5Sžk/21/2020

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. K.. R. A., I. U. XX, D., 2. X.. O.. K. J., H. X, D., 3. X.. R. H., H. X, D., 4. X.. O. H., H. X, D., 5. K.. K. W., H. X, D., 6. K.. O.. P. W., H. X, D., všetci právne zastúpení Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠROBÁR s.r.o., Laurinská 12, Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S/33/2018-56 zo dňa 16. januára 2020 o uloženie povinnosti žalovaného doručiť žalobcom v 1. až 6. rade rozhodnutie žalovaného č. 6744/51154/2017/STA/UR-Gal zo dňa 28. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie žalovaného

II. Konanie na krajskom súde

4. V podanej žalobe namietali, že: - pôvodné územné rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo zmenené a podľa § 41 stavebného zákona v celom rozsahu nahradené novým územným rozhodnutím, bolo doručované dotknutým účastníkom formou verejnej vyhlášky; - nové územné rozhodnutie, ktorým sa stavba podstatne rozširuje a zasahuje do práv a záujmov vlastníkov susedných pozemkov a bytov ešte závažnejším spôsobom v porovnaní s predchádzajúcim konaním, im nebolo doručované vôbec; - v rámci tohto konania nemali možnosť podať svoje námietky a uplatniť svoje práva z dôvodu, že stavebný úrad s nimi nekonal; - z nového územného rozhodnutia explicitne nevyplýva, že pôvodné územné rozhodnutie zostáva v platnosti a v akej časti, preto sú žalobcovia fakticky vylúčení aj zo súdneho prieskumu rozhodnutia, ktoré malo zostať v platnosti; - boli úplne vylúčení z možnosti uplatňovať práva účastníkov konania pri ďalšej podstatnej zmene stavby, o ktorej sa dozvedeli až z médií; - ako účastníci sú územným konaním dotknutí, pričom je zrejmé, že ich žalovaný ako účastníkov konania opomenul účelovo, nakoľko svoje práva v územnom konaní, ktoré tomuto

ú. I. K. - s. XX-XX LV (byty č. X, X, XX, XX a XX). 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako príslušný stavebný úrad v konaní ustálil okruh účastníkov konania v súlade s § 34 ods. 2 stavebného zákona.

Zdôraznil, že na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné stavbu realizovať, nakoľko sa ním stavba len umiestňuje, pričom stavbu je možné realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Ďalej má za to, že žalobcovia ako vlastníci bytov v bytovom dome so súpisným č. XXXX, katastrálne územie I. K., zapísaní na liste vlastníctva XXXX u Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa na pozemkoch CKN par. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, nie sú priamo dotknutí na svojich

ulici, kým zmeny sa týkajú bloku C, ktorý je vo vnútrobloku areálu za blokom B, resp. blokom A. Uvedené je zrejmé aj z prílohy č. 1 rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalovaný súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. V napadnutom uznesení krajský súd uviedol, že: - zmena pôvodného územného rozhodnutia sa týka výlučne rekonštrukcie, prístavby a nadstavby bloku C Onkologického ústavu sv. Alžbety, ktorý je umiestnený vo vnútrobloku ústavu, čo nezasiahne do vonkajšieho vzhľadu a vonkajšej hranice celého areálu

Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 22/02, sp. zn. III. ÚS 176/03 či sp. zn. II. ÚS 72/07); - otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných domov sa bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž-o-KS/87/2006 z 20. júna 2007 či jeho uznesenie sp. zn. 5Sžp/3/2011 z 15. decembra 2012); - rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím.

8. Voči uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f), h) a j) S. s. p., v ktorej namietali, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nezákonne odmietol žalobu. 9. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa sťažovateľov tým, že sa správny súd nezaoberal námietkami sťažovateľov a jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné. Krajský súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal so žalobným bodom, v ktorom sťažovatelia uvádzali, že účastníkmi konania majú byť z dôvodu, že boli účastníkmi konania, v ktorom bolo vydané pôvodné územné rozhodnutie, ktoré bolo zmenené novým územným rozhodnutím. Rozpor v uznesení krajského súdu vidia sťažovatelia v tom, ako súd vyhodnotil dopad na ich práva s umiestňovanou zmenou bloku C a opomenul pritom skutočnosť, že súčasťou stavebnej činnosti má byť aj vytvorenie spojovacej chodby s blokom A a mostíkom s blokom B, teda stavbami s ktorými sťažovatelia bezprostredne susedia. Sťažovatelia sa odvolávali aj na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 22/02-117, kedy tvrdili, že správny orgán s nimi mal konať ako s účastníkmi konania, až kým sa nepreukáže opak, pričom o tom, že im účastníctvo nepatrí, mal správny orgán vydať rozhodnutie. 10. Namietali tiež, že úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či k zásahu do ich práv potenciálne môže prísť, nie posúdiť, či práva sťažovateľov sú umiestnením stavby aj skutočne dotknuté. 11. Rozhodnutie krajského súdu sťažovatelia považujú za rozporné s ustálenou praxou kasačného súdu a poukázali pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/3/2007, z ktorého vyplýva, že v konaní o umiestnení stavby je účastníkom konania aj vlastník susednej stavby, ktorá nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ak jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Sťažovatelia uviedli, že stavebná činnosť na stavbe, ktorá má byť vzdialená od stavby slúžiacej im na bývanie menej ako 12 metrov je činnosťou, ktorá má podstatný vplyv na ich život a pohodu bývania z hľadiska záujmov, ktoré je povinný skúmať správny orgán v územnom konaní. 12. Odmietnutie ich žaloby krajským súdom považujú sťažovatelia za nezákonné z dôvodu, že na to absentovali zákonné predpoklady. To je podľa nich možné iba v prípade, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, v danom prípade však sťažovatelia neboli neoprávnenou osobou, ale osobami, ktoré sa domáhali práv ako účastník konania o umiestnení stavby. Zákon hovorí, že účastníkom je ten, koho práva môžu byť bezprostredne dotknuté a nie kto je bezprostredným susedom stavby. Navyše okruh účastníkov stavebného konania je rovnaký ako okruh účastníkov územného konania, pričom na námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní, stavebný úrad neprihliada. Odmietnutie ich žaloby preto podľa sťažovateľov nemá oporu v zákone. 13. Kasačnému súdu s poukazom na vyššie uvedené sťažovatelia navrhli, aby uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 16.1.2020, č. k. 1S/33/2018-56 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S. s. p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

17. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p.: “V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

20. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona „Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.“ 21. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona „V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.“

Onkologického ústavu sv. Alžbety, Heydukova ul. Bratislava. 23. Predmetom posúdenia krajského súdu bolo overiť správnosť tvrdenia sťažovateľov, že im predmetné rozhodnutie nebolo doručené, hoci sa s nimi ako s účastníkmi administratívneho konania malo konať. Krajský súd napadnutým uznesením uzavrel, že sťažovatelia neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby opomenutého účastníka z dôvodu, že neboli účastníkmi administratívneho konania.

areálu. Preto ich žalobu odmietol z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou. 24. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnom prípade posúdiť správnosť záveru krajského súdu, že sťažovatelia neboli účastníkmi administratívneho konania, a preto im nové územné rozhodnutie nemalo byť doručované. V medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preto primárne preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25.

26. Kasačný súd poukazuje na to, že nové územné rozhodnutie, ktorého doručenia sa sťažovatelia domáhali v tomto súdnom konaní, je rozhodnutím meniacim pôvodné územné rozhodnutie (viď bod 1 tohto rozsudku). Sťažovateľom bolo v pôvodnom územnom konaní priznané účastníctvo, pričom zákonnosť pôvodného územného rozhodnutia sťažovatelia napadli správnou žalobou. Tak krajský súd ako i Najvyšší súd SR im však nepriznali úspech v merite veci a pôvodné územné rozhodnutie vyhodnotili ako zákonné. Nie je preto pravdivé tvrdenie sťažovateľov, že vydaním nového územného rozhodnutia by boli pozbavení súdnej ochrany proti pôvodnému územnému rozhodnutiu. Kasačný súd ďalej podotýka, že nové územné rozhodnutie zaviedlo také zmeny pôvodného územného rozhodnutia, ktoré sa týkalo len bloku C nachádzajúcom sa vo vnútrobloku onkologického komplexu a nesusediacom s nehnuteľnosťami sťažovateľov a ďalej, že sťažovatelia neuviedli nijaké také okolnosti, ktoré by preukazovali, žeby zmeny zavedené novým územným rozhodnutím mali privodiť značnú a

Tento stav musí byť v konaní účastníkmi konania preukázaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžp/1/2010 29.03.2011). 28. Posúdenie krajského súdu stojí v podstate na tom, že navrhovaná zmena sa týka výlučne rekonštrukcie, prístavby a nadstavby bloku C Onkologického ústavu sv. Alžbety, umiestneného vo vnútrobloku Onkologického ústavu sv. Alžbety za blokom A a blokom B a nezasiahne do vonkajšieho vzhľadu a vonkajšej hranice celého areálu onkologického areálu.

skúmať. Podľa kasačného súdu takáto marginálna zmena nie je takého významu, aby založila priame dotknutie práv sťažovateľov značnej intenzity a teda ich účastníctvo v konaní. 29. Kasačný súd zdôrazňuje, že lokalita, v ktorej sa stavba umiestňuje, je pomerne husto osídlená a zastavaná. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/45/2019 z 10.9.2020, v ktorom sa preskúmavali námietky sťažovateľov uplatnené voči pôvodnému územnému rozhodnutiu, vyplýva, že Hlavné mesto Bratislava posudzovalo umiestnenie stavby v intenciách námietok sťažovateľov, pričom poukázalo na skutočnosť, že funkcia plochy, na ktorej sa nachádza uzavretý areál Onkologického ústavu sv. Alžbety, je určená ako občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kód 201). Z definície územia pod kódom 201 vyplýva, že v prípade územia areálov a komplexov občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu nesmie podiel s funkciou bývania prekročiť 30 % z celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby funkčnej plochy. Medzi prevládajúce spôsoby využitia funkčných plôch patria zariadenia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.

31. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nové územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2017. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia boli právne pomery účastníkov v súvislosti s umiestnením navrhovanej stavby záväzným spôsobom upravené a stabilizované. Do tejto stability možno zasiahnuť opätovným otvorením administratívneho konania pre opomenutého účastníka a jeho prípadné opravné prostriedky len za predpokladu spoľahlivého zistenia, že ide o osobu, ktorej bezpochyby postavenie účastníka územného konania patrilo, pretože je s ohľadom na okolnosti prípadu nanajvýš pravdepodobné, že táto osoba môže byť výsledkom územného konania bezprostredne dotknutá na svojich vlastníckych alebo užívacích právach a je zároveň zrejmé, ako sa tento zásah môže prejavovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/4/2019 z 28.4.2020).

33. Kasačný súd uvádza, že všeobecne formulované námietky sťažovateľov o potencialite zásahu do ich subjektívnych práv, tak ako sú uvedené v kasačnej sťažnosti s odvolávaním sa na blízkosť umiestňovanej stavby, kasačný súd o vyššie uvedenom nepresvedčili.

34. Zároveň námietky sťažovateľov uplatnené v konaní, v ktorom bolo vydané pôvodné územné rozhodnutie, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu pred krajským súdom pod č. k. 5S/244/2017-66 a kasačným súdom pod sp. zn. 3Sžk/45/2019 nespochybnili zákonnosť napadnutého územného rozhodnutia. Aj na základe uvedeného a na základe skutočnosti, že zmeny zavedené novým územným rozhodnutím oproti pôvodnému územnému rozhodnutiu sa týkali len vnútrobloku areálu, dospel kasačný súd k záveru, že nemá v tomto prípade preukázaný istý stupeň pravdepodobnosti, že námietky sťažovateľov týkajúce sa ochrany ich práv, by mohli mať vplyv na zákonnosť nového územného rozhodnutia a viesť tak k jeho prípadnej korekcii.

pred správnym orgánom netvrdili. Obdobne aj argumentácia sťažovateľov, že účastníctvo im patrí automaticky, keď im patrilo účastníctvo v pôvodnom konaní, nie je namieste, pretože vždy je potrebné skúmať splnenie podmienok podľa § 34 stavebného zákona.

SR. 36. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď správnu žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, pretože sťažovateľom z hľadiska sťažnostných bodov uvedených v kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 1, 2 S. s. p.), status opomenutého účastníka územného konania neprináleží. Preto kasačný súd postupujúc podľa § 461 S. s. p. kasačnú sťažnosť zamietol. 37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S. s. p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľov v kasačnom konaní im nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S. s. p. 38. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.