5Sžk/37/2020

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č.k. 26S/ 11/2019-65 zo dňa 4. augusta 2020 (ďalej ako „rozhodnutie“ alebo „uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť doručiť rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06126/2019/SV/00296 zo dňa 07.01.2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Zároveň žalobca si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. V súvislosti s materiálnou stránkou podanej žaloby krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože podľa názoru krajského súdu, v konaní o vyvlastnení je okruh účastníkov takéhoto konania vymedzený taxatívne, a to ustanovením § 8 zákona o vyvlastnení. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemôže domáhať účastníctva vo vyvlastňovacom konaní podľa § 14 Správneho poriadku ako subjekt, ktorý tvrdí, že môže byť dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhodnutiam správnych orgánov. Podporne v tejto súvislosti poukázal krajský súd na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, kedy zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v ustanovení § 78 ods. 1 definuje účastníkov konania, pričom je ustálené, že tento okruh nemôže byť extenzívne rozširovaný aplikáciou ustanovenia § 14 Správneho poriadku, a to napriek tomu, že Správny poriadok sa na predmetné konanie subsidiárne vzťahuje (napr. NS SR sp. zn.: 2Sžp/7/2011, ÚS SR sp. zn.: III. ÚS 232/2012-12, NS SR - sp. zn.: 7Sžk/49/2017).

5. Správny súd poukázal na to, že práve ustanovením § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení sa zabezpečuje, aby účastníkmi vyvlastňovacieho konania (ako administratívneho konania) mohli byť aj osoby, ktorých vlastnícke právo k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam je sporné, resp. je predmetom sporového konania, avšak takéto osoby majú procesné postavenie účastníka vyvlastňovacieho konania len do času, kým takéto súdne konanie nie je právoplatné skončené. Následne sa krajský súd dôsledne vysporiadal s tým, čo je potrebné považovať za „právoplatnosť rozhodnutia súdu“, resp. za právoplatne skončené súdne konanie, kedy nesúhlasil s námietkou žalobcu, že je relevantné počkať až do právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Krajský súd ustálil, že vec je v civilnom režime potrebné považovať za právoplatne skončenú dňom právoplatného skončenia konania o odvolaní, nie o dovolaní, ktoré je mimoriadnym opravným prostriedkom, a ktoré smeruje proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu.

7. Krajský súd podanú správnu žalobu odmietol, keď v rámci predbežného prieskumu zistil, že žalobca nemá postavenie opomenutého účastníka konania, resp. že procesné postavenie účastníka vyvlastňovacieho konania stratil právoplatným rozhodnutím civilného súdu, a preto žalobu odmietol (podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP), keďže uvedené znamená, že žalobcovi nesvedčí aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 178 ods. 1 SSP.

8. Proti uzneseniu krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“), ktorý ako kasačné dôvody uplatnil dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. písm. j/ SSP (nezákonne odmietnuté podanie).

a sp. zn.: 7Sžk/49/2017), v ktorých je podporená reštriktívna línia výkladu účastníctva konania v správnom konaní, a ktoré rozhodnutia použil krajský súd na podporu svojich záverov. Mal za to, že tieto rozhodnutia NS SR nie je možné považovať za konštantný právny názor.

dotknuté. Tvrdil, že jeho práva môžu byť vyvlastnením priamo dotknuté, pričom ak mu nebude priznaný status účastníka vyvlastňovacieho konania a rozhodnutím súdu nebude žalovanému uložená povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie o odvolaní (vo vyvlastňovacom konaní), nebude mať sťažovateľ možnosť napadnúť vyvlastnenie v režime správneho súdnictva a nebude mať napr. ani možnosť žiadať zvýšenie náhrady za vyvlastnenie.

13. Sťažovateľ namietal, že stratil status účastníka konania bez toho, aby mu správne orgány doručili rozhodnutie, ktorým by rozhodli o tom, že účastníkom konania nie je. Opätovne poukazuje na to, že v rámci určitej časti vyvlastňovacieho konania s ním správne orgány konali, avšak následne bez formálneho rozhodnutia v tomto smere, s ním prestali ďalej konať ako s účastníkom konania.

16. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo následne zaslané sťažovateľovi („na oboznámenie sa s podaním“). Sťažovateľ ďalšie vyjadrenie vo veci neprodukoval.

17. Prejednávaná vec bola dňa 25.11.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp. zn.: 5Sžk/37/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho

19. V prvom rade kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutie, doručenia ktorého sa sťažovateľ domáha, je rozhodnutím, ktoré bolo vo veci vydané v administratívnom konaní po tom, čo žalovaný rozhodnutím č. 13992/2018/SV/26216 zo dňa 04.06.2018 zrušil skoršie vyvlastňovacie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-OVBP2-2018/ 002423-026 zo dňa 15.02.2018.

21. Dňa 13.11.2018 správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/ 002423-045 rozhodol o vyvlastnení pozemkov, ktorých sa vyvlastňovací úkon týka a rozhodol o náhrade za tieto pozemky, a to vo vzťahu k dedičom po F. M.,

22. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie účastník konania IP Nitra, s.r.o., a to podaním zo dňa 30.11.2018. Správny orgán predmetné odvolanie doručil účastníkom konania, medzi ktorými sťažovateľ uvedený nie je.

24. O odvolaní účastníka konania IP Nitra, s.r.o. následne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 06126/2019/SV/00296 zo dňa 07.01.2019, a to tak, že odvolanie tohto účastníka (t.j. nie sťažovateľa, ale spoločnosti IP Nitra, s.r.o.) zamietol a prvostupňové vyvlastňovacie rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie sťažovateľovi doručené nebolo a tento sa domáha doručenia práve predmetného rozhodnutia tvrdiac, že je účastníkom vyvlastňovacieho konania.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

26. Vecným predmetom prieskumu v súdenej veci bolo overenie toho, či krajský súd uplatnil právnu úpravu vzťahujúcu sa na vec, keď dospel k záveru, že sťažovateľ nemal postavenie účastníka vyvlastňovacieho konania, a to či už podľa § 8 zákona o vyvlastnení alebo podľa § 14 Správneho poriadku (ak sa Správny poriadok na súdenú vec v danom rozsahu vzťahuje). Závery kasačného súdu v tejto otázke budú následne determinovať aj správnosť výroku rozhodnutia krajského súdu vo veci, keď tento dospel k záveru, že sťažovateľ nemá postavenie účastníka predmetného vyvlastňovacieho konania, t.j. nemá ani aktívnu žalobnú legitimáciu, a preto bolo potrebné žalobu sťažovateľa (ako žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP)

28. Kasačný súd uvádza, že jeho pozornosti neušlo, že sťažovateľ svoje postavenie účastníka konania vo vyvlastňovacom konaní už neodvíja len od § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení, resp. § 14 Správneho poriadku, ale v kasačnej sťažnosti už tvrdí, že skutkovo mu právo účastníka konania patrí odkazom na § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastnení.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

K jednotlivým kasačným bodom kasačný súd uvádza: 31. Je nepochybné, že v rámci doterajšieho konania (odhliadnuc od novej argumentácie v kasačnej sťažnosti odkazom na § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastnení), sťažovateľ odvodzoval svoje účastníctvo od § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení, resp. od § 14 Správneho poriadku (text podanej správnej žaloby-najmä str. 5 - „Účastníctvo žalobcu vo vyvlastňovacom konaní tak vyplýva nielen z § 8 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ale aj z § 14 ods. 1 správneho poriadku“).

33. Hoci podľa názoru kasačného súdu v danom prípade nejde o aplikáciu princípu, podľa ktorého nová osobitná úprava ruší skoršiu všeobecnú právnu úpravu (lex specialis derogat lex generali), ale o bežné uplatnenie pravidla subsidiarity, ktoré vyplýva z § 1 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého sa „tento zákon“ (rozumej Správny poriadok), použije na rozhodovanie orgánov verejnej správy „ak osobitný zákon neustanovuje inak“, čo je v danom prípade zákon o vyvlastnení.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri vymedzení obsahu procesných inštitútov a samotného procesného postupu v rámci vyvlastňovacieho konania podľa zákona o vyvlastnení má prednosť tento zákona a len subsidiárne na inštitúty a procesné postupy v ňom neupravené sa použije Správny poriadok.

38. Aj keď sa v súdenej veci nejedná o kolaudačné konanie podľa Stavebného zákona, ale o vyvlastňovacie konanie podľa zákona o vyvlastnení, kasačný súd v rámci prieskumu právnej argumentácie krajského súdu nevzhliadol také nedostatky, ktoré by boli spôsobilé negovať jeho záver o tom, že na vymedzenie okruhu účastníkov vyvlastňovacieho konania podľa § 8 zákona o vyvlastnení sa § 14 Správneho poriadku subsidiárne použiť nemôže. Naopak, z odôvodnenia uznesenia jasne vyplýva aj to, že krajský súd si je plne vedomý skutočnosti, že sa nejedná o vec identickú, ale len analogickú, čo je jednoznačne možné vyvodiť z odseku 24. napadnutého uznesenia („24. Táto právna otázka je teda totožná s tou, ktorú rieši v prejednávanej veci aj správny súd, len s tou výnimkou, že v prejednávanej veci je osobitným predpisom zákon o vyvlastňovaní, ktorý výslovne komplexne vymedzuje účastníkov vyvlastňovacieho konania v § 8 a ktorý upravuje vzťah k Správnemu poriadku v § 18 ods. 1 obdobne ako stavebný zákon v § 140.“).

III. ÚS 232/2012). Ustanovenie § 78 ods. 1 Stavebného zákona vymedzuje účastníkov kolaudačného konania nasledovne: „(1) Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.“, ustanovenie § 140 Stavebného zákona určuje: „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“.

40. Naviac, skutočnosť, že vymedzenie okruhu účastníkov v § 8 zákona o vyvlastnení je potrebné považovať za taxatívny a tzv. osobitný (lex specialis) výpočet potvrdzuje v rámci logického výkladu právnych noriem aj to, že zákonodarca aj do tohto vymedzenia (§ 8 zákona o vyvlastnení) premietol také kategórie účastníkov, ktoré sú inak vymedzené v § 14 Správneho poriadku - napr. účastník konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastnení „d) osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté“ je účastník konania vymedzený v § 14 Správneho poriadku ako ten „koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté“. Vlastná skutočnosť, že osobitná právna úprava obsahuje vymedzenie účastníka konania, ktorý je vymedzený i vo všeobecnej procesnej úprave (Správny poriadok), je podľa názoru kasačného súdu ďalším potvrdením právneho názoru, podľa ktorého sa na vymedzenie účastníkov konania podľa zákona o vyvlastnení ustanovenie § 14 Správneho poriadku nepoužije, keď § 8 zákona o vyvlastnení má v rámci vymedzenia účastníkov takéhoto konania prednosť (ako „lex specialis“).

41. Z uvedeného dôvodu bol správny výklad uplatnený krajským súdom, ktorý dospel k záveru, že sťažovateľovi právo účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku nesvedčí, keďže vymedzenie okruhu účastníkov vyvlastňovacieho konania sa riadi výlučne ustanovením § 8 zákona o vyvlastnení.

43. Po prvé, rozhodnutie o tom, že účastník konania stráca procesné postavenie účastníka je relevantný v tých prípadoch, v ktorých sa na vymedzenie okruhu účastníkov aplikuje § 14 Správneho poriadku, t.j. na situácie, v rámci ktorých sa za účastníka konania považuje aj ten, kto „tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“ Opak sa preukazuje rozhodnutím správneho orgánu a do právoplatnosti tohto rozhodnutia sa subjekt považuje za účastníka konania. Ako to však vyplýva z tohto rozhodnutia, na vymedzenie okruhu účastníkov vyvlastňovacieho konania sa ustanovenie § 14 Správneho poriadku nevzťahuje a nie je preto správny predpoklad sťažovateľa, že vo veci malo byť vydané rozhodnutie, ktorým by formálne stratil postavenie účastníka vyvlastňovacieho

stratil. 44. Po druhé, zákon o vyvlastnení (na rozdiel od Správneho poriadku) neobsahuje takú kategóriu účastníka, ktorého postavenie by sa viazalo na jeho „tvrdenie“, že rozhodnutím vo vyvlastňovacom konaní bude dotknutý na svojich právach (do času, kým sa preukáže opak). Práve z tohto dôvodu potom zákon o vyvlastnení neobsahuje ani inštitút rozhodnutia, ktorým by o tento status účastníka konania mal takýto subjekt prísť.

46. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že je pravdou, že oznámenie o začatí konania zo dňa 03.11.2017 sťažovateľovi doručené bolo a boli s ním realizované aj ďalšie procesné úkony (ako s účastníkom konania). Následne však s ním orgány verejnej správy (ako s účastníkom konania) prestali konať. Toto však bez ďalšieho neznamená, že o tom, že stráca postavenie účastníka konania, mali správne orgány vydať osobitné rozhodnutie.

47. Z administratívneho spisu - a to najmä zo samotných rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré boli vydané vo vyvlastňovacom konaní - vyplýva, že orgány verejnej správy prestali so sťažovateľom konať ako s účastníkom konania z dôvodu, že tento bol neúspešný v súdnom konaní, ktorého predmetom bolo vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom.

49. Predmetom konania pred správnym súdom bola preto z vyššie uvedených dôvodov aj otázka, kedy je možné považovať občiansko-právne konanie za právoplatne skončené, keď sťažovateľ mal za to, že je to až okamih právoplatného skončenia veci v dovolacom režime. Vychádzajúc z uvedeného mal sťažovateľ za to, že účastníkom vyvlastňovacieho konania je až do okamihu, kedy bude právoplatne rozhodnuté o jeho dovolaní, ktoré podal (ako neúspešná strana v civilnom súdnom konaní pred okresným súdom a krajským súdom) na Najvyšší súd Slovenskej republiky. O tomto dovolaní v čase podania žaloby nebolo

Krajský súd mal za to, že ustanovenie § 8 ods. 4 je potrebné vykladať tak, že otázka, ktorá je predmetom sporu pred civilným súdom, je právoplatne vyriešená (pre účely § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení) dňom právoplatnosti rozsudku odvolacie súdu, a teda týmto dňom stráca postavenie vyvlastňovacieho konania aj ten, kto ho mal podľa § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení (a to až do času právoplatného skončenia veci na úrovni krajského súdu, t.j. v odvolacom konaní), pričom žiadne osobitné rozhodnutie o tom, že tento status stráca, správny orgán nie je povinný vydať.

52. Krajský súd preto dospel k záveru, že dočasný status účastníka vyvlastňovacieho konania stráca sťažovateľ (ako strana v civilnom súdnom konaní) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu (o podanom odvolaní sťažovateľa) a nie až právoplatnosťou dovolacieho súdu v sťažovateľom podanom dovolaní.

54. K námietke kasačného sťažovateľa, podľa ktorej je účastníkom vyvlastňovacieho konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastnení - pozn.: v konaní pred krajským súdom neuplatnená, kasačný súd naviac uvádza a to napriek tomu, že zo strany sťažovateľa ide o novú námietku neuplatnenú v konaní pred krajským súdom, ale až v kasačnej sťažnosti, že ak sa podanou žalobou domáhal doručenia rozhodnutia žalovaného vydaného dňa 07.01.2019, potom postavenie účastníka konania vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu, resp. konaniu nemohol mať ani odkazom na § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastnení, podľa ktorého je účastníkom konania „d) osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté.“

pod. 56. Z vyššie uvedených dôvodov má kasačný súd za to, že slovné spojenie „ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté“ bude zahŕňať iné práva ako právo vlastnícke. Podľa názoru kasačného súdu slovo „právo“ použité v ustanovení § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastnení obsahuje iné potenciálne množiny práv (k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam) ako je vlastnícke právo, čo nepochybne vyplýva aj z logického výkladu právnej normy. Je totiž zrejmé, že

57. Ku kasačnej námietke ohľadom nezákonného odmietnutia podania najvyšší správny súd uvádza, že odkaz na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. j/ SSP (nezákonné odmietnutie podania) nie je vo vzťahu k súdnej veci opodstatnený. Senát kasačného súdu má za to, že SSP upravuje tento dôvod ako osobitný dôvod kasačnej sťažnosti primárne pre nesprávne odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 veta pred bodkočiarkou. Týka sa preto v zásade situácií, keď sťažovateľ nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu o odmietnutí jeho podania, ktoré sťažovateľ v rámci konania pred krajským súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dima> ods. 1 písm. j) SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi> je

58. Vzhľadom na skutkové a právne okolnosti uvedené v tomto uznesení, kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s jedným kasačným bodom sťažovateľa, keď najvyšší správny súd v zhode s krajským súdom má za to, že ustanovenie § 14 Správneho poriadku nie je možné použiť na vymedzenie okruhu účastníkov konania vo vyvlastňovacom konaní podľa § 8 zákona o vyvlastnení.

59. Sťažovateľovi nesvedčí postavenie účastníka vyvlastňovacieho konania ani podľa zákona o vyvlastnení, keď krajský súd správne poukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ podanou žalobou domáhal, už civilný spor viažuci sa k vlastníckemu právu k vyvlastňovaným pozemkom, bol právoplatne skončený (rozsudkom krajského súdu vo veci - pozn.: táto skutočnosť dokonca nastala už pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), pričom práve ukončenie tejto etapy súdneho konania je relevantné pre účely § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení. Právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o odvolaní je definitívne ustálený okruh účastníkov konania (podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o vyvlastnení v spojení s § 8 ods. 4 zákona o vyvlastnení). Skutočnosť, že sťažovateľ vo veci podal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, vyhodnotil krajský súd ako okolnosť nemajúcu vplyv na právoplatné skončenie súdneho konania a s týmto záverom sa stotožnil aj kasačný súd.

Kasačný súd preto ani v tomto dôvode kasačnej sťažnosti nevzhliadol relevanciu majúcu dopad na zákonnosť rozhodnutia krajského súdu. 61. Vzhľadom na to, že sťažovateľovi nikdy nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania odkazom na § 14 Správneho poriadku, nie je opodstatnené ani tvrdenie sťažovateľa, že o zániku jeho účastníctva malo byť vydané osobitné rozhodnutie. Zákon o vyvlastnení nepozná kategóriu účastníka konania, ktorý by tento status nadobudol na základe jeho vlastného tvrdenia, že jeho práva môžu byť rozhodnutím dotknuté a práve táto situácia je pritom jedinou situáciou aj podľa Správneho poriadku, kedy sa vydáva rozhodnutie o tom, že osoba stráca postavenie účastníka konania.

63. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že hoci z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k sťažovateľovi realizoval určité úkony, z ktorých mohlo vyplynúť, že postavenie účastníka vyvlastňovacieho konania má, napriek týmto úkonom správneho orgánu mu takýto status nie je možné priznať, pretože mu to zo zákona nevyplýva. Prípadné doručovanie listín v priebehu správneho konania, príp. realizácia aj iných úkonov v určitej fáze vyvlastňovacieho konania s niekým, kto zákonné podmienky pre status účastníka konania nespĺňa, nemôže konštitutívne zakladať vznik postavenia účastníka konania u subjektu, u ktorého tieto podmienky splnené nie sú. V tejto súvislosti je možné poukázať napr. na samotné oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 03.11.2017, ktoré správny orgán prvého stupňa sťažovateľovi doručil, hoci už 11.10.2017 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Nitra (potvrdené Krajským súdom v Nitre), z ktorého vyplynulo, že vyvlastňované nehnuteľnosti patria do dedičskej masy po F. M., rod. Z., t.j. sťažovateľ fakticky prišiel o status účastníka konania

64. Hoci kasačnému súdu neprináleží formulovať hypotetické úvahy, čo mohlo byť dôvodom, pre ktorý určitý čas správne orgány so sťažovateľom konali (ako s účastníkom konania), keď tieto pre závery rozhodnutia kasačného súdu nemajú podstatný význam mohlo to byť aj z dôvodu, že samotný návrh na vyvlastnenie bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 05.09.2017, t.j. v čase, keď ešte rozhodnutia civilných súdov nenadobudli právoplatnosť.

podmienok. 65. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poskytuje sťažovateľovi rozsiahle odôvodnenie a detailný opis myšlienkových postupov, na základe ktorých dospel k právnym záverom, ktoré determinovali výrokovú časť jeho rozhodnutia, a preto kasačný súd v rámci konania pred krajským súdom a v jeho rozhodnutí neidentifikoval žiadnu takú vadu alebo nezákonnosť, ktorá by bola opodstatnená ako kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávny právny výklad).

68. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.

V Bratislave dňa 9. decembra 2021