5Sžrk/1/2021

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2 S 230/18-82, 2 S 94/19-82 zo dňa 5. augusta 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol správne žaloby žalobcov 1. a 2. proti rozhodnutiam žalovaného č. LPO-8364/ 2018/Pop zo dňa 1. októbra 2018 a č. VoÚ-16/2019/Pop zo dňa 21. februára 2019. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku správneho súdu dňa 30. septembra 2020 podali kasačnú sťažnosť žalobcovia 1. a 2. - kasační sťažovatelia namietajúc nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. 3. Dňa 16. marca 2022 bolo kasačnému súdu doručené podanie kasačných sťažovateľov, ktorým vzali podanú kasačnú sťažnosť v predmetnej veci v celom rozsahu späť. 4. Z dôvodu späťvzatia kasačnej sťažnosti sťažovateľmi kasačný súd uznesením konanie zastavil (§ 460 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok; ďalej len „SSP“). 5. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol s odkazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. b) a § 171 ods. 1 SSP tak, že tento žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Urobil tak preto, lebo napriek identifikovanému procesnému zavineniu zastavenia kasačného konania zo strany sťažovateľov, tým, že bez ďalšieho späťvzali kasačnú sťažnosť, vo vzťahu k žalovanému nezistil výnimočné dôvody pre priznanie náhrady trov konania (§ 168 SSP) a ďalšiemu účastníkovi konania žiadne trovy kasačného konania v kontexte plnenia povinností uložených správnym a kasačným súdom (§ 169 SSP) nevznikli (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28. februára 2018, publikované pod č. R 72/2018). 6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.