6Asan/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Služby obce Ľubica s.r.o., so sídlom Ľubica, Gen. Svobodu 248/127, IČO: 46201297, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00156906, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8305/27/2019-40803/2019 zo dňa 05.11.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/94/2019 zo dňa 24.02.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

účinnom do 26.12.2019 (ďalej len „zákon č. 39/2013 Z. z.“) za to, že si neplnil povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z., t. j. vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s integrovaným povolením, vydaným prvostupňovým orgánom rozhodnutím č. 1007/ 85-OIPK/2004-Mi, č. i. 57042 01 04 zo dňa 27.08.2004 v znení zmien (ďalej aj „integrované povolenie“), tým, že: - V bode 1/ porušil podmienky č. 1.2.26 tým, že v roku 2016 a 2017 prevádzkoval skládku odpadov v rozpore so schváleným prevádzkovým poriadkom skládky odpadov a v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou v tom, že preberaný odpad ukladal mimo vymedzeného telesa skládky odpadov, čo bolo zistené topografickými zameraniami telesa skládky odpadov tak, že odpad presahoval vymedzenie telesa skládky odpadov podľa schválenej projektovej dokumentácie vyznačené červenou čiarou, - v bode 2/ porušil podmienky č. 2.2.3, 2. tým že nesústreďoval všetku priesakovú kvapalinu v zbernej nádrži priesakových kvapalín a neodvážal nadbytočnú priesakovú kvapalinu na

v stanovenej perióde a rozsahu, - v bode 5/ porušil podmienky č. 9.3.2, 9.3 tým, že v roku 2017 nevykonal monitorovanie kvality podzemných vôd akreditovaným laboratóriom v monitorovacích vrtoch S-1, ML-1, ML-2 v stanovenej perióde a rozsahu, - v bode 6/ porušil podmienky č. 9.4 tým, že v roku 2017 nevykonal monitorovanie kvality priesakovej kvapaliny akreditovaným laboratóriom v stanovenej perióde a rozsahu, - v bode 7/ porušil podmienky č. 9.8 tým, že v rokoch 2016 a 2017 nezabezpečil vykonanie merania tesnosti plastovej izolácie kazety skládky odpadov a platovej izolácie nádrže

2. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 8305/27/2019-40803/2019 zo dňa 05.11.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení žalovaný uviedol, že: - prvostupňový orgán riadne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, - existenciu objednávky monitorovania a následnej faktúry nemožno považovať za doklad o tom, že monitorovanie za rok 2017 bolo vykonané v rozsahu a v súlade s podmienkami ustanovenými v integrovanom povolení.

II. Konanie pred krajským súdom

Alternatívne žiadal, aby krajský súd využitím sankčnej moderácie znížil výšku uloženej sankcie, pretože sankcia vo výške 22.000,- eur je neprimeraná povahe skutku, skutočným následkom, ktoré boli spôsobené a zároveň je pre

- žalobca preukázal, že evidenčné listy skládky odpadov za roky 2016 a 2017 boli zaslané príslušnému orgánu riadne a včas, čo vyplýva aj z administratívneho spisu, - žalobca doložil prvostupňovému orgánu relevantné doklady o výške účelovej finančnej rezervy za roky 2016 a 2017. Žalovaný tvrdil, že žalobca zaslal doklady na nepríslušný orgán, a preto mal byť pri ukladaní sankcie zohľadnený rozsah následkov, ktoré boli tvrdeným

Orgán verejnej správy sa však nezaoberal závažnosťou zistených porušení, ani samotným trvaním protiprávneho stavu, bez povšimnutia ostali vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí. Nemožno teda

V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2011 a uviedol, že odôvodnenie uloženia sankcie so zohľadnením všetkých zákonom vymedzených skutočností, na ktoré má orgán verejnej správy prihliadať a ich vplyv na výšku pokuty riadne odôvodniť, nie je dostatočné a absentuje v odôvodnení rozhodnutia, - pri aplikácii zásad administratívneho trestania je orgán verejnej správy povinný presne vymedziť konkrétne konanie, za ktoré má byť subjekt potrestaný, a to s konkretizáciou skutku, jeho popisu, miesta, času, trvania, spôsobu jeho spáchania a ďalších skutočností.

06.03.2008. 5. Rozsudkom sp. zn. 7S/94/2019 zo dňa 24.02.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd zamietol správnu žalobu a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 6. Krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že: - v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol tento špecifikovaný v prvostupňovom rozhodnutí, - orgány verejnej správy vymedzili správny delikt spôsobom, ktorý ho činí nezameniteľným s iným správnym deliktom, a to miestom, časom a spôsobom jeho spáchania,

ale mimo nej, - žalobca zaslal evidenčný list skládky odpadov za roky 2016 a 2017 len príslušnému okresnému úradu a nie prvostupňovému orgánu. Doklady v súvislosti s výškou odvedenej ročnej účelovej rezervy doručil nepríslušnému orgánu (Okresnému úradu v Kežmarku), - orgány verejnej správy postupovali v súlade s platnou právnou úpravou pokiaľ ide o stanovenie výšky uloženej sankcie. Vyhodnotili všetky kritériá uvedené v § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013 Z. z. Orgány verejnej správy vychádzali predovšetkým z toho, že prevádzkovanie skládky odpadov má podstatný vplyv na kvalitu životného prostredia a zdravie ľudí a porušovanie podmienok ich môže výrazne ohroziť. Jednotlivé porušenia podmienok hodnotili aj z hľadiska ich závažnosti. Žalovaný vzal zároveň do úvahy, že sankcia má plniť nielen výchovnú a preventívnu funkciu, ale súčasne aj funkciu represívnu, čo vyžaduje, aby bola

III. Konanie na kasačnom súde

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), keď mal za to, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

rozhodnutia, - vo vzťahu k meraniam (porušenie podmienok 3/, 4/, 5/ a 6/) sťažovateľ preukázal, že odobratie vzoriek za účelom monitoringu bolo objednané a zrealizované, ale zhotoviteľ monitoring riadne a včas nedodal. Napokon sčasti boli požadované monitorovania dodatočne doložené.

Sťažovateľ podľa žalovaného doklady zaslal na nepríslušný orgán, avšak zaslanie dokladov bolo preukázané. Táto skutočnosť mala byť taktiež zohľadnená pri ukladaní sankcie, - ustanovenie § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013 Z. z. presne vymedzuje, na čo má orgán verejnej správy prihliadať pri ukladaní sankcie, s čím sa má vysporiadať a následne určiť výšku sankcie. Krajský súd nezohľadnil námietky sťažovateľa, že orgán verejnej správy sa nezaoberal každou skutočnosťou vymedzenou v predmetnom ustanovení a v tomto smere svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Odôvodnenie vo vzťahu k výške pokuty je strohé a v podstate sa obmedzuje len na konštatovanie, že prihliadol na rozčlenenie jednotlivých porušení povinností/skutkov sťažovateľa do troch skupín podľa stupňa závažnosti. Ďalšie odôvodnenie vo vzťahu k škodlivým následkom na životné prostredie alebo na zdravie ľudí skutočne spôsobeným, nielen teoreticky hroziacim, ostali bez bližšieho odôvodnenia, rovnako ako určenie a zohľadnenie trvania protiprávneho stavu. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade

Pri uložení pokuty orgán verejnej správy prihliadne na závažnosť, spôsob a čas trvania následkov protiprávneho konania. Tu sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/204/2010 zo dňa 07.12.2010, - vo vzťahu k výške uloženej sankcie sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a princípu individuálnej zodpovednosti, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že výška stanovenej sankcie plní preventívnu funkciu aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, pričom musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.

IV. Právny názor kasačného súdu

10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

správy. 11. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 22.000,- eur pre neplnenie povinností podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z., t. j. pre neplnenie povinností vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s integrovaným povolením vydaným prvostupňovým orgánom (porušením povinností tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku).

13. Primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v napadnutom rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a

15. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z. prevádzkovateľ je povinný vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku pod nepretržitým dohľadom a udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení.

17. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. za porušenie povinností podľa odseku 1 písm. e), f), j) až m), p), q), s) a t) inšpekcia uloží pokutu od 1.000,- eur do 333.000,- eur. 18. Podľa § 37 ods. 7 zákona č. 39/2013 Z. z. pri rozhodovaní o výške pokuty orgán štátneho dozoru prihliada na závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania protiprávneho stavu, na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21.

Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala dňa 27.08.2004 integrované povolenie, ktorým povolila vykonávanie činnosti v prevádzke „Skládka odpadov Ľubica na odpad, ktorý nie je nebezpečný“, v ktorom okrem iného určila pre prevádzkovateľa záväzné podmienky, ktoré je tento prevádzkovateľ povinný splniť a dodržať.

24. Prvostupňový orgán uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 22.000,- eur za kontrolou zistené nedostatky podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. 25. Kasačný súd s ohľadom na kasačné námietky sťažovateľa uvádza, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. je naplnená, ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo si neplní povinnosti podľa § 26 písm. a) a b) zákona č. 39/2013 Z. z. Kasačný súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že sťažovateľ naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, keď nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným integrovaným povolením a neudržiaval prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení, čo bolo zistené prvostupňovým orgánom počas bežnej environmentálnej kontroly.

27. Kasačný súd kasačnú námietku sťažovateľa, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutočného stavu veci orgánmi verejnej správy, vyhodnotil ako nedôvodnú. Nie je pravdivé tvrdenie, že orgány verejnej správy svoje konštatovanie o priesakoch ničím nepodložili a ani nepreukázali. Súčasťou správy o environmentálnej kontrole je aj konštatovanie porušenia podmienky č. 2.2.3, 2., ktoré bolo zistené fyzickou kontrolou skládky odpadov dňa 22.05.2018. Zamestnanci prvostupňového orgánu počas výkonu kontroly zistili výtok priesakovej kvapaliny mimo telesa skládky odpadov, a to v časti od vjazdu vozidiel do telesa skládky. Túto skutočnosť zaznamenali aj prostredníctvom fotodokumentácie, ktorá je taktiež súčasťou administratívneho spisu. Takto zistený skutkový stav mal kasačný súd za dostatočný s tým, že sťažovateľ zaznamenaný výtok priesakovej kvapaliny nevysvetlil ani iným spôsobom nevyvrátil. Treba taktiež podotknúť, že napriek tomu, že sťažovateľ už počas administratívneho konania pred orgánmi verejnej správy vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko ku skutkovým zisteniam, nepredložil, a to ani v odvolacom konaní žiadne dôkazy ani návrhy na

28. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že odobratie vzoriek za účelom monitoringu objednal, ale zhotoviteľ monitoring riadne a včas nedodal, kasačný súd uvádza, že uvedené nezbavuje sťažovateľa zodpovednosti za riadne splnenie podmienok v súlade s integrovaným povolením. V zmysle integrovaného povolenia bol sťažovateľ povinný zabezpečiť monitorovanie v rozsahu a v súlade s podmienkami uvedenými v tomto integrovanom povolení.

si svoju povinnosť zaslať evidenčný list aj na Inšpektorát životného prostredia Košice. Sťažovateľ taktiež nesplnil svoju povinnosť zaslať na Inšpektorát životného prostredia Košice doklady preukazujúce výšku odvedenej ročnej účelovej rezervy. Nesplnením povinnosti zaslať

30. Kasačný súd akcentuje, že v danej veci bola vyvodzovaná voči sťažovateľovi administratívnoprávna zodpovednosť za spáchanie (iného) správneho deliktu, v rámci ktorého sa v zásade nevyžaduje zavinenie, ak osobitný zákon výslovne neustanovuje inak (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :

32. Zákon č. 39/2013 Z. z. ustanovuje v § 37 skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečistenia môže dopustiť prevádzkovateľ a za ktoré mu hrozí sankcia. Následne skutkové podstaty správnych deliktov rozdeľuje do dvoch základných skupín z hľadiska výšky pokuty za porušenie povinností.

eur. 33. Ako správne konštatovali orgány verejnej správy a aj krajský súd, výška uloženej pokuty by mala plniť funkciu represívnu, ako i funkciu preventívnu. Zákon č. 39/2013 Z. z. stanovuje niekoľko kritérií, na ktoré sa pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty prihliada.

ojedinelého porušenia konkrétnej jednej podmienky integrovaného povolenia, ale išlo o skupinu porušení, ktoré podľa názoru kasačného súdu vzhľadom na (1) závažnosť porušených povinností (najmä v prípade ukladania odpadu mimo vymedzeného telesa skládky odpadu a nesústreďovania priesakovej kvapaliny v zbernej nádrži), (2) času trvania protiprávneho stavu (kontrolované obdobie predstavovalo rozsah dvoch rokov) ako aj (3) vzniknuté a hroziace škodlivé následky (priame ohrozenie životného prostredia a zdravia a života ľudí), odôvodňujú uloženie sankcie vo výške 22.000,- eur. Sťažovateľom namietané skutočnosti (informovanie nepríslušného orgánu a objednanie si monitoringu) boli svojim spôsobom orgánmi verejnej správy zohľadnené, keďže sankcia bola uložená na dolnej hranici sankčného rozpätia (1.000,- eur až 333.000,- eur).

O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech žalobcu - sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 29. novembra 2023