5Sžrk/7/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárske družstvo Mlynica, Mlynica 78, IČO: 00199761, právne zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, Námestie sv. Egídia č. 11/6, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Z. F., nar. XX. S. XXXX, H. 101, 2/ S. Y., V.. P., nar. XX. Z. XXXX, G. XX, 3/ Š.Y. P., nar. XX. M. XXXX, H. X, 4/ X. P., nar. XX. S. XXXX, H. X, 5/ M. Y., V.. F., nar. XX.Q. XXXX, H. XXX, 6/ E. K., V.. Y., nar. XX. Z. XXXX, I. F. XXX, 7/ H. S., nar. XX. Q. XXXX, H. X, 8/ P. M., nar. XX. M. XXXX, U. XXX, 9/ Z. I., nar. XX. S. XXXX, H. XX, všetci právne zastúpení: GRABAN, TORMA a PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Kováčska 53, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2017/029877-Kos z 12. júla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/38/2017-110 z 13. februára 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . Ďalším účastníkom konania 1/ až 9/ sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU-KS-PLO/2016/0433-70 z 03. novembra 2016 o navrátení vlastníctva oprávneným osobám, ktoré žalovaný na podklade odvolania žalobcu rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2017/007432-Kos z 20. februára 2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 503/2003 Z. z.“) navrátil vlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území H., pôvodne vedenom v pozemnoknižnej zápisnici č. 84 ako parcela č. 523, lúka, vo výmere 193 katar jutár 800 štvorcových siah v podiele 62260/1113669 zo spoločného pasienka, ktorý je dnes v liste vlastníctva označený ako parcela E KN č. 523/ 1, druh pozemku trvalý trávny porast, vo výmere 57 1863 m2, E KN č. 523/3, druh pozemku

rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že dôvodom zrušenia rozhodnutia č. OU-KS- PLO/2016/0433-70 z 03. novembra 2016 bola nesprávna identifikácia oprávnených osôb. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že reštitučný nárok bol uplatnený včas a bolo preukázané, že oprávnené osoby uvedené v návrhu prejavili svoju vôľu nechať sa zastupovať

Vo vzťahu k podmienke prechodu pozemku na právnickú osobu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/ 2003 Z. z. poukázal na to, že prechod pozemku (parcely č. 523 z pozemnoknižnej vložky č. 84, k. ú. H.) na JRD v Komárovciach na základe zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej aj len ,,zákon SNR č. 81/1949 Zb.“) potvrdzuje kópia pozemnoknižnej vložky č. 84, k. ú. H. (por. č. 13). Žalovaný uviedol, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3K/58/ 03-17 z 19. decembra 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárskeho družstva Komárovce (ďalej aj len ,,PD Komárovce“) - povinnú osobu, ktorá zastúpená správkyňou konkurznej podstaty Mgr. Martou Konkoľovou, ako predávajúci uzatvorila 23. marca 2009 s kupujúcim AGRO KOMÁROVCE, s.r.o. kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v k. ú. H., ktoré boli

Poukázal na § 68 ods.1 vtedajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj len ,,zákon o konkurze“), v zmysle ktorého sa do konkurznej podstaty zahŕňajú veci patriace oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, len ak nároky oprávnených osôb v zákonom ustanovených lehotách neboli uplatnené alebo boli zamietnuté. Ďalej poukázal na zodpovednosť správcu konkurznej podstaty pri výkone činnosti podľa zákona o konkurze (§ 8 ods. 2 zákona o konkurze) a na jeho povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a na zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením povinností.

úkon. Pokiaľ išlo o kúpnu zmluvu medzi AGRO KOMÁROVCE, s.r.o. a žalobcom poukázal na konštatovanie prvostupňového orgánu, že s ohľadom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. táto kúpna zmluva je ex lege absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa týka prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktoré oprávnené osoby uplatnili reštitučný nárok. S poukazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku žalovaný konštatoval, že neobstojí ani námietka, že AGRO KOMÁROVCE s.r.o. nebola účastníkom konania, keďže v danom čase už nebola vlastníkom predmetných pozemkov a preto sa v reštitučnom konaní nekonalo o jej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach a žiadne jej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti neboli dotknuté. 4. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobu, ktorú krajský súd zamietol.

Krajský súd poukázal na to, že išlo o nápravu pre porušovanie základných demokratických princípov každého právneho štátu a obnoviť a chrániť základné ľudské práva v posudzovanej veci vlastnícke právo oprávnený osôb - reštituentov podľa zákona č. 503/2003 Z. z.

6. Krajský súd konštatoval, že v konaní nebola preukázaná žiadna prekážka upravená zákonom č. 503/2003 Z. z., ktorá by bránila navráteniu vlastníctva pozemku oprávneným osobám a dedičom zomrelých oprávnených osôb, povinná osoba bola zistená z hodnoverných a záväzných údajov katastra nehnuteľností vedených v príslušných listoch vlastníctva a je celkom zistiteľne uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutí správnych orgánov.

K rozhodujúcej žalobnej námietke, že reštitučný nárok oprávnenými osobami nebol uplatnený riadne a preto nebolo možné navrátiť vlastníctvo krajský súd uviedol, že nebola dôvodná. Uviedol, že ďalším účastníkom 1/ až 9/ svedčí postavenie oprávnených osôb, buď ako pôvodných vlastníkov podľa § 2 ods. 1 alebo ako právnych nástupcov podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Krajský súd s poukazom na účel reštitučných zákonov, ktorým je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, konštatoval, že nenavrátením vlastníctva pozemku z dôvodu, že po uplatnení reštitučného nároku došlo k nezákonným a teda neplatným úkonom (§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.), by došlo k ďalšej majetkovej krivde. Práva reštituentov boli riadne a včas uplatnené.

záujmy. Krajský súd poukázal na to, že zákon č. 503/2003 Z. z. vo svojom blokačnom ustanovení § 4 ods. 2 cit. zákona, výslovne konštatoval neplatnosť akýchkoľvek prevodov majetku, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok a nepochybným je, že reštitučný nárok oprávnené osoby uplatnili v roku 2003, pričom akým spôsobom ho uplatnili vyplýva rozhodnutí správnych orgánov.

rozhodnutím. K tomu uviedol, že podľa platnej právnej úpravy žalobca nenadobudol vlastníctvo k reštituovaným nehnuteľnostiam, ale bol držiteľom reštituovaných nehnuteľností v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Kúpna zmluva, ktorú uzavrel so subjektom, ktorý ju nadobudol tiež neplatným právnym úkonom je absolútne neplatná. Na právny úkon, ktorým došlo ku prevodu takéhoto majetku sa od počiatku hľadí ako na absolútne neplatný a to ex offo, v dôsledku blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. vzhľadom na uplatnený reštitučný nárok. Samotnú neplatnosť prevodu tohto vlastníckeho práva k majetku spôsobuje tak zákon, nie administratívne rozhodnutie, alebo rozhodnutie súdu.

2009. K tomu krajský súd ďalej uviedol, že v tomto reštitučnom konaní nebol správny orgán povinný zaoberať sa platnosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi správkyňou konkurznej podstaty PD Komárovce a AGRO KOMÁROVCE s.r.o., lebo ex lege je tento právny úkon neplatný zo zákona, podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Preto správne orgány podľa krajského súdu správne posúdili kúpnu zmluvu tak, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pričom absolútna neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny orgán povinný

12. Krajský súd konštatoval, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mohol sa vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, čo potvrdzujú aj vyjadrenia zo dňa 25. januára 2016, 22. apríla 2015, 07. októbra 2014 a 22. mája 2014.

Mgr. Martu Konkoľovú, vykonať listinné dôkazy týkajúce sa uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. z 20. decembra 2004, vypočuť ďalšieho účastníka 1/ a Ing. Ľudovíta Dorka, ani vykonať dokazovanie oboznámením predložených citácií z odbornej literatúry.

15. Namietal, že krajský súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to výsluch správkyne konkurznej podstaty Mgr. Marty Konkoľovej, nevykonal listinné dôkazy týkajúce sa uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., nevypočul ďalšieho účastníka 1/ ani Ing. Ľudovíta Dorka a ani nevykonal dokazovanie oboznámením predložených citácií z odbornej literatúry. K tomu uviedol, že ak sa krajský súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 139 ods.

splnomocnení dňa 27. novembra 2015 boli tri oprávnené osoby po smrti, a to Š. Y., K. F. a X. S. a takmer 11 rokov po uplatnení reštitučného nároku) vzbudzujú závažné a odôvodnené pochybnosti o oprávnenosti uplatnenia nároku oprávnených osôb.

ktorého relevanciu odvodzujú z podkladov, ktoré správne orgány zisťovali a dopĺňali až v roku 2014. 16. Nesprávnosť právneho posúdenia sťažovateľ videl aj v právnom názore krajského súdu, podľa ktorého boli správne orgány oprávnené rozhodnúť „zo zákona” o neplatnosti prevodu nehnuteľností medzi obchodnou spoločnosťou AGRO KOMÁROVCE s.r.o. a sťažovateľom, resp. všetkých prevodov od účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. Tomuto názoru podľa sťažovateľa odporuje skutočnosť, že spoločnosť AGRO KOMÁROVCE s.r.o. nadobudla tieto nehnuteľnosti prevodom schváleným opatrením Krajského súdu v Košiciach právoplatným 26. januára 2009 v konkurznom konaní. K tomu poukázal na § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 7/2005 Z. z.), ktoré podľa sťažovateľa predstavuje výnimku zo zásady ,,nemo plus iuris“. Právnym následkom prevodu schváleného opatrením Krajského súdu v Košiciach sa tak obchodná spoločnosť AGRO KOMÁROVCE s.r.o. stala v roku 2009 legitímnym vlastníkom nehnuteľnosti.

17. Sťažovateľ namietal, že jeho práva boli porušené aj tým, že krajský súd o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku nerozhodol v zákonnej lehote podľa § 187 ods. 3 SSP.

sťažovateľa ohľadom nevykonania ním navrhovaných dôkazov uviedli aj s poukazom na § 119 a nasl. SSP, že dokazovanie v správnom súdnictve sa spravuje inými zásadami ako v civilnom spore a od súdu nemožno očakávať dokazovanie v rozsahu zisťovania skutkového stavu veci, pričom vykonávanie dôkazov má byť obmedzené na zisťovanie zákonnosti napádaného rozhodnutia a na rozhodnutie vo veci, nie na ustaľovanie otázok týkajúcich sa skutkového stavu (pre ktorý má byť základom konanie pred správnymi orgánmi). K tomu ďalej uviedol, že vyjadrenie stotožnenia sa so závermi žalovaného je možné odvodiť z bodu 54 ako aj 44 napadnutého rozsudku. Ďalší účastníci 1/ až 9/ ďalej v súvislosti s povinnosťou súdu vysporiadať sa s navrhovanými dôkazmi, ktorých nevykonanie namieta sťažovateľ poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedli, že na jej základe nemožno úspešne uplatňovať námietku nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže úlohou správneho súdu nie je vyhodnocovať skutkový stav

K argumentu sťažovateľa o dobromyseľnosti založenom na opatrení Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo konkurznej správkyni umožnené uzavrieť kúpnu zmluvu, poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach pod sp. zn. 3Sžo/52/2015, sp. zn. 3Sžr/102/2014, sp. zn. 2Sžr/ 80/2014 a sp. zn. 10Sžr/144/2014. Ďalej ďalší účastníci konania 1/ až 9/ uviedli, že existencia blokačného ustanovenia v § 4 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, ako bolo preukázané aj ustálenou súdnou praxou má za následok neplatnosť akýchkoľvek prevodov vlastníckeho práva bez toho, aby musela nastať ďalšia právna skutočnosť (napr. riadne uplatnenie si nároku u príslušného orgánu) tak, ako tvrdí sťažovateľ. Ďalej uviedli, že s ohľadom na závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR bol prevod pozemkov porušujúci blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. absolútne neplatný a správny orgán mal povinnosť prihliadnuť na túto skutočnosť ex offo. Záverom poukázali na nálezy Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III.

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

21. Kasačný súd zistil, že krajský súd konal aj s ďalším účastníkom 10/, ktorým bolo Poľnohospodárske družstvo Komárovce, IČO: 31668666, so sídlom Komárovce 66, v zastúpení správca konkurznej podstaty JUDr. Marta Konkoľová, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa. Ku dňu 27. apríla 2022 došlo k ex offo výmazu menovaného subjektu z obchodného registra

23. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Reštitučný nárok bol uplatnený na pôvodnú pozemnoknižničnú zápisnicu č. 84, na parcelu č. 1043 vo výmere 672528 m2 a parcelu č. 1044 vo výmere 468057 m2, zapísané na liste vlastníctva č. 352 a č. 486, na podiel vo vlastníctve PD Komárovce, na ktorý nebol uplatnený nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Košice - vidiek č. j. 712/93/94/Mi z 18. februára 1994, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti uzatvorená medzi oprávnenými osobami, urbarialistami obce Komárovce a PD Komárovce ako povinnou osobou.

007432-Kos z 20. februára 2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní prvostupňový orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom jednoznačne identifikoval oprávnené osoby, ktoré si nárok uplatnili a právnych nástupcov zomrelých oprávnených osôb, pričom oprávnenými osobami tak boli ďalší účastníci 1/ až 9/.

26. S poukazom na vyššie uvedené zistenia z administratívneho spisu ako aj odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd konštatuje, že podmienka spôsobilého reštitučného titulu bola naplnená, keďže v prípade dotknutých pozemkov, tak ako boli identifikované v žiadosti o navrátenie vlastníctva ako aj v rozhodnutiach správnych orgánov, sa jedná o pozemky, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Z. F. tieto splnomocnenia doložil, pričom ich nedostatky následne prvostupňový orgán v zmysle pokynu žalovaného odstránil v súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Pokiaľ sťažovateľ namietal predloženie splnomocnení až po dlhšom časovom odstupe, kasačný súd v zhode so žalovaným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/145/2011 z 16. novembra 2011, z ktorého vyplýva, že aj dodatočným doložením plnomocenstva v priebehu konania sa konvaliduje jeho nedostatok pri začatí konania. Skutočnosť, že v prejednávanej veci boli splnomocnenia predložené resp. zbavené vád až s odstupom času nemá za následok ich neakceptovanie, obzvlášť pokiaľ reštituent jednoznačne prejavil svoju vôľu nechať sa zastupovať konkrétnym zástupcom, ktorý oznámil správnemu orgánu, že bude reštituenta zastupovať a zároveň nárok uplatnil v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.

Skutočnosti preukazujúce oprávnenosť osoby pozostávajúce z listiny preukazujúcej vlastníctvo žiadaných pozemkov a ak žiadateľom nie je oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi, ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, je povinný pozemkovému úradu predložiť žiadateľ reštitučného nároku. Kasačný súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Z. F. ako žiadateľ reštitučného nároku a zástupca oprávnených osôb predložil aj s ohľadom na obsah výzvy všetky relevantné listiny, pričom ich nedostatky (v prípade splnomocnení) boli odstránené za súčinnosti ostatných účastníkov správneho konania (pracovné rokovanie uskutočnené dňa 10. júna 2016), ktorí mali taktiež postavenie žiadateľov reštitučného nároku, napriek tomu, že boli v konaní zastúpení Z. F.. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje správnosť záverov krajského súdu v napadnutom rozsudku, ako aj správnych orgánov v ich rozhodnutiach ohľadom splnenia podmienok pre uplatnenie si reštitučného nároku zo strany oprávnených

oprávneným osobám. Kasačný súd po zodpovedaní si otázky, či bol reštitučný nárok uplatnený riadne (t. j. či boli splnené podmienky na navrátenie vlastníctva) skúmal s ohľadom na skutkové okolnosti týkajúce sa uzatvorených kúpnych zmlúv (medzi povinnou osobou PD Komárovce ako predávajúcim a kupujúcim AGRO KOMÁROVCE, s.r.o. a následne ďalšej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim AGRO KOMÁROVCE, s.r.o. a kupujúcim žalobcom) potrebu resp. adekvátnosť aplikácie tzv. blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.

Uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k cit. ustanoveniu. Súčasne z normatívneho textu zreteľne vyplýva aj rozhodný moment, ktorý determinuje ,,začiatok“ uvedeného zákazu a tento je vymedzený ako ,,odo dňa účinnosti tohto zákona“. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy a to, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3K/58/03-17 z 19. decembra 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PD Komárovce - povinnú osobu, ktorá zastúpená správkyňou konkurznej podstaty Mgr.

Konkoľovou, ako predávajúci uzatvorila 23. marca 2009 s kupujúcim AGRO KOMÁROVCE, s.r.o. kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uplatneného reštitučného nároku. 31. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy tak došlo v čase, kedy už bol účinný zákon č. 503/2003 Z. z. a teda bolo účinné blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 cit. zákona, ktoré výslovne upravuje zákaz prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného nároku a upravuje aj s tým spojenú neplatnosť takého právneho úkonu ex lege. Ako aj dôvodová správa k cit. ustanoveniu uvádza, v tomto prípade pôjde o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak pôjde o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa kasačného súdu nemožno za týchto okolností argumentovať ani tým, že AGRO KOMÁROVCE s.r.o. nadobudla dotknuté nehnuteľnosti prevodom schváleným opatrením Krajského súdu v Košiciach právoplatným 26. januára 2009 v konkurznom konaní, pretože uvedené nemá ,,konvalidačný“ vplyv na to, že prevod dotknutých nehnuteľností je v rozpore so zákonom - § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu v prejednávanej veci nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a preto sa na predmetnú kúpnu zmluvu medzi povinnou osobou PD Komárovce a AGRO KOMÁROVCE hľadí, ako by nebola uzatvorená. Kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním správnych orgánov, že absolútna neplatnosť v tomto prípade pôsobí od začiatku a to voči každému, pričom na absolútnu neplatnosť je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.

nedochádzalo k ďalším krivdám. Namietanú dobromyseľnosť značne spochybňujú personálne prepojenia, na ktoré poukazoval v napadnutom rozsudku aj krajský súd, spočívajúce v tom, že štatutárnym orgánom AGRO KOMÁROVCE,s r.o. ako aj sťažovateľa je jedna a tá istá osoba. Sťažovateľa aj z uvedeného dôvodu nemožno bez ďalšieho vnímať ako dobromyseľného nadobúdateľa, pričom pokiaľ sťažovateľ argumentoval aj v súvislosti s otázkou dobromyseľnosti, opatrením Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo konkurznej správkyni umožnené uzavrieť kúpnu zmluvu, kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/102/2014 z 07. septembra 2015, podľa ktorého: ,,Ak postupom správcu konkurznej podstaty došlo k porušeniu blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/ 2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, je potom príslušný

zamietnuté. Uvedená nesprávnosť postupu správkyne konkurznej podstaty mala za následok porušenie zákazu prevodu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a následkom bolo aj z cit. ustanovenia vyplývajúce zaťaženie právneho úkonu (uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi povinnou osobou a AGRO KOMÁROVCE, s.r.o) jeho absolútnou neplatnosťou.

konkurze a vyrovnaní. 35. Pre úplnosť kasačný súd k námietke, že krajský súd nedodržal lehotu na rozhodnutie o odkladnom účinku, uvádza, že SSP vymedzuje všeobecnú lehotu a osobitné lehoty na rozhodnutie správneho súdu o podanom návrhu na priznanie odkladného účinku.

Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že vyjadrenie žalovaného spolu s administratívnymi spismi bolo doručené krajskému súdu dňa 16. novembra 2017, pričom koniec lehoty by mal pripadať na 16. decembra 2017, čo však bola sobota a preto koniec lehoty pripadol až na 18. decembra

36. Kasačný súd po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa kasačný súd v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu v napadnutom rozsudku a konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

súd uložil. 38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.