5Sžk/32/2020

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. 5S/81/2018-79 zo dňa 28. júla 2020 postupom podľa § 99 písm. h/ v spojení s § 179 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby správny súd vyslovil, že stavebné povolenie obce Banské č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013 nie je právoplatné a uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi stavebné povolenie do vlastných rúk v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 170 písm. b/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal.

Podľa žalobcu žalovaný doručil stavebné povolenie na adresu žalobcu dňa 26. septembra 2017, čím porušil povinnosť doručiť stavebné povolenie v stanovenej lehote uloženej uznesením krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. júla 2017 a vykonateľnosť dňa 15. augusta 2017. Žalobca namietal, že stavebné povolenie vydané žalovaným bolo zasielané prostredníctvom poštovej prepravy na adresu žalobcu tzv. „obyčajne“, čím žalovaný porušil zákonom stanovenú povinnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Žalobca tvrdil, že zásielku prevzala jeho manželka dňa 26. septembra 2017 bez písomného splnomocnenia na prevzatie takéhoto rozhodnutia. Poukázal na Stanovisko Slovenskej pošty, a.s., zo dňa 28. marca 2018, ktoré poskytla na základe jeho žiadosti vo veci

V dôsledku nezákonného postupu pri doručovaní rozhodnutia stavebného povolenia do vlastných rúk došlo k omeškaniu podania odvolania v lehote určenej a týmto mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k rozhodnutiu žalovaného v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti doručenia stavebného povolenia. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný týmto porušil ustanovenie § 33 ods. 2 a § 51 ods. 1 Správneho poriadku a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala.

Na základe vyššie uvedených skutočností dňa 9. apríla 2018 podal žiadosť o riadne doručenie stavebného povolenia č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013 žalovanému, ktoré mu doposiaľ nebolo riadne doručené.

3. Správny súd vychádzajúc zo žalobného petitu žalobcu, ktorým žiadal, aby krajský súd uložil žalovanému doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi stavebné povolenie č. 194/ 2012 zo dňa 16. júla 2013 skúmal, či boli splnené podmienky na konanie podľa § 179 ods. 1 a 7 S.s.p. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že rozhodnutie č. 194/2012 o povolení novostavby rodinného domu na pozemku parc.č. 253/3 v k.ú.

S.s.p. 4. Správny súd mal taktiež za preukázané, že na krajskom súde bolo vedené konanie pod sp.zn. 5S/27/2016 vo veci žalobcu proti žalovanému Obec Banské, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, v ktorom konaní krajský súd uznesením č.k.5S/27/2016-19 zo dňa 8. júna 2017 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie - Stavebné povolenie č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013 v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, keď mal za to, že sú splnené podmienky podľa § 179 S.s.p.

V uvedenom odvolaní žalobca poukázal na to, že podáva odvolanie proti stavebnému povoleniu a konkrétne stanovisko (výhrady) predloží v čo najkratšom čase. Žalobca odvolanie doplnil žalovanému listom zo dňa 20. novembra 2017, ktorý bol doručený žalovanému dňa 22. novembra 2017, v ktorom uviedol svoje námietky k vydanému stavebnému povoleniu. Odvolanie žalobcu proti stavebnému povoleniu odstúpil žalovaný odvolaciemu orgánu - Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý listom č. OU-PO-OVBP2-2018/998459/22787 zo dňa 28. februára 2018 oznámil žalobcovi, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 26. septembra 2017 a v súlade s § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie bolo potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, t.j. do 11. októbra 2017. Žalobcom podané odvolanie bolo na poštovú prepravu odovzdané dňa 13. októbra 2017, teda po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. Teda v danom prípade lehota na podanie odvolania žalobcovi márne uplynula dňom 11. októbra 2017, kedy sa napadnuté rozhodnutie stalo právoplatným.

6. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu krajský súd uviedol, že z poučenia rozhodnutia - stavebného povolenia č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013 vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Obec Banské. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, čo v danom prípade zo strany žalobcu

7. Krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s posúdením ním podaného odvolania proti stavebnému povoleniu č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013, odvolacím orgánom, ktorý listom zo dňa 28. februára 2018 vyhodnotil odvolanie ako oneskorene podané, mohol sa účinne domáhať ochrany svojich subjektívnych práv žalobou na krajskom súde proti opatreniu orgánu verejnej správy a to listu č. OU-PO-OVBP2-2018/008459/22787 zo dňa 28. februára 2018 proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky a to v lehote podľa § 181 ods. 1 S.s.p. Podľa krajského súdu, vychádzajúc z obsahu listu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 28. februára 2018, možno takýto list považovať za opatrenie orgánu verejnej správy podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p., ktorý je spôsobilým predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom.

júla 2016. 9. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ S.s.p. Sťažovateľ uviedol, že pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebolo postupované v zmysle všeobecných obchodných podmienok Slovenskej pošty a nepožiadal poštu o doplnkovú službu, ktorá je podmienkou pre doručenie zásielky do

Na podporu svojej argumentácie predložil čestné prehlásenie o prevzatí zásielky manželkou, obálku o jej doručení a kópiu plnej moci udelenej advokátovi JUDr. Jozefovi Tomkovi. Zopakoval, že žalovaný postupoval v rozpore s § 33 ods. 2 a § 51 ods. 1 Správneho poriadku a preto pokiaľ písomnosť určenú do vlastných rúk prevzal niekto iný ako oprávnená osoba, takéto doručenie nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, ak by sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Jeho právnemu zástupcovi však predmetná zásielka doručená nebola. V ďalších bodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu považuje za zmätočné. Ďalej poukázal na ust. § 179 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého za bezdôvodné nedoručenie rozhodnutia opomenutému účastníkovi správny súd môže i bez návrhu uložiť pokutu. Poukázal na ust. § 173 ods. 3 a 4 S.s.p. a mal za to, že riadne opravné prostriedky podával v určenej lehote. Vzhľadom na to, že sťažovateľovi nebolo stavebné povolenie doručené zákonným spôsobom t.j. do vlastných rúk, predošlé uznesenie krajského

10. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané. 11. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu č.k. 5S/81/ 2018-79 zo dňa 28. júla 2020, ktorým podľa § 99 písm. h/ v spojení s § 179 ods. 4 S.s.p. konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka - sťažovateľa zastavil po tom čo zistil, že od vydania rozhodnutia žalovaného č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013 uplynuli viac ako tri roky do podania žaloby sťažovateľom ako opomenutým účastníkom dňa (5. septembra 2018), keď lehota na podanie tejto žaloby uplynula dňa 16. júla 2016.

15. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu ako i pripojeného administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy zistil, že sťažovateľ sa správnou žalobou podanou krajskému súdu dňa 5. septembra 2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd vyslovil, že stavebné povolenie obce Banské č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013 nie je právoplatné a zároveň sa domáhal, aby správny súd uložil povinnosť žalovanému doručiť sťažovateľovi predmetné stavebné povolenie do vlastných rúk v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z obsahu žaloby ako i jej petitu tak vyplývala najmä požiadavka sťažovateľa na vydanie rozhodnutia v zmysle § 179 ods. 1 S.s.p., ktorým by správny súd rozhodol, že žalovaný orgán verejnej správy je povinný doručiť sťažovateľovi ako opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie - stavebné povolenie obce Banské č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013.

Prvou je posúdenie otázky, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka. Druhou skutočnosťou, ktorú správny súd obligatórne skúma je posúdenie toho, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky.

17. Lehota stanovená v § 179 ods. 1, resp. v § 179 ods. 4 S.s.p., je lehotou prekluzívnou (jej uplynutím dochádza k zániku práva neuplatneného v tejto lehote), na ktorú musí správny súd vždy ex offo prihliadať. Uvedená lehota sa pritom počíta odo dňa vydania rozhodnutia s tým, že zákonodarca ako rozhodný časový okamih, ku ktorému sa posudzuje zachovanie lehoty stanovil podanie žaloby správnemu súdu, čo vyplýva aj zo samotného ust. § 179 ods. 4 S.s.p. veta druhá, v zmysle ktorého správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

Vzhľadom na to, že k vydaniu rozhodnutia, ktorého doručenia sa sťažovateľ domáhal došlo dňa 16. júla 2013, trojročná prekluzívna lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka sťažovateľovi uplynula dňom 16. júla 2016. Sťažovateľ však podal žalobu krajskému súdu dňa 5. septembra 2018, .t.j. zjavne po uplynutí tejto lehoty a preto jediným do úvahy prichádzajúcim procesným následkom bolo zastavenie konania postupom podľa § 99 písm. h/ v spojení s § 179 ods. 4 S.s.p.

194/2012 zo dňa 16. júla 2013 do vlastných rúk, v dôsledku čoho mal zmeškať lehotu na podanie opravného prostriedku, kasačný súd poukazuje na to, že uvedený opravný prostriedok bol žalovaným odstúpený Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolaciemu orgánu, ktorý mu listom č. OU-PO-OVBP2-2018/998459/22787 zo dňa 28. februára 2018 oznámil, odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania a odvolanie posúdil ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podľa § 65 Správneho poriadku v mimoodvolacom konaní. Kasačný súd musel prisvedčiť argumentácii krajského súdu, že sťažovateľovi nič nebránilo ním namietané nedostatky týkajúce sa porušenia ustanovení Správneho poriadku o doručovaní písomnosti do vlastných rúk uplatniť v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. S.s.p.) a to v lehote podľa § 181 ods. 1 S.s.p. V rámci takéhoto konania bolo možné preskúmať zákonnosť listu (majúceho povahu opatrenia v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) odvolacieho orgánu č. OU-PO-

opomenutého účastníka, ale podaním všeobecnej správnej žaloby v režime ust. § 177 a nasl. S.s.p. o preskúmanie opatrenia odvolacieho orgánu č. OU-PO-OVBP2-2018/998459/22787 zo dňa 28. februára 2018. 19. Kasačný súd taktiež poznamenáva, že sťažovateľ sa v konaní pred krajským súdom opätovne domáhal uloženia tej istej povinnosti po tom, čo jeho skôr podanej žalobe opomenutého účastníka už bolo uznesením krajského súdu č.k. 5S/27/2016-19 zo dňa 8. júna 2017 vyhovené, keď žalovanému bola uložená povinnosť doručiť sťažovateľovi rozhodnutie č. 194/2012 zo dňa 16. júla 2013, t.j. do úvahy by prichádzal i procesný postup v zmysle § 98 ods. 1 písm. a/ S.s.p. - odmietnutie žaloby v dotknutej časti žalobného návrhu.

ustanovenia § 173 ods. 3 a 4 S.s.p., ktoré právna úprava nepozná) v kasačnej sťažnosti bližšie nezdôvodnil, v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, resp. ako inak mal vec právne posúdiť.

nevyplýva. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.