5Sžk/29/2020

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca do roku 2019 samostatne vykonával advokáciu. Rozhodnutím žalovaného z 12. januára 2015 bol určený, aby zastupoval oprávnenú osobu T.. Oprávnenej osobe bolo rozhodnutím žalovaného z 28. októbra 2014 priznané právo na bezplatnú právnu pomoc pre konanie o jej opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z 10. októbra 2013, ktoré sa viedlo pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 38 Sd 128/2013. Na základe toho oprávnená osoba 31. marca 2015 udelila žalobcovi splnomocnenie, aby za ňu vtedy v tejto veci konal. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 16. mája 2016 opravnému prostriedku nevyhovel a oprávnenej osobe nepriznal náhradu trov konania. Žalobca ako jej zástupca podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v dôsledku čoho bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, kde sa viedol pod sp. zn. 10 So 84/ 2016.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakoval, že ako štátny orgán môže konať len na základe Ústavy Slovenskej republiky a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy), nie svojvoľne na základe vlastnej úvahy. Zákon č. 327/2005 Z. z., ktorý realizuje právo zaručené v čl. 47 ods. 2 ústavy, jasne určuje, za akých podmienok sa právna pomoc poskytuje (§ 6 a 6a). Táto právna pomoc trvá len dovtedy, kým sú splnené zákonné podmienky. Zákonu by odporovalo, ak by žalovaný mal znášať náklady na právnu pomoc osobe, ktorá už nespĺňa podmienky jej poskytovania. Aj komentárová literatúra potvrdzuje výklad § 14b ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorý zastáva žalobca a podľa ktorého treba odmenu znížiť aj vtedy, keď sa pred právoplatným skončením konania odníme nárok na právnu pomoc. Advokát môže síce oprávnenú osobu zastupovať aj po odňatí, ale náklady na ňu už nehradí štát. Žalovaný je povinný dbať aj na účelné vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu.

6. Žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Žalovaný pri svojom výklade nezohľadnil špecifiká konkrétnej veci. Odmena advokáta, ktorý poskytuje právnu pomoc osobe v hmotnej núdzi, je paušálna a nezohľadňuje náročnosť prípadu, preto výklad žalovaného nie je ani spravodlivý. Zopakoval, že odňatie nároku na právnu pomoc nie je skončením zastupovania. Neakceptoval názor, že žalovaný musí dbať na šetrné vykladanie štátnych prostriedkov; na nedokonalosť právnej úpravy nemôžu doplácať advokáti.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

osôb. Vzhľadom na to aj ustanovenie § 14b ods. 6 vyslovene používa pojem „oprávnená osoba“. Tento pojem vymedzuje § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 327/2005 Z. z. a podľa neho ide o fyzickú osobu, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok podľa tohto zákona priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci. Právnou pomocou sa podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák. rozumie práve poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

Dosvedčuje to najmä znenie § 12 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého žalovaný vyzve oprávnenú osobu, aby s určeným advokátom uzatvorila zmluvu; jej neuzavretie je podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. zák. dôvodom odňatia už priznaného nároku na právnu pomoc. Preto možno so žalobcom súhlasiť aj v tom, že právny vzťah medzi oprávnenou osobou a advokátom, ktorý je založený takouto zmluvou, zanikne až zánikom tejto zmluvy zákonným spôsobom (napr. odstúpením podľa § 22 zákona č. 586/2003 Z. z.).

10. Z uvedených ustanovení § 4 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva, že zmyslom priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc je len umožniť (pomôcť) oprávnenej osobne, aby si mohla dovoliť právne služby. Tento cieľ sa dosahuje tým, že náklady na odmenu advokáta a náhradu jeho nákladov, ktoré by inak podľa § 24 zákona č. 586/2003 Z. z. musela znášať sama oprávnená osoba, na seba v určitom rozsahu preberie štát (žalovaný), resp. sa na tento účel priznajú advokátovi určité osobitné nároky voči iným osobám.

Pre tento prípad § 14c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 14a a 14b o paušálnej odmene. Inak povedané, v tomto prípade zákon stavia na fikcii, akoby advokát mal voči oprávnenej osobe nárok na tarifnú odmenu a oprávnená osoba tak mala nárok na jej náhradu voči iným účastníkom, ako keby ju sama platila; namiesto nej však do tohto nároku zo zákona vstupuje advokát. Len v prípade, že oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, má advokát právo na odmenu voči žalovanému podľa § 14a a 14b vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. Opäť však treba zdôrazniť, že podľa § 4 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 327/2005 Z. z. sa týmito pravidlami môže spravovať len poskytovanie právnych služieb osobe, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, a len v období, v ktorom má táto osoba postavenie oprávnenej osoby.

Opačný názor správneho súdu tak nemožno považovať za správny. 12. Neobstojí argument, ktorý od žalobcu prevzal aj správy súd, či žalobca ako advokát k okamihu odňatia právnej pomoci „urobil všetky úkony v odvolacom konaní“. To totiž v okamihu odňatia nároku na právnu pomoc nemožno vôbec predvídať. Vo veci, v ktorej žalobca zastupoval oprávnenú osobu, žalobca podal podľa § 250s OSP odvolanie proti rozsudku krajského súdu z 26. mája 2016 a toto odvolanie bolo aj predložené najvyššiemu súdu. Žalovaný odňal oprávnenej osobe nárok na právnu pomoc 18. januára 2017, ale odvolacie konanie sa skončilo až rozsudkom najvyššieho súdu z 29. novembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. januára 2018, teda takmer rok potom, čo bolo rozhodnuté o odňatí nároku. Najvyšší súd v tomto medziobdobí napríklad mohol podľa § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP nariadiť odvolacie pojednávanie. V takom prípade by nebolo možné povedať, že žalobca ako advokát „urobil všetky úkony“ v odvolacom konaní. Z ustanovenia § 14b ods. 6

13. Ponosy žalobcu na to, že odmena ja paušálna a nezohľadňuje náročnosť úkonov, nedostatočne zohľadňujú úpravu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 14c vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z. Z nich je predovšetkým zrejmé, že odmena advokáta, ktorý bol určený oprávnenej osobe, je zásadne odlišná, ak bola oprávnenej osobe v konaní, v ktorom ju takýto advokát zastupuje, priznaná náhrada trov konania. Podľa § 255 CSP, ale aj § 167 SSP sa nárok na náhradu trov priznáva zásadne úspešnej strane (účastníkovi). Úprava odmeny pre advokáta pri poskytovaní právnej pomoci je tak motivačná, pretože motivuje advokáta, aby sa usiloval o úspech oprávnenej osoby, ktorú zastupuje. Paušálna odmena podľa § 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z. prichádza do úvahy len subsidiárne, ak náhrada trov konania nebola získaná alebo vymožená. Takáto úprava nevedie k žiadnej nespravodlivosti, ako sa to snaží žalobca naznačiť; je za ňou zreteľný motivačný účel, čo je dokonca v záujme oprávnených osôb, ktorým sa právna pomoc poskytuje. Len preto, že žalobca by si predstavoval iné nastavenie

14. Nemožno akceptovať ani úvahu správneho súdu, že by sa zasiahlo do žalobcovho legitímneho očakávania. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/04 (č. 1/2008 ZNaU) vyslovil názor, že zmyslom princípu ochrany legitímnych očakávaní je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (zvýraznenie pridal kasačný súd). Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. V tu prerokúvanej veci však nemožno hovoriť, že by vydanie rozhodnutia žalovaného z 18. januára 2017 o odňatí nároku na právnu pomoc mohlo predstavovať neočakávaný či náhly vertikálnom mocenskom zásah do situácie, na ktorej vyústenie sa žalobca spoliehal. Žalobca bol totiž určený ako advokát pre oprávnenú osobu rozhodnutím z 12. januára 2015. Znenie § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z.

IV. Záver

15. Z uvedených dôvodov tak výklad § 14b ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorý podal správny súd, nemožno považovať za správny. Ak z tohto dôvodu vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, sám sa dopustil takéto nesprávneho právneho posúdenia. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. februára 2022