5Sžk/7/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci sťažovateľky: H.. E.. A.. H. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX. L., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/ 2019-75 zo dňa 13. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2019-75 zo dňa 13. novembra 2019 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta .

Odôvodnenie

I. Rozhodnutia správnych orgánov

Bratislave, nakoľko odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu. 2. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj príslušného administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľka bola rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 827/2011-1460/GR zo dňa 21.12.2011 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní z funkcie“) dňom 23.12.2011 podľa § 33 ods. 3 a 4 Zákona o štátnej službe colníkov odvolaná z funkcie 1. námestníka a dňom 24.12.2011 prevedená a ustanovená do funkcie starší referent špecialista. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1010103/1/963931/2012 zo dňa 02.05.2012 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie o odvolaní z funkcie potvrdil. Vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/129/2012-27 zo dňa 21.03.2014 (potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2014 zo dňa 25.06.2015) zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný rozhodnutím č. 1503127/2015 zo dňa 05.10.2015 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie o odvolaní z funkcie. 3.

4. V odôvodnení najmä poukázal na to, že po odvolaní z funkcie 1. námestníka a prevedení do funkcie starší referent špecialista bola žalobkyňa dňom 08.06.2012 z tejto funkcie odvolaná a súčasne dňom 09.06.2012 preložená na Colný úrad Bratislava. Na základe rozhodnutia

riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 55/2015/RCU zo dňa 28.01.2015 bola žalobkyňa prevedená dňom 01.02.2015 a vymenovaná do funkcie vedúca oddelenia. 5. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán na to, že uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a neboli napadnuté žiadnymi opravnými prostriedkami.

6. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. 673403/ 2018 zo dňa 03.12.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vychádzal najmä zo zmeny skutkového stavu, poukazujúc na skutočnosť, že žalobkyňa bola po odvolaní z funkcie 1. námestníka preradená do iných funkcií.

Podľa žalovaného by išlo o extrémny výklad práva (reductio ad absurdum), ktorý nie je možné pri spravodlivom posúdení veci pripustiť. Prepožičanie hodnosti je časovo obmedzené a bolo viazané na danú funkciu s tým, že uplynutím času ex lege prepožičanie zaniká. Vymenovaním do novej funkcie dochádza zo zákona k zániku prepožičania hodnosti, ktoré bolo viazané na predchádzajúcu funkciu.

10. Záverom uviedol, že konanie bolo začaté pred cca siedmimi rokmi (v čase vydania rozhodnutia), kedy bola žalobkyňa nezákonne odvolaná z funkcie bez uvedenia dôvodu, pričom mala byť správne ako iní colníci, ktorý sa ocitli v porovnateľnej situácii, odvolaná a preložená z organizačných dôvodov. S účinnosťou od 01.01.2012 fakticky došlo k zániku funkcie, do ktorej bola vymenovaná.

bolo povinnosťou orgánov verejnej správy meritórne rozhodnúť, pričom tieto právny názor správneho súdu nerešpektovali. 14. Správny súd uviedol, že je nevyhnutné rešpektovať požiadavku právnej istoty ohľadne ukončenia pôsobenia žalobkyne vo funkcii 1. námestníka. Zákon o štátnej službe colníkov požadoval aj pri organizačných zmenách odvolanie z funkcie a následné ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie novej, preto je dôvodné zotrvať na požiadavke meritórneho rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie 1. námestníka v zmysle právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave. 15. Vo vzťahu k ďalším personálnym rozhodnutiam uviedol, že tieto nie sú prekážkou pre vydanie rozhodnutia, na vydanie ktorého boli orgány verejnej správy zaviazané. 16. Správny súd sa nestotožnil s požiadavkou žalobkyne, aby bolo rozhodnuté o odvolaní z funkcie 1. námestníka konštitutívnym rozhodnutím s účinkami ex nunc. Podľa správneho súdu to neumožňuje skutočnosť, že od 01.01.2012 bola funkcia 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR z organizačných dôvodov zrušená (v dôsledku zlúčenia daňovej a colnej správy a zriadenia Finančného riaditeľstva SR). Pre spravodlivé a rozumné usporiadanie veci je ale podľa správneho súdu nevyhnutné rozhodnúť o odvolaní žalobkyne z funkcie 1. námestníka s účinkami zodpovedajúcimi objektívnej možnosti vykonávať túto funkciu v zmysle príslušnej právnej úpravy. 17. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej právnej veci a predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdov vo veci služobného pomeru žalobkyne správny súd považoval za potrebné rozhodnúť o zmene služobného pomeru k 01.01.2012 rozhodnutím s deklaratórnou povahou.

18. Proti rozsudku správneho súdu (ďalej len ako „napadnutý rozsudok“) podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 19. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch najmä uviedol, že - Krajský súd v Bratislave bol podľa § 119 S.s.p. viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy; - v čase rozhodovania neexistovala funkcia 1. námestníka a súčasne žalobkyňa bola právoplatne vymenovaná do funkcie vedúci oddelenia; - zákon o štátnej službe colníkov nepripúšťa vymenovanie do dvoch funkcií súčasne; - vzhľadom na to, že žalovaný, vychádzajúc z prezumpcie správnosti správneho aktu ďalej prevádzal žalobkyňu do iných funkcií, pričom až následne bolo zrušené rozhodnutie o jej odvolaní z funkcie, žalobkyňa prišla o právo na jej ustanovenia do funkcie 1. námestníka; - deklaratórne rozhodnutia potvrdzujú existenciu práv, resp. povinností, ktoré existujú, prípadne trvajú, pričom aplikácia § 34 zákona o štátnej službe colníkov neumožňuje takéto rozhodnutie vydať; - pri aplikácii ust. § 34 ods. 1 a 7 zákona o štátnej službe colníkov ide jednoznačne o vydanie rozhodnutia s konštitutívnymi účinkami; - správny súd sa vôbec nevyjadril k námietke, že doslovnou aplikáciou odôvodnenia a výroku Krajského súdu v Bratislave žalovaný nemal v akom konaní pokračovať, pretože tento zrušil prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia; - správny súd tým, že určil aké rozhodnutie má vydať a tiež s akým dátumom účinnosti zasahuje do personálnej právomoci nadriadeného, ktorý žalobkyňu odvolal dňom 23.12.2011 z funkcie 1. námestníka; 20. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Okrem zhrnutia skutkových okolností prejednávanej právnej veci najmä uviedla, že nie je možné pripustiť výklad zákona o štátnej službe colníkov, v zmysle ktorého by akákoľvek systemizovaná funkcia colníka zanikla zo zákona, keďže takúto možnosť zákon neupravuje, pričom vyžaduje ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je odvolanie z funkcie. Ďalšie personálne rozhodnutia, týkajúce sa žalobkyne sú nepodstatné, nakoľko po zrušení rozhodnutia o odvolaní z funkcie 1. námestníka táto funkcia u žalobkyne naďalej trvá. 21. Právny názor sťažovateľa vo vzťahu k účinkom rozhodnutí o odvolaní colníka z funkcie považuje žalobkyňa za správny, pričom považuje za potrebné, aby bolo o jej odvolaní z funkcie 1. námestníka rozhodnuté s účinkami do budúcna. 22. Záverom uviedla, že správny súd nerozhodol nad rámec správnej žaloby, pričom jeho rozhodnutie je preskúmateľné.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

24. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

26. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave nebolo deklarované, že žalobkyňa nikdy nebola z funkcie riaditeľa odvolaná, ani že odvolaná nemala byť. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie bolo obchádzanie Zákona o štátnej službe colníkov, ktorého sa mal právny predchodca žalovaného dopustiť aplikáciou ust. § 34 ods. 1 písm. f) v spojení s ust. § 33 ods. 4 Zákona o štátnej službe colníkov namiesto správnej aplikácie ust. § 34 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 34 ods. 2 citovaného zákona, z ktorej by žalobkyni vyplývali finančné nároky podľa § 34 ods. 8 Zákona o štátnej službe colníkov, t. j. výplata dovtedajšieho služobného platu ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti mal kasačný súd za preukázané, že žalobkyni bol vyplatený rozdiel na služobnom plate za obdobie mesiacov január až jún 2012.

28. V predmetnej veci neprichádzal do úvahy ani postup, ktorý navrhovala žalobkyňa - odvolanie z funkcie 1. námestníka a následné ustanovenie do inej funkcie s právnymi účinkami do budúcna. Žalobkyňa bola po odvolaní z funkcie 1. námestníka postupne ustanovovaná do ďalších funkcií na seba nadväzujúcimi personálnymi rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom tieto rozhodnutiami správnych súdov neboli dotknuté. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplynulo, že naposledy bola žalobkyňa ustanovená do funkcie vedúci oddelenia rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Bratislava zo dňa 01.07.2019.

29. Kasačný súd tak vyhodnotil rozhodnutia sťažovateľa ako zákonné, vychádzajúce zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, pretože zánikom funkcie 1. námestníka dňa 31.12.2011 a následne vydanými personálnymi rozhodnutiami, týkajúcimi sa žalobkyne odpadol dôvod na to, aby žalovaný v súčasnosti rozhodoval o jej odvolaní a prevedení. Podľa § 228a Zákona o štátnej službe colníkov konanie sa zastaví ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania. V danom prípade bol teda splnený dôvod zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania začatého z podnetu oprávneného orgánu a teda správny orgán v danom prípade nemal inú možnosť len konanie zastaviť. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že zatiaľ čo pôvodnými rozhodnutiami správnych orgánov bola žalobkyňa (oproti ostatným colníkom, ktorý sa ocitli v obdobnej situácii) ukrátená o výplatu rozdielu na služobnom plate za obdobie šiestich mesiacoch od prevedenia do inej funkcie, tieto nároky jej boli dodatočne priznané. 30. Sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého sa mal správny súd dopustiť tým, že sa nevyjadril k námietke sťažovateľa, že doslovnou aplikáciou odôvodnenia a výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave (o zrušení rozhodnutia o odvolaní z funkcie) nemal v akom konaní pokračovať. Vychádzal zo skutočnosti, že pôvodne konanie bolo začaté na podnet správneho orgánu v zmysle § 224 ods. 3 Zákona o štátnej službe colníkov oznámením rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné po zrušení rozhodnutia o odvolaní z funkcie hľadieť na konanie vo veciach služobného pomeru ako na nezačaté. Sťažovateľ potom, ako boli jeho predchádzajúce rozhodnutia vo veci odvolania žalobkyne z funkcie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo veci konal a vydal rozhodnutia, ktoré sú predmetom aktuálneho preskúmavacieho konania. Posúdenie (za daných okolností akademickej) otázky o tom, že sťažovateľ nemal vydať žiadne rozhodnutie nemalo v konaní pred správnym súdom právny význam. Rovnako sa kasačný súd nestotožnil ani s namietaným rozhodovaním správneho súdu nad rámec správnej žaloby, nakoľko z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd čiastočne uznávajúc argumentáciu žalobkyne o potrebe vydať nové rozhodnutie, túto iba korigoval v otázke pôsobenia jeho právnych účinkov.