5Sžk/25/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. S. Z., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, D., zastúpený advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36860107, adresa na doručovanie: Zámocká 14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného JUDr. Jurajom Fuskom, advokátom, Hlavné námestie 5, Bratislava a JUDr. Vladimírom Ivančom, advokátom, Hlavné nám. 5, Bratislava, 2/ P.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, T. L. XX/XX, S., v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18034/2016/B624-SV/ 40552 zo dňa 22.6.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/197/2016-303 z 5.2.2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

spoločnosti MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN-E evidovaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. M. vo vlastníctve P.. G. E.. Účelom návrhu bolo vyvlastnenie daných pozemkov pre stavbu: Vybudovanie strategického parku k. ú. Z., T., M., F., T., U., Kraj: Nitriansky, okres: Nitra. 2.

pre stavbu: Vybudovanie strategického parku k. ú. Z., T., M., F., T., U., Kraj: Nitriansky, okres: Nitra v prospech MH Invest, s.r.o. na účel daný § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „vyvlastňovacie rozhodnutie“).

4. Za vyvlastnené pozemky bola P.. G. E. priznaná náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona určená znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 17.892,84 eur. Spoločnosti MH Invest, s.r.o. uložil stavebný úrad povinnosť, aby v lehote 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradila P.. G. E. náhradu vo výške 1.217,03 eur a náhradu vo výške 16675,80 eur zložila do depozitu Okresného súdu v Nitre v súlade s § 111 ods. 3 stavebného zákona, nakoľko na pozemkoch KN-E parc. č. XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX,XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXXX, k. ú.

7. Listom zo dňa 15.4.2016, doručeným 18.4.2016, podal žalobca na Okresný úrad Nitra návrh na obnovu konania č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005 z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 písm. a), b), c) a e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a to bez bližšieho zdôvodnenia a uvedenia skutočností, ktoré by bolo možné podradiť pod zákonné podmienky a dôvody obnovy konania. Svoje podanie odôvodnil iba skutočnosťou, že vyvlastňovacie konanie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, konkrétne výsledku vkladových konaní vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod č. V 6469/ 2015 a V 6629/2015. Žalobca mal za to, že mal byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, čím mu bola odňatá možnosť podávať v ňom námietky, prípadne odvolanie. Ďalej uviedol, že v zmysle § 63 ods. 2 správneho poriadku podáva návrh v zákonom stanovenej lehote, nakoľko o vyvlastňovacom rozhodnutí sa dozvedel dňa 18.1.2016.

nepovolil. Svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na § 62 ods. 1, 2 a § 63 ods. 1, 2 správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov najmä tým, že dôvody, ktoré žalobca uplatnil v návrhu na obnovu konania, nespĺňajú ani jednu z podmienok ustanovených v § 62 správneho poriadku.

10. Podľa žalovaného zo spisového materiálu stavebného úradu nevyplýva skutočnosť, ktorou by sa potvrdila námietka žalobcu, že stavebný úrad rozhodoval vo vyvlastňovacom konaní na základe neaktuálnych listov vlastníctva. Žalobca nebol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom vyvlastňovaných pozemkov a preto ani účastníkom vyvlastňovacieho

II. Konanie na krajskom súde

11. Žalobca sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. Krajský súd rozsudkom č.k. 11S/197/2016-303 z 5.2.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. 13. Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o naplnení aspoň jedného dôvodu na povolenie obnovy konania a to ani podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku spočívajúceho v tom, že nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Nad rámec uvedeného súčasne krajský súd skonštatoval, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca sa o vyvlastňovacom konaní dozvedel už 2.12.2015 a to z informácie od Okresného úradu v Nitre poskytnutej na podklade žiadosti podľa zákona o slobode informácií. Týmto dňom začala žalobcovi plynúť trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá mu skončila dňa 2.3.2016. Žalobca však návrh na obnovu konania podal na Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 15.4.2016 (doručený 18.4.2016), teda jednoznačne oneskorene. Obnova vyvlastňovacieho konania teda neprichádzala do úvahy pre márne uplynutie lehoty na podanie návrhu. I keď z rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by správne orgány skúmali aj včasnosť podania návrhu v zmysle § 63 ods. 3 správneho poriadku, bolo by za situácie, keď súčasne nezistili naplnenie ani jedného dôvodu pre obnovu konania podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku nadbytočné a nehospodárne zrušovať rozhodnutie žalovaného len preto, aby sa zopakovalo konanie bez zmeny jeho výsledku. V tomto smere krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru (napr.

rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 z 17.12.2002).

14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. 15. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ spojil s tým, že uzatvoril ako kupujúci s P.. G. E. kúpne zmluvy a hoci na ich základe nenadobudol vlastníctvo, tieto kúpne zmluvy boli platné a záväzkovo-účinné, na základe čoho mu vzniklo subjektívne právo odvodené od vlastníčky pozemkov, ktoré si vyžaduje ochranu. Keďže výsledok vyvlastňovacieho konania mal vplyv na výsledok vkladového konania týkajúceho sa daných kúpnych zmlúv a teda ovplyvňoval to, či sa sťažovateľ stane vlastníkom pozemkov, malo mu patriť aj postavenie účastníka vyvlastňovacieho konania. Správny orgán mal o uzavretí daných kúpnych zmlúv vedieť z vlastnej činnosti, keďže súčasne na ňom prebiehalo vyvlastňovacie i vkladové konanie. Sťažovateľ ďalej namietal záver krajského súdu, že sa o prebiehajúcom vyvlastňovacom konaní dozvedel 2.12.2015 podľa zákona o slobode informácií, pretože vtedy „len získal informáciu, že prebieha „nejaké“ konanie“ a teda „nemohol predvídať predmet konania a ani jeho účastníkov“, na základe čoho sa nemohol „domáhať postavenia účastníka konania“. Podľa sťažovateľa by bolo absurdné pripísať mu na ťarchu, že jeho aktívna činnosť bola krajským súdom vyhodnotená v jeho neprospech. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania preto podľa sťažovateľa začala plynúť až od doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 18.1.2016, pričom návrh na obnovu konania bol ním podaný v trojmesačnej lehote od tohto momentu. Záverom sťažovateľ namietal nespravodlivosť preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu. 16. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu a túto navrhol zamietnuť. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že kúpne zmluvy uzavreté medzi sťažovateľom a P.. G. E. neboli vkladuschopné a preto sťažovateľovo právo k pozemkom bolo len domnelé. Sťažovateľ súčasne mal vedomosť o prebiehajúcom vyvlastňovacom konaní už dňa 2.12.2015 a preto návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene. Sťažovateľom vytýkaná nespravodlivosť preskúmavaného rozhodnutia tiež nie je namieste, keďže jeho postavenie by sa vôbec nezmenilo, ani keby rozhodnutie žalovaného, resp. vyvlastňovacie rozhodnutie boli zrušené, keďže účastníkom vyvlastňovacieho konania by aj tak bola len P.. G. E.. N nasledujúcom podaní sa sťažovateľ nestotožnil so závermi uvedenými vo vyjadrení ďalšieho účastníka 1/ ku kasačnej sťažnosti.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžk/25/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Z rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správne orgány nevyhoveli návrhu na obnovu vyvlastňovacieho konania, pretože nezistili naplnenie ani jedného z dôvodov vymedzených v § 62 ods. 1 správneho poriadku. S uvedeným záverom sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil aj krajský súd, pričom súčasne prezentoval aj záver o tom, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, keďže bol podaný po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty danej § 63 ods. 3 správneho poriadku.

Predpokladmi pre povolenie obnovy konania je: - návrh účastníka konania, - naplnenie aspoň jedného dôvodu na obnovu konania, - dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu. 22. Návrh na povolenie obnovy konania musí podať účastník toho konania, ktorého obnova sa navrhuje. Túto podmienku vymedzuje uvádzacia veta § 62 ods. 1 správneho poriadku. Postavenie účastníka konania pritom svedčí aj tomu, s kým správny orgán nekonal, hoci s ním ako účastníkom konania konať mal.

24. Návrh na obnovu konania musí byť v zmysle § 63 ods. 3 správneho poriadku podaný na správnom orgáne, ktorý rozhodol v poslednom stupni v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

26. Vymedzenie účastníkov konania v § 14 ods. 1 správneho poriadku je spojené s dotykom na subjektívnych právach. Z predmetnej triády je bez ďalšieho účastníkom konania (1) ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať a (2) ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Dotyk na subjektívnych právach je totiž v tomto prípade spojený s tvrdením príslušnej osoby a teda ho nemôže správny orgán identifikovať bez ďalšieho sám. 27. Premietnuc opísané závery na vymedzenie účastníkov vyvlastňovacieho konania upraveného v § 108 až § 116 stavebného zákona potom platí, že účastníkom vyvlastňovacieho konania je vo všeobecnosti navrhovateľ, vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo stavby a osoba oprávnená z tých práv k vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ktoré vyvlastnením zanikajú.

Tento síce môže, ale nemusí nastať. Vklad je totiž výsledkom administratívneho vkladového konania, v rámci ktorého môžu byť zistené také skutočnosti, ktoré zabránia vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Podporne možno poukázať aj na znenie § 1 ods. 1 a § 3a zákona č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle ktorých zmluvný nadobúdateľ nehnuteľnosti pred povolením vkladu nie je oprávnený z práva k nehnuteľnosti a nemá postavenie ani vlastníka ani inej oprávnenej osoby. Opačný záver by nakoniec bol aj popretím materiálnej publicity katastra nehnuteľností, ktorá spája hodnovernosť a záväznosť práv k nehnuteľnostiam s ich zápisom do katastra nehnuteľností (§ 70 a § 71 katastrálneho zákona).

29. Na podklade uvedeného možno preto skonštatovať, že osobe, ktorá s vlastníkom nehnuteľnosti uzatvorila prevodnú zmluvu, na podklade ktorej nebol v jej prospech povolený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nesvedčí vo vyvlastňovacom konaní postavenie jeho účastníka. Tento záver je právne jednoznačný a preto správne orgány vo vyvlastňovacom konaní vychádzajúc z údajov katastra nehnuteľností správne ako s účastníkom konania konali len s P.. G. E. a nie aj so sťažovateľom.

31. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že sťažovateľ po získaní informácie na podklade žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nepožiadal stavebný úrad, aby s ním konal ako s účastníkom vyvlastňovacieho konania. Inak povedané sťažovateľ sa takýmto postupom neuchádzal o priznanie postavenia účastníka konania v zmysle tretej aliney § 14 ods. 1 správneho poriadku tvrdiac, že môže byť vyvlastňovacím rozhodnutím dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

33. Sťažovateľ teda tým, že nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania, nielenže nebol oprávnený na podanie návrhu na jeho obnovu, ale následne ani logicky nemohol preukázať naplnenie dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku.

35. Pokiaľ krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí navyše nad rámec rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia poukázal aj na to, že návrh na obnovu konania podal sťažovateľ oneskorene, keďže nedodržal trojmesačnú subjektívnu lehotu, možno aj s týmto záverom súhlasiť.

Ak je namietaným dôvodom obnovy konania nekonanie s určitou osobou ako účastníkom konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku, potom momentom zistenia tohto dôvodu obnovy je v zásade deň, kedy daná osoba zistila, že prebieha správne konanie, v ktorom jej má patriť postavenie účastníka konania.

Uvedené osobitne platí pri vyvlastňovacom konaní ukončenom vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorého právoplatnosťou dochádza k prechodu vlastníckeho práva k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam na navrhovateľa (§ 109 stavebného zákona). V opísanom kontexte sa preto nemožno stotožniť aj s namietanou nespravodlivosťou preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu.

Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 40. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú

42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.