6Asan/12/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: Zuzana Bogárová MP-CENTER, s miestom podnikania Kováčska 532/5, Šamorín, IČO: 41941837, právne zastúpený: JUDr. Ján Vician, advokát so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, P.O.BOX 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0359/99/2019 zo dňa 23. októbra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/209/2019-146 zo dňa 16. decembra 2020,

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0359/99/2019 zo dňa 23. októbra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej aj ako „zákon o bezpečnosti hračiek.“) podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zákona č. 78/2012 Z.z. uložená pokuta vo výške 4000,- € na tom skutkovom základe, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal jeden druh výrobku - 2 ks Plastová bábika Pretty, NO.CF555, Made in China v cene 3,99 €, ktorý je vzhľadom a označením identický s výrobkom, ktorý bol dňa 14. januára 2016 zverejnený na internetovej stránke www.soi.sk v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ s údajmi:

od členského štátu. Cyprus, číslo notifikácie oznámenia/rok: 0902/2016. 3. Krajský súd (vychádzajúc z obsahu správnej žaloby ako i pripojeného administratívneho spisu) v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že nosným argumentom žalobcu spochybňujúcim aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek pri ukladaní predmetnej pokuty bolo tvrdenie, že žalobcu ako zodpovedný subjekt nebolo možné podradiť pod definíciu osoby stojacej v obchodnom reťazci ako „distribútor“, a preto mal žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vyhodnotiť zistený skutkový stav ako porušenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - ponuka nebezpečných výrobkov a uložiť sankciu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že zákon o bezpečnosti hračiek nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2012 a prebral okrem iného i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES zo dňa 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek, ktorá bola zverejnená v Úradnom vestníku EÚ zo dňa 30. júna 2009.

Z obsahu Nariadenia č. 765/2008 ako aj Smernice 2009/48/ES vyplýva, že vo vymedzení pojmov „sprístupnenie na trhu“, „distribútor“, „hospodárske subjekty“ sú kompatibilné a pre účely aplikácie právne záväzných aktov EÚ v oblasti bezpečnosti hračiek sú v definovaní zodpovedných hospodárskych subjektov jednotné. Na základe uvedeného platí, že distribútorom je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu, pričom sprístupnením na trhu je každá dodávka hračky určenej na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne. Vzhľadom na to, že žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému spotrebiteľovi predmetné hračky, t.j. dodával ich na spotrebu, možno ho podradiť pod hospodársky subjekt v postavení distribútora. Rovnako krajský súd konštatoval, že žalobca je ako distribútor súčasťou dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi.

5. Správny súd taktiež vyslovil názor, že primárnou požiadavkou na výrok rozhodnutia správneho orgánu vo veci správneho trestania je okrem jasne určenej sankcie a jej právnej podstaty aj identifikácia protiprávneho konania sankcionovaného subjektu tak, aby toto konanie nebolo zameniteľné s iným jeho konaním. V prípade, keď protiprávne konanie spočíva v ponuke výrobku, teda aj nezameniteľné označenie daného výrobku.

6. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebola preukázaná zhoda množstva nebezpečných látok v hračkách zistených v jeho ponuke, pretože žalovaný sporné hračky nepodrobil kontrolnej laboratórnej skúške zameranej na zistenie množstva nebezpečných látok

o bezpečnosti hračiek nepochybne robí legitímnou požiadavkou na podnikateľské subjekty zabezpečiť získanie aktuálnych informácií o bezpečnosti, resp. nebezpečnosti ponúkaných hračiek, aby sa v tomto smere pasívne nespoliehali na možnosť, že sa k informácii o nebezpečnosti „svojho“ tovaru náhodne dostanú prostredníctvom verejnoprávnych médií rovnako ako konečný spotrebiteľ, ale aby informácie o výrobku aktívne vyhľadávali, na čo primárne slúžia práve špecializované stránky orgánu dozoru.

správny orgán žiaden konkrétny existujúci následok protiprávneho konania žalobcu nezistil. 8. Správny súd mal za to, že v súvislosti so závažnosťou protiprávneho konania orgán verejnej správy prvého stupňa iba všeobecne konštatoval, že išlo o ponúkanie nebezpečných výrobkov, používaním ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia života a majetku spotrebiteľa, a že išlo o hračky, teda výrobky určené pre deti, hoci ide o skutočnosti, ktoré sú priamo súčasťou skutkovej podstaty daného správneho deliktu, a v prípade, ak by nešlo o hračky určené deťom a neohrozovali by ich bezpečnosť a zdravie, nešlo by o delikt podľa zákona o bezpečnosti

Správny súd konštatoval, že uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia nebol odstránený žalovaným napriek odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa práve výšky pokuty (žalobca inak v odvolaní svoju zodpovednosť za správny delikt uznal), keď tento v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia iba prakticky zopakoval okolnosti zohľadnené prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že uložená pokuta je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, zákonom stanovené medze a hľadiská primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

10. Krajský súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní správny orgán napraví svoje pochybenie spočívajúce v nedostatkoch odôvodnenia výšky pokuty a súčasne aj nejednoznačnosť vyplývajúcu z uvádzania dňa 3. apríla 2019 ako jedného z dvoch dní kontroly so zisteniami porušenia ustanovení zákona, ktorá (nejednoznačnosť) by inak samotná nepredstavovala dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

Z hľadiska miery zavinenia sťažovateľ prihliadol na skutočnosť, že žalobca za zistené porušenie zákona o bezpečnosti hračiek nesie objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na subjektívnu stránku správneho deliktu. Zavinenie nie je pojmovým znakom predmetného správneho deliktu. Sťažovateľ ďalej poukázal na ust. § 23 ods. 1 písm. a/ zákona o bezpečnosti hračiek, z ktorého vyplýva, že správny orgán je povinný v prípade zistenia nedostatkov, resp. preukázaného porušenia zákona obligatórne uložiť sankciu za spáchaný správny delikt.

V danom prípade bolo prihliadnuté na počet nebezpečných výrobkov nachádzajúcich sa v ponuke na predaj pre spotrebiteľa, ako aj na to, že nešlo o opakované porušenie zákona. Pri určovaní výšky pokuty správne orgány zohľadnili závažný charakter zisteného protiprávneho konania, nakoľko nebezpečné výrobky predstavujú najmä na základe svojich vlastností a spôsobu používania zvýšené riziko pre spotrebiteľa a preto zistenie, že spotrebiteľovi boli ponúkané nebezpečné výrobky, bolo potrebné zohľadniť pri stanovení výšky postihu.

hračiek. Správny orgán musí pri určovaní výšky pokuty brať do úvahy všetky kritériá, ktoré zákon stanovuje, napr. v prípade zisteného poškodenia zdravia spotrebiteľa predmetnými výrobkami, by žalobcovi uložil sankciu vo väčšej výške. K poukazu krajského súdu na to, že sťažovateľ pri určovaní výšky pokuty nezohľadnil postoj kontrolovaného subjektu - žalobcu k zisteniam inšpektorátu uviedol, že tak ako bolo konštatované v rozhodnutiach správnych orgánov odstránenie zistených nedostatkov hodnotí pozitívne, avšak v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. ide o povinnosť a teda nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a nemá ani vplyv na výšku sankcie. K samotnému vymedzeniu času spáchania správneho deliktu sťažovateľ uviedol, že uvedený atribút výroku rozhodnutia je splnený, ak je vo výroku uvedený dátum vykonanej kontroly, v čase ktorej bolo zistené porušenie zákona, s čím sa stotožnili aj súdy vo svojej rozhodovacej činnosti napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Sžo/ 34/2013 zo dňa 22. februára 2013, ale i Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20S/61/2019 zo dňa 1. apríla 2020.

Uvedený nedostatok odôvodnenia pritom neodstránil ani sťažovateľ v odvolacom konaní. Relevantnosť týchto záverov krajského súdu preukazuje napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30. mája 2011. Podľa názoru žalobcu sa javí ako nepreskúmateľný aj nejednoznačný záver sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí, a to v uvádzaní dňa 3. apríla 2019 ako jedného z dvoch dní kontroly so zisteniami porušenia ustanovení zákona o bezpečnosti hračiek, a teda vymedzenia času trvania protiprávneho

13. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

16. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia sťažovateľa, založených na nedostatočnom odôvodnení tohto rozhodnutia v časti určenia výšky pokuty uloženej žalobcovi, majúc za to, že správnymi orgánmi neboli náležitým spôsobom zohľadnené kritéria pre určenie výšky pokuty, t.j tak, ako to predpokladá ust. § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek.

Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať/vydať také rozhodnutie aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.

zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre peskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného na účely stanovenia výšky pokuty za správny delikt žalobcu, spočívajúci v porušení zákazu sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky podľa § 3 zákona č. 78/2012 Z.z. zákonodarca v ust.§ 23 ods. 5 tohto zákona stanovil, že pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona. Predmetné zákonné ustanovenie tak stanovuje kritéria, na ktoré správny orgán pri určení výšky pokuty (obligatórne) prihliada. Ide pritom o demonštratívny výpočet kritérií, t.j. do úvahy prichádzajú i ďalšie kritériá, zohľadnením ktorých sa sleduje požiadavka nutnosti individualizácie uloženej sankcie v každom posudzovanom prípade zvlášť.

deti, ako aj to, že oznam o nebezpečnosti hračky bol zverejnený na internetovej stránke SOI už dňa 14. januára 2016, resp. 15. augusta 2016. Uvedená argumentácia orgánov verejnej správy, týkajúca sa ponuky hračiek so škodlivým chemickým zložením, s ktorým spájali zvýšené nebezpečenstvo ohrozenia/poškodenia zdravia deti i podľa názoru kasačného súdu bez ďalšieho nezakladá, resp. neodôvodňuje vyššiu mieru závažnosti protiprávneho konania, ktoré by bolo možné zohľadňovať pri určovaní výšky pokuty. Ide tak iba o vymenovanie, či opis skutočnosti, ktoré zodpovedajú samotnej skutkovej podstate správneho deliktu kladeného žalobcovi za vinu, t.j. nezohľadňujú kritérium závažnosti jeho protiprávneho konania, tak ako to predpokladá ust.§ 23 ods. 5 zákona č. 78/2012 Z.z.

Pri posudzovaní konkrétnej závažnosti správneho deliktu nie je hlavným kritériom skutková podstata deliktu, ale predovšetkým intenzita skutkových okolností, s akou došlo k porušeniu právom chránených hodnôt a záujmov v konkrétnom prípade (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 7As 71/2010-97 zo dňa 30. septembra 2010).

uložená pokuta vo výške 4000,- € (zákon stanovuje rozpätie od 1500,- € do 50000,- €), t.j. nešlo o uloženie sankcie na dolnej hranici sadzby a preto bolo nutné v tomto smere žalobcovi predostrieť vlastné úvahy, podporené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých by bolo zrejmé, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho konania žalobcu, resp. aké skutočnosti boli vzaté do úvahy pri hodnotení tohto kritéria.

23. Možno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľa o nutnosti rešpektovať tzv. precedenčnú zásadu v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Uvedenou zásadou sa pritom sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Podobnosť vo výške sankcie je však objektívne možné očakávať len v prípade, ak sú súčasne podobné aj ďalšie okolnosti súvisiace so spáchaným deliktom a jeho páchateľom. V opačnom prípade by totiž išlo o „paušálnu“ sankciu bez prihliadnutia na špecifiká osoby, ktorá sa deliktu dopustila.

24. Kasačný súd taktiež uvádza, že krajský súd (v bode 61. svojho rozsudku) poukázal aj na nezrozumiteľnosť/zmätočnosť argumentácie správnych orgánov, ktoré sa mali v rámci posudzovania následkov protiprávneho konania žalobcu odvolávať na nutnosť kvalifikácie predmetného deliktu ako tzv. ohrozovacieho deliktu, keď k naplneniu jeho skutkovej podstaty postačuje zistenie, že v dôsledku porušenia povinnosti došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa, z čoho však krajský súd usudzoval, že správny orgán žiadny konkrétny existujúci následok protiprávneho konania žalobcu nezistil. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu a vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti podľa zákona č. 78/2012 Z.z. postačuje už samotné ,,sprístupnenie hračky na trhu“, t.j. vystavenie spotrebiteľa určitému riziku - možnému ohrozeniu jeho práv. V prípade ak porušením uvedenej zákonnej povinnosti dôjde aj k protiprávnemu/negatívnemu následku, je potrebné ho zohľadniť pri určovaní výšky pokuty v zmysle ust.§ 23 ods. 5 zákona č. 78/2012 Z.z.

V prípade, že niektoré z kritérií stanovených zákonom nie je pre posúdenie veci relevantné, má správny orgán povinnosť sa s takým kritériom vysporiadať a odôvodniť jeho neopodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 8As 17/2006-78 zo dňa 27. septembra 2007).

Konkrétne poukázal na to, že sťažovateľ sa dostatočne nevysporiadal so žalobcom uvádzanými okolnosťami napr. veľkosť prevádzky, počet kusov nebezpečných výrobkov, ktoré boli ponúkané na predaj, postoj žalobcu k zisteniam inšpektorátu, či likvidačný charakter uloženej pokuty. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že zákonodarcom vymenované kritéria v ust. § 23 ods. 5 zákona č. 78/ 2012 Z.z. pochopiteľne možno považovať pre určenie výšky pokuty za zásadné (i z hľadiska požiadavky na ich odôvodnenie), pričom vyhodnotenie ďalších do úvahy prichádzajúcich okolností môže prispieť k náležitej individualizácii sankcie. Pokiaľ žalobca v administratívnom konaní výslovne uvádzal jednotlivé okolnosti, ktoré žiadal zohľadniť pri určení výšky pokuty (pričom nešlo zjavne o také skutočnosti, ktoré by nemohli mať vplyv na vyhodnotenie predovšetkým závažnosti jeho protiprávneho konania) bolo povinnosťou orgánov verejnej správy ich vo svojich rozhodnutiach v tomto zmysle aj vyhodnotiť.

nemožno posudzovať izolovane, ale v súhrne s ostatnými zákonnými kritériami, t. j. predovšetkým závažnosťou protiprávneho konania. 26. V súvislosti s krajským súdom vytýkaným pochybením ohľadne uvádzania dňa 3. apríla 2019 ako jedného z dvoch dní vykonanej kontroly so zisteniami porušenia zákona, kasačný súd uvádza, že nebezpečné výrobky - hračky boli v prevádzke žalobcu zistené dňa 6. marca 2019, t.j. uvedený deň bolo potrebné v rozhodnutí (predovšetkým v jeho výroku) jednoznačne vymedziť tak, aby nevznikli pochybnosti o vymedzení času trvania deliktuálneho konania

28. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.

30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.