6Asan/10/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: Obec Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 17, Chorvátsky Grob, IČO: 00304760, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Grösslingová 5, Bratislava, IČO: 00156906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394002416/463-652/Hor z 11. januára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/48/2017-192 z 28. novembra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. žalovaného č. 1394002416/463-652/Hor z 11. januára 2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Odbor inšpekcie ochrany vôd (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) č. 1394103616/700-34605/Kel z 03. novembra 2016 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňový orgán vykonal v dňoch 30. júna 2015 a 19. augusta 2015 kontrolu zameranú na nakladanie s vodami a vypúšťanie odpadových vôd u žalobcu v prevádzke čistička odpadových vôd Chorvátsky Grob - Čierna Voda (ďalej aj len ,,Čistička“).

Výsledok kontroly bol premietnutý do protokolu o výsledku kontroly č. 5425- 20874/32/2015/Kel z 19. augusta 2015, ktorý bol so žalobcom prerokovaný. Prvostupňový orgán začal vo veci správne konanie o uložení pokuty listom č. 6653-25040/32/2015/Kel zo dňa 28.08.2015, ktorý bol žalobcovi doručený a žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa s poukazom na svoje písomné stanovisko z 28. augusta 2015, s dôrazom na povinnosti spoločnosti AGILITA PLUS, s.r.o., ktorá bola prevádzkovateľom Čističky.

4. Prvostupňový orgán v novom konaní rozhodnutím č. 1394100816/700-7035/Kel z 1. marca 2016, uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000,- € podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona za porušenie § 21 ods. 1 písm. c/ vodného zákona, za vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s platným Povolením. Žalovaný rozhodnutím č. 1394001116/ 3968-16264/Val z 20. mája 2016, uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový správny orgán pri stanovení výšky pokuty v prejednávanej veci nemohol použiť voľnú úvahu, keďže za porušenie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, nie je stanovené rozpätie pre uloženie sankcie a výška pokuty mala byť stanovená výpočtom, čo je striktne uvedené v cit. Zákone, pričom ak v rámci tejto alternatívy nie je možné určiť výšku pokuty výpočtom, možno uložiť najnižšiu pokutu 1000,- €.

6. Prvostupňový orgán v novom konaní dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa listom v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych tvrdení ako aj predložených dôkazov v svojich písomných vyjadreniach najmä vo vyjadrení k protokolu s dôrazom na povinnosti spoločnosti AGILITA PLUS, s.r.o.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. 7. Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánov zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutie. Žalobca alternatívne navrhoval predmetné rozhodnutia zmeniť vo výške uloženej pokuty tak, že mu bude uložená pokuta vo výške 331,93 €. V žalobe namietal najmä to, že je síce vlastníkom verejnej kanalizácie a čističky odpadových vôd, ale ich prevádzkovateľom bola v rozhodnom období spoločnosť Agilita vodárenská spoločnosť, s.r.o. (v období od 27. septembra 2007 do 18. februára 2016 pod obchodným menom AGILITA PLUS, s.r.o.), so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 34134697 (ďalej len „AVS“) a k tomu poukázal na obsah zmluvy o nájme vodárenskej infraštruktúry a o prevádzkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej infraštruktúry „obce Chorvátsky Grob a jej miestnych častí“ zo dňa

Zmluvy. Okrem toho poukázal na dotknuté ustanovenia zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o VVaVK“), v zmysle ktorých bol povinný poveriť výkonom správy verejnej kanalizácie osobu, ktorá disponuje príslušným oprávnením na vykonávanie danej činnosti, keďže on takýmto nedisponoval.

8. Krajský súd považoval za spornú otázku určenia subjektu zodpovedného za spáchanie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu nezohľadnenia skutočnosti, že žalobca v rozhodnom období nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie vodárenskej infraštruktúry a teda nebol subjektom, ktorý vypúšťal odpadové vody, krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú.

Čističky. Krajský súd k tomu uviedol, že správny orgán sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v Povolení boli určené podmienky, v zmysle ktorých prevádzkovateľom bude spoločnosť HYDROTECH, a.s., Modranská 153, Vinosady, s ktorou žalobca uzavrel zmluvu o odbornom výkone prevádzky (v zmysle § 16 ods. 3 zákona o VVaVK, keďže žalobca na prevádzkovanie takejto vodnej stavby nemal odborné predpoklady), a že túto podmienku užívania žalobca následne previedol na spoločnosť AVS prostredníctvom Zmluvy.

Krajský súd konštatoval, že hoci žalobca na uvedené skutočnosti od začiatku správneho konania poukazoval, správny orgán sa s uvedenými skutočnosťami a námietkami vysporiadal len konštatovaním, že pokuta bola uložená správnemu subjektu-žalobcovi, keďže Povolenie podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona bolo vydané pre žalobcu a preto si mal splniť všetky povinnosti vyplývajúce z Povolenia. 9.

K tomu uviedol, že je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu ako vlastníka vodnej stavby bol uplatnený extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu „vypúšťa odpadové vody“ tak, ako došlo v preskúmavanej veci. Poukázal na § 21 ods. 2 druhá veta vodného zákona, v zmysle ktorého orgán štátnej vodnej správy vo svojom rozhodnutí o povolení na osobitné užívanie vôd o.i. určí podmienky, za ktorých sa povolenie vydáva, pričom v predmetnom Povolení v stanovených podmienkach orgán štátnej vodnej správy uviedol, že prevádzkovať vodnú stavbu bude HYDROTECH a uviedol, že z logiky veci vyplýva, že uvedenie prevádzkovateľa vodnej stavby nie je samoúčelné, jednak pre potrebu zabezpečenia odbornosti prevádzkovateľa ako aj práve v kontexte s § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona z dôvodu, aby v prípade porušenia podmienok povolenia užívania stavby mal správny orgán informáciu, kto vypúšťa odpadové vody, čo môže z logiky veci byť len prevádzkovateľ. Vzhľadom na uvedené krajský súd prijal záver, že uvedenie a vyhodnotenie skutkových zistení, kto je prevádzkovateľom vodnej stavby v

žalovaný. K tomu ďalej poukázal na Zmluvu, v zmysle ktorej žalobca previedol práva a povinnosti vyplývajúce z Povolenia na spoločnosť AVS, pričom konštatoval, že s predmetnou Zmluvu sa správny orgán vôbec po obsahovej a ani právnej stránke nevysporiadal, napriek tomu, že bola súčasťou námietok žalobcu vo vzťahu k určeniu subjektu, ktorý vypúšťa odpadové vody (ako aj odbornosti prevádzkovateľa). Relevanciu uvedeného podľa krajského súdu potvrdzuje aj § 22 ods. 2 vodného zákona, ktoré umožňuje už udelené kladné stanovisko užívania vôd, previesť na tretiu osobu. Za podstatnú skutočnosť, s ktorou sa mal správny orgán vysporiadať považoval krajský súd aj predbežné opatrenie vydané na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/151/2015-70 z 10. júna 2015.

Krajský súd konštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie, pričom za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam a v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym

skutkových zistení. Vo vzťahu k uloženej pokute podľa krajského súdu, správny orgán neuviedol v súlade s § 76 ods. 1 vodného zákona žiadnu argumentáciu ani logickú úvahu o tom, ako pri ukladaní pokuty prihliadol na škodlivé následky porušenia povinností, nevyhodnotil okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, ani či a ako sa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

rozhodoval. Krajský súd poukázal na to, že nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 12. Žalovaný ako sťažovateľ, zastúpený advokátkou, podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

offo. Sťažovateľ uviedol, že táto zásada nepatrí medzi základné zásady pre správne trestanie vo veciach vedených podľa správneho poriadku. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o výške pokuty žalovaný vychádzal z celkového množstva vypustených odpadových vôd po úplnom vyčistení čističky (117 281m3), pričom pri výpočte výšky pokuty uplatnil ustanovenia vodného zákona platného do 15. januára 2015, keďže sankcia podľa znenia vodného zákona platného v roku 2014 bola priaznivejšia.

Vo vzťahu k bodu 55 napadnutého rozsudku krajského súdu namietal, že argumentáciu zákonom o VVaVK považuje za zavádzajúcu a odpútavajúcu pozornosť od skutočne aplikovateľnej právnej úpravy, ktorou je vodný zákon. K tomu poukázal

kontrole. Nestotožnil sa so záverom krajského súdu, podľa ktorého žalobca previedol Zmluvou pravá a povinnosti vyplývajúce z povolenia na spoločnosť AVS - prevádzkovateľa a poukázal na zistené porušenia spočívajúce v prekročení povolených koncentračných hodnôt 24 hodinovej zlievanej vzorky v ukazovateľoch znečistenia BSK5, CHSKcr, NL v hodnotách špecifikovaných vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia a že žalobca, ako kontrolovaný subjekt, nevykonával odbery kvalifikovanej bodovej vzorky podľa podmienok stanovených

za nezmyselnú. K tomu ďalej uviedol, že súkromnoprávnym úkonom sa nemožno zbaviť zodpovednosti za správny delikt v prípade porušenia podmienok povolenia, či ustanovení právneho predpisu verejnoprávneho charakteru. Ďalej namietal, že žalovaný plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami podľa § 62 vodného zákona, pričom v zmysle § 38 ods. 1 zákona o VVaVK dohľad na úseku verejných vodovodov a kanalizácií vykonáva ministerstvo, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady v rámci svojej pôsobnosti a preto žalovaný ako odborný kontrolný orgán podľa vodného zákona mohol konať iba v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovuje vodný zákon a nie zákon o VVaVK. V doplnení ku kasačnej sťažnosti poukázal vo vzťahu k zásade zákazu reformatio in peius na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 1Sžhpu/1/2009, 5Sžo/14/2011 a sp.zn. 7Sž/110/02 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn.

Poukázal na to, že zo skutkového stavu popísaného sťažovateľom vyplynulo, že v období, ktoré bolo predmetom kontroly dodržiavania vodného zákona prevádzkovateľom kontrolovanej Čističky a teda subjektom, ktorý vypúšťal odpadové vody do Šúrskeho kanála bola spoločnosť AVS,

Podľa žalobcu v konaní dostatočne preukázal, že v rozhodnom čase nebol prevádzkovateľom, a navyše následne nebol oprávnený nakladať s Čističkou a teda nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť množstvo vypúšťaných odpadových vôd ani inak zasahovať do prevádzky Čističky, keďže celý proces prevádzky kontrolovala spoločnosť AVS. Vzhľadom na uvedené namietal, že pokiaľ došlo k spáchaniu správnemu deliktu, nespáchal ho žalobca.

vody vypúšťa. Stotožnil sa so záverom krajského súdu, že sťažovateľ ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s tým, že žalobca nebol v rozhodnom období prevádzkovateľom Čističky a k jej prevádzke nebol oprávnený. Podľa žalobcu skutočnosť, že porušenia sa môže dopustiť aj iná osoba, vyplýva z § 41 ods. 4 a 5, § 42 ods. 1 a § 70 ods. 1 a 7 písm. a/ vodného

V opačnom prípade by mohol nastať stav, nezlučiteľný s právnym štátom a síce, že porušovateľ, ktorému bola uložená sankcia by mohol mať obavy vo vzťahu k uplatňovaniu jeho práv, vrátane práva podať opravný prostriedok. Namietal taktiež, že z rozhodnutí správnych orgánov nevyplynulo, na základe akej úvahy, ani na základe akého právneho predpisu dospeli k záveru, že najmenšou sadzbou pokuty je 0,10,- € za 1m3 množstva vypúšťaných vôd, keďže z § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona možno uložiť pokutu v rozmedzí od 331,93,- € (t.j. najnižšia možná pokuta) do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo ak uvedené nie je možné, tak sa horná hranica určí ako násobok sadzby 0,4979 € za 1m3.

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou

15. Podľa § 74 ods. 1 písm. e/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c/ a § 38 ods. 1].

17. Kasačný súd považuje za kľúčové pre posúdenie veci zodpovedanie otázky, či napadnutým rozhodnutím určený porušovateľ - žalobca svojim konaním skutočne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu upravenú v § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona a to najmä s akcentom na subjekt predmetného správneho deliktu.

jeho zahrnutia do skutkovej podstaty stáva jej imanentnou súčasťou resp. predpokladom, bez ktorého nemožno hovoriť o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty. Týmto fakultatívnym znakom skutkovej podstaty je spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý je v skutkovej podstate vyjadrený slovami ,,bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c/ a § 38 ods. 1]“. Pokiaľ ide o izolované vymedzenie znaku subjektu, možno konštatovať, že skutková podstata správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, vymedzuje subjekt ako všeobecný slovami ,, právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi“. 19.

V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e/ možno považovať také komisívne konanie, akým je faktické vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zo strany žalobcu nedochádzalo k faktickému vypúšťaniu odpadových vôd a teda z jeho strany nedošlo ku komisívnemu konaniu, ktoré by naplnilo objektívnu stránku skutkovej podstaty.

21. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ odôvodňoval vyvodenie zodpovednosti žalobcu aj tým, že žalobca bol držiteľom Povolenia a teda bol subjektom oprávneným vypúšťať odpadové vody a podliehajúcim kontrole. V tejto súvislosti kasačný súd okrem skutočnosti, že žalobca bol povinný poveriť výkonom správy verejnej kanalizácie osobu-prevádzkovateľa, ktorá disponuje príslušným oprávnením na vykonávanie danej činnosti, keďže on takýmto nedisponoval, poukazuje na to, že uvedené nebude mať za daných skutkových okolností vplyv na posúdenie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona, pretože k vypúšťaniu odpadových vôd fakticky dochádzalo zo strany prevádzkovateľa a objektívna stránka dotknutého správneho deliktu neobsahuje alternatívu, ktorá by zahŕňala aj omisívne konanie, vyjadrené napr. slovami „nezabráni vypúšťaniu odpadových vôd“ (t.j. svojim nekonaním v podstate umožní vypúšťanie odpadových vôd).

(. . .) c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (.

II. U´S 476/2016 zo dňa 17.01.2018) a Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci s poukazom na judikatúru kasačného súdu možno vo všeobecnosti konštatovať, že zásada nullum crimen sine lege neplatí v oblasti správneho trestania absolútne (s akcentom na jej integrálnu zložku nullum crimen sine lege certa), keďže v Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe tzv. generálnej klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstata správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona určená celkom jednoznačne a to tak, že pre jej naplnenie je podstatné komisívne konanie spočívajúce vo vypúšťaní odpadových vôd v rozpore s povolením alebo bez povolenia. Kasačný súd vychádzajúc zo spisového materiálu konštatuje, že nebolo preukázané, že by žalobca bol osobou, ktorá fakticky vypúšťala odpadové vody, a teda vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona.

24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalobcovi priznal trovy z dôvodu, že v čase podania resp. pri podaní vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti bol zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711.

V Bratislave dňa 31. mája 2022