5Sžk/29/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr.Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: J. C., X. T. XXXX, Š. K. XX, Z., zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., IČO: 35829141, Mlynské Nivy 59/A, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2018 č. OU-BB-OOP4-2018/030347-002/6CM, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24 S 189/ 2018-89 zo 16. mája 2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

Veľké Pole (okres Žarnovica), Radobica, Horná Ves, Oslany (okres Prievidza) a Veľké Uherce a Pažiť (okres Partizánske). Výstavbu tohto vedenia predpokladali už územné plány veľkých územných celkov - Trenčianskeho kraja (vyhlásený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 149/1998 Z. z.) a Banskobystrického kraja (nariadenie vlády č. 263/1998 Z. z.), v ktorých boli aj približne načrtnuté koridory tohto vedenia.

3. Na návrh ďalšieho účastníka z 28. októbra 2015 vydala Obec Veľké Pole ako stavebný úrad rozhodnutie z 21. decembra 2015 č. 207/2015 ÚR-02/2015, ktorým umiestnila navrhovanú líniovú stavbu vedenia 2 x 400 kV Horná Ždaňa - Oslany v celkovej dĺžke približne 31 km. Vo výroku rozhodnutia neboli uvedené pozemky, na ktorých má byť stavba uvedená, boli však označené obce, ktorými má prechádzať. Zároveň bola určená podmienka, že stavba bude prechádzať po línii, ktorá bola zakreslená na výkrese v mierke 1:50000. Tento výkres je prílohou rozhodnutia a línia stavby je na ňom zakreslená jasnou modrou farbou.

2016. 4. Ďalší účastník podal následne 27. februára 2017 pozemkovému a lesnému odboru Okresného úradu Žiar nad Hronom žiadosti, ktorými žiadal jednak na dva roky (jún 2018 až jún 2020) dočasne vyňať lesné pozemky v k. ú. O., I., X. a V., na ktorých má byť líniová stavba vedenia umiestnená, z plnenia funkcie lesov, jednak na ďalších 80 rokov (jún 2020 až jún 2100, teda obdobie životnosti stavby) povoliť obmedzenie využívania funkcie lesov na týchto lesných pozemkoch. V žiadostiach žalobca podrobne vymedzil, na ktorých listoch vlastníctva sú dotknuté pozemky evidované, a opísal tiež líniovú stavbu s odkazom, že prešla procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a že o jej umiestnení bolo rozhodnuté právoplatným územným rozhodnutím.

ktoré budú dotknuté, - znalecký posudok na výpočet odvodu za dočasnú zmenu využitia lesného pozemku, - projekt rekultivácie lesného pozemku, - územné rozhodnutie. 5. Na tomto mieste sa v záujme prehľadnosti podotýka, že konanie pozemkového a lesného odboru, ktoré je predmetom prieskumu v tu prerokúvanej veci, sa netýkalo priamo tých dotknutých lesných pozemkov, ktorých vlastníkom je žalobca, ale len tých pozemkov, ktoré žalobca nevlastní. Tých lesných pozemkov, ktoré vlastní priamo žalobca, sa týkalo osobitné konanie vedené pozemkovým a lesným odborom okresného úradu, ktoré bolo skončené rozhodnutím z 27. marca 2017 č. OU-ZH-PLO-2017/003178. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného z 28. júna 2017 č. OU-BB-OOP4-2017/019239.

6. Ihneď v deň doručenia žiadosti ďalšieho účastníka, ktorá je opísaná v odseku 4 tohto odôvodnenia, pozemkový a lesný odbor okresného úradu oznámil začatie správneho konania a nariadil ústne pojednávanie na 27. marca 2017 so začiatkom o 9.00 hod. Účastníkov upozornil, že najneskôr pri tomto pojednávaní musia uplatniť svoje pripomienky a námietky, inak sa na ne nebude prihliadať. Oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou na úradnej tabuli okresného úradu, ako aj na úradných tabuliach obcí Veľké Pole, Píla, Župkov a Hrabičov.

V nich zdôraznil, že je vlastníkom pozemkov v k. ú. V. a X. V nadväznosti na to namietol, že 1. odvolací orgán zrušil súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov navrhovanou stavbou vedenia, 2. podal správnu žalobu proti rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené územné rozhodnutie na stavbu z 21. decembra 2015, 3. podal odvolanie proti povoleniu výrubu drevín, 4. nesúhlasí s dočasným vyňatím ani obmedzením využívania lesných pozemkov.

V podaní citoval viaceré články Ústavy Slovenskej republiky, Aarhuského dohovoru, ako aj ustanovenia zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní. Záverom požiadal o kópiu spisu, ako aj písomné vyrozumenie o začatí konania a všetkých úkonoch. V reakcii na toto podanie pozemkový a lesný odbor 18. apríla 2017 upovedomil žalobcu, že rozhodnutie vo veci bolo už vydané pri ústnom pojednávaní a bude sa doručovať verejnou vyhláškou.

líniovej stavby vedenia 2 x 400 kV Horná Ždaňa - Oslany - na obdobie 1. júla 2018 až 30. júna 2020 dočasne vynímajú presne určené pozemky v k. ú. O., X., V. a I. v častiach, ktoré sú vo výroku rozhodnutia vymedzené s odkazom na jednotlivé diely parciel podľa geometrického plánu z 19. januára 2017 (výroky I, III, V a VII), a - na obdobie od 1. júla 2020 do 30. júna 2020 obmedzuje využívanie týchto pozemkov tak, že budú slúžiť ako bezlesie - ochranné pásmo pre túto stavbu (výroky II, IV, VI a VIII). Okrem toho bol ďalší účastník podľa § 9 ods. 1 zákona o lesoch zaviazaný zaplatiť štátu náhradu straty mimoprodukčných funkcií lesa v sume 7.707,60 €. V odôvodnení tohto rozhodnutia pozemkový a lesný odbor uviedol, že vyňatie a obmedzenie je nevyhnutné na účely navrhovanej stavby, pričom sa týka len nevyhnutnej výmery. Ďalší účastník podľa správneho orgánu preukázal svoje právo na umiestnenie stavby územným rozhodnutím, preto nemusel podľa § 7 ods. 3 zákona o lesoch predkladať súhlasy vlastníkov a dohodu s nimi o náhrade za obmedzenie.

a zamietol odvolanie, ktoré proti nemu podal žalobca. Jeho námietku, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 7 ods. 3 zákona o lesoch, nepovažoval za dôvodnú. Ďalší účastník má totiž podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov

Pre rozhodnutie vo veci nebolo podľa žalovaného podstatné, či boli alebo neboli zrušené rozhodnutia iných orgánov, ktoré so stavbou súvisia, ale nemajú spojitosť s rozhodovaním na úseku lesného hospodárstva. Námietky a pripomienky, ktoré žalobca predložil po ústnom pojednávaní, neobsahovali podľa žalovaného žiadne nové skutočnosti, ktoré by už správnemu orgánu neboli známe.

27. marca 2017, hodnotil správny súd ako neurčitú, keďže nebolo zrejmé, aký vplyv to malo mať na zákonnosť rozhodnutia. S pripomienkami žalobcu sa vyrovnal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uzavrel, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa s nimi konajúce orgány nevyrovnali. Tieto orgány sa riadne zaoberali tým, či

k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Verejný záujem na vyňatí pozemkov je daný verejným záujmom na stavbe vedenia, ktorý bol preskúmaný v územnom konaní, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o umiestnení stavby. Úprava vyňatia lesných pozemkov alebo obmedzenia ich využívania je špeciálnou úpravou obmedzenia vlastníckeho práva k úprave vyvlastnenia. Napadnutými rozhodnutiami sa nemení charakter pozemku ako lesného pozemku, pričom nie je nič výnimočné, že takými pozemkami sú aj pozemky, na ktorých dočasne nerastú lesné porasty. Žalobca neutrpel týmito obmedzeniami majetkovú ujmu, pretože môže žiadať primeranú náhradu. Pri jej určení sa musí zohľadniť, že mu zostáva zachovaná časť zložiek vlastníckeho práva (právo držať pozemky a disponovať s nimi).

Námietky žalobcu, ktoré uplatnil na pojednávaní, považoval správny súd za oneskorené, preto na ne podľa § 62 ods. 1 a § 181 ods. 1 SSP nemohol prihliadať.

11. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny napadnutého rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného z 20. októbra 2018. Namietol, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán neriešili podstatnú otázku, či umiestnenie stavby vedenia má podklad v územnom pláne. Každá obec musí mať územný plán, ktorú musí určiť trasu verejnoprospešnej stavby. Dotknuté obce (Veľké Pole, Píla) pritom územné plány nemajú. Územné rozhodnutie, ktoré bolo na stavbu vydané, pritom žalobca napadol správnou žalobou. V tomto rozhodnutí v rozpore s § 39a ods. 1 stavebného zákona nie sú vymedzené konkrétne pozemky, po ktorých má stavba ísť. Na účely zriadenia stavby musí byť ďalší účastník držiteľom osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Správne orgány postupovali v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď po ústnom pojednávaní 27. marca 2017, na ktorom ďalší účastník predložil záverečné stanovisko a uvedené osvedčenie, nedali účastníkom možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom. Odlesnenie pozemkov nie je vo verejnom záujme, pretože stavba nemá podklad v územných plánoch a jej dôsledkom bude vážny zásah do životného prostredia. Preto nebol naplnený verejný záujem na takomto obmedzení vlastníckeho práva, ako ho vyžaduje čl. 20 ods. 4 ústavy. Vo vyvlastňovacom konaní by sa zároveň rozhodlo o náhrade, týmto konaním sa vyvlastňovacie konanie obchádza. Osemdesiatročné obmedzenie je podľa žalobcu núteným obmedzením v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru. Pozemky totiž nie je možné užívať na účel, na ktorý slúžia, a to plnenie funkcie lesov, lebo budú v ochrannom pásme a budú sa musieť odlesniť. V tejto súvislosti odkázal žalobca na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sporrongh a Lönnroth proti Švédsku. 12. Žalovaný v stručnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 13. Ďalší účastník navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že žalobca nedostatočne vymedzuje jednotlivé sťažnostné body, ktorými je kasačný súd viazaný. K otázke osvedčenia o výstavbe energetického zariadenia ďalší účastník súhlasil so správnym súdom, že v konaní podľa zákona o lesoch sa táto otázka neposudzuje. K námietke nesúladu stavby s územným plánom zdôraznil, že postačí jej súlad s plánom veľkého územného celku, resp. samosprávneho kraja. Územné rozhodnutie v súlade s § 4 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. obsahuje opis územia, ktorým elektrické vedenie pôjde, a jeho súčasťou je aj grafická príloha so zakreslením trasy. K námietke žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ďalší účastník odkázal na § 21 ods. 2 správneho poriadku. Súhlasil so správnym súdom, že neprihliadnutím na pripomienky a námietky nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. K námietke nedostatku verejného záujmu na vyňatí lesných pozemkov ďalší účastník takisto podporil názor správneho súdu, že tento je daný verejným záujmom na verejnoprospešnej stavbe. Týmito opatreniami sa nemení druh pozemku, len sa obmedzujú určité oprávnenia vlastníka.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 15. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci boli rozhodnutia správnych orgánov o dočasnom vyňatí lesných pozemkov a obmedzení ich využívania podľa § 5 a 7 zákona o lesoch na účely výstavby vedenia 2 x 400 kV medzi obcami Horná Ždaňa a Oslany. Kasačný súd len v záujme prehľadnosti pripomína, že tieto rozhodnutia orgánov verejnej správy sa týkali tých častí lesných pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve samotného žalobcu. O pozemkoch vo vlastníctve žalobcu (v k. ú. V. a X.) bolo rozhodnuté inými rozhodnutiami, ktoré boli takisto preskúmavané správnymi súdmi. V týchto konaniach žalobca uplatňoval obdobné argumenty ako v podanej kasačnej sťažnosti. Uvedené konanie bolo ukončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžrk 20/2018 z 25. septembra 2019, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu. Najvyšší súd sa v jeho odôvodnení vyrovnal s jednotlivými námietkami žalobcu a kasačný súd nemá dôvod sa od jeho záverov odkláňať. 16. Z obsahu kasačnej sťažnosti, ale čiastočne aj vyjadrenia ďalšieho účastníka je zrejmé, že žalobca nesprávne poníma predmet a účel rozhodovania orgánov štátnej správy lesného hospodárstva v prerokúvanej veci. Najskôr je potrebné si objasniť, že účelom zákona o lesoch je podľa jeho § 1 ods. 2 písm. a) zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií. Podľa § 2 písm. e) tohto zákona sú funkciami lesov úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania; členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie. Mimoprodukčnými funkciami lesov sú podľa § 2 písm. f) ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Produkčnými funkciami lesov sú podľa § 2 písm. g) funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy.

k takej žiadosti pripojiť súhlas vlastníka alebo správcu a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3). 18. Z uvedených ustanovení podľa kasačného súdu zreteľne vyplýva, že predmetom konania o vyňatí alebo obmedzení využívania je napĺňanie úlohy ochrany lesa ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva. Lesy pritom plnia určité funkcie, ktoré zákon vymedzuje a ktorých zachovanie je prvoradým verejným záujmom, ktorý orgány štátnej správy lesného hospodárstva chránia. Vyňatie alebo obmedzenie využívania predstavuje výnimku z tohto pravidla.

19. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetom konania o vyňatí alebo obmedzení využívania nie je otázka, či žiadateľ o tieto opatrenia je z hľadiska súkromného práva oprávnený aj príslušný zásah vykonať. Žalobca správne počas celého konania poukazuje na to, že súčasťou obsahu vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka je právo vec držať, nakladať s ňou, užívať ju a brať z nej požitky a že vlastník má právo na ochranu proti každému, kto by mu do tohto práva neoprávnene zasahoval. Práve preto však § 7 ods. 3 zákona o lesoch výslovne ustanovuje, že o vyňatie môže žiadať len ten, kto už má k pozemkom určité právo, ktoré ho oprávňuje k vykonávaniu zásahov do tohto pozemku. Ak takéto právo nemá, musí zároveň preukázať súhlas vlastníka, resp. správcu s takýmto zásahom do lesného pozemku.

V prospech tohto výkladu svedčí aj to, že o povolenie v zmysle § 5 a 7 zákona o lesoch musí žiadať aj vlastník lesného pozemku, pokiaľ by chcel tam ustanoveným spôsobom zasiahnuť do funkcie lesov. 20. Z uvedeného výkladu teda vyplýva, že podmienky, za akých môže dôjsť k zásahu do konkrétneho lesa ako súčasti lesného pozemku ako predmetu vlastníckeho práva (t. j. zásah v zmysle súkromnoprávnom), treba odlišovať od podmienok, za akých môže dôjsť k zásahu do lesa ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva (zásah do lesa v zmysle verejnoprávnom). Podmienky súkromnoprávneho zásahu upravuje predovšetkým Občiansky zákonník, ako aj iné predpisy, ktoré za určitých okolností dávajú možnosť obmedziť vlastnícke právo v prospech určitej osoby. Zákon o lesoch v § 5 a 7 upravuje práve a len podmienky zásahu do lesa vo verejnoprávnom zmysle. Na tom nič nemení ani úprava náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle § 35. Vyňatím alebo obmedzením využívania funkcií lesa (osobitne produkčných) totiž dochádza k stratám už len tým, že les nie je plnohodnotne

21. Preto nemožno akceptovať všetky námietky žalobcu o tom, že sa postupom podľa § 7 zákona o lesoch „obchádzajú“ vyvlastňovacie predpisy. Účelom vyvlastnenia, ako to možno vyvodiť z § 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., je totiž práve prechod vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe z jednej osoby (vyvlastneného) na inú osobu (vyvlastňovateľa), prípadne zriadenie iného oprávnenia, na základe ktorého bude môcť vyvlastňovateľ oprávnene zasahovať do vlastníckeho práva vyvlastneného. Naopak, ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o lesoch už existenciu takéhoto oprávnenia vyžaduje, v opačnom prípade žiada predložiť súhlas vlastníkov s plánovanými opatreniami (zámerom), ktorými sa bude zasahovať do ich

Z ustanovenia § 38 stavebného zákona možno vyvodiť, že ten, kto má k pozemku toto tzv. iné právo, je oprávnený navrhovať vydanie územného rozhodnutia pre stavbu, na ktorej zriadenie ho takéto iné právo oprávňuje. Ďalší účastník bol teda oprávnený podľa citovaných ustanovení navrhovať vydanie územného rozhodnutia. Žalobca bol účastníkom územného konania o umiestnenie navrhovanej stavby a mohol v ňom uplatniť všetky svoje námietky.

Z toho vyplýva, že stavebný úrad v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že je splnená podmienka verejného záujmu na umiestnení stavby § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike, inak by bol žiadosť ďalšieho účastníka zamietol kvôli nedostatku iného práva k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

V prílohe je presne vyznačený priebeh líniovej stavby v teréne, na základe čoho je možné ustáliť, ktoré lesy a v akom rozsahu budú touto stavbou dotknuté. Tento rozsah bol podrobnejšie (rozmenením na jednotlivé parcely) mapovo aj tabuľkovo vyznačený v geometrickom pláne, ktorý ďalší účastník pripojil už k svojej žiadosti podanej pozemkovému a lesnému odboru 27.

24. K opakovaným námietkam žalobcu o zásahu do jeho vlastníckeho práva odlesnením a zriadením ochranného pásma kasačný súd opäť poukazuje na výklad podaný vyššie v odsekoch 16 až 20. Napadnuté rozhodnutia nezaložili ďalšiemu účastníkovi právo zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu vykonaním odlesnenie, pretože toto právo mu takisto vyplýva z § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. Súčasťou práva zriadiť na pozemku stavbu celkom logicky je aj právo najskôr vykonať potrebné úpravy na pozemku tak, aby tam stavbu bolo možné umiestniť. Takisto tu napadnuté rozhodnutia žalovaného ani pozemkového a lesného odboru nerozhodli o zriadení ochranného pásma. Ochranné pásma elektrických vedení sa zriaďujú na základe § 43 zákona o energetike, ktorý upravuje aj obmedzenia v ňom, a právo odstraňovať porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, dáva držiteľovi povolenia ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o energetike.

o lesoch. Zákon o energetike zasa v § 11 ods. 8, 9 a 12 upravuje právo vlastníka pozemku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vzniká v dôsledku oprávnení držiteľa povolenia uvedených v § 11 ods. 1 resp. v dôsledku existencie ochranného pásma.

26. Kasačný súd sa konečne v zásade stotožňuje aj s tým, ako sa správny súd vyrovnal s procesnými námietkami žalobcu. Je pravda, že pozemkový a lesný odbor sa vo svojom rozhodnutí z 27. marca 2017 nezaoberal podaním žalobcu, ktoré mu bolo doručené až po skončení ústneho pojednávania. Orgánom verejnej správy možno v prerokúvanej veci vytknúť, že v oznámení o začatí konania určili okamih pojednávania ako okamih preklúzie námietok účastníkov. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku však takýto prekluzívny účinok môže ústne pojednávanie mať, len ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. § 61 ods. 1 stavebného zákona). Zákon o lesoch v § 67 upravuje niektoré osobitosti správneho konania vo veciach, ktoré sú týmto zákonom upravené. Podľa § 67 ods. 2 cit. zákona možno napríklad doručovať verejnou vyhláškou, ak je v konaní viac ako 50 účastníkov. Ani z tohto paragrafu, ani z iného ustanovenia zákona o lesoch však nevyplýva, že by ústne pojednávanie mohlo mať prekluzívny účinok. V takom prípade správny orgán nie je oprávnený prekluzívny účinok ústneho pojednávania sám vysloviť. Na druhej strane však podľa ustálenej judikatúry (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 116/96, 5 Sž 106/01, 6 Sžp 26/2011, z posledného obdobia napr. 7 Sžsk 58/2020) tvorí prvostupňové a odvolacie správne konanie jeden celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. V prerokúvanej veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí z 20. októbra 2018 námietkami žalobcu dostatočne zaoberal tým, že konštatoval, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti. Žalobca v kasačnej sťažnosti nijako neuvádza, v čom je tento záver správneho súdu nesprávny. 27. K námietkam týkajúcim sa platnosti osvedčenia o súlade stavby so štátnou energetickou politikou správny súd trefne poukázal na to, že toto osvedčenie bolo platné v čase vydania rozhodnutia žalovaného. Takisto správne zdôraznil, že predloženie tohto osvedčenia nie je náležitosťou žiadosti o vyňatie alebo obmedzenie využívania v zmysle § 7 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov. Rovnako náležitosťou žiadosti podľa tejto vyhlášky nie je ani záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ak teda ďalší účastník na ústnom pojednávaní 27. februára 2017 tieto listiny predložil, netvorili podklad vydaného rozhodnutia o vyňatí a obmedzení využívania. V dôsledku toho správny orgán nemusel podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku ani dávať účastníkom priestor, aby sa k nim vyjadrili. Okrem toho žalobca ani v žalobe, ani v kasačnej sťažnosti nijako bližšie neozrejmil, aký vplyv táto vada mala na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ak tieto listiny neboli podkladom pre jeho vydanie.