jedna v danej veci uskutočnená odpoveď na základe obdobného listu.

Správny poriadok totiž nie je generálnym právnym predpisom upravujúcim všetky procesy vo verejnej správe. V zmysle jeho § 1 ods. 1 sa vzťahuje len na rozhodovacie procesy, výsledkom ktorých sú individuálne správne akty v podobe rozhodnutí správnych orgánov. Napádané oznámenie pritom nie je výsledkom a ani reakciou na závery rozhodovacieho procesu.

poriadku. 10. Týmto uznesením veľkého senátu je prekonaný právny názor, ktorý bol vyjadrený v skoršom uznesení senátu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžk 7/2020 z 10. septembra 2020. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi veľkého senátu viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich odkláňal. Ako uzavrel už veľký senát, napadnutým prípisom z 2. júna 2017 žalovaný odpovedal na podanie žalobcu, ktoré tento označil ako žiadosť o preskúmanie „mimo odvolacieho konania“ v zmysle § 65 a nasl. Správneho poriadku. Na konanie o výške a zložení služobného platu sa nevzťahuje Správny poriadok, v dôsledku čoho je vylúčené aj použitie ustanovení o preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Ustanovenie § 219 zákona č. 281/2015 Z. z. totiž taxatívne vypočítava prípady, v ktorých sa má subsidiárne použiť Správny poriadok, z čoho a contrario vyplýva, že v iných prípadoch sa použiť nemá. Tento záver podporuje aj dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (Národná rada Slovenskej republiky,

V dôsledku toho tak napadnutý prípis žalovaného predstavuje len oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti v zmysle § 20, resp. § 22 zákona č. 9/2010 Z. z. Už najvyšší súd však vo svojej judikatúre k skôr účinnému § 244 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že takéto oznámenie nemožno preskúmavať v správnom súdnictve (uznesenie sp. zn. 7 Sžso 11/2010, judikát R 85/2012). Tento názor vo výsledku zodpovedá aj právnej úprave obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku, ako aj právnemu názoru vyslovenému v uznesení veľkého senátu.

Na uvedené ustanovenia nadväzuje § 7 písm. b) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach určitej osoby. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná. Správny súd v napadnutom uznesení v podstate uzavrel, že žalovaný napadnutým prípisom z 2. júna 2017 len reagoval na podanie žalobcu, ktoré vyhodnotil ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. Podľa § 18 ods. 1 uvedeného zákona je však prešetrovanie sťažností jednou z foriem kontrolnej činnosti, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Takéto subjektívne právo sa nespája ani so sťažnosťami podávanými profesionálnymi vojakmi v zmysle citovaných § 133 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. Profesionálnemu vojakovi tak ani zákon č. 9/ 2010 Z. z., ani zákon č. 281/2015 Z. z. nepriznávajú subjektívne právo na to, aby na základe jeho sťažnosti služobný úrad alebo hlavný služobný úrad zmenili, resp. upravili výšku alebo zloženie jeho služobného platu, ani na to, aby takúto zmenu či úpravu nariadili vykonať podriadenému služobnému úradu. 12. Žalobca tak celkom zjavne nemá žiadne subjektívne právo na to, aby žalované ministerstvo na základe jeho podania z 27. apríla 2017 robilo alebo nariadilo urobiť akékoľvek zmeny vo výške a zložení žalobcovho služobného platu. Žalované ministerstvo si napadnutým prípisom z 2. júna 2017 splnilo svoju povinnosť na podanie sťažovateľa reagovať a nebolo povinné na tomto základe robiť akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré by sa týkali služobného platu žalobcu. Žalobcovi tak nepatrilo žiadne subjektívne právo, do ktorého uvedený prípis mohol

Aj keby správny súd žalobu odmietol hneď po jej dôjdení na súd, tak by sa nič nezmenilo na tom, že žalobca sa domáha preskúmania prípisu žalovaného, ktorým nemohlo byť subjektívne právo žalobcu nijako dotknuté. Ani odmietnutím žaloby v roku 2017 by tak žalobcovi žiadne subjektívne právo nevzniklo. Okrem toho, aj keby správny súd žalobu odmietol hneď, nemalo by to vplyv na správnosť druhého záveru správneho súdu, že aj keby sa správna žaloba mohla chápať ako smerujúca proti oznámeniu služobného úradu zo 7. januára 2017 o výške a zložení služobného platu, bola by podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 181 SSP. Inak povedané, odmietnutím žaloby nie v roku 2017, ale až v januári 2020 sa žalobcovi nezavreli žiadne právne cesty na preskúmanie jeho platových náležitostí, pretože tie zostali uzavreté už uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby proti oznámeniu o výške a zložení služobného platu. Už len pre úplnosť zostáva dodať, že nesprávne označenie formy rozhodnutia v poučení o opravnom prostriedku („rozsudok“ namiesto „uznesenie“) nemá na jeho zákonnosť žiaden vplyv.