5Sžk/41/2020

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

K žiadosti doložili príslušné listinné dôkazy: kópiu katastrálnej mapy, výpis listu vlastníctva č. XXXXX preukazujúci výlučné vlastníctvo stavebníkov k uvedeným parcelám, projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobu, súčasťou ktorej je architektonické riešenie stavby, statický posudok, riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby, tepelno-technický a energetický posudok a projekt odberného elektrického zariadenia a prehlásenie stavebného dozoru, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania predmetnej stavby, ktorú budú stavebníci realizovať svojpomocne. Zároveň stavebníci doručili k stavebnému konaniu súhlasné vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov: Východoslovenská distribučná, a.s.

2. Stavebný úrad oznámením zo dňa 17. apríla 2018 podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „stavebný zákon“) oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania spojeného s územným konaní a súčasne nariadil k prerokovaniu podanej žiadosti ústne pojednávanie na deň 07. mája 2018. Zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány na možnosť nahliadnutia do podkladov podanej žiadosti v priebehu stavebného konania a na ústnom pojednávaní, ako aj na možnosť uplatnenia námietok najneskoršie pri ústnom pojednávaní a súčasne ich upozornil, že námietky uplatnené po tomto pojednávaní na tieto nebude prihliadať.

k.ú. R.. 3. K podaným námietkam sa dňa 16. mája 2018 písomne vyjadrili stavebníci, ktorí uviedli, že podaná žaloba na obnovu konania o určení vlastníctva k pozemkom bola podaná na Okresný súd v Humennom dňa 07. mája 2018 po uplynutí objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty.

Stavebný úrad posúdil podanú žiadosť o vydanie stavebného povolenia na podklade predloženej projektovej dokumentácie a vyjadrení dotknutých orgánov podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a dňa 24. mája 2018 vydal rozhodnutie pod č. SP-2018/ 1854-07-Dn, ktorým stavbu „Rodinný dom na parcele C-KN č. XXXX/XXX a XXXX/XXXX k.ú. R.“ povolil s odôvodnením, že v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby, pričom uviedol, že vzhľadom na charakter jej realizácia a následné užívanie nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. K tvrdeniu o podaní návrhu na obnovu konania vo veci občianskoprávnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k stavebným pozemkom stavebný úrad uviedol, že žalobca v poskytnutej sedemdňovej lehote na plynúcej od doručenia výzvy nepredložil doklad osvedčujúci podanie návrhu na príslušnom súde. 5. Žalobca v odvolaní spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že 21.5.2018, v rámci stanovenej lehoty doručil stavebnému úradu písomnosť osvedčujúcu podanie návrhu na obnovu konania vo veci určenia vlastníckeho práva na príslušný súd aj s prílohami.

Predložený list vlastníctva je relevantným dokladom preukazujúcim vlastnícke vzťahy pre účely konania podľa stavebného zákona. Správne orgány nie sú oprávnené spochybňovať ani preverovať údaje katastra uvedené ním na vydanom liste vlastníctva, ani skúmať spôsob nadobudnutia vlastníctva. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa grafickej časti UPN mesta Snina schváleným uznesením mestského zastupiteľstva v Snine č. 569/2005 zo dňa 09. júna 2005 v znení jeho zmien a doplnkov plocha, na ktorej je navrhované umiestnenie predmetnej stavby t. j. parc. č. C-KN XXXX/XXX, XXXX/XXX k.ú. R., je funkčne určená ako polyfunkčné plochy - bývanie a občianska vybavenosť. Z uvedeného vyplýva, že predmetná stavba tak, ako je navrhnutá podľa predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom, je v súlade s platným a záväzným územným plánom mesta Snina.

8. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca všeobecnou správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/93/2018-155 zo dňa 16. januára 2020 tak, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Zároveň administratívny spis obsahuje všetky relevantné podklady priložené k žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia, pričom stavba rodinného domu je aj v súlade s územným plánom mesta Snina. 10. Správny súd dôvodil, že správne konanie, ktorým je aj stavebné konanie, je ovládané základnými zásadami, pričom jednou zo základných zásad je zásada rovnosti.

Podľa názoru správneho súdu správne orgány v danej veci túto základnú zásadu správneho konania dodržali. V neprospech žalobcu ako účastníka konania neporušili ani jednu zo základných zásad správneho konania. Vo svojich rozhodnutiach správne orgány riadne vysvetlili prečo v uvedenej lokalite bola schválená žiadosť o stavbu rodinného domu na stavebných parcelách a bolo vydané stavebné povolenie, pričom v tomto prípade postupovali v súlade so stavebným

Podľa ustanovenia § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci pod sp. zn. 6C/256/2004 zo dňa 20. septembra 2012 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 17. decembra 2014 nadobudol právoplatnosť dňa 24. februára 2015. V zmysle citovaných zákonných ustanovení posledný deň lehoty na podanie žaloby na obnovu konania pripadol na pondelok 26. februára 2018, keďže deň so zhodným označením dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je deň 24. februára 2018, ktorý pripadol na sobotu. Žaloba žalobcu na obnovu konania bola podaná na OS Humenné dňa 07. mája 2018, teda po uvedenej trojročnej lehote.

12. Správny súd z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, ako aj z tých, ktoré boli účastníkmi konania predložené súdu, mal za to, že správne orgány sa dôsledne zaoberali námietkami žalobcu v konaní nielen ohľadom spochybňovania vlastníctva k parcelám KN-C XXXX/XXX a KN-C XXXX/XXX k.ú. R..

Podľa názoru správneho súdu vydaním rozhodnutia o povolení stavby so stanovením tridsiatimi piatimi záväznými podmienkami pre stavebníkov nedošlo v žiadnom prípade k ukráteniu práv žalobcu.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Poukázal na to, že spor ohľadom žaloby na obnovu konania vo veci o určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom sa nachádza na odvolacom súde, nakoľko bol podaný opravný prostriedok, a preto rozhodnutie prvoinštančného súdu o odmietnutí žaloby nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný tak podľa žalobcu postupoval nesprávne keď si nepreveril túto skutočnosť, na základe ktorej mal konanie o povolení stavby prerušiť, keď pozemky, na ktorých už toho času leží stavba, sú sporné. Potvrdením tohto nesprávneho postupu žalovaného pochybil aj správny súd, ktorého rozhodnutie sa preto opiera o nedostatočné skutkové zistenia. 16. Namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu vyplývajúceho z návrhu stavebníkov na vydanie stavebného povolenia, ako aj dôvodmi odvolania žalobcu, keď len zopakoval argumentáciu stavebného úradu, ako aj argumentáciu o zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, ktorý má podľa žalobcu len evidenčný charakter (nie hodnoverný, údaje zapísané v katastri nehnuteľností nie sú záväzné) a vôbec neodráža faktické vlastníctvo, s čím sa správny súd nevysporiadal. 17. Žalobca mal za to, že predmetná stavba zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov ako účastníka konania. Podľa žalobcu mal stavebný úrad vykonať obhliadku na mieste samom za účasti účastníkov konania a preveriť zásahy navrhovanej stavby do práv žalobcu, a to s cieľom zabezpečiť ich náležitú ochranu, nie vychádzať v ústrety stavebníkom. Riadne zodpovedanie všetkých námietok žalobcu bolo nevyhnutnosťou riadneho konania nielen stavebného úradu, ale aj žalovaného, pričom správny súd tento nezákonný postup správnych orgánov odobril bez náležitého odôvodnenia. 18. Dôvodil, že správny súd sa vôbec nezaoberal skutkovým stavom veci keď nepreveroval, či sa žalovaný zaoberal otázkou zastavanosti pozemku, prístupovou cestou, dopadom na susediaci pozemok a pod. Žalobca si bol vedomý toho, že súd nie je odborne spôsobilou osobou na posúdenie napr. projektovej dokumentácie vo vzťahu k technickej stránke, avšak na druhej strane nič súdu nebráni v náležitom zistení skutkového stavu prostredníctvom vyhodnotenia postupu žalovaného v tom smere, či žalovaný podklady pre rozhodnutie relevantne posúdil, čo sa podľa žalobcu nestalo. 19. Žalobca uzavrel, že napadnutý rozsudok správneho súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.

20. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol jeho žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci povolenia stavby „Rodinný dom na parcele C- KN č. 1121/134 a 1121/1354 k.ú. R., z dôvodu, že nepovažoval za relevantné spochybnenie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu stavebných orgánov vyplývajúce z nerešpektovania žalobcom podanej námietky na obnovu konania vo veci žaloby na určenie vlastníctva k stavebnému pozemku vedenej medzi žalobcom a právnymi predchodcami

23. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

25. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. 27. Podľa § 58 ods. 2 veta prvá stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

29. Podľa § 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o

31. Podľa § 137 Stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

33. Katastrálny zákon v § 70 ods. 2 ustanovuje, že vybrané údaje katastra nehnuteľností sú nielen hodnoverné, ale i záväzné. Z pohľadu materiálnej publicity je nesporne najdôležitejším momentom inštitútu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností skutočnosť, že takúto povahu majú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Údaj o vlastníckom práve zapísaný v katastri nehnuteľností tak má povahu hodnoverného i záväzného údaja, ktorý je všeobecne známy a ktorý sú povinní všetci rešpektovať.

vlastníctvom. 35. Pokiaľ sa týka možnosti podania občianskoprávnej námietky v zmysle § 137 stavebného zákona, ktorá je definovaná ako námietka vyplývajúca z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujúca rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci, tu treba zdôrazniť, že zákon ukladá stavebným orgánom povinnosť zvážiť, či sa jedná o námietku prekračujúcu rozsah právomoci správneho orgánu (ods. 1), či sa jedná o námietku ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme (ods. 2) a až v prípade pozitívneho záveru ukladá povinnosť stavebnému úradu odkázať účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie prerušiť. 36.

R. je sporné, keďže nie je právoplatne ukončené konanie o obnovu konania vo veci o určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí námietku vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko obnovené konanie sa priamo netýka pozemkov dotknutých stavbou(str. 6 rozhodnutia žalovaného, odstavec tretí zdola).

38. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že žalovaný správny orgán k záveru o tom, že prípadne obnovené konanie nemá priamy vplyv na účastníkov konania, nakoľko určovacia žaloba sa priamo netýka určenia vlastníctva k stavbou dotknutým pozemkom neuviedol bližšiu argumentáciu. V dôvodoch žaloby okolnosti vyhodnotenia obsahu návrhu na obnovu konania žalobca nenamietal, obmedzil sa na všeobecné konštatovanie porušenia práv účastníka

39. Kasačný súd dopĺňa že aj keď žalovaný vyhodnotil podanie návrhu na obnovu konania o určení vlastníckeho práva tak, že tento nemá pre predmetné stavebné konanie zásadný význam, lebo sa netýka priamo pozemkov dotknutých stavbou, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podaný návrh na obnovu konania sa týka pozemkov parc. č. KN-C XXXX/ XXX a KN-C XXXX/XX, avšak žalovaným z titulu spornosti vlastníckeho práva bol v tejto časti právny predchodca stavebníkov (predávajúci z kúpnej zmluvy).

40. Pokiaľ sa krajský súd v (žalobou konkrétne nenapadnutej ) otázke nedôvodnosti prihliadania na podanie návrhu na obnovu konania obmedzil iba na oboznámenie záverov okresného súdu vo veci podania návrhu na obnovu konania po uplynutí prekluzívnej lehoty, jeho postup zodpovedá vysporiadaniu sa s predbežnou otázkou možného vplyvu podania návrhu na obnovu konania na stavebné konanie podľa § 137 stavebného zákona.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto kasačný súd nepovažuje za dôvodné poukazovanie žalobcu v kasačnej sťažnosti na to, že krajský súd v súvislosti s podaním odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutie návrhu na obnovu konania pochybil, keď rozhodol na základe nedostatočných skutkových zistení. 42. Pokiaľ sa týka ďalších tvrdených pochybení stavebných úradov vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa splnenia zákonných podmienok umiestnenia a povolenia stavby aj v nadväznosti na ochranu jeho práv účastníka stavebného konania a ich nesprávne vyhodnotenie krajským súdom, kasačný súd nepovažuje tieto kasačné námietky za dôvodné. Ako správne poukázal správny súd, stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí (stavebnom povolení) námietkami žalobcu, ako účastníka konania, podrobne zaoberal v záväzných podmienkach, ktoré boli stavebníci povinní rešpektovať pri realizácii stavby. Tieto podmienky obsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti (§ 66 ods. 3 a 4 stavebného zákona), vrátane napr. vzťahu k susednému pozemku (bod 28 stavebného povolenia), a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu o nezabezpečení náležitej ochrany jeho práv. 43. Treba tiež zdôrazniť, že žalobca ani v priebehu správneho konania, ani v konaní pred správnym súdom neoznačil ani nepredložil konkrétne dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia o ujme na právach. Obmedzil sa iba na konštatovanie o tom, že predmetná stavba zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov ako účastníka konania, to všetko bez toho, aby k tomu uviedol relevantné dôvody podporené predloženými dôkazmi. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci skutkový stav zistený správnymi orgánmi je na vyslovenie ich záveru postačujúci. Stavebný úrad konal v danom prípade v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona, keď upustil od miestneho zisťovania, pretože mu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť stavebníkov poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Rozsudok

správneho súdu ohľadne spochybňovania vysporiadania sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v stavebnom konaní poukázal na ustálenú judikatúru v obdobných veciach (bod 42 rozsudku) , ktorú pri svojom rozhodovaní rešpektoval.