6Asan/12/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200796.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/84/2018
- IČS
- 1018200796
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., vo veci žalobcu (sťažovateľ): U.. U. J., nar. XX. P. XXXX, s adresou trvalého pobytu M. X, XXX XX S., proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Evou Bušovou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. I. ODS-33/2017:163/2017 z 13. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/84/2018-476 zo 16. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť s?a? z?a?m i?eta. II. Účastníkom konania sa? nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Žalobca bol od 12. mája 1993 advokátom. Bola na neho podaná sťažnosť, ktorú šetrila revízna komisia žalovanej. V súvislosti s touto sťažnosťou bol vyzvaný na vyjadrenie k nej a na predloženie spisu týkajúceho sa predmetu sťažnosti. Dňa 24. mája 2017 bol voči nemu podaný disciplinárny návrh pre to, že (i) sa vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7 C 291/2015 bez existencie ospravedlniteľného dôvodu na odročenie pojednávania a bez predchádzajúceho ospravedlnenia neúčasti nezúčastnil na pojednávaní nariadenom na 16. decembra 2016, a pre to, že (ii) v súvislosti s vybavovaním sťažnosti na postup žalobcu opísaný pod (i) na výzvu predsedu revíznej komisie žalovanej na vyjadrenie a predloženie spisového materiálu reagoval len vyjadrením, kde poprel skutočnosti uvedené v sťažnosti, a nepripojil príslušný spisový materiál. Tým sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa
§ 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“), pretože porušil povinnosti advokáta ustanovené v § 18 ods. 1 až 3 a v § 28 ods. 4 ZoA.
2. VII. disciplinárny senát žalovanej 26. septembra 2017 v rozhodnutí sp. zn. DS VII.-47/ 2017:163/2017 žalobcu spod disciplinárneho návrhu pre skutok pod (i) oslobodil, pretože zistil, že uvedený skutok nie je disciplinárnym previnením, a uznal ho vinným pre skutok pod (ii), popísaný tak, že žalobca na výzvu predsedu revíznej komisie žalovanej z 1. marca 2017, doručenú 11. marca 2017, nepredložil požadovanú spisovú dokumentáciu, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené v ustanovení § 28 ods. 4 ZoA, podľa ktorého je advokát povinný na požiadanie komory bezodkladne sa vyjadriť o obsahu sťažnosti a predložiť požadovanú spisovú dokumentáciu.
Za to mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. c) ZoA, a to peňažná pokuta vo výške 200 eur. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 435 eur.
3. V odôvodnení bolo skonštatované, že disciplinárny senát mal porušenie povinnosti žalobcu za preukázané z jeho vyjadrenia zo dňa 15.7.2017 (čl. 99), v ktorom žalobca zámerné porušenie svojej povinnosti odôvodnil právne irelevantne, a na hrane profesijnej slušnosti a advokátskej etiky, kedy v podstate osobne zaútočil na predsedu Revíznej komisie žalovanej. Ďalej bolo skonštatované, že žalobca bol vyzvaný na predloženie kompletného spisu vzťahujúceho sa na predmet šetrenej sťažnosti, teda spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7 C 291/ 2015. Žalobca však nepredložil žiaden doklad z predmetného spisu, ktorý by pomohol šetrenú sťažnosť objasniť.
K výške peňažnej pokuty bolo uvedené, že táto zodpovedá rozhodovacej praxi v obdobných disciplinárnych veciach advokátov, a že žalobca bol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov len dvakrát uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia počas obdobia 24 rokov, čo nie je možné hodnotiť ako pravidelné a bežné dopúšťanie sa disciplinárnych previnení.
4. Na odvolanie žalobcu I. odvolací disciplinárny senát žalovanej napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 26. septembra 2017. V podstatnom skonštatoval, že prvostupňový disciplinárny senát vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu.
Uviedol, že účelom povinnosti predložiť spisy ustanovenej v § 28 ods. 4 ZoA je v prvom rade zabezpečiť riadne vybavovanie sťažností, nejde o prípravu na disciplinárne stíhanie advokátov. V tejto súvislosti preto nemohla obstáť námietka žalobcu, že si svoju povinnosť podľa citovaného ustanovenia splnil, ale až počas disciplinárneho konania.
5. V podanej správnej žalobe žalobca argumentoval, že si svoju povinnosť podľa § 28 ods. 4 ZoA splnil, nie však v určenej lehote, pričom ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nereagovalo na jeho návrhy a argumentáciu. 6. Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zistil, že žalobca na výzvu revíznej komisii nepredložil požadovaný advokátsky spis, ktorý bol povinný viesť. Uviedol, že revízna komisia môže k podanej sťažnosti zaujať riadne stanovisko iba po tom, čo má k dispozícii všetky podklady, vrátane vyjadrenia dotknutého advokáta a príslušného spisu. Pri absencii relevantného vyjadrenia advokáta a spisu nemá revízna komisia inú možnosť, ako v prípade dôvodnosti sťažnosti podať disciplinárny návrh založený iba na tvrdeniach uvedených v podanej sťažnosti. Povinnosť podľa § 28 ods. 4 ZoA musí preto advokát splniť už počas šetrenia sťažnosti, a nie až počas disciplinárneho konania. Ani vyjadrenie žalobcu k podanej sťažnosti neobsahovalo žiadne informácie, ktoré by umožnili revíznej komisii žalovanej riadne prešetriť podanú sťažnosť.
II. Argumentácia účastníkov konania
7. Žalobca podal kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Namieta, že krajský súd na pojednávaní nevykonal ním navrhované dôkazy, zmaril jeho rôzne práva, nepreskúmal aj postup revíznej komisie žalovanej pri prešetrovaní sťažnosti a absenciu doručenia doplnenia sťažnosti sťažovateľovi a následne možný vplyv nezákonnosti tohto postupu na disciplinárne konanie vedené žalovanou. 8. Argumentuje, že si svoju povinnosť predložiť spisovú dokumentáciu splnil, hoci po predpísanej lehote, keďže ju predložil s vyjadrením k disciplinárnemu návrhu; na toto oneskorené splnenie povinnosti mal podľa sťažovateľa reflektovať aj výrok prvostupňového rozhodnutia disciplinárnej komisie žalovanej. Ďalej tvrdil, že krajský súd sa napokon v napadnutom rozsudku nezaoberal možnosťou postupu podľa § 192 SSP, teda peňažnou moderáciou. 9. Sťažovateľ požaduje zmenu napadnutého rozsudku a zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie VII. disciplinárnemu senátu žalovanej. 10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
11. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu 24. júna 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp. zn. 6 Asan 12/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
12. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
13. Najvyšší správny súd musí na úvod prijať záver, že viaceré kasačné body uplatnené sťažovateľom sú novotami podľa § 441 SSP. Konkrétne ide o námietky, že krajský súd nepreskúmal aj postup revíznej komisie žalovanej pri prešetrovaní sťažnosti a absenciu doručenia doplnenia sťažnosti sťažovateľovi a následne možný vplyv nezákonnosti tohto postupu na disciplinárne konanie vedené žalovanou a že sa krajský súd v napadnutom rozsudku nezaoberal možnosťou postupu podľa § 192 SSP, teda peňažnou moderáciou.
V súvislosti s týmito námietkami musí kasačný súd konštatovať, že tieto žalobca v ním podanej žalobe neuplatnil a preto ich nemôže zohľadňovať. 14. Kasačný súd súčasne dodáva, že v zmysle ustanovenia § 453 ods. 2 SSP nie je viazaný sťažnostnými bodmi, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. V posudzovanom prípade ide síce o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, v rámci ktorej správny súd v zmysle ustanovenia § 195 SSP nie je viazaný tzv. vadami trestania. Tieto však kasačný súd v danej veci neidentifikoval.
V súvislosti s postupom podľa § 192 SSP Najvyšší správny súd ešte dopĺňa, že uplatniť postup podľa § 192 SSP môže krajský súd len na návrh, pričom takýto návrh v podanej žalobe chýba. 15. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nevykonania dôkazov krajským súdom na pojednávaní, je potrebné uviesť, že tieto dôkazy nebolo potrebné vykonať. Skutkový stav spoľahlivo vyplýva z pripojeného administratívneho spisu a tak, ako bol ustálený žalovanou, napokon nespochybňuje ani sťažovateľ.
16. K početným námietkam sťažovateľa o tom, že krajský súd zmaril jeho viaceré práva (napr. podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), kasačný súd uvádza, že tieto neboli nijakým spôsobom konkretizované. Práve pre ich všeobecnosť ich kasačný súd nezohľadňoval. 17.
Sťažovateľ napokon v podstate argumentuje, že krajský súd nesprávne právne posúdil, či došlo k nesplneniu povinnosti podľa § 28 ods. 4 ZoA, ak bol požadovaný spis sťažovateľom predložený v disciplinárnom konaní. Najvyšší správny súd súhlasí so záverom žalovanej a krajského súdu, že účel povinnosti podľa citovaného ustanovenia (Advokát je povinný na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť sa o obsahu sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom a predpismi komory vedie komora na podnet iného, a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú spisovú dokumentáciu.) je zabezpečiť riadne prešetrovanie sťažností podávaných na advokátov revíznej komisii žalovanej, pričom je pravdou, že prešetrovanie sťažnosti revíznou komisiou nemusí vždy viesť k podaniu disciplinárneho návrhu.
18. Míňa sa preto účelu uvedeného ustanovenia, ak by sa malo vykladať spôsobom prezentovaným sťažovateľom. Aj v práve súdenej veci sťažovateľ neumožnil revíznej komisii žalovanej riadne prešetriť podanú sťažnosť; keďže bol sťažovateľ spod skutku pod (i) disciplinárneho návrhu oslobodený, nie je vôbec vylúčené, že ak by si sťažovateľ splnil svoju povinnosť predložiť revíznej komisii spisový materiál, k podaniu disciplinárneho návrhu by ani
nemuselo dôjsť. To, že sťažovateľ v rámci prešetrovania sťažnosti reagoval na výzvu revíznej komisie, ktorá bola dostatočne určitá a zrozumiteľná len emailom všeobecne bez predloženia požadovaného spisu (tento predložil aj v rámci vedeného disciplinárneho konania), sťažovateľ v konaní nerozporoval. Právne posúdenie veci krajským súdom bolo preto správne.
19. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 20. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a?§168 SSP tak, že sa sťažovateľovi nepriznala náhrada trov kasačného konania z dôvodu neúspechu a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. augusta 2022