5Sžk/6/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/34/2019
- IČS
- 8019200281
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. J.. V. F., nar. XX. E. XXXX, bytom F. č. XXX, 2. F. F., nar. XX. H. XXXX, bytom F. č. XXX, 3. E. F., nar. XX. H. XXXX, bytom F. č. XXX, 4. Y. F., nar. XX. H. XXXX, bytom F. č. XXX, 5. H.. H. F., nar. XX. X. XXXX, bytom F. č. XXX, 6. H. F., nar. X. R. XXXX, bytom F. č. XXX, 7. V. F., nar. XX. E. XXXX, bytom F. č. XXX, 8. Y. F., nar. XX. G. XXXX, bytom F. č. XXX, 9. KOLLARDENT, s.r.o., so sídlom Budovateľská 6, Stará Ľubovňa, IČO: 46053697, všetci právne zastúpení: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. až 9. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/34/2019-135 zo dňa 3. septembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1. až 9. zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/34/2019-135 zo dňa 3. septembra 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1. až 9. domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť
znie: „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z .z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 67 písm. p/ v spojení § 61e ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“), na základe žiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a KOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46053697, so sídlom Budovateľská 6,
064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení URBAN, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47244895, zastúpená konateľom JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 22.12.2017, ktorá bola doručená na okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť“), v súlade s § 81 až § 86 zákona OPaK a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c/ zákona OPaK správne konanie o zaplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské Vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľnosti (ďalej len ,,KN“) registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX a XXXX, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a XXXX, v katastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu, že žiadateľ v určenej lehote neodstránil nedostatky podania, na ktorých odstránenie bol okresným úradom v sídle kraja vyzvaný prostredníctvom výzvy č. OU-PO-OSZP1 -2018/006041-2/KM zo dňa 20.02.2018.“.
2. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia prvostupňovým rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/ 006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 zastavil podľa § 82 ods. 9 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) správne konanie o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské vrchy na pozemkoch
katastra nehnuteľnosti registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a č. XXXX) v katastrálnom území F., okres
R. V. z dôvodu, že žiadateľ, na ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote nedostatky podania, hoci bol na to vyzvaný okresným úradom v sídle kraja (výzva č. s.:OU- PO-OSZPl-2018/006041-2/KM zo dňa 20. februára 2018).
3. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd konštatoval, že žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcov ako odvolateľov. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
4. Uviedol, že podstata posudzovanej právnej veci spočíva v tom, že žalobcovia sa žiadosťou domáhali priznania finančnej náhrady za obmedzenie v obhospodarovaní pozemkov, ktoré zasahujú do chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, v katastrálnom území F., pričom predmetné vtáčie územie bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 434/2012 Z. z., ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Ďalej uviedol, že podaná žiadosť podľa správneho orgánu nespĺňala všetky predpísané náležitosti, a preto vyzval žiadateľov na doplnenie tejto žiadosti.
Právny zástupca žiadateľov (žalobcov) na predmetnú výzvu najprv reagoval tým, že žiadal o predĺženie lehoty a uviedol, že všetky požadované náležitosti doplní, avšak následne po predĺžení lehoty správnym orgánom na doplnenie žiadosti, túto nedoplnil. Až po zastavení konania správnym orgánov z dôvodu nedoplnenia žiadosti právny zástupca žalobcov reagoval odvolaním a následne správnou
žalobou. 5. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedli žalobcovia v podanej žalobe, podali aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Vyslovil, že nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. 6. Ďalej uviedol, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná zásada, je teda na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, prípadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu.
Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobcovia iba „skopírovali“ do žaloby, mieri žaloba de facto iba voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Mal za to, že práve v napádaných rozhodnutiach je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorou sa s týmito námietkami vysporiadal, pričom pokiaľ žalobcovia v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedli žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcov domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takejto žalobe potom absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t. j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobcovia iba vyslovili nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napádaných rozhodnutiach, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nebolo možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.
7. Uzavrel, že nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.
8. V tomto smere správny súd poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 4As/78/2012-125 zo dňa 20. novembra 2013, rozsudok č. k. 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22. januára 2007 a rozsudok č. k. 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20. apríla 2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.
9. Pokiaľ žalobcovia namietali nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd uviedol, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/
08). 10. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením pokladal za potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ako aj judikatúry ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. marca 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23. augusta 2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná
odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je však povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné
argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcov boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o zastavení
konania. 11. Taktiež uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je vo vzťahu k osobitným predpisom subsidiárnym právnym predpisom. Vzťah subsidiarity je daný aj medzi správnym poriadkom a zákonom č. 543/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z. z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej len „nariadenie vlády č. 7/2014 Z. z.“) potom na konkretizáciu ustanovenia § 61e zákona č. 543/2002 Z. z. ustanovilo osobitné náležitosti podania vo veci žiadosti o poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie. Tieto osobitné náležitosti žiadosti sú vymedzené v § 1 cit. nariadenia vlády. Doplnil, že rozsah rozhodovacích procesov v štátnej správe a ich obsahová rozmanitosť vyžadujú, aby náležitosti podania boli upravené predovšetkým v osobitných predpisoch, pretože všeobecná právna úprava správneho konania uvedené skutočnosti nemôže
postihnúť. Pokiaľ ide o podania, v súčasnosti prevažuje právna úprava ich náležitostí priamo v osobitných predpisoch.
12. Mal za to, že nakoľko žiadosť žalobcov nespĺňala náležitosti v zmysle citovaných právnych predpisov, správny orgán správne postupoval, keď ich vyzval na doplnenie ich podania, súčasne ich poučil o následkoch nedoplnenia žiadosti a procesne konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil. Účastníci konania teda boli riadne poučení o následkoch nevyhovenia výzve na doplnenie ich žiadosti so sankciou v podobe zastavenia konania. Správny orgán pristúpil k zastaveniu konania, pretože v podstate nemal inú možnosť, jedná sa o obligatórny postup v prípade nedoplnenia podania vo veci samej. K zastaveniu konania v tomto prípade dochádza z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. V tomto smere správny
poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu správneho orgánu (porovnaj Zo súdnej praxe R 75/ 2007). 13. Pokiaľ žalobcovia namietali v podanej žalobe nulitnosť žalobou napádaného rozhodnutia z dôvodov vyššie uvádzaných, k tomuto správny súd uviedol, že poukazy na relevantnú judikatúru českých súdov nie sú akceptovateľné, pretože v podmienkach českej právnej úpravy zákona č. 500/2004 Sb. Správny řád došlo k podstatným zmenám v úprave českého správneho konania v porovnaní so Slovenskou republikou. Jednou z odchýlok je aj zavedenie inštitútu ničotnosti správnych rozhodnutí, ktoré v podmienkach Slovenskej republiky absentujú. Správny súd z tohto dôvodu odkazy na českú judikatúru považoval za neaplikovateľné v posudzovanej veci. Súčasne, pokiaľ ide o odkazy na slovenskú judikatúru vo veciach správneho trestania, takisto, s ohľadom na procesnú povahu žalobou napádaného rozhodnutia, tieto nie sú aplikovateľné v preskúmavanej veci.
14. Vyslovil, že žalobcami namietané vady konania, spočívajúce v nesprávnej formulácii výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tým, že uviedol ako žiadateľa právneho zástupcu a až za takouto formuláciou potom uviedol účastníkov konania, nespôsobujú nulitnosť žalobou napádaných rozhodnutí. Správny orgán druhého stupňa - žalovaný tento výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil, a preto je irelevantné posudzovať v tomto smere prvostupňový výrok pred jeho zmenou z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spolu s druhostupňovým rozhodnutím v zmysle teórie správneho práva tvoria jednotu, a teda prípadné procesné vady, resp. nesprávnosti, ktorých sa mohol dopustiť správny orgán prvého stupňa môžu byť kedykoľvek korigované odvolacím správnym orgánom. Tak k tomuto došlo aj v posudzovanom prípade, keď žalovaný zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu takým spôsobom, aby jeho formulačné nesprávnosti nevyvolávali žiadne pochybnosti.
15. Dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom výrok korigoval tak, že z jeho znenia je nepochybné, kto bol účastníkom konania a rovnako to, kto je jeho splnomocneným zástupcom v konaní. Tak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa konali s právnym zástupcom žalobcov ako so zástupcom účastníkov konania, nijakým spôsobom teda nedošlo k porušeniu ich subjektívnych práv z tohto dôvodu. Žalobcami namietané pochybenia spočívajú len vo formálnom nedostatku formulácie napádaných rozhodnutí, výrok rozhodnutí ostal z hmotnoprávneho hľadiska nedotknutý. Takáto prípadná procesná chyba nemohla mať vplyv na status, resp. subjektívne práva žalobcov.
16. Ku námietke žalobcov, že správne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému dokazovaniu a vyhotoviť znalecký posudok na účely správneho konania v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, k tomuto správny súd uviedol, že v tomto type osobitného správneho konania je otázka preukázania výšky náhrady znaleckým posudkom upravená ako nevyhnutná (condicio sine qua non) príloha k žiadosti žalobcov. Nebolo teda povinnosťou správneho orgánu neúplnú žiadosť namiesto žalobcov dopĺňať v začatom správnom konaní.
17. Za rovnako neopodstatnenú pokladal aj námietku žalobcov, týkajúcu sa nesprávneho označenia právneho zástupcu v rámci žalobou napádaného rozhodnutia, keďže nesprávne bola označená len spoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, pričom v čase vydania rozhodnutia sa tento správne označoval ako URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária. Uviedol, že vo
výrokovej časti rozhodnutia žalovaného na strane 1 rozhodnutia je právny zástupca žalobcov označený správne tak, ako v čase vydania rozhodnutia znelo obchodné meno právneho zástupcu žalobcov (URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,).
Pokiaľ je vo výrokovej časti (str. 2) právny zástupca uvedený nesprávne, k tomuto správny súd uviedol, že sa jedná len o bežnú chybu v písaní, ktorú správny orgán môže kedykoľvek opraviť. Jedná sa o procesnú vadu, ktorá nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia, pretože je právny zástupca správne a jednoznačne identifikovaný správnym IČO.
Bez povšimnutia správneho súdu nezostala ani tá skutočnosť, že v čase začatia správneho konania doručením žiadosti správnemu orgánu prvého stupňa dňa 2. januára 2018 už bolo zmenené obchodné meno právneho zástupcu, teda už v samotnej podanej žiadosti sa nesprávne uvádza obchodné meno právneho zástupcu s tým, že správny orgán prvého stupňa sa túto nezrovnalosť v doteraz zmienenom procesnom postupe snažil odstrániť výzvou na odstraňovanie vád podania.
Teda nemôže podľa názoru správneho súdu právny zástupca vytýkať správnemu orgánu také vady, ktoré svojím procesným podaním zavinil, a ktoré sa správny orgán snažil v priebehu konania odstraňovať. Nakoniec jedná sa o takú nesprávnosť, ako už bolo vyššie spomínané, ktorá nespôsobuje nezákonnosť výrokovej časti rozhodnutia. Jedná sa o bežnú chybu v písaní, ktorú správny orgán môže kedykoľvek odstrániť. Podstatné pre správny súd bolo, že správny orgán konal so správnym subjektom - zástupcom žalobcov.
18. Ohľadom námietky žalobcov, že vo výroku žalobou napádaného rozhodnutia, v jeho enunciáte nie je uvedený § 87 až 89 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého žalovaný rozhodol, a ktorá vada podľa žalobcov spôsobuje „non-perfektnosť“ a „absolútnu vadnosť“ celého výroku, uviedol, že s touto žalobnou námietkou žalobcov sa správny súd nestotožnil. Dal do pozornosti, že v úvode výrokovej časti žalobou napádaného rozhodnutia je uvedený odkaz tak na procesné predpisy, ako aj kompetenčný predpis, ktorý žalovaného zmocňuje k rozhodovaniu v predmetnej veci, pričom vecná príslušnosť žalovaného vyplýva z § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dodal, že vzťah medzi zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom je v rovine lex specialis a lex generalis, a keďže zákon č. 543/2002 Z. z. nemá bližšiu úpravu odvolacieho konania s výnimkou ustanovenia § 82 ods. 9, 10 cit. zákona, pričom predmetné ustanovenia sa týkajú postupu správneho orgánu prvého stupňa, preto pre odvolací
orgán platí všeobecná úprava správneho konania vymedzená v § 59 správneho poriadku, ktorú aj žalovaný vo výrokovej časti rozhodnutia uvádzal. Aplikácia ustanovenia § 89 zákona č. 543/2002 Z. z., na ktoré poukazovali žalobcovia, v predmetnej procesnej veci neprichádza do úvahy, nakoľko sa týka zmeny, zrušenia, predĺženia platnosti a straty platnosti meritórnych rozhodnutí orgánu ochrany prírody.
19. Výrok žalobou napádaného rozhodnutia správny súd posúdil ako jednoznačný, nakoľko je z neho zrejmé, akým spôsobom žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, že bol zmenený v celosti výrok prvostupňového rozhodnutia. Z výroku druhostupňového rozhodnutia je potom zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akých právnych predpisov, a aký orgán v predmetnej veci rozhodoval.
20. Dodal, že žalobcovia boli v správnom konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov v zmysle § 17 ods. 1 a nasl. správneho poriadku. Právny zástupca - advokát je práva znalá osoba, ktorému musí byť zrejmé, ako bude správny orgán postupovať v prípade, že svoju žiadosť nedoplní v rozsahu naznačenom správnym orgánom vo výzve na doplnenie žiadosti a v rozhodnutí o prerušení správneho konania. Pokiaľ mal právny zástupca nejaké námietky k tejto výzve, resp. k prerušeniu správneho konania, mohol ich uplatniť v rámci správneho konania. V predmetnej veci však správny súd zistil z administratívneho spisu, že právny zástupca nerozporoval výzvu, naopak súhlasil s doplnením žiadosti v rozsahu vyžadovanom správnym orgánom a žiadal o predĺženie lehoty na takéto doplnenie. Následne zostal absolútne nečinný. Ako kvalifikovaný zástupca účastníkov konania objektívne zodpovedá za takto vzniknutý procesný stav, musel si byť vedomý následkov, ktoré jeho pasivita v začatom správnom konaní vyvolá v podobe zastavenia správneho konania. 21. K žalobnej námietke žalobcov, namietajúcich nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska nároku na odškodnenie, správny súd uviedol, že táto žalobná námietka žalobcov smeruje k meritórnemu posúdeniu ich žiadosti, čo je však v tomto štádiu konania irelevantné, pretože na základe tejto žaloby posudzované správne konanie skončilo procesným rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu nedoplnenia žiadosti na základe výzvy správneho orgánu, preto je táto žalobná námietka nad rámec posudzovaného rozhodnutia. 22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 165 SSP v spojení s § 168 a nasl. SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobcovia neboli v konaní úspešní a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
II.
23. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1. až 9. v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 24. Namietali, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), a súčasne, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
25. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcovia videli v posúdení otázky nulity napádaných rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň podľa žalobcov predmetná vada nastala porušením povinnosti správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy, a taktiež zásadou legality, ako aj v otázke povinnosti pomôcť účastníkom konania odstrániť nedostatky neúplného podania.
26. Namietali, že skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa ako účastníka konania označil právneho zástupcu žalobcov namiesto žalobcov ako skutočných žiadateľov (účastníkov konania) bez ďalšieho spôsobuje nulitu predmetného prvostupňového rozhodnutia.
Tvrdili, že namietanú vadu nulity rozhodnutia nebol žalovaný oprávnený odstrániť tým, že zmení napadnuté rozhodnutie úpravou výroku napadnutého rozhodnutia, ale podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bolo povinnosťou žalovaného toto nulitné prvostupňové rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. Ďalej tvrdili, že je nutné rozlišovať medzi formulačnými nesprávnosťami a absolútnym omylom v osobe adresáta rozhodnutia, nakoľko ich následky sú odlišné.
Mali za to, že vadu spočívajúcu v absolútnom omyle v osobe adresáta, ako nastala aj v prejednávanej veci, nie je odvolací orgán oprávnený odstrániť zmenou správneho rozhodnutia, ale vzhľadom na nulitu bol žalovaný ako odvolací správny orgán povinný prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie. Zdôraznili, že nulita (zmätočnosť) aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či žalobca túto skutočnosť namietal, alebo žiadal o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. Zároveň poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/11/2016 zo dňa 31. mája 2016, v zmysle ktorého takáto vada - absolútny omyl v osobe adresáta podľa právnej teórie a praxe všeobecných súdov spôsobuje nulitu správneho aktu. 27. Ďalej krajskému súdu vyčítali, že napriek tomu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, napadnutý rozsudok v rozpore s § 139 ods. 3 SSP neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto odklonu. Poukázali na záver krajského súdu, ktorý vyslovil, že „Pokiaľ žalobcovia namietali, že správne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému dokazovaniu a vyhotoviť znalecký posudok na účely správneho konania v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, k tomuto správny súd uvádza, že v tomto type osobitného správneho konania je otázka preukázania výšky náhrady znaleckým
posudkom upravená ako nevyhnutná (condicio sine qua non) príloha k žiadosti žalobcov. Nebolo teda povinnosťou správneho orgánu neúplnú žiadosť namiesto žalobcov dopĺňať v začatom správnom konaní.“ Tento následne označili za absolútne právne nesprávny a neprijateľný, zároveň sa priečiaci ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.
28. Dodali, že správny súd sa nezákonne odchýlil aj od tej konštantnej judikatúry správnych súdov, v zmysle ktorej sú správne orgány povinné v rámci správneho konania aplikovať zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci, zásadu materiálnej pravdy, zásadu legality, ako aj zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, čo však správne orgány pri preskúmavaných rozhodnutiach opomenuli.
29. Zároveň postup správneho orgánu prvého stupňa považovali za nesprávny z dôvodu, že ako s účastníkom konania konal s právnym zástupcom žalobcov ako žiadateľov, pričom vo výroku svojho rozhodnutia označil za účastníka konania právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov, ktorému adresoval aj výzvu na odstránenie vád žiadosti žalobcov ako žiadateľov s poučením, že ak nebudú vytýkané nedostatky žiadosti odstránené v stanovenej lehote, správny orgán konanie zastaví. Jemu rovnako správny orgán prvého stupňa adresoval aj vydané rozhodnutie.
Zdôraznili, že v predmetnom správnom konaní boli účastníkmi žalobcovia ako žiadatelia, keďže na ich návrh sa začalo správne konanie o priznanie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania parciel, ktoré sa nachádzajú v ich vlastníctve, a tiež z dôvodu, že v tomto správnom konaní sa koná o ich právach a právom chránených záujmoch.
30. Rovnako tak uviedli, že pokiaľ bolo žalobcom zo strany správneho orgánu prvého stupňa vytýkané, že nepredložili znalecký posudok, mal správny orgán vyhovieť ich návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania a pribrať do konania znalca. Napriek tomu správny orgán opomenul splniť svoje povinnosti, a to jednak pomôcť účastníkom konania, a taktiež spoľahlivo zistiť skutkový stav. Po nesprávne adresovanej výzve nie účastníkom konania, ale ich právnemu zástupcovi, konanie z dôvodu nepredloženia znaleckého posudku zastavil.
31. Taktiež dali do pozornosti, že spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Preto tvrdili, že správne orgány mali povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcami ako žiadateľmi a rovnako ako žalobcovia sa mali podieľať na objektívnom zistení skutočného stavu veci a na základe toho rozhodnúť. Postup správnych orgánov v danom prípade podľa žalobcov nemožno považovať za správny a zákonný z dôvodu, že dôkazné bremeno posunuli výlučne na žalobcov ako žiadateľov, resp. v prípade konania na prvom stupni nesprávne na právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov a samy si nezaobstarali podklady pre náležité rozhodnutie vo veci
samej. Súčasne žalobcovia namietali, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané predčasne, nakoľko správne orgány mali žalobcov ako žiadateľov ešte raz vyzvať na doplnenie žiadosti a jej príloh a nie správne konanie zastaviť, keďže správny orgán sa má za každých okolností prioritne snažiť rozhodnúť každú jednotlivú vec meritórne. Následne si mal správny orgán sám zaobstarať znalecký posudok a náklady na vypracovanie znaleckého posudku mal adresovať a vyúčtovať žalobcom ako žiadateľom.
32. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať žalobcom náhradu trov konania v plnej výške.
III.
33. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 30. novembra 2020. 34. Ohľadom kasačnej námietky žalobcov, ktorej podstatou je tvrdenie, že správny orgán nesprávne určil účastníkov konania, keďže výrok prvostupňového rozhodnutia je de iure adresovaný síce „žiadateľovi“ o priznanie primeranej finančnej náhrady, ktorým je však podľa výroku prvostupňového rozhodnutia právny zástupca žiadateľov, uviedol, že aj z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, kto je účastníkom konania, a kto je splnomocnený zástupca. Ďalej uviedol, že z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že žiadosť spísala advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47244895, ktorá bola splnomocnená žalobcami 1. až 9. Mal za to, že z takto formulovaného výroku je zrejmé, že účastníkmi konania sú žalobcovia 1. až 9., a všetci sú právne zastúpení splnomocneným zástupcom, a to advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o.
Dodal, že žalobcovia opomenuli, že za účelom zabezpečenia vydania právne perfektného rozhodnutia vrátane výrokovej časti a na základe nimi podaného odvolania pristúpil druhostupňový správny orgán po preskúmaní administratívneho spisu, prvostupňového správneho rozhodnutia a odvolaní žalobcov k zmene výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom okrem iného zmenil aj tú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, kde bolo uvedené „na základe žiadosti URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠNASKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47244895 .
. . splnomocnenej J.. V. F., . . . .“ tak, že uviedol „na základe žiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a KOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46053697, so sídlom Budovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení .
. . .“ V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že v prípade zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom, je účastník konania viazaný výlučne takto zmeneným výrokom uvedeným v druhostupňovom rozhodnutí, a preto akékoľvek námietky žalobcov smerujúce k výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorý bol zmenený druhostupňovým správnym rozhodnutím, považoval žalovaný za bezpredmetné. Mal za to, že aj z prvostupňového rozhodnutia je dostatočne zrejmé, kto je účastníkom konania, avšak z dôvodu vylúčenia akejkoľvek pochybnosti o správnosti výroku odvolací orgán zmenil výrok rozhodnutia, ktorým precizoval a explicitne uviedol skutočnosť, že žiadosť podali nie právni zástupcovia žalobcov, ale samotní žalobcovia. Uvedená zmena výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu však nemala akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti žalobcov ani ich právnych zástupcov. Žalovaný počas celého správneho konania konal s právnym zástupcom žalobcov tak, ako to vyplýva z ustanovení správneho poriadku. S tvrdením žalobcov o nesprávnom určení okruhu účastníkov sa vysporiadal už odvolací orgán v správnom konaní,
ako aj správny súd vo svojom rozsudku. 35. Ohľadom kasačnej námietky žalobcov, v zmysle ktorej bolo potrebné skúmať otázku, či správny orgán mal povinnosť v správnom konaní ustanoviť znalca, uviedol, že žalobcovia mali k žiadosti v zmysle nariadenia vlády č. 7/2014 Z. z. priložiť celkovo 12 príloh, pričom z tohto počtu predložili iba 6 príloh. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by správny orgán v rámci správneho konania ustanovil znalca a obstaral si znalecký posudok sám, žalobcovia v rámci konania stále nepredložili všetky povinné prílohy, bez ktorých správny orgán nemohol rozhodnúť vo veci, a teda nemohol by rozhodnúť vo veci samej ani v prípade, ak by znaleckým posudkom disponoval. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že žalobcovia mali celkovo 7 mesiacov na predloženie všetkých potrebných príloh, ktoré prvostupňový správny orgán explicitne vo výzve na doplnenie podania uviedol, pričom ani počas tejto dostatočne dlhej doby neboli schopní doplniť svoje podanie o požadované prílohy. Rovnako tak poukázal na
skutočnosť, že právny zástupca žalobcov v žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 11. apríla 2018 žiadal o predĺženie lehoty, pričom v žiadosti uviedol, že „účastníci konania zároveň prehlasujú, že všetky chýbajúce náležitosti budú doplnené riadne a včas v lehote uvedenej v bode 14 tejto žiadosti o predĺženie lehoty, tak ako to úrad vo výzve uvádza a požaduje.“ Zdôraznil, že z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia nijakým spôsobom nežiadali od správneho orgánu ustanovenie znalca na svoje náklady, naopak uviedli, že všetky chýbajúce náležitosti budú doplnené, avšak žalobcovia tak neurobili ani počas nasledujúcich 6 mesiacov.
Preto považoval za správny záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že správny orgán nemal povinnosť ustanoviť znalca a dopĺňať žalobcami podanú neúplnú žiadosť. Napokon dodal, že na zdôvodnenie podanej žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti použili žalobcovia tie isté dôvody, ktoré použili už v správnom konaní.
36. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV.
37. Ku vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 10. decembra 2020, v ktorom zopakovali námietky uvedené v kasačnej sťažnosti a taktiež opakovane navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať žalobcom náhradu trov konania v plnej výške.
V.
38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
39. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 40. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
41. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.
42. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.
43. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd zistil, že: - dňa 2. januára 2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcov o poskytnutie náhrady vlastníkom pozemkov parc.
KN-C č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX- XXXX, XXXX-XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území F., okres R. V. za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z. z., - správny orgán prvého stupňa dňa 20. februára 2018 písomne listom č. OU-PO-OSZP1-2018/ 006041-2/KM vyzval žalobcov, aby v určenej lehote odstránili nedostatky žiadosti zo dňa 22. decembra 2017, pričom ich zároveň poučil, že v prípade nedoplnenia podania v stanovenej lehote, bude konanie v zmysle § 82 ods. 9 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. zastavené, - zároveň správny orgán prvého stupňa konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-3/KM-R zo dňa 26. februára 2018, - na základe žiadosti žalobcov správny orgán prvého stupňa listom č. OU-PO-OSZP1-2018 zo dňa 17. apríla 2018 predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov podania do 10. júla 2018, - žalobcovia v ustanovenej lehote neodstránili nedostatky podania, preto prvostupňový správny
orgán rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 konanie zastavil, - o odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM- R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/ 006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 (viď bod 47).
44. V prejednávanej veci v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa - Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, vedenom o návrhu žalobcov 1. až 9. na vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľností registra
„C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a č. XXXX) v katastrálnom území F., okres R. V. zastavil konanie z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania, spočívajúcich v nedoplnení príloh podania, na ktoré bol správnym orgánom vyzvaný, pričom bol súčasne poučený o následkoch ich neodstránenia.
V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia namietali nesprávnosť označenia žiadateľa v napadnutom rozhodnutí, keď prvostupňový správny orgán uviedol, že je vydané na základe žiadosti „URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠNASKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47244895 v zastúpení JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) splnomocnenej J.. V. F., F. XXX, XXX XX F., F. F., F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., F. č. XXX, XXX XX F., H. F., F. č. XXX, XXX XX F., V. F., F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., F. č. XXX, XXX XX F. a spol. KOLLARDEN, s. r. o., Budovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, (ďalej len „splnomocnitelia“), v čom žalobcovia videli absolútny omyl v okruhu adresátov, pričom zároveň správnemu orgánu prvého stupňa vyčítali, že konal s právnym zástupcom žalobcov namiesto samotných účastníkov konania. Žalovaný rozhodnutím č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019 postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie: „Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 67 písm. p) v spojení § 61e ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“), na základe žiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F.,
H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a KOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46053697, so sídlom Budovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení URBAN, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47244895, zastúpená konateľom JUDr.
Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 22.12.2017, ktorá bola doručená na okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť“), v súlade s § 81 až § 86 zákona OPaK a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona OPaK správne konanie o zaplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské Vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľnosti (ďalej len ,,KN“) registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX a XXXX, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a XXXX, v katastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu, že žiadateľ v určenej lehote neodstránil nedostatky podania, na ktorých odstránenie bol okresným úradom v sídle kraja vyzvaný prostredníctvom výzvy č. OU-PO-OSZP1 -2018/006041-2/KM zo dňa 20.02.2018.“.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia plynúce z administratívneho spisu kasačný súd dospel k záveru o správnosti postupu žalovaného, ktorý v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania v jeho výrokovej časti tak, že odstránil neurčitosť napadnutého rozhodnutia v časti označenia účastníkov konania.
46. Kasačný súd uvádza, že popri obsahových náležitostiach (výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku) písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a účastníkov konania.
47. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia môže dôjsť k pochybeniu pri uvádzaní niektorých identifikačných údajov účastníkov konania, prípadne k ich absencii. Svojou povahou ide o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia.
48. Skutočnosť, spôsobujúca z právneho hľadiska nulitu rozhodnutia, nastáva v prípade, ak rozhodnutie nebolo vydané príslušným správnym orgánom. Nulitu rozhodnutia má tiež za následok pochybenie vzťahujúce sa k formálnym náležitostiam, ak v napadnutom rozhodnutí došlo k nesprávnej identifikácii účastníka konania (napr. k uvedeniu úplne inej osoby), ktorému je rozhodnutie určené, ako aj k uloženiu povinnosti tak označenému subjektu, ktorý v právnom slova zmysle vôbec neexistuje. Takéto vady by mali za následok zrušenie rozhodnutia.
49. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku kasačný súd uvádza, že ak druhostupňový správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo je inak nesprávne, odvolaniu vyhovie a rozhodnutie zmení. Nakoľko v správnom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný princíp účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, nakoľko odvolacie konanie tvorí s konaním prvostupňovým jeden
celok. Odvolací správny orgán je v rámci odvolacieho konania oprávnený a súčasne i povinný preskúmavať zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Pritom posudzuje rozhodnutie nielen po stránke právnej, ale aj
skutkovej. Odvolací správny orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán prvého stupňa a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli známe. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie slúži práve na naprávanie určitých pochybení správnych orgánov prvého stupňa, ktoré môžu okrem iného spočívať aj v neurčitosti vo vzťahu k formálnym náležitostiam rozhodnutia.
50. V danom prípade teda žalovaný nepochybil, keď v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutím č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019 rozhodol o zmene správneho rozhodnutia prvého stupňa č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018, nakoľko v prejednávanej veci vytýkaná vada, spočívajúca v tom, že účastníci správneho konania neboli označení dostatočne určito, bola týmto postupom žalovaného zhojená.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že sa nejednalo o pochybenie takého charakteru, že by malo vplyv na obsah rozhodnutia, prípadne by menilo jeho podstatu a zmysel. Napokon z napadnutého rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé, kto je účastníkom správneho konania, a teda aj žiadateľom v tejto veci, ako aj údaj o právnom zastúpení účastníkov.
51. Kasačný súd taktiež dáva do pozornosti, že v správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry platí, že rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/ 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 122/2003, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20. mája 2010). Formálne zopakovanie administratívneho konania iba z dôvodu doplnenia chýbajúcej časti výroku nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech.
52. S ohľadom na uvedené nie možné za dôvodnú považovať kasačnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že namietanú vadu rozhodnutia nebol žalovaný oprávnený odstrániť tým, že zmení napadnuté rozhodnutie úpravou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
53. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd zároveň dáva do pozornosti, že nebolo možné prihliadnuť ani na kasačnú námietku žalobcov, že správny orgán prvého stupňa konal s právnym zástupcom žalobcov ako s účastníkom konania. Hoci prvostupňové správne rozhodnutie postráda dostatočne určité označenie účastníkov konania o podanej žiadosti, rozhodnutím žalovaného bolo vytýkané pochybenie odstránené. Preto v tomto prípade kasačný súd nemá pochybnosť o určení okruhu účastníkov správneho konania, ako ani o tom, ktorý subjekt vystupuje v pozícii právneho zástupcu.
54. Takisto nemohol kasačný súd prisvedčiť námietke žalobcov o nesprávnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý právnemu zástupcovi žalobcov doručoval výzvu na odstránenie vád podanej žiadosti, ako aj samotné prvostupňové správne rozhodnutie.
S ohľadom na § 25 ods. 5 prvú vetu v spojení s § 24 ods. 1 správneho poriadku totiž správny orgán prvého stupňa konal v súlade s právnou úpravou zakotvenou v správnom poriadku, keďže v zmysle uvedeného ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi, pričom dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
55. Bez právnej relevancie je aj kasačná námietka žalobcov, že správny orgán mal vyhovieť ich návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania a pribrať do konania znalca, napriek čomu správny orgán opomenul splniť svoju povinnosť pomôcť účastníkom konania, ako aj povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. I keď podľa zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, zakotvenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby títo pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, uvedenú zásadu je potrebné vykladať tak, že je povinnosťou správnych orgánov poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, a to najmä poučenie o procesných právach príslušných subjektov konania, ktoré im patria, predovšetkým v snahe napomôcť eliminovať negatívne dôsledky, ktoré má vykonanie alebo nevykonanie určitých procesných úkonov. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že správny orgán mal sám do konania pribrať znalca.
Navyše ako už správne konštatoval krajský súd v napadnutom rozsudku, predloženie znaleckého posudku o výpočte finančnej náhrady ako prílohu podanej žiadosti žiadateľom v tomto type konania explicitne upravuje nariadenie vlády č. 7/2014 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 2 písm. g/.
Uvedené teda vylučuje aj porušenie zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, vyjadrujúcej požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. 56. Z už spomínaných dôvodov je neopodstatnenou aj kasačná námietka, týkajúca sa nulity rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V prejednávanej veci nie je možné konštatovať nulitu predmetného rozhodnutia, nakoľko pochybenia, týkajúce sa formálnych náležitostí správneho rozhodnutia, neboli tak závažného charakteru, aby mali vplyv na obsah rozhodnutia, eventuálne aby menili jeho zmysel. Rovnako tak nedôvodnou je aj kasačná námietka o omyle v okruhu adresátov rozhodnutia, keď z rozhodnutí vydaných v správnom konaní v prejednávanej veci je zrejmé, že bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcov, ktorá bola správnemu orgánu podaná prostredníctvom právneho zástupcu, a teda k omylu v určení okruhu účastníkov konania nedošlo. Rozhodnuté bolo o žiadosti žiadateľov, nie iného neoprávneného subjektu.
57. Napokon kasačný súd konštatuje, že nedôvodne bol tiež uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, keď žalobcovia namietali, že správny súd sa nezákonne odchýlil od konštantnej judikatúry správnych súdov, v zmysle ktorej sú správne súdy povinné v rámci správneho konania aplikovať zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci, zásadu materiálnej pravdy, zásadu legality, ako aj zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, nakoľko dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu žiadnej zo zásad, ktorými je ovládané správne konanie.
58. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcov uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcom, ktorí v tomto konaní úspech nemali, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022