5Sžk/28/2020

1. Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-SC-PLO-2018/001261-2-Vár zo dňa 5. marca 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Bratislava č. Pd 227/17/ 1103-5 zo dňa 4. januára 2018 a zrušil opatrenie č. OU-SC-PLO-2016/014778 zo dňa 29. novembra 2016 o zaevidovaní zmluvy na užívanie spoločného poľovného revíru Dunajská Lužná. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (ktorá sa konala dňa 21. novembra 2014) nie je možné jednoznačne určiť, či splnomocnení zástupcovia, zvolení prítomnými vlastníkmi poľovných pozemkov, boli oprávnení vykonať podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru Dunajská Lužná dňa 25. októbra 2016, t. j. takmer dva roky po konaní zhromaždenia vlastníkov. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2018/055848 zo dňa 15. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, že do výrokovej časti doplnil ustanovenie § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a spresnil označenie Okresnej prokuratúry Bratislava III. Výrok napadnutého rozhodnutia v ostatných častiach ponechal v platnosti. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom príslušnej prokuratúry, podľa ktorého prvostupňový orgán pri zaevidovaní zmluvy porušil § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), keď zaevidoval zmluvu, ktorá neobsahovala všetky podstatné náležitosti vymedzené zákonom. Prvostupňové rozhodnutie považoval za vecne správne z dôvodov: (I) evidencia zmluvy bola vykonaná napriek chýbajúcej notárskej zápisnici, ktorá by osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom by bol návrh zmluvy predpísanou väčšinou schválený; (II) vlastníci poľovných pozemkov nemohli udeliť splnomocnencom splnomocnenie, nakoľko zhromaždenie sa v tomto prípade vôbec nekonalo; (III) rozsah zastupovania v predloženej notárskej zápisnici nebol určený; (IV) platnosť alebo neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru môže preskúmavať výlučne súd, a teda posudzovaním platnosti pôvodnej a ani novej zmluvy sa nezaoberal; (V) námietku odvolateľov, že prvostupňový orgán nedal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa, považoval za nedôvodnú; (VI) prvostupňový orgán doručoval písomnosti formou verejnej vyhlášky z dôvodu vyššieho počtu (viac ako 20) účastníkov konania.

3. Žalobcovia podali proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadali, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. 4. Žalobca namietal, že (I) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, (II) prílohou žiadosti o evidenciu zmluvy bola notárska zápisnica a zmluva o užívaní poľovného revíru (ďalej len „PR“), obsahujúca všetky náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, (III) zmluva zo dňa 15. decembra 2014 nie je zmluvou o užívaní PR Dunajská Lužná, ktorá by vzišla z rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov, (IV) zákon o poľovníctve neukladá lehotu splnomocnencom na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru, (V) vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentovalo ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého príslušný orgán rozhodol, (VI)

procesné postavenie. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu odmietol, resp. aby konanie zastavil. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že (I) žalobcovia neuviedli porušenie konkrétnych hmotnoprávnych alebo procesných vád rozhodnutia, (II) k zmluve zo dňa 15. decembra 2014 žalobcovia uviedli, že sa nejedná o zmluvu o užívaní PR, no napriek tomu voči jej zaevidovaniu v r. 2014 nič nenamietali, (III) ustanovenie § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre bolo rozhodnutím žalovaného do výroku doplnené,

prvostupňový orgán prostredníctvom verejnej vyhlášky zo dňa 15. januára 2018 oznámil začatie správneho konania a dal účastníkom možnosť vyjadriť sa v lehote 5 dní od doručenia oznámenia, pričom v spise sa nachádza vyjadrenie odvolateľov zo dňa 17. januára 2018, (VII) napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že údaje o vyvesení a zvesení tohto rozhodnutia verejnou vyhláškou, neboli žalovanému oznámené zo strany obce Hamuliakovo, t. j. nemožno určiť deň doručenia rozhodnutia.

Zároveň poukázali na to, že zákon o poľovníctve ako ani iné právne predpisy neobsahujú povinnosť viazať oprávnenie splnomocnencov na určité striktne vymedzené časové obdobie. Ďalej uviedli, že nie je úlohou žalobcov skúmať, či žalovaný doručil napadnuté rozhodnutie v súlade s relevantnými predpismi, a teda tvrdenie o predčasnom podaní žaloby je absurdné.

7. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/205/2018-75 zo dňa 29. apríla 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.

vlastníkov poľovných pozemkov a postupovať rovnako, ako pri novej zmluve o užívaní poľovného revíru. 9. Správny súd mal za to, že splnomocnení zástupcovia použili jednu notársku zápisnicu č. N 350/2014, Nz 48366/2014, NCRIs .

Podľa správneho súdu teda konali v rozpore s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keď opakovane použili tú istú notársku zápisnicu a tvrdili, že sa týka novej zmluvy zo dňa 25. októbra 2016, ako nového právneho úkonu, hoci pôvodná zmluva zo dňa 15. decembra 2014 ešte bola zaevidovaná, no už zákonným spôsobom nevysvetlili, prečo opakovane použili tú istú notársku zápisnicu ako v roku 2014 pri pôvodnej zmluve. Neobstojí teda argument o nulite pôvodnej zmluvy zo dňa 15. decembra 2014, pretože jej prípadnú neplatnosť jednak nevyhodnotil súd v príslušnom konaní a jednak orgán verejnej správy nie je oprávnený postupom podľa § 16 zákona o poľovníctve jej platnosť skúmať. Okrem toho, jej nulitu namietajú subjekty, ktoré ju uzatvorili, a teda aj potenciálne spôsobili, keďže zmluvnými stranami zmluvy zo dňa 15. decembra 2014 aj zmluvy zo dňa 25. októbra 2016 sú tie isté subjekty. Zákon o poľovníctve neumožňuje použiť jednu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov

Dunajská Lužná. Notárska zápisnica zo dňa 27. novembra 2014 tieto požiadavky nespĺňa. 10. Po zrušení opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní PR Dunajská Lužná zo dňa 15. decembra 2014 na základe podaného protestu prokurátora rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 2. novembra 2016, bolo povinnosťou vlastníkov poľovných pozemkov zvolať nové zhromaždenie, na ktorom by sa vysporiadali so vzniknutou situáciou o zrušení evidencie zmluvy a potenciálne by vyjadrili vôľu uzatvoriť novú zmluvu o užívaní PR Dunajská Lužná, splnomocnili by konkrétne subjekty na jej uzatvorenie a k jej evidencii by predložili aj notársku zápisnicu, osvedčujúcu priebeh nového zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Protest prokurátora proti opatreniu o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Dunajská Lužná zo dňa 25. októbra 2016 bol podľa správneho súdu podaný oprávnene a napadnuté rozhodnutie je z meritórneho hľadiska zákonné. 11. Žalobcovia ďalej namietali, že sa v administratívnom konaní nemohli vyjadriť k podkladom prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia a oznámenie o začatí správneho

Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť iným, ktorý bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.

Správneho poriadku a § 24 ods. 11 zákona č. 153/2001 Z. z. (viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/2014).

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

14. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, zruší. 15. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti zopakovali argumentáciu, ktorú uvádzali tak v administratívnom, ako aj súdnom konaní. K bodom 29 až 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedli, že zmluvu zo dňa 15. decembra 2014 neuzavreli na strane prenajímateľa vlastníci PR Dunajská Lužná, zastúpení žalobcom v II. rade a Ing. Antonom Patrnčiakom, ako splnomocnencami zvolenými na Zhromaždení vlastníkov, ale PD Úsvit, čo vyplýva z obsahu zmluvy zo dňa 15. decembra 2014 tvoriacej súčasť relevantného administratívneho spisu žalovaného. Z rovnakého dôvodu nepovažovali za pravdivé tvrdenie správneho súdu, že Anton Patrnčiak a Ing. Pavol Kuruc opakovane uzatvorili dňa 15. októbra 2016 zmluvu o užívaní poľovného revíru. 16. Zároveň poukázali na to, že hoci k uzavretiu Zmluvy o užívaní PR došlo dňa 25. októbra 2016, t. j. v čase pred vydaním opatrenia OU Senec zo dňa 2. novembra 2016, uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť Zmluvy o užívaní PR, nakoľko v prípade zmluvy zo dňa 15. decembra 2014 sa nejedná o zmluvu o užívaní PR Dunajská Lužná podľa § 13 zákona o poľovníctve.

18. Správny súd v bode 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku nepravdivo konštatoval, že V. A. a žalobca v II. rade použili Notársku zápisnicu opakovane. Zmluvu zo dňa 15. decembra 2014 neuzavreli na strane prenajímateľa vlastníci PR Dunajská Lužná, ale PD Úsvit, čo vyplýva z obsahu zmluvy zo dňa 15. decembra 2014, tvoriacej súčasť relevantného administratívneho spisu žalovaného a jej porovnania v časti zmluvných strán so Zmluvou o užívaní PR.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že samotný sťažovatelia žiadali OU Senec o odevidovanie zmluvy zo dňa 15. decembra 2014 a zaevidovanie Zmluvy o užívaní PR. Sťažovatelia tiež poukázali na to, že nemohli porušiť § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keďže toto ustanovenie upravuje povinnosti správneho orgánu.

Vo vzťahu k tvrdeniu správneho súdu o absencii možnosti okresného úradu prihliadať v rámci procesu skúmania splnenia podmienok na možnosť, resp. nutnosť evidencie konkrétnej zmluvy o užívaní poľovného revíru na jej neplatnosť sťažovatelia uviedli, že absolútna neplatnosť (v prípade zmluvy zo dňa 15. decembra 2014 sa jedná o ňu) nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku a voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou.

súd. Povinnosť skúmania splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, vrátane skúmania, či sa nejedná v jej prípade o absolútne neplatný právny úkon) vyplýva žalovanému priamo z dikcie vyššie citovaného § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (v rámci tohto procesu sa musí riadiť zásadou materiálnej pravdy). Rovnaký právny názor je absolútne konštantne prezentovaný aj zo strany NS SR, napr. v jeho rozsudku sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 6. júna 2017, resp. rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžo/72/ 2014 zo dňa 6. októbra 2015. Navyše žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu nič nebránilo započítať dobu užívania PR Dunajská Lužná zo strany žalobcu v I. rade na základe zmluvy zo dňa 15. decembra 2014 a zohľadniť ju pri dobe na ktorú zaevidoval Zmluvu o užívaní PR.

V. Posúdenie kasačného súdu

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

25. Hlavným argumentom sťažovateľov a kasačným dôvodom, spočívajúcim v nesprávnom právnom posúdení, bolo, že: - zmluva 2014 nie je zmluvou podľa § 13 zákona o poľovníctve; - ide o absolútne neplatný úkon, z ktorého nikdy nemôžu nastať právne následky, absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a na to musia žalovaný aj OU Senec prihliadať z úradnej moci aj bez návrhu, čo vyplýva priamo z § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; - žiaden zákon neurčuje lehotu na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru po prijatí uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov o tom, že poľovný revír bude daný do užívania konkrétnemu subjektu a po voľbe splnomocnencov na uzavretie zmluvy; - ani na predmetnom zhromaždení nedošlo k prijatiu rozhodnutia stanovujúceho lehotu splnomocnencov.

. .“ Podľa § 14 zákona o poľovníctve (Obsah a podmienky zmluvy) cit: „(1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.“

27. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o poľovníctve, jeho cieľom je zachovanie druhovej pestrosti a zdravých, kvalitných populácií voľne žijúcej zveri a jej biotopov (verejný záujem). Súčasne, zákon rešpektuje súkromné záujmy, t.j. vlastnícke práva, stanovením pravidiel pre rozhodovanie vlastníkov o tom, ako využijú právo poľovníctva.

28. Konkrétne, pokiaľ ide o zmluvu o užívaní poľovného revíru, zákon taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy, ktoré musia byť splnené, aby ju okresný úrad zaevidoval. Hoci správny orgán nerozhoduje o platnosti či neplatnosti zmluvy, jeho prieskumné oprávnenia pri evidencii nie sú bezvýznamné. Ako konštatoval, napr. Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 721/ 2016-39 z 8. marca 2017: „činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve.

. .“ 29. Podobne konštatoval Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžk/15/2017 cit: „27. Zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Klčov je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu .

. . Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona.

. . . 34. Podľa kasačného súdu žalovaný skúmal predložené dokumenty nie z hľadiska platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazovali dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy, a to bez akéhokoľvek prekročenia svojich kompetencií.

vlastníkov. 32. V posudzovanom prípade žalovaný aj správny orgán prvého stupňa vyhovujúci protestu prokurátora dospeli k záveru, že v danom prípade nebolo možné bez pochybností ustáliť, že v uzn. č. 5 a uzn. č. 6 notárskej zápisnice zhromaždenie vlastníkov splnomocnilo osoby uvedené v uzn. 6 aj na podpis zmluvy 2016. Uzn. č. 5 znie cit: „Zhromaždenie schvaľuje postúpenie užívania poľovného revíru Dunajská Lužná odo dňa 01.01.2015 užívateľovi PS ArgoLovec, so sídlom Košariská 192/42, 90042 Dunajská Lužná, IČO 42363519, za 0,70 uer/ha ročne pre ÚSVIT pri Dunaji, Poľnohospodárske družstvo Dunajská Lužná a pre L.. A. M., a za 1,50 eur/ha/rok (lesný pôdny fond) a 1,00eur/ha/ rok (poľnohospodársky pôdny fond) pre Slovenský pozemkový fond a schvaľuje podstatné náležitosti zmluvy.“ Uzn. č. 6 znie: „Zhromaždenie schválilo a určilo voľbu splnomocnených zástupcov a to:

L.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: (uvedené v zápisnici), trvalý pobyt: R. X, XXX XX W. U.,“. 33. Z chronológie prípadu je zrejmé, že vôľa vlastníkov prejavená na zhromaždení vyústila do uzavretia zmluvy z roku 2014 v prospech Poľovníckej spoločnosti AgroLovec a táto zmluva bola zaevidovaná prvostupňovým orgánom. K rozhodnutiu o zrušení evidencie došlo až napadnutým rozhodnutím žalovaného. V priebehu konania o zrušení evidencie zmluvy 2014 sťažovatelia podali návrh na zaevidovanie zmluvy 2016 s tým istým podkladom, t.j. notárskou zápisnicou z roku 2014. Je sporné, či táto zápisnica osvedčuje aj vôľu vlastníkov splnomocniť tam uvedené osoby na uzavretie zmluvy v roku 2016. 34. Kasačný súd zdôrazňuje, že vzhľadom na stret súkromných a verejných záujmov v oblasti poľovníctva a podrobnú reguláciu povinností vlastníkov a ďalších subjektov v zákone o poľovníctve je potrebné, aby správne orgány s náležitou starostlivosťou vyhodnocovali podklady k evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov. Ako vyplýva z citovaných súdnych rozhodnutí, Najvyšší súd SR opakovane zdôraznil, že v konaní je potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Kasačný súd sa s týmto konštantne prezentovaným názorom stotožňuje. 35. Zo znenia uzn. 5 a uzn. 6 vyplýva vôľa vlastníkov splnomocniť tam uvedené osoby na uzavretie zmluvy 2014, a to od dátumu 1.1.2015. Zo zápisnice však okrem tohto vymedzenia času, subjektu, s ktorým sa má zmluva uzavrieť za akú náhradu. K zápisnici nie je priložený návrh zmluvy ani iné dokumenty obsahujúce „podstatné náležitosti zmluvy“. Takýto dokument nepriložili ani sťažovatelia k návrhu na evidenciu zmluvy 2016. Nie je preto preukázané, že by vlastníci schválili čokoľvek iné, než je uvedené v uzn. č. 5 a uzn. č. 6. zápisnice. Kasačný súd z uvedeného uzatvára, že nie je možné bez pochýb o vôli vlastníkov dospieť k záveru, že predmetná zápisnica obsahuje aj splnomocnenie na uzavretie prípadnej ďalšej zmluvy, resp. oprávnenie na uzatváranie zmien či doplnkov k zmluve. Vymedzenie dátumu užívania v znení od 1.1.2015 indikuje vôľu vlastníkov uzavrieť zmluvu 2014, ktorá sa prejavila v zaevidovaní tejto zmluvy opatrením z 31.12.2014.

37. Nemožno prisvedčiť argumentácii sťažovateľov o tom, že zmluva 2014 predstavuje absolútne neplatný úkon, na čo mal správny orgán ex offo prihliadnuť a teda že zmluvou, ktorá vzišla zo zhromaždenia vlastníkov, je zmluva 2016. Ako vyplýva z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, úlohou správnych orgánov je preskúmať predložené dokumenty nie z hľadiska platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazovali dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy. Za situácie, kedy pri evidencii v roku 2014 navrhovatelia, ani správny orgán k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy 2014 nedospeli a zmluva 2014 bola zaevidovaná, vyznieva tento argument nepresvedčivo, najmä ak záver o absolútnej neplatnosti daného úkonu nie je podložený rozhodnutím súdu a vyplýva iba zo subjektívneho názoru

39. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, týkajúcu sa možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a nesprávne vyhodnotenie tejto námietky správnym súdom, kasačný súd ju nepovažoval za dôvodnú. Sťažovatelia sa obmedzili len na zopakovanie argumentov, ktoré uviedli v konaní pred správnym súdom, bez toho, aby uviedli, ako by toto namietané pochybenie mohlo ovplyvniť závery vo veci samej. Ako už opakovane judikoval Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 cit: „.

dôvody.