5Sžk/7/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1017201279.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/103/2017
- IČS
- 1017201279
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Festin, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 824 60 Bratislava, IČO: 35700165, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s. r. o., so sídlom Gercenova 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36859044, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 831 02 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - upovedomenia o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti č. 42717/2017/152 zo dňa 23.05.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/103/2017-179 zo dňa 24. septembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k.: 6S/103/2017-179 zo dňa 24. septembra 2020 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č.k.: 6S/103/2017-179 zo dňa 24. septembra 2020 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného upovedomenia o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti č. 42717/2017/152 zo dňa 23.05.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný prešetril vybavenie sťažnosti žalobcu č. 671-11798/16 Slovenskou komorou exekútorov na postup súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej (ďalej aj ako „súdna exekútorka"), so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach pri výkone exekúcie, sp. zn. EX 564/2015. Zároveň krajský súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. Krajský súd odmietnutie žaloby odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca nespĺňa ani jednu z kumulatívnych podmienok aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby, pretože nebol účastníkom disciplinárneho konania a domáha sa ochrany práv tretích subjektov (súdnej exekútorky). Žalobca vyjadruje len svoju subjektívnu nespokojnosť s výsledkom prešetrenia vybavenia svojej sťažnosti žalovaným, čo však v zmysle platných právnych predpisov nie je dôvodom na podanie všeobecnej správnej žaloby. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zároveň nevyplýva ani, že by žalobca bol subjektom oprávneným na podanie žaloby podľa § 177 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). 3. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
4. Kasačnou sťažnosťou zo dňa 25.11.2020 doručenou krajskému súdu dňa 30.11.2020 sa žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) domáhal, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň sa domáhal náhrady trov právneho zastúpenia. Samotnú kasačnú sťažnosť sťažovateľ formálne odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. 5. Sťažovateľ mal za to, že rozhodnutie krajského súdu má procesné vady, ktoré ho robia zmätočným z dôvodu nezákonného odmietnutia všeobecnej správnej žaloby krajským súdom, ako aj z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sa sťažovateľ nedozvedel, prečo ho správny súd považuje za osobu, ktorá bola zjavne neoprávnená podať všeobecnú správnu žalobu.
6. Sťažovateľ poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), konkrétne v znení účinnom v relevantnom období, v súlade s ktorými postupoval pri podaní sťažnosti, a podľa ktorých je jasne vymedzené jeho postavenie ako účastníka konania v príslušnom administratívnom konaní. Exekučný poriadok priznal sťažovateľovi možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, ak ako osoba povinná v exekučnom konaní mal pochybnosti o súlade konania súdneho exekútora s Exekučným poriadkom.
7. Sťažovateľ uviedol, že v priebehu súdneho konania ani žalovaný nespochybnil to, že by sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania a preto sa domnieva, že správny súd nesprávne vyhodnotil druh (obsah) administratívneho konania, v ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. 8.
Správny súd totiž v napadnutom uznesení (bod 14) uviedol, že „žalobca nebol účastníkom disciplinárneho konania a domáha sa ochrany práv tretích osôb (súdnej exekútorky)“. Tento právny záver je podľa sťažovateľa úplne nesprávny, nakoľko o disciplinárnej zodpovednosti exekútora v zmysle ust. § 222b Exekučného poriadku a disciplinárne opatrenia podľa Exekučného poriadku ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu. Je teda nepochybné, že sťažnosť, ktorú podal sťažovateľ na činnosť súdnej exekútorky, resp. domáhanie sa prešetrenia vybavenia sťažnosti Komorou súdnych exekútorov v administratívnom konaní podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku žalovaným, je obsahovo odlišným administratívnym konaním ako administratívne konanie podľa § 222b Exekučného poriadku, v ktorom sa rieši disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora a ukladajú sa disciplinárne opatrenia súdnemu exekútorovi disciplinárnou komisiou.
9. Z vyššie uvedeného dôvodu mal sťažovateľ za to, že správny súd neposúdil správne druh administratívneho konania, v ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, keď ho pravdepodobne omylom posúdil ako disciplinárne konanie podľa § 222b Exekučného poriadku a z tohto dôvodu vydal zmätočné rozhodnutie, ktorým žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 10.
Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, že napadnutým rozhodnutím nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Sťažovateľ považuje za svoje základné právo, ktoré mu priznáva Ústava Slovenskej republiky, ako aj Exekučný poriadok na riadne (zákonné)
vybavenie jeho sťažnosti, ktorou bola v administratívnom konaní žiadosť sťažovateľa o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti Komorou súdnych exekútorov žalovaným. V nadväznosti na predchádzajúcu argumentáciu uviedol, že v administratívnom konaní pred žalovaným, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, sa prešetrovala činnosť súdnej exekútorky v exekučnom konaní, v ktorom mal sťažovateľ právne postavenie povinného. Jednoznačne sa teda sťažovateľovho právneho postavenia, resp. jeho právnej sféry, dotklo napadnuté rozhodnutie , resp. jeho závery. Sťažovateľ opakovane poukázal, že sa domáhal výlučne ochrany svojich vlastných práv, nakoľko namietal v administratívnom konaní pred žalovaným nezákonnosť postupu súdnej exekútorky v exekučnom konaní, v ktorom mal postavenie povinného. 11. Tvrdenie správneho súdu, že „žalobca vyjadril len svoju subjektívnu nespokojnosť s výsledkom prešetrenia vybavenia svojej sťažnosti žalovaným“ (bod 13 napadnutého uznesenia) sťažovateľ považoval sa účelové a zavádzajúce a nemajúce žiadnu oporu v obsahu všeobecnej správnej žaloby. Sťažovateľ vo všeobecnej správnej žalobe poukázal na konkrétne časti napadnutého rozhodnutia, ktoré boli žalovaným nesprávne právne posúdené, ako aj na jednotlivé ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ktoré odôvodňujú nezákonnosť vydaného napadnutého rozhodnutia. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde, stručný obsah administratívneho spisu
13. Prejednávaná vec bola dňa 12.02.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp. zn.: 5Sžk/7/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 14. Skôr ako kasačný súd pristúpil k vecnému preskúmavaniu podanej sťažnosti, verifikoval, či bola kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť prípustná je (§ 439 SSP), či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou (§ 442 SSP) a či bola podaná včas (§ 443 SSP), pričom zistil, že tieto procesné predpoklady a podmienky v predmetnej veci splnené sú. 15. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/ 103/2017-179 zo dňa 24. septembra 2020, ktorým odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - upovedomenia o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti č. 42717/ 2017/152 zo dňa 23.05.2017. 16. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
17. Dňa 09.11.2016 bola Slovenskej komore exekútorov (ďalej aj ako „komora") doručená sťažnosť žalobcu podľa § 218a a nasl. Exekučného poriadku zaevidovaná pod č. 671-11798/ 16, na postup súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 564/2015. Z uvedenej sťažnosti vyplýva, že súdna exekútorka sa mala dopustiť konania v rozpore s § 34 ods. 4, § 47 ods. 2, § 52 ods. 6, § 96 ods. 4 a § 106 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, ako aj porušenia ustanovení vyplývajúcich z Oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/1998 Z. z. o vydaní výnosu z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov (ďalej len „Kancelársky poriadok“) a nerešpektovania Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2016, sp. zn. I. ÚS 532/2016, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu. V sťažnosti požadoval, aby Slovenská komora exekútorov prešetrila uvedenú sťažnosť, zjednala nápravu a zároveň aby postúpila sťažnosť prezídiu Slovenskej komory exekútorov a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. 18. Listom zo dňa 09.01.2017 komora sťažovateľa upovedomila o spôsobe vybavenia sťažnosti, pričom vyhodnotila sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú a konštatovala, že súdna exekútorka v exekučnom konaní, sp.zn. EX 564/15 postupovala v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, ako aj v súlade s ostatnými osobitnými predpismi. 19. Dňa 02.03.2017 bolo žalovanému doručené podanie sťažovateľa, v ktorom žiadal o prešetrenie postupu komory pri vybavovaní jeho sťažnosti podľa § 218a a nasl. Exekučného poriadku. Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo Upovedomenie o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti, č. 42717/2017/152 zo dňa 23.05.2017 (napadnuté rozhodnutie), ktorým vyhodnotilo sťažnosť žalobcu na postup súdnej exekútorky za čiastočne opodstatnenú (odlišne od záveru vybavenia sťažnosti komorou) avšak dospelo k záveru, že konanie súdnej exekútorky spočívajúce v porušení ust. § 15 ods. 2 Exekučného poriadku a § 18 ods. 4 Kancelárskeho poriadku vzhľadom na spôsob konania, spôsobený následok a okolnosti veci, nespĺňa znaky disciplinárneho previnenia exekútora. Zároveň bola súdna exekútorka na zistené pochybenia písomne upozornená.
IV. Právne predpisy a právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2017) fyzické osoby a právnické osoby sa môžu obracať na ministerstvo a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora. Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
23. Podľa § 218b ods. 1/ (v znení účinnom do 31.12.2017) je komora povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto lehotu možno predĺžiť, ak v jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; o tejto skutočnosti musí byť sťažovateľ upovedomený.
24. Podľa § 218b ods. 2/ (v znení účinnom do 31.12.2017) exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje, má právo vyjadriť sa o sťažnosti, podať vysvetlenia a poskytnúť dôkazy. Ak je to na včasné a riadne vybavenie sťažnosti potrebné, možno sťažovateľa vypočuť, ako aj osoby, ktoré môžu prispieť k prešetreniu sťažnosti.
25. Podľa § 218b ods. 3/ (v znení účinnom do 31.12.2017) o spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený. 26. Podľa § 218b ods. 4/ (v znení účinnom do 31.12.2017) ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť nebola komorou riadne a včas vybavená, môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
27. Podľa § 218b ods. 5/ (v znení účinnom do 31.12.2017) sa na vybavovanie sťažnosti proti činnosti komory a na prešetrovanie vybavenia sťažnosti komorou sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 3. 28. Podľa § 218c Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2017) tento zákon niektoré skutočnosti súvisiace s prijímaním, evidovaním a vybavovaním sťažností neupravuje, postupuje sa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sťažnostiach.
29. Podľa § 222b ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2017) o disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu.
30. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona o sťažnostiach (v znení účinnom do 31.05.2017) sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odložení sťažnosti. Sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti. 32.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. 33. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
34. V rozsahu kasačných bodov sa najvyšší správny súd zameral na posúdenie správnosti postupu krajského súdu, ak za vyššie uvedených okolností tento dospel k záveru, že žalobu sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
35. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je nesporné, že krajský súd konštatoval, že sťažovateľ nespĺňa ani jednu z kumulatívnych podmienok aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby, pretože nebol účastníkom disciplinárneho konania.
36. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že vybavovanie sťažností je síce úzko spojené s možnosťou disciplinárneho postihu exekútorov, no nejedná sa o totožné konania v zmysle Exekučného poriadku. Vybavenie sťažnosti môže byť základom na začatie disciplinárneho konania, ale aj dôvodom na záver, že takéto konanie netreba začať, pretože obsah sťažnosti je nepreukázaný. 37.
Kasačný súd uvádza, že zo správnej žaloby podanej sťažovateľom, zo žiadosti sťažovateľa o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 20.02.2017, ako aj z označenia a samotného obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje akt, ktorým bola vybavená žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti komorou súdnych exekútorov v konaní podľa § 218a ods. 1 a § 218b ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2017). Konanie o sťažnostiach a konanie o prešetrenie vybavenia sťažnosti komorou podľa Exekučného poriadku však predstavujú odlišnú formu konania ako disciplinárne konanie podľa Exekučného poriadku. Sťažovateľ svoje námietky v tomto smere ani neuplatňoval.
38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti správne poukázal na ustanovenie § 222b Exekučného poriadku, v zmysle ktorého o disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladá iný subjekt, konkrétne disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu. Je teda nepochybné, že sa nemohlo jednať o disciplinárne konanie v zmysle § 223 Exekučného poriadku. V predmetnom konaní, ktoré ako už kasačný súd vyššie uviedol, ide o konanie o sťažnostiach, v ktorom rozhodovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nakoľko tak priamo ustanovuje Exekučný poriadok. 39.
Nakoľko sa v prejednávanej veci nejednalo o disciplinárne konanie podľa § 223 Exekučného poriadku, ale o konanie o sťažnostiach, je taktiež nepochybné účastníctvo sťažovateľa v tomto konaní, keďže sám predmetnú žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podal. 40.
Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa, ktorý správne podotkol, že správny súd zjavne neposúdil správne druh administratívneho konania, v ktorom žalovaný vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, v dôsledku čoho správny súd nesprávne posúdil aj účastníctvo v konaní.
41. Na základe vyššie uvedených skutočností z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 42. O trovách konania rozhodne krajský súd podľa ust. § 467 ods. 3 SSP krajský súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením.
43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. októbra 2022