5Sžk/6/2021

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/34/2019-135 zo dňa 3. septembra 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1. až 9. domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť

064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení URBAN, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47244895, zastúpená konateľom JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 22.12.2017, ktorá bola doručená na okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť“), v súlade s § 81 až § 86 zákona OPaK a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c/ zákona OPaK správne konanie o zaplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské Vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľnosti (ďalej len ,,KN“) registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX,

2. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia prvostupňovým rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/ 006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 zastavil podľa § 82 ods. 9 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) správne konanie o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské vrchy na pozemkoch

R. V. z dôvodu, že žiadateľ, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote nedostatky podania, hoci bol na to vyzvaný okresným úradom v sídle kraja (výzva č. s.:OU- PO-OSZPl-2018/006041-2/KM zo dňa 20. februára 2018).

4. Uviedol, že podstata posudzovanej právnej veci spočíva v tom, že žalobcovia sa žiadosťou domáhali priznania finančnej náhrady za obmedzenie v obhospodarovaní pozemkov, ktoré zasahujú do chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, v katastrálnom území F., pričom predmetné vtáčie územie bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 434/2012 Z. z., ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Ďalej uviedol, že podaná žiadosť podľa správneho orgánu nespĺňala všetky predpísané náležitosti, a preto vyzval žiadateľov na doplnenie tejto žiadosti.

žalobou. 5. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedli žalobcovia v podanej žalobe, podali aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Vyslovil, že nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. 6. Ďalej uviedol, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná zásada, je teda na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, prípadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu.

7. Uzavrel, že nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

9. Pokiaľ žalobcovia namietali nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd uviedol, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/

odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je však povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné

konania. 11. Taktiež uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je vo vzťahu k osobitným predpisom subsidiárnym právnym predpisom. Vzťah subsidiarity je daný aj medzi správnym poriadkom a zákonom č. 543/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z. z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej len „nariadenie vlády č. 7/2014 Z. z.“) potom na konkretizáciu ustanovenia § 61e zákona č. 543/2002 Z. z. ustanovilo osobitné náležitosti podania vo veci žiadosti o poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie. Tieto osobitné náležitosti žiadosti sú vymedzené v § 1 cit. nariadenia vlády. Doplnil, že rozsah rozhodovacích procesov v štátnej správe a ich obsahová rozmanitosť vyžadujú, aby náležitosti podania boli upravené predovšetkým v osobitných predpisoch, pretože všeobecná právna úprava správneho konania uvedené skutočnosti nemôže

12. Mal za to, že nakoľko žiadosť žalobcov nespĺňala náležitosti v zmysle citovaných právnych predpisov, správny orgán správne postupoval, keď ich vyzval na doplnenie ich podania, súčasne ich poučil o následkoch nedoplnenia žiadosti a procesne konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil. Účastníci konania teda boli riadne poučení o následkoch nevyhovenia výzve na doplnenie ich žiadosti so sankciou v podobe zastavenia konania. Správny orgán pristúpil k zastaveniu konania, pretože v podstate nemal inú možnosť, jedná sa o obligatórny postup v prípade nedoplnenia podania vo veci samej. K zastaveniu konania v tomto prípade dochádza z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. V tomto smere správny

14. Vyslovil, že žalobcami namietané vady konania, spočívajúce v nesprávnej formulácii výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tým, že uviedol ako žiadateľa právneho zástupcu a až za takouto formuláciou potom uviedol účastníkov konania, nespôsobujú nulitnosť žalobou napádaných rozhodnutí. Správny orgán druhého stupňa - žalovaný tento výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil, a preto je irelevantné posudzovať v tomto smere prvostupňový výrok pred jeho zmenou z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spolu s druhostupňovým rozhodnutím v zmysle teórie správneho práva tvoria jednotu, a teda prípadné procesné vady, resp. nesprávnosti, ktorých sa mohol dopustiť správny orgán prvého stupňa môžu byť kedykoľvek korigované odvolacím správnym orgánom. Tak k tomuto došlo aj v posudzovanom prípade, keď žalovaný zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu takým spôsobom, aby jeho formulačné nesprávnosti nevyvolávali žiadne pochybnosti.

16. Ku námietke žalobcov, že správne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému dokazovaniu a vyhotoviť znalecký posudok na účely správneho konania v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, k tomuto správny súd uviedol, že v tomto type osobitného správneho konania je otázka preukázania výšky náhrady znaleckým posudkom upravená ako nevyhnutná (condicio sine qua non) príloha k žiadosti žalobcov. Nebolo teda povinnosťou správneho orgánu neúplnú žiadosť namiesto žalobcov dopĺňať v začatom správnom konaní.

výrokovej časti rozhodnutia žalovaného na strane 1 rozhodnutia je právny zástupca žalobcov označený správne tak, ako v čase vydania rozhodnutia znelo obchodné meno právneho zástupcu žalobcov (URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,).

Bez povšimnutia správneho súdu nezostala ani tá skutočnosť, že v čase začatia správneho konania doručením žiadosti správnemu orgánu prvého stupňa dňa 2. januára 2018 už bolo zmenené obchodné meno právneho zástupcu, teda už v samotnej podanej žiadosti sa nesprávne uvádza obchodné meno právneho zástupcu s tým, že správny orgán prvého stupňa sa túto nezrovnalosť v doteraz zmienenom procesnom postupe snažil odstrániť výzvou na odstraňovanie vád podania.

18. Ohľadom námietky žalobcov, že vo výroku žalobou napádaného rozhodnutia, v jeho enunciáte nie je uvedený § 87 až 89 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého žalovaný rozhodol, a ktorá vada podľa žalobcov spôsobuje „non-perfektnosť“ a „absolútnu vadnosť“ celého výroku, uviedol, že s touto žalobnou námietkou žalobcov sa správny súd nestotožnil. Dal do pozornosti, že v úvode výrokovej časti žalobou napádaného rozhodnutia je uvedený odkaz tak na procesné predpisy, ako aj kompetenčný predpis, ktorý žalovaného zmocňuje k rozhodovaniu v predmetnej veci, pričom vecná príslušnosť žalovaného vyplýva z § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dodal, že vzťah medzi zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom je v rovine lex specialis a lex generalis, a keďže zákon č. 543/2002 Z. z. nemá bližšiu úpravu odvolacieho konania s výnimkou ustanovenia § 82 ods. 9, 10 cit. zákona, pričom predmetné ustanovenia sa týkajú postupu správneho orgánu prvého stupňa, preto pre odvolací

19. Výrok žalobou napádaného rozhodnutia správny súd posúdil ako jednoznačný, nakoľko je z neho zrejmé, akým spôsobom žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, že bol zmenený v celosti výrok prvostupňového rozhodnutia. Z výroku druhostupňového rozhodnutia je potom zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akých právnych predpisov, a aký orgán v predmetnej veci rozhodoval.

II.

25. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcovia videli v posúdení otázky nulity napádaných rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň podľa žalobcov predmetná vada nastala porušením povinnosti správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy, a taktiež zásadou legality, ako aj v otázke povinnosti pomôcť účastníkom konania odstrániť nedostatky neúplného podania.

Tvrdili, že namietanú vadu nulity rozhodnutia nebol žalovaný oprávnený odstrániť tým, že zmení napadnuté rozhodnutie úpravou výroku napadnutého rozhodnutia, ale podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bolo povinnosťou žalovaného toto nulitné prvostupňové rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. Ďalej tvrdili, že je nutné rozlišovať medzi formulačnými nesprávnosťami a absolútnym omylom v osobe adresáta rozhodnutia, nakoľko ich následky sú odlišné.

rozhodnutie. Zdôraznili, že nulita (zmätočnosť) aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či žalobca túto skutočnosť namietal, alebo žiadal o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. Zároveň poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/11/2016 zo dňa 31. mája 2016, v zmysle ktorého takáto vada - absolútny omyl v osobe adresáta podľa právnej teórie a praxe všeobecných súdov spôsobuje nulitu správneho aktu. 27. Ďalej krajskému súdu vyčítali, že napriek tomu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, napadnutý rozsudok v rozpore s § 139 ods. 3 SSP neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto odklonu. Poukázali na záver krajského súdu, ktorý vyslovil, že „Pokiaľ žalobcovia namietali, že správne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému dokazovaniu a vyhotoviť znalecký posudok na účely správneho konania v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, k tomuto správny súd uvádza, že v tomto type osobitného správneho konania je otázka preukázania výšky náhrady znaleckým

28. Dodali, že správny súd sa nezákonne odchýlil aj od tej konštantnej judikatúry správnych súdov, v zmysle ktorej sú správne orgány povinné v rámci správneho konania aplikovať zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci, zásadu materiálnej pravdy, zásadu legality, ako aj zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, čo však správne orgány pri preskúmavaných rozhodnutiach opomenuli.

Zdôraznili, že v predmetnom správnom konaní boli účastníkmi žalobcovia ako žiadatelia, keďže na ich návrh sa začalo správne konanie o priznanie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania parciel, ktoré sa nachádzajú v ich vlastníctve, a tiež z dôvodu, že v tomto správnom konaní sa koná o ich právach a právom chránených záujmoch.

31. Taktiež dali do pozornosti, že spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Preto tvrdili, že správne orgány mali povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcami ako žiadateľmi a rovnako ako žalobcovia sa mali podieľať na objektívnom zistení skutočného stavu veci a na základe toho rozhodnúť. Postup správnych orgánov v danom prípade podľa žalobcov nemožno považovať za správny a zákonný z dôvodu, že dôkazné bremeno posunuli výlučne na žalobcov ako žiadateľov, resp. v prípade konania na prvom stupni nesprávne na právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov a samy si nezaobstarali podklady pre náležité rozhodnutie vo veci

32. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať žalobcom náhradu trov konania v plnej výške.

33. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 30. novembra 2020. 34. Ohľadom kasačnej námietky žalobcov, ktorej podstatou je tvrdenie, že správny orgán nesprávne určil účastníkov konania, keďže výrok prvostupňového rozhodnutia je de iure adresovaný síce „žiadateľovi“ o priznanie primeranej finančnej náhrady, ktorým je však podľa výroku prvostupňového rozhodnutia právny zástupca žiadateľov, uviedol, že aj z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, kto je účastníkom konania, a kto je splnomocnený zástupca. Ďalej uviedol, že z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že žiadosť spísala advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47244895, ktorá bola splnomocnená žalobcami 1. až 9. Mal za to, že z takto formulovaného výroku je zrejmé, že účastníkmi konania sú žalobcovia 1. až 9., a všetci sú právne zastúpení splnomocneným zástupcom, a to advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o.

. . splnomocnenej J.. V. F., . . . .“ tak, že uviedol „na základe žiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a KOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46053697, so sídlom Budovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení .

ako aj správny súd vo svojom rozsudku. 35. Ohľadom kasačnej námietky žalobcov, v zmysle ktorej bolo potrebné skúmať otázku, či správny orgán mal povinnosť v správnom konaní ustanoviť znalca, uviedol, že žalobcovia mali k žiadosti v zmysle nariadenia vlády č. 7/2014 Z. z. priložiť celkovo 12 príloh, pričom z tohto počtu predložili iba 6 príloh. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by správny orgán v rámci správneho konania ustanovil znalca a obstaral si znalecký posudok sám, žalobcovia v rámci konania stále nepredložili všetky povinné prílohy, bez ktorých správny orgán nemohol rozhodnúť vo veci, a teda nemohol by rozhodnúť vo veci samej ani v prípade, ak by znaleckým posudkom disponoval. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že žalobcovia mali celkovo 7 mesiacov na predloženie všetkých potrebných príloh, ktoré prvostupňový správny orgán explicitne vo výzve na doplnenie podania uviedol, pričom ani počas tejto dostatočne dlhej doby neboli schopní doplniť svoje podanie o požadované prílohy. Rovnako tak poukázal na

Preto považoval za správny záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že správny orgán nemal povinnosť ustanoviť znalca a dopĺňať žalobcami podanú neúplnú žiadosť. Napokon dodal, že na zdôvodnenie podanej žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti použili žalobcovia tie isté dôvody, ktoré použili už v správnom konaní.

IV.

37. Ku vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 10. decembra 2020, v ktorom zopakovali námietky uvedené v kasačnej sťažnosti a taktiež opakovane navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať žalobcom náhradu trov konania v plnej výške.

V.

39. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 40. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

42. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

KN-C č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX- XXXX, XXXX-XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území F., okres R. V. za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z. z., - správny orgán prvého stupňa dňa 20. februára 2018 písomne listom č. OU-PO-OSZP1-2018/ 006041-2/KM vyzval žalobcov, aby v určenej lehote odstránili nedostatky žiadosti zo dňa 22. decembra 2017, pričom ich zároveň poučil, že v prípade nedoplnenia podania v stanovenej lehote, bude konanie v zmysle § 82 ods. 9 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. zastavené, - zároveň správny orgán prvého stupňa konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-3/KM-R zo dňa 26. februára 2018, - na základe žiadosti žalobcov správny orgán prvého stupňa listom č. OU-PO-OSZP1-2018 zo dňa 17. apríla 2018 predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov podania do 10. júla 2018, - žalobcovia v ustanovenej lehote neodstránili nedostatky podania, preto prvostupňový správny

44. V prejednávanej veci v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa - Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, vedenom o návrhu žalobcov 1. až 9. na vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľností registra

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a č. XXXX) v katastrálnom území F., okres R. V. zastavil konanie z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania, spočívajúcich v nedoplnení príloh podania, na ktoré bol správnym orgánom vyzvaný, pričom bol súčasne poučený o následkoch ich neodstránenia.

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie: „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 67 písm. p) v spojení § 61e ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“), na základe žiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F.,

Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 22.12.2017, ktorá bola doručená na okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť“), v súlade s § 81 až § 86 zákona OPaK a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona OPaK správne konanie o zaplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské Vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľnosti (ďalej len ,,KN“) registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX,

45. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia plynúce z administratívneho spisu kasačný súd dospel k záveru o správnosti postupu žalovaného, ktorý v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania v jeho výrokovej časti tak, že odstránil neurčitosť napadnutého rozhodnutia v časti označenia účastníkov konania.

47. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia môže dôjsť k pochybeniu pri uvádzaní niektorých identifikačných údajov účastníkov konania, prípadne k ich absencii. Svojou povahou ide o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia.

49. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku kasačný súd uvádza, že ak druhostupňový správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo je inak nesprávne, odvolaniu vyhovie a rozhodnutie zmení. Nakoľko v správnom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný princíp účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, nakoľko odvolacie konanie tvorí s konaním prvostupňovým jeden

skutkovej. Odvolací správny orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán prvého stupňa a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli známe. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie slúži práve na naprávanie určitých pochybení správnych orgánov prvého stupňa, ktoré môžu okrem iného spočívať aj v neurčitosti vo vzťahu k formálnym náležitostiam rozhodnutia.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že sa nejednalo o pochybenie takého charakteru, že by malo vplyv na obsah rozhodnutia, prípadne by menilo jeho podstatu a zmysel. Napokon z napadnutého rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé, kto je účastníkom správneho konania, a teda aj žiadateľom v tejto veci, ako aj údaj o právnom zastúpení účastníkov.

52. S ohľadom na uvedené nie možné za dôvodnú považovať kasačnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že namietanú vadu rozhodnutia nebol žalovaný oprávnený odstrániť tým, že zmení napadnuté rozhodnutie úpravou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

54. Takisto nemohol kasačný súd prisvedčiť námietke žalobcov o nesprávnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý právnemu zástupcovi žalobcov doručoval výzvu na odstránenie vád podanej žiadosti, ako aj samotné prvostupňové správne rozhodnutie.

55. Bez právnej relevancie je aj kasačná námietka žalobcov, že správny orgán mal vyhovieť ich návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania a pribrať do konania znalca, napriek čomu správny orgán opomenul splniť svoju povinnosť pomôcť účastníkom konania, ako aj povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. I keď podľa zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, zakotvenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby títo pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, uvedenú zásadu je potrebné vykladať tak, že je povinnosťou správnych orgánov poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, a to najmä poučenie o procesných právach príslušných subjektov konania, ktoré im patria, predovšetkým v snahe napomôcť eliminovať negatívne dôsledky, ktoré má vykonanie alebo nevykonanie určitých procesných úkonov. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že správny orgán mal sám do konania pribrať znalca.

Uvedené teda vylučuje aj porušenie zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, vyjadrujúcej požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. 56. Z už spomínaných dôvodov je neopodstatnenou aj kasačná námietka, týkajúca sa nulity rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V prejednávanej veci nie je možné konštatovať nulitu predmetného rozhodnutia, nakoľko pochybenia, týkajúce sa formálnych náležitostí správneho rozhodnutia, neboli tak závažného charakteru, aby mali vplyv na obsah rozhodnutia, eventuálne aby menili jeho zmysel. Rovnako tak nedôvodnou je aj kasačná námietka o omyle v okruhu adresátov rozhodnutia, keď z rozhodnutí vydaných v správnom konaní v prejednávanej veci je zrejmé, že bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcov, ktorá bola správnemu orgánu podaná prostredníctvom právneho zástupcu, a teda k omylu v určení okruhu účastníkov konania nedošlo. Rozhodnuté bolo o žiadosti žiadateľov, nie iného neoprávneného subjektu.

58. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.