5Sžk/9/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:2015200152.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/70/2020
- IČS
- 2015200152
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): H.. V. Z., bytom B. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, so sídlom, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: konateľ spoločnosti PYRONOVA s. r. o., so sídlom Strelecká 1, 932 01 Šamorín, korešpondenčná adresa: Ivana Krasku 31, Trnava, IČO: 31422802, právne zastúpený: BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18/2014 (24/IO/2012) zo dňa 23. januára 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/52/2018-143 zo dňa 11. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca podal dňa 5.3.2015 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18/2014 (24/10/2012) zo dňa 23. januára 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie spoločnosti PYRONOVA s. r. o., so sídlom Strelecká 1, 932 01 Šamorín, ktorým konateľ tejto spoločnosti zrušil oprávnenie č. 24/10/2012 zo dňa 9.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2012, vydané V. Z. a osobitné oprávnenie č. 24/10/2012 zo dňa 9.3.2012 vydané V. Z., a zároveň vyslovil, že H.. V. Z. nespĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti podľa § 11 zákona č. 314/ 2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi“) a § 35vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) na výkon činnosti kontroly stabilných polostabilných hasiacich zariadení, ani na výkon činnosti inštalácie a opravy plynových, stabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA s. r. o., so sídlom Strelecká 1, 932 01 Šamorín. 2. Krajský súd v Trnave v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením Trnave č. k. 14S/52/2018-143 zo dňa 11. januára 2019 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Správny súd vyslovil názor, a to z totožných dôvodov, ktoré majú za následok vylúčenie napadnutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. g/ SSP, že žalobca nebol napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmov, pretože nepreukázal, že by z dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia nemohol vykonávať svoje zamestnanie alebo, že by ho mohol vykonávať len v obmedzenom rozsahu, teda v danom prípade mu nesvedčí aktívna žalobná legitimácia na podanie žaloby. Z dôvodu, že správny súd prioritne skúma prípustnosť súdneho prieskumu a až následne vyhodnocuje, či bol žalobca spôsobilým predmetom správneho súdneho konania dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Doplnil, že žalobca podal správnu žalobu dňa 5.3.2015, pričom dotknuté osobitné oprávnenia mali platnosť len do 8.3.2015, čo znamená, že aj prípadný úspech žalobcu by na jeho subjektívnych právach a oprávneniach nemohol nič zmeniť a rozhodnutie správneho súdu by malo len akademickú povahu. 3. Správny súd odôvodnil výrok o trovách konania ustanovením § 171 ods. 1 SSP s odôvodnením, že hoci bola žaloba odmietnutá, žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, keď ňou napadol rozhodnutie, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) a vyjadrenie žalovaného v kasačnom konaní
4. Žalobca podal voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
5. Podľa sťažovateľa tým, že správny súd odmietol žalobu a nezaoberal sa ňou, porušil jeho právo na spravodlivý proces a právo na prístup k spravodlivosti. Nesprávnosť názoru je v tom, že prípustnosť žaloby bolo treba posudzovať podľa ustanovení OSP nie podľa SSP, keďže žaloba bola podaná 5.3.2015. Súčasne napadol aj výrok o náhrade trov konania. Podľa sťažovateľa, keďže žaloba bola podaná v čase účinnosti OSP, počas účinnosti ktorého žalovaný nemal právo na náhradu trov konania. Náhrada trov konania mohla byť priznaná len úspešnému žalobcovi proti žalovanému (§ 250k OSP) a v konaní podľa SSP nemožno použiť ustanovenia SSP, ktoré umožňujú žalovanému priznať náhradu trov konania proti žalobcovi, nakoľko tieto ustanovenia sú v neprospech žalobcu (§ 491 ods. 2 SSP).
6. Správny súd podľa sťažovateľa dospel k absurdnému záveru, že žaloba bola podaná dňa 5.3.2015, pričom dotknuté osobitné oprávnenie mali platnosť len do 8.3.2015. Nesúhlasil s názorom správneho súdu, že aj prípadný úspech sťažovateľa by na jeho subjektívnych právach a oprávneniach nemohol nič zmeniť a rozhodnutie by malo len akademickú povahu. 7. Žalobca na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v celom rozsahu stotožnil s uznesením správneho súdu. Podľa žalovaného správny súd aplikoval správnu právnu úpravu. Poukázal na prechodné ustanovenie SSP, a to na § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa žalovaného správny súd aplikoval správnu úpravu, keď vec posudzoval podľa § 7 písm. g/ SSP. Napriek tomu, že ustanovenie § 248 písm. c/ OSP sa nemalo aplikovať v tomto konaní, žalovaný sa vyjadril k názoru žalobcu, že zo znenia tohto
ustanovenia OSP vyplýva, že prípustnosť žaloby sa má skúmať podľa predmetu samotného napadnutého rozhodnutia a nie vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu, teda má sa skúmať, či rozhodnutie samo o sebe predstavuje prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, pričom je irelevantné, či napadnuté rozhodnutie aj v skutočnosti spôsobí prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Podľa žalovaného riešenie otázky, či rozhodnutie o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti je právnou prekážkou výkonu povolania alebo zamestnania je vecou skutkovou a nie právneho posúdenia. Je teda vždy potrebné posudzovať každú jednu vec individuálne, a vo všeobecnosti musí žalobca v konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že mu takéto rozhodnutie o odňatí alebo nepriznaní odbornej spôsobilosti, spôsobilo ujmu v podobe prekážky vo výkone povolania alebo zamestnania. Vždy sa teda musí preukázať vznik reálnej ujmy a nestačí to len tvrdiť ako uvádza žalobca. Podľa žalovaného žalobca v konaní nepreukázal nijakým spôsobom, že by v dôsledku odňatia osobitných oprávnení napadnutými rozhodnutiami nastala nejaká právna prekážka, ktorá by mu zabraňovala vo výkone jeho
povolania alebo zamestnania v spoločnosti POBEST (kde pôsobí žalobca doteraz). 9. K námietke nesprávnosti výkladu § 7 písm. g/ SSP uviedol, že SSP v § 7 negatívnym spôsobom vymedzuje právomoc správnych súdov. Teda správne súdy nemajú právo nie len vec rozhodovať, ale ani prejednať. Vzhľadom na to, že správny súd správne ustálil, že napadnuté rozhodnutie je vylúčené zo súdneho prieskumu, nemohol sa ďalej zaoberať ani ostatnými otázkami spojenými s konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Prieskum v tejto veci je vylúčený priamo zo zákona tým, že zákonodarca neudelil správnym súdom právomoc o nich rozhodovať ani ich prejednávať.
Podľa žalovaného nemožno takýmto neprístupným výkladom, ako robí sťažovateľ rozširovať právomoc správnych súdov v správnom súdnictve. Podľa žalovaného správny súd správne ustálil, že sťažovateľ nie je aktívne žalobne legitimovaný, keďže nepreukázal, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zopakoval, že nestačí len tvrdiť, že došlo k vzniku ujmy, ale tú je potrebné aj v konaní preukázať, čo žalobca/sťažovateľ neurobil. 10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v časti o náhrade trov konania uviedol, že záver sťažovateľa o tom, že správny súd mal posudzovať náhradu trov konania podľa OSP
je nesprávny. Poukázal na to, že OSP ale aj SSP umožňuje priznať žalovanému náhradu trov konania v prípade úspechu. Krajský súd podľa žalovaného mu priznal správne plnú náhradu trov konania. 11. Na základe uvedeného navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.
III. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 491 ods.1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 7 písm. g/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania.
IV. Právne závery kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania.
13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený.
14. Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, kasačnú sťažnosť a následné vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol preto spôsobom uvedeným v § 461 SSP.
15. V predmetnej veci sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, keď namietal, že súd aplikoval nesprávnu právnu úpravu. Podľa sťažovateľa správny súd mal prípustnosť žaloby skúmať podľa § 248 písm. c/ OSP, nakoľko žaloba bola podaná počas účinnosti OSP, a preto nebol dôvod posudzovať prípustnosť žaloby podľa SSP.
16. K uvedenej námietke považuje kasačný súd za dôležité poukázať na prechodné ustanovenie SSP, a to konkrétne na § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti, že nové procesné predpisy sú vo väčšine prípadov ihneď aplikovateľné a ustanovenia Správneho súdneho poriadku nie sú v tomto smere výnimkou. Právna úprava Správneho súdneho poriadku sa nadobudnutím účinnosti 1. júla 2016 aplikuje na konania prebiehajúce o žalobách, konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ako aj na osobitné konania podľa § 250z a nasl. OSP. 17.
Procesné právo v prípade stretu novej a starej úpravy charakterizuje princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý je vyjadrený v § 491 ods. 1 SSP. Ide o princíp okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených ) predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. Tento princíp je natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí bez toho, aby bol vyjadrený (pozri bližšie Teória práva, Bratislava. C. H. Beck, 2013, Procházka, Káčer, str. 173). Ak však zákonodarca tento princíp vyjadrí verbis expressis, nie je to na škodu, pretože nadbytočnosť v práve neškodí. Tým, že zákonodarca pristupuje pomerne pravidelne k normovaniu tohto pravidla, prispieva tak k jeho „vžitiu sa“ do povedomia adresátov právnych noriem. 18.
S poukazom na vyššie uvedené námietka sťažovateľa, že krajský súd mal skúmať prípustnosť žaloby podľa § 248 písm. c/ OSP nemohla obstáť. Navyše znenie ustanovenia § 7 písm. g/ SSP je obdobné ako bolo znenie ustanovenia § 248 písm. c/ OSP, z ktorého vyplývalo, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania.
19. Pokiaľ teda správny súd skúmal prípustnosť žaloby podľa SSP a v zmysle § 7 písm. g/ SSP sa zaoberal tým, či samotné zrušenie osobitného oprávnenia č. 24/10/2012 zo dňa 9.3.2012 o odbornej spôsobilosti sťažovateľa na výkon činnosti kontroly stabilných a polostabilných plynových hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA, s.r.o. a osobitného oprávnenia č. 24/ 10/2012 zo dňa 9.3.2012 o odbornej spôsobilosti sťažovateľa na výkon činnosti inštalácie a opravy plynových stabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA, s.r.o. v rámci obnovy konania vyvolalo u sťažovateľa právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, teda či následkom zrušenia týchto osobitných oprávnení vznikla u sťažovateľa právna prekážka výkonu zamestnania v podobe skončenia pracovného pomeru respektíve zániku živnostenského oprávnenia, postupoval podľa kasačného súdu v súlade so zákonom ako aj právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 5Sžk/1/2017 zo dňa 31.1.2018. 20.
Tento svoj záver kasačný súd odvodzuje zo znenia ustanovenia § 7 písm. g/ SSP, ktoré negatívne vymedzuje právomoci správnych súdov. Z právomoci správneho súdu je v zmysle § 7 písm. g/ SSP vyňatý aj prieskum rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe.
Dôvodom je skutočnosť, že odborná spôsobilosť je v zásade spojená s vyhodnotením inej než právnej otázky. Zákon súčasne z vecí uvedených v § 7 písm. g/ vzhľadom na potrebu chrániť subjektívne práva fyzických a právnických osôb ustanovuje výnimku, pri ktorej bude zachovaná právomoc správneho súdnictva. Správny súd v zmysle nej bude v plnom rozsahu preskúmavať zákonnosť týchto rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy týkajúcich sa nepriznania alebo odňatia odbornej spôsobilosti fyzickej alebo právnickej osobe, ak takáto odborná spôsobilosť bude znamenať právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania.
21. Pokiaľ teda správny súd takto postupoval a svoj záver o neprípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia vyvodil z existencie dvoch zásadných skutočností, a tými bolo, že sťažovateľ bol preukázateľne odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia až do dňa rozhodnutia správneho súdu (do 11.1.2019) zamestnaný v spoločnosti POBEST, s.r.o. a že sťažovateľ absolvoval u všetkých relevantných výrobcov komponentov stabilných hasiacich zariadení, ako napr. Tyco, Mintmax, Viclautic, pričom obsahom vydaných osobitných oprávnení (bližšie špecifikovaných v bode 16 tohto rozsudku, ale aj v bode 13 rozsudku krajského súdu) mal za preukázané, že tieto sa vzťahovali výlučne na výrobu hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA, s.r.o.
. Z uvedených zistení vyvodil správny súd záver, že v konaní bolo preukázané, že zrušenie osobitných oprávnení vzťahujúcich sa k hasiacim prístrojom výrobcu PYRONOVA, s.r.o., nevyvoláva u sťažovateľa právnu prekážku výkonu zamestnania, ktorá skutočnosť má za následok neprípustnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia.
Správny súd pritom správne dodal, že za právnu prekážku by mohlo byť považované (a to aj podľa názoru kasačného súdu, a to v zmysle potreby vykladať extenzívne ustanovenie § 7 písm. g/ SSP) napríklad zníženie mzdy z dôvodu nedisponovania s príslušným osobitným oprávnením, avšak ako správny súd uviedol, sťažovateľ túto skutočnosť vôbec netvrdil. 22.
Kasačný súd sa preto stotožnil správnym posúdením veci správnym súdom, pretože správny súd správne posúdil, či napadnutým rozhodnutím bol sťažovateľa ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktorá skutočnosť je obligátnou súčasťou aktívnej žalobnej legitimácie a pokiaľ dospel k záveru, že z totožných dôvodov, ktoré majú za následok vylúčenie napadnutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. g/ SSP, že žalobca nebol napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmov, pretože nepreukázal, že by z dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia nemohol vykonávať svoje zamestnanie alebo, že by ho mohol vykonávať len v obmedzenom rozsahu, teda v danom prípade mu nesvedčí aktívna žalobná legitimácia na podanie žaloby a správnu žalobu zamietol, rozhodol vecne správne.
23. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.
Výnimke z ustanovenia § 7 písm. g/ SSP sa kasačný súd venuje v bode 17, pričom z argumentácie kasačného súdu v bode 18 rozsudku vyplývajú dôvody pre ktoré nebolo možné, prípad sťažovateľa subsumovať pod uvedenú výnimku.
24. Z uvedených dôvodov považoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky právne závery krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie o zrušení/ odňatí osobitného oprávnenia č. 24/10/2012 zo dňa 9.3.2012 nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, za vecne správne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej správy je neprípustná podľa § 7 písm. g/ SSP, pričom sťažovateľ nepreukázal, že sa naňho vzťahuje výnimka z ustanovenia § 7 písm. g/ SSP, teda nepreukázal, že odňatie/ zrušenie oprávnenia znamená právnu prekážku výkonu jeho povolania alebo zamestnania, postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.
25. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa výroku o trovách konania, keď sťažovateľ namietal, že žaloba bola podaná v čase účinnosti OSP, počas účinnosti ktorého žalovaný nemal právo na náhradu trov konania kasačný súd s poukazom na právny názor vyjadrený v bode 17 tohto rozsudku, považuje za dôležité opätovne poukázať na prechodné ustanovenie SSP, a to konkrétne na § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Preto pokiaľ správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 171 ods. 1 SSP s odôvodnením, že hoci bola žaloba odmietnutá, žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, keď ňou napadol rozhodnutie, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu, rozhodol vecne správne.
Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich zavinil. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nemožno ho interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti , v ktorom príčinou je správanie účastníka, teda aj prejav vôle spočívajúci v podaní žaloby, ktorou sa žalobca domáha prieskumu rozhodnutia, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu. Takýmto spôsobom odôvodnil priznanie trov žalovanému voči žalobcovi, ktorý zavinil odmietnutie žaloby, keď ňou napadol rozhodnutie, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu. Kasačný súd uzatvára, že sťažovateľ uplatnil námietky, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania.
26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný, priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov kasačného konania. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Aj pre žalovaného platí, že musí ísť o dôvodne vynaložené
trovy. V danom prípade kasačný súd starostlivo zvážil, či možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému, ktorý v danom prípade má postavenie orgánu verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP), teda ide o právnickú osobu, ktorej osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, a tým, že udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na správnom súde ním vydané rozhodnutia nepredstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je spravidla orgán štátnej správy personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá nie je vybavená personálne ani finančne na obhajovanie na správnom súde ním vydaných rozhodnutí. V tom videl kasačný súd výnimočnosť, pre ktorú považoval za spravodlivé priznať žalovanému náhradu trov kasačného konania proti žalobcovi, ktorý trval na prieskume rozhodnutí, ktoré sú zo zákona z prieskumu vylúčené, pretože samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania (viď body 21-22 rozsudku).
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. júla 2022