← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·15. 11. 2022

6Asan/11/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200638.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/168/2019
IČS
4019200638
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Komunálne služby a odpadové hospodárstvo Štúrovo, s.r.o., so sídlom Komenského 18, 943 01 Štúrovo, IČO: 44564350, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4152 O-386/2019 zo dňa 21.10.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/168/2019-105 zo dňa 25. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

1. Rozhodnutím č. 124-I/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3215 zo dňa 28.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „inšpektorát práce“) podľa ust. § 7b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o nelegálnom zamestnávaní“) uložil žalobcovi pokutu v sume 8.000,- eur za porušenie zákazu vyplývajúceho z ust. § 7b ods. 5 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, a to tým, že „právnická osoba Komunálne služby a odpadové hospodárstvo Štúrovo, a.s., Komenského 18, Štúrovo 943 01, IČO: 44564350 (ďalej len „účastník konania“) porušila zákaz prijať prácu tým, že prijala v dňoch 03., 04.,

05., 06., 07. a 08. 09. 2018 vnútroštátnu dodávku prác na pracovisku účastníka konania v areáli Priemyselný park Štúrovo, Továrenská 1, 943 01 Štúrovo od právnickej osoby SK- PROTON s.r.o., Radničné námestie 375/10, Dunajská Streda 929 01, IČO: 47757671, ktorú mu SK-PROTON s.r.o., Radničné námestie 375/10, Dunajská Streda 929 01, IČO: 47757671 poskytol na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkom konania a spoločnosťou Rawco s.r.o., Biskupa Kondého 5138/30, Dunajská Streda 929 01, IČO: 47766191 zo dňa 15. 8. 2018 a medzi spoločnosťou SK-PROTON s.r.o., Radničné námestie 375/10, Dunajská Streda 929 01, IČO: 47757671 a Rawco s.r.o., Biskupa Kondého 5138/30, Dunajská Streda 929 01, IČO: 47766191 zo dňa 16. 8. 2018 prostredníctvom vykonávania závislej práce - práce triedenie odpadu fyzickými osobami“ C. K., C. K., C. K. a S. K., „ktoré nelegálne zamestnával v dňoch 03., 04., 05., 06., 07. a 08. 09. 2018 dodávateľ vnútroštátnej dodávky prác SK-PROTON s.r.o.,

Radničné námestie 375/10, Dunajská Streda 929 01, IČO: 47757671 v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prihlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu, a to lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. na prihlásenie zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, nakoľko uvedení zamestnanci začali vykonávať prácu pre zamestnávateľa dňa 3. 9. 2018 a v čase začatia výkonu inšpekcie práce dňa 8. 9. 2018 o 9:30 hod., ktorá začala do siedmych dní od vzniku prihlasovacej

povinnosti, prihlasovacia povinnosť zo strany zamestnávateľa splnená nebola“. 2. Rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4152 O-386/2019 zo dňa 21.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/168/2019-105 zo dňa 25.11.2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd dospel k záveru, že zo zmlúv, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise (a na ktoré sa odvoláva i inšpektorát práce vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia) vyplýva, že poskytovateľom služieb (dodávateľom pracovnej sily) pre žalobcu bola spoločnosť Rawco s.r.o., a to na základe zmluvy o pridelení práce zo dňa 15.08.2018, teda žalobca ako objednávateľ prijal dodávku od tejto spoločnosti, nie od spoločnosti SK-PROTON s.r.o., ktorá podľa právoplatného rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 27.03.2019 nelegálne

zamestnávala. Uvedená skutočnosť sa však neprejavila vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v zmysle ktorého žalobca prijal dodávku prác od spoločnosti SK-PROTON s.r.o., ktorú mu táto spoločnosť poskytla na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Rawco s.r.o. zo dňa 15.08.2018 a medzi spoločnosťou SK-PROTON s.r.o. a Rawco s.r.o. zo dňa 16.08.2018.

5. V predmetnej veci krajský súd poukázal na to, že nebola preukázaná existencia žiadneho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SK-PROTON s.r.o. (ktorá nelegálne zamestnávala štyri fyzické osoby), na základe ktorého by táto spoločnosť prostredníctvom ňou nelegálne zamestnávaných fyzických osôb dodávala, resp. poskytovala žalobcovi práce alebo služby. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobcovi ako objednávateľovi predmetné služby poskytovala spoločnosť Rawco s.r.o. na základe medzi nimi uzavretej zmluvy o pridelení práce zo dňa 15.08.2018, a to práve prostredníctvom fyzických osôb, ktoré by táto spoločnosť nelegálne zamestnávala.

Krajský súd uviedol, že existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SK-PROTON s.r.o. nevyplýva ani z výrokovej časti, či odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a taktiež nevyplýva ani z napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda nemal so spoločnosťou SK-PROTON s.r.o. žiadny zmluvný vzťah, preto ani táto spoločnosť nemala žiadny zmluvný záväzok poskytovať predmetné práce alebo služby žalobcovi a žalobca nebol na základe žiadnej zmluvy oprávnený na prijatie prác alebo služieb poskytovaných

mu touto spoločnosťou. Spoločnosť SK-PROTON s.r.o. preto nebola dodávateľom, resp. poskytovateľom predmetných prác alebo služieb pre žalobcu na zmluvnom základe. Naopak, zmluvný záväzok poskytovať služby žalobcovi mala spoločnosť Rawco s.r.o., ktorá ich žalobcovi aj poskytla, a to prostredníctvom svojho subdodávateľa, t.j. spoločnosti SK- PROTON s.r.o., pričom na poskytnutie dojednaných služieb žalobcovi týmto spôsobom (subdodávateľsky) bola aj oprávnená, čo vyplýva z predmetu plnenia zmluvy zo dňa 15.08.2018 (zabezpečiť a poskytnúť pracovnú silu objednávateľovi, teda žalobcovi).

6. Správny súd teda dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu uvedené v ustanovení § 7b ods. 5 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, a to existencia zmluvného vzťahu práve medzi žalobcom ako administratívne zodpovedným subjektom a dodávateľom, resp. poskytovateľom práce alebo služby, na základe ktorého administratívne zodpovedný subjekt prijal prácu alebo službu od jej dodávateľa, resp. poskytovateľa, ktorý ju administratívne zodpovednému subjektu dodal, resp. poskytol, a to prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nelegálne zamestnával.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

7. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t.j. tak, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, a zároveň žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 8. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu o tom, že v predmetnej veci neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu uvedené v ust. § 7b ods. 5 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. 9. Sťažovateľ, vychádzajúc zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou Rawco s. r. o. (Zmluva o pridelení práce zo dňa 15.08.2018) a touto spoločnosťou - Rawco s. r. o. a firmou SK-PROTON s. r. o. (Zmluva o poskytovaní prác zo dňa 16.08.2018), konštatoval, že konanie žalobcu spočívajúce v preukázanom prijímaní práce prostredníctvom nelegálne zamestnávaných osôb, nemôže požívať právnu ochranu ako mu bola daná závermi krajského súdu. Obsah vyššie spomenutých dokladov totiž jasne naznačuje, že jediným cieľom uzatvorených zmlúv bolo „zabezpečiť a poskytnúť pracovnú silu“ žalobcovi, k čomu sa spoločnosť Rawco s. r. o. zaviazala ešte predtým (zmluvou zo dňa 15.08.2018) ako sa vôbec dohodla s jej dodávateľom - firmou SK-PROTON s. r. o. (zmluva o poskytovaní prác zo dňa 16.08.2018). Sťažovateľ je toho názoru, že uvedené spoločne so zistením, že miestom plnenia zmluvy uzatvorenej dňa 16.08.2018 medzi spoločnosťami Rawco s. r. o. a SK-PROTON s. r. o. je prevádzka žalobcu, dostatočne odôvodňuje záver správnych orgánov o tom, že práve žalobca bol tým, kto prijímal prácu prostredníctvom nelegálne zamestnávaných osôb spoločnosťou SK-

PROTON s. r. o. 10. Krajský súd svojím výkladom § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní podľa sťažovateľa navodil stav, v rámci ktorého môžu subjekty v postavení konečných prijímateľov služby/práce beztrestne ťažiť z práce nelegálne zamestnávaných osôb, pričom stačí, ak do takéhoto vzťahu vstúpi ďalšia spoločnosť (ako medzičlánok medzi poskytovateľom a prijímateľom), ktorej jediným cieľom bude tieto služby/práce ďalej sprostredkúvať.

Uvedené podľa názoru sťažovateľa jednoznačne vykazuje znaky obchádzania zákona. 11. Sťažovateľ tiež uviedol, že jednoznačne preukázal i samotný fakt prijatia vnútroštátnej dodávky práce žalobcom priamo na jeho pracovisku, a to prostredníctvom činnosti dotknutých, nelegálne zamestnávaných osôb. Taktiež je zrejmé, že predmetnú činnosť dotknutí rumunskí štátni príslušníci realizovali na pracovisku spoločne so zamestnancami žalobcu, ktorých organizoval a kontroloval splnomocnený zástupca žalobcu, resp. logistik u žalobcu.

Z charakteru práce dotknutých osôb (spoločne s inými zamestnancami žalobcu), ale i rozsahu jej riadenia spoločnosťou Rawco s. r. o. (vysvetlenie len na začiatku pridelenia a kontroly iba občas), za súčasného poukázania na to, že z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť SK- PROTON s. r. o. neukladala dotknutým osobám pracovné úlohy, neorganizovala, neriadila a nekontrolovala ich prácu, ani im nedávala pokyny, navyše táto spoločnosť nemá „podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, nie nebezpečnými“ zapísané ako predmet svojej činnosti v príslušnom registri, správne orgány usúdili, že v prejednávanom prípade bola skutočnosť zadávania pracovných úloh nelegálnym zamestnancom zo strany žalobcu nepochybná.

12. Sťažovateľ dal do pozornosti, že z dôvodovej správy k zákonu č. 351/2015 Z.z., ktorým sa do zákona o nelegálnom zamestnávaní doplnil správny delikt, ktorý bol predmetom správneho konania (§ 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní) vyplýva, že účelom návrhu je pri obchodno-právnych vzťahoch zabezpečiť účinnejší boj s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ide totiž o tie obchodno-právne vzťahy, pri ktorých dochádza častejšie k úmyselnému porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania po dohode zmluvných partnerov, napr. cezhraničné obchodno-právne vzťahy vyznačujúce sa zakladaním schránkových

spoločností. Z uvedeného podľa sťažovateľa vplýva jednoznačný úmysel zákonodarcu, aby odberateľ práce alebo služby bol spoluzodpovedný za dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, z ktorej sa odberateľ nemôže vyviniť. Úmysel a vôľa zákonodarcu je týmto jednoznačne daná, a preto pri jej akceptovaní nemožno prijať konštatovanie krajského súdu, že v danom prípade došlo k neprípustnému extenzívnemu výkladu.

13. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na judikát Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (rozsudok č.k. 1 Afs 107/2004-48 z 10. novembra 2005), podľa ktorého je zneužitím práva taká situácia, keď niekto spôsobí výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému, alebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu. 14.

Sťažovateľ je toho názoru, že napriek tomu, že z formálneho hľadiska, pri striktne formalistickom a gramatickom výklade, ktorý podal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, nebola uzatvorená iba jedna zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou SK-PROTON s. r. o., z vykonaného dokazovania je zrejmé, že prácu prijímal žalobca na svojom pracovisku priamo od zamestnancov tejto spoločnosti (SK-PROTON s. r. o.), a to prácu prostredníctvom osôb, ktoré spoločnosť SK-PROTON s. r. o. nelegálne zamestnávala.

15. Správanie žalobcu, keď dochádza k reťazeniu obchodných vzťahov s cieľom vyhnúť sa potrestaniu v zmysle § 7b ods. 5 a 8 zákona o nelegálnom zamestnávaní, sťažovateľ označil za obchádzanie zákona, zneužitie práva na úkor spoločnosti. Pri zotrvaní na názore krajského súdu (podľa sťažovateľa - formalistického a gramatického výkladu ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní) by žalobca dosiahol beztrestnosť svojho konania. 16. Žalobca sa ku podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Prejednávaná vec bola dňa 14.05.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn. 6Asan/11/2021. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

18. Podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. 19. Podľa § 7b ods. 7 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, dodávka práce na účely tohto zákona je vnútroštátna dodávka práce, ktorou je dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu24a). 20. Podľa § 7b ods. 8 zákona o nelegálnom zamestnávaní, kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2000 eur do 200000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur. 21. Podľa čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, §

443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

23. V preskúmavanej veci upriamuje kasačný súd pozornosť na princíp legality (zákonnosti) zakotvený v Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“), ktorý znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania štátnymi orgánmi, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.

V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/55/2014 zo dňa 26. novembra 2015).

24. Administratívne trestanie má vo všeobecnosti trestno-právny charakter i podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), ako aj Čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Tak Článok 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj Čl. 49 Ústavy teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť (k tomu pozri aj - Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, ako aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

476/2016 zo 17. januára 2018, zverejnený v Zbierke nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu pod č. 9/2018). 25. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vykonával kasačné súdnictvo do 31.07.2021 ako súd kasačný, aktivita správneho orgánu nie je na mieste tam, kde zákon nestanoví, že určité konanie je správnym deliktom a že možno zaň uložiť príslušnú správnu sankciu. Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého znaky sú vyjadrené prostredníctvom skutkovej podstaty v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba taký systém sankcií, ktorý stanoví zákon. Predmetné taktiež vyplýva z Odporúčania výboru ministrov Rady č. 91/1 o správnych sankciách, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP 69/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/ 2013 zo dňa 01.07.2014).

26. Krajský súd postupoval správne, keď sa primárne zaoberal naplnením zákonných znakov správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, a to existenciou zmluvného vzťahu medzi administratívno-právne zodpovedným subjektom prijímajúcim prácu alebo službu a poskytovateľom tejto služby s tým, že práve tento poskytovateľ služby ju poskytol prostredníctvom ním nelegálne zamestnávanej fyzickej osoby, za ktorý uložil žalovaný žalobcovi pokutu.

27. Krajský súd dospel k názoru, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, konkrétne nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty spočívajúca v prijatí práce právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

28. S týmto záverom krajského súdu sa kasačný súd stotožňuje, pričom poukazuje na to, že rovnaký záver, t.j. že pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní sa vyžaduje existencia zmluvy s poskytovateľom služby, ktorý fyzickú osobu nelegálne zamestnáva, kasačný súd vyslovil už napr. v rozsudkoch sp. zn. 4 Stk/9/2021 zo dňa 21. apríla 2022 a sp. zn. 1Asan/19/2020 zo dňa 22. júna 2022.

29. V predmetnej veci z administratívneho spisu nebola preukázaná existencia zmluvy o poskytnutí práce alebo služieb priamo medzi žalobcom a spoločnosťou SK-PROTON s.r.o., ale len zmluva medzi spoločnosťou Rawco s.r.o. a žalobcom. Z obsahu Zmluvy o pridelení práce z 15.08.2018 bolo zistené, že spoločnosť Rawco s.r.o. je povinná zabezpečiť pracovnú silu žalobcovi. Skutočnosť, že žalobcov dodávateľ - spoločnosť Rawco s.r.o. uzatvorila následne dňa 16.08.2018 Zmluvu o poskytovaní prác so spoločnosťou SK-PROTON s.r.o., hoc aj s miestom plnenia v prevádzkarni žalobcu, nezakladá žiadny zmluvný vzťah medzi žalobcom a takýmto subdodávateľom - spoločnosťou SK-PROTON s.r.o.

30. Nakoľko žalobca nemal so spoločnosťou SK-PROTON s.r.o. žiadny zmluvný vzťah, vzniknutý na základe zmluvy, ktorú by s nimi uzatvoril (a ktorá by bola z hľadiska predmetu konania relevantná), nemala táto spoločnosť žiadny zmluvný záväzok poskytovať predmetné služby žalobcovi a žalobca súčasne nebol na základe žiadnej zmluvy, ktorú by mal uzatvorenú s touto spoločnosťou uzavretú, oprávnený na prijatie ňou poskytnutých služieb.

Preto je správne konštatovanie krajského súdu, že spoločnosť SK-PROTON s.r.o. nebola žalobcovým poskytovateľom predmetných služieb na zmluvnom základe. 31. Kasačný súd je v zhode aj s názorom krajského súdu, podľa ktorého skutkový záver o tom, že by zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou SK-PROTON s.r.o. s predmetným obsahom existoval, nekonštatoval sťažovateľ ani v skutkovej vete obsiahnutej vo výrokovej časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a korešpondujúc s tým ani v odôvodnení

rozhodnutia. Rovnako sťažovateľ vo výrokovej časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení nekonštatoval ani skutkový záver o tom, že by žalobcovi poskytovala predmetné služby spoločnosť Rawco s.r.o. prostredníctvom ňou nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (tieto fyzické osoby nelegálne zamestnávala práve spoločnosť SK-PROTON s.r.o., za čo jej bola uložená aj sankcia v podobe peňažnej pokuty).

32. Kasačný súd tvrdenie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti o tom, že zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné vykladať extenzívne, odmieta. Takýto postup by bol v príkrom rozpore s princípom zákonnosti, konkrétne princípu, kedy štátne orgány konajú len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Tento princíp je zostrený v oblasti trestania za správne delikty fyzických osôb a právnických osôb, kedy štátny orgán nemôže vyvodiť trestno-právnu/ administratívno-právnu zodpovednosť nad rámec zákona, t.j. len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky), resp. verejno-právnym deliktom a prípadné doplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu extenzívnym výkladom správnym orgánom ukladajúcim sankciu je neprípustné.

33. Je nesporným faktom, že nenaplnenie, čo i len niektorého znaku objektívnej stránky správneho deliktu má bez ďalšieho za následok, že predmetné konanie nie je správnym deliktom, a preto ani zaň nemožno uložiť pokutu, ktorá je administratívno-právnym následkom spáchania správneho deliktu podľa § 7b ods. ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní. Za týchto okolností je preto bez právneho významu zaoberať sa ďalšími sťažnostnými námietkami. 34.

Kasačný súd síce uznáva, že argumentácia sťažovateľa má racionálny základ a rešpektuje úmysel zákonodarcu tak, ako ho vyjadril v dôvodovej správe k zákonu č. 351/2015 Z.z., tento ho však po legislatívnej stránke v samotnom znení právneho predpisu nevyjadril adekvátne a navyše dôvodová správa nie je formálnym prameňom práva. Pokiaľ sťažovateľ v rámci výkonu svojej právomoci ako odvolacieho inšpekčného orgánu dospeje k potrebe novelizácie predmetných ustanovení, môže sa obrátiť na príslušné ministerstvo, ktoré môže iniciovať legislatívnu zmenu v tomto smere. V právnom štáte je neprípustné, aby sa zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v administratívnom trestaní vykladali extenzívne, a to napr. z dôvodu opomenutia zákonodarcu upraviť určitý spôsob konania ako administratívne postihnuteľný, príp. z dôvodu nejednoznačnosti právnej normy a pod.

35. Z uvedeného vyplýva, že za poskytovateľa služby alebo práce v zmysle § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní nie je možné považovať subdodávateľa práce alebo služby administratívno-právne zodpovedného subjektu, ktorý s ním za týmto účelom nie je v zmluvnom vzťahu.

36. Vzhľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.