6Asan/19/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: J. K. - AUTOSÚČIASTKY NOCHA, A. Hlinku 3044, 926 01 Sereď, právne zastúpený: Mgr. Roman Lauko, MBA, adresa trvalého pobytu B. XXXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0146/99/2018 zo dňa 14. januára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného (sťažovateľa) proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/27/2019-110 zo dňa 11. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/27/2019-110 zo dňa 11. júna 2020 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

2. Opravným uznesením - č. k. 14S/27/2019-132 zo dňa 19. augusta 2020 zmenil krajský súd v odôvodnení rozsudku slovné spojenie „inšpektorát práce“ nahradil spojením „Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie“ (vo všetkých príslušných gramatických tvaroch) a zároveň tak, že v texte odôvodnenia rozsudku namiesto „vyhlášky č. 461/2009 Z.z.“ má byť správne uvedené „vyhlášky č. 464/2009 Z.z.“.

zakázaná. Žalobcovi bola podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 3000 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate totožné dôvody, ako v správnej žalobe. O odvolaní rozhodol žalovaný, ktorý

4. Správnu žalobu, ktorou žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, odôvodnil žalobca najmä tým, že správny orgán, ktorý mu pokutu uložil, nemal vecnú príslušnosť na konanie. V súvislosti so skutkovým stavom namietal, že tento bol zistený nedostatočným spôsobom, keď kontrolný orgán v rozpore so zrejmým označením dotknutého výrobku samotným výrobcom „Stroboskopické výstražné svetlo“, výrobok pomenoval ako 1 ks maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC, 12C á 22 eur, pričom mal za to, že predmetný výrobok spadá do kategórie takýchto zvláštnych výstražných svietidiel zrejme podľa § 22 zákona č. 725/2004 Z.z. Tvrdil - a to s odkazom na § 19 vyhlášky č. 464/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len ako „vyhláška č. 464/2009 Z.z.“), že zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované podľa konkrétnych technických požiadaviek (a/ predpisu EHK č. 65; b/ predpisu EHK č. 10 alebo osobitného predpisu; c/

5. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože mal za preukázané, že sporný tovar mal povahu stroboskopického výstražného svetla, resp. išlo o viacfunkčné výstražné svetlo, ďalej z návodu vyplýva, že výrobok sa nemá používať na cestných komunikáciách, pričom výstižnejšie je v českom preklade uvedené, že „Výrobek není schválen pro provoz na pozemních komunikacích v ČR!“. Z uvedeného je preto preukázané, že výrobok sa nemá používať na cestných komunikáciách, nie je homologizovaný a teda nie je určený pre vozidlá s právom prednostnej jazdy (§ 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z).

s právom prednostnej jazdy. Je teda nepochybné, že zákaz uvedený v ustanovení § 23b ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z.z. sa vzťahuje na sprístupnenie na trh a ponuku zvláštnych výstražných svietidiel, ktoré sa využívajú výlučne vo vozidlách s právom prednostnej jazdy. Inak povedané netýka sa to predaja výstražných svietidiel využiteľných v iných oblastiach, pričom skutočnosť, že výstražné svietidlo sa využíva aj v priemysle potvrdil aj sám žalovaný a rovnako bola táto skutočnosť potvrdená aj samotným výrobcom tohto tovaru.

Ani jeden z uvedených prípadov však nie je podložený obsahom inšpekčného záznamu. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd dospel k názoru, že v danom prípade nebolo preukázané porušenie ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z.z. a preto pokiaľ konajúce orgány verejnej správy žalobcovi uložili pokutu podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. vec nesprávne právne posúdili, čo je dôvod na vyhovenie správnej žalobe podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku.

9. V súhrne je preto možné ustáliť, že podľa názoru krajského súdu, žalobcom predané svetlo (počas realizácie kontrolného úkonu Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie) nie je svetlom majúcim osobitný právny režim a z tohto dôvodu nemal byť žalobca postihnutý ani za to, že neverifikoval, či kupujúci (inšpektori SOI v rámci kontrolného nákupu) majú oprávnenie na nákup takéhoto produktu s osobitným právnym režimom. Na tomto právnom základe potom krajský súd dospel aj k tomu, že podmienky na postihnutie žalobcu v deliktuálnom režime splnené neboli.

10. Proti rozsudku krajského súdu podal včas (podaním zo dňa 07.08.2020, doručeným krajskému súdu dňa 12.08.2020) žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“), ktorý kasačnú sťažnosť odôvodnil § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z.

Podľa názoru sťažovateľa je nesprávny právny názor krajského súdu, že to, či sa určité svietidlo považuje za zvláštne výstražné svietidlo alebo nie, je determinované tým, že daný produkt prešiel homologizačným procesom.

Aj preto je právna úprava koncipovaná tak, že majáky, stroboskopy určitých farieb a pod. môžu používať na komunikáciách len subjekty s príslušným povolením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 13. Skutočnosť, že predmetné svietidlo je potrebné považovať za zvláštne výstražné svietidlo (podľa osobitných právnych predpisov) odôvodňuje sťažovateľ aj tým, že hoci žalobcom predávaný produkt formálne homologizovaný nebol, povaha, vyhotovenie, ako aj určenie predmetného výrobku (najmä berúc do úvahy, že zakúpený produkt bol opatrený koncovkou na napájanie z automobilu 12V) jednoznačne indikuje, že ide o svietidlo, ktoré spadá do osobitnej kategórie svietidiel. Na tomto - podľa názoru sťažovateľa - nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že k svietidlu môžu byť zakúpené ďalšie adaptéry, ktoré jeho použitie umožňujú aj na iný účel (ako na napojenie a použitie v osobnom motorovom vozidle).

14. Podľa názoru sťažovateľa preto nemôžu byť pochybnosti o tom, že svetelný zdroj, ktorý bol predaný inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie je osobitný druhom svietidla a žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ak ho predal inšpektorom bez toho, aby verifikoval, či sa jedná o osoby, ktorým takýto produkt môže predať.

16. Sťažovateľ znegoval úvahu krajského súdu, ktorý svietidlo nepovažuje za osobitné výstražné svietidlo z dôvodu, že na obale je uvedené, že výrobok nie je určený na použitie na cestných komunikáciách. Argumentačne v tomto kontexte poukazuje sťažovateľ na to, že keby toto tvrdenie krajského súdu bolo správne, potom by mohol byť legálny aj predaj zbraní komukoľvek, ak by sa na produkt uviedla podobná informácia. 17. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ namietal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konania a zároveň aby rozhodol o tom, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. 18. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 7. septembra 2020 vyjadril žalobca, ktorý podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú. 19. Uviedol, že popiera správnosť právneho výkladu sťažovateľa, keďže ak by tento mal byť správny, tak potom by každé „blikajúce“ svietidlo mohlo byť považované za zvláštne výstražné svietidlo podľa osobitných predpisov. Podľa názoru žalobcu, ak sa má svietidlo považovať za osobitný druh svetelného zdroja podľa § 23b ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z.z., musí jednoznačne na to spĺňať požiadavky tak v zmysle európskej, ako i vnútroštátnej legislatívy a v neposlednom rade musí byť spôsobilé na prevádzku vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. 20. Žalobca mal za to, že keďže na dotknutom výrobku je výslovne uvedené upozornenie znejúce „Nepoužívať na pozemných komunikáciách“, potom uvedené znamená, že aj z tohto dôvodu nemôže byť tento produkt posudzovaný ako zvláštne výstražné svietidlo v zmysle zákona č. 725/2004 Z.z. 21. Žalobca poukázal na potvrdenie od výrobcu, podľa ktorého sa predmetný výrobok používa v priemysle - ako napr. blikajúci alarm po zlyhaní obvodu. 22. Ďalej tvrdil, že kasačný sťažovateľ samotným podaním zavádza kasačný súd, resp. „prekrúca“ dotknuté dôkazy, keď na strane jednej v kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že svietidlo je použiteľné ako výstražné svietidlo v motorovom vozidle a na inom mieste uvádza, že predmetné výstražné svietidlo nespĺňa zákonom stanovené podmienky (a pod.). 23. Žalobca sa primárne z dôvodov uvedených vyššie domáhal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, keďže len také rozhodnutie vo veci bude možné považovať za spravodlivé a súladné s princípom právnej istoty.

24. Prejednávaná vec bola dňa 19.10.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn.: 6Asan/19/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S

zamietnuté. 26. Dňa 15.01.2018 vydal prvostupňový správny orgán oznámenie o začatí správneho konania (č.k. I/0592/02/2017). Prvostupňové správne konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. I/0592/02/2017 zo dňa 14.02.2018, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo správneho deliktu a bola mu uložená pokuta 3.000 Eur. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi sa pokuta ukladá „pre porušenie zákazu uvádzať na trh Slovenskej republiky, sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať v zmysle § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z.“.

27. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré sťažovateľ zamietol a predmetným rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci, keď sťažovateľ v rámci odvolacieho konania nezistil žiadne také skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by opodstatňovali vo veci iný úkon ako zamietnutie odvolania a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľ najmä potvrdil správnosť záverov prvostupňového konania a zákonnosť rozhodnutia.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 SPP) 29. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo primárne posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia dospel k záveru, že svetelný zdroj, ktorý bol dňa 27.09.2017 predaný inšpektorom prvostupňového správneho nespĺňa podmienky zvláštneho výstražného svietidla, a preto sa žalobca nemohol dopustiť protiprávneho konania tým, že ho predal subjektom, ktoré nespĺňajú

31. Podľa § 2 písm. k/ zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, dodržiavanie povinností pri uvedení na trh a sprístupnení na trhu typu vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, nebezpečnej časti alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov podľa osobitných predpisov.

znamení. 34. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby a podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 101a zákona č. 725/2004 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad trhom a ukladá pokuty podľa § 108b a 108c; inak pri výkone dohľadu postupuje primerane podľa osobitných predpisov. 37. Podľa § 108d ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. dohľad nad trhom na účely tohto zákona je aj kontrola dodržiavania zákazov ustanovených v § 23b.

40. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 42) ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá a) ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný

42. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z. z. účinnej do 20. mája 2018 zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované podľa týchto technických požiadaviek: a) predpisu EHK č. 65, b) predpisu EHK č. 10 alebo osobitného predpisu, c) predpisu EHK č. 26 5) alebo osobitného predpisu.

45. Sťažovateľ však má za to, že z materiálneho hľadiska sa jedná o zvláštne výstražné svietidlo, pričom je fakticky irelevantné, či bol tento produkt homologizovaný pre potreby slovenského trhu alebo nie, ako aj to, ako je označený na nadobúdacej faktúre, resp. ako je špecifikovaný na obale.

47. Ustanovenie § 19 ods. 1 vyhlášky 464/2009 Z.z. síce určuje, že zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované, to však neznamená, že svetelný zdroj, ktorý homologizačným konaním neprešiel, nemôže byť vnímaný ako zvláštne výstražné svietidlo (v kontexte prípadného protiprávneho konania subjektu, ktorý takéto výstražné svietidlo predáva). 48.

49. Z uvedeného vyplýva, že z týchto dôvodov je potom bezpredmetné aj to, aký text je uvedený na obale svietidla, resp. či je tam uvedené, že svietidlo nie je vhodné na používanie v rámci cestných komunikácií. Takéto deklaratórne vyhlásenie podľa kasačného súdu nie je ničím iným ako dôsledkom toho, že dané svietidlo nebolo homologizované, a preto nie je vhodné na použitie na pozemných komunikáciách. Kasačný súd teda absenciu homologizačného procesu a informáciu na obale o nemožnosti použitia daného svietidla na pozemných komunikáciách (ako zvláštneho výstražného svietidla) vníma ako spojený kvalitatívny prvok. Informácia na obale výrobku (o tom, že tento nie je vhodný na použitie v rámci cestnej premávky) preto podľa názoru kasačného súdu nie je „ďalším dôkazom“ toho, že by predmetné svietidlo nebolo možné vnímať ako „zvláštne výstražné svietidlo“ pre účely § 23b ods. 2 vyhlášky č. 464/2009 Z.z., ale ide o priamy dopad toho, že svietidlo nebolo homologizované.

51. Kasačný súd ako dôkazu o tom, že sa nejedná o osobitný druh svietidla nemohol prisvedčiť ani na základe toho tvrdenia, že faktúra ako daňový doklad, na základe ktorého bolo svietidlo dodané žalobcovi, nevymedzuje tento tovar ako zvláštne výstražné svietidlo. Špecifikácia tovaru, ktorý je predmetom obchodnej transakcie na jednotlivých daňových dokladoch nemá záväznú povahu z hľadiska skutočného typologického zariadenia tovaru. Naviac - paradoxne - prívlastok „viacfunkčné“ použitý na faktúre môže indikovať niekoľko účelov, na ktoré môže byť svietidlo použité.

53. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že zákon 757/2004 Z.z., v ktorom je vymedzená skutková podstata, za ktorú bol žalobca postihnutý (§ 23b ods. 2), neobsahuje taxatívne, resp. exaktné legálne vymedzenie pojmu „zvláštne výstražné svietidlo“, a preto podľa názoru kasačného súdu, nie je bez ďalšieho vylúčené, aby túto podmienku spĺňalo aj svietidlo, ktoré nebolo homologizované, a ktoré na balení obsahuje vyhlásenie výrobcu/dovozcu a/alebo predávajúceho, že daný produkt nie je možné použiť na prevádzku v rámci pozemných komunikácií. 54.

55. Za daných okolností sa preto kasačnému súdu právny názor krajského súdu o tom, že sa v súdenej veci nejedná o zvláštne výstražné svietidlo podľa § 23b ods. 2 písm. c/, a teda že neboli splnené podmienky na postih žalobcu, javí ako predčasný.

56. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel. 57. Úlohou krajského súdu bude v novom konaní verifikovať, či Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje legálne vymedzenie pojmu „zvláštne výstražné svietidlo“ pre účely § 23b ods. 2 písm. c/. Ak áno, krajský súd berúc do úvahy túto legálnu definíciu posúdi a odôvodní, či v súdenej veci svietidlo predmetné kritériá spĺňa. V prípade, že krajský súd dospeje k záveru, že právny poriadok legálnu definíciu pojmu „zvláštne výstražné svietidlo“ neobsahuje, poskytne výklad tohto inštitútu ako neurčitého pojmu a na základe tohto výkladu opätovne rozhodne vo veci samej. Kasačný súd uvádza, že posúdenie toho, či predmetné svietidlo spĺňa podmienky osobitného výstražného svietidla bude následne determinovať aj to, či na strane žalobcu existovala povinnosť pri predaji verifikovať, či osoba, ktorej predmetné svietidlo predáva, spĺňa osobitné predpoklady pre jeho nadobudnutie (kúpu) - podľa všeobecne záväznej právnej úpravy. Uvedené bude následne determinovať aj to, či konanie žalobcu (ktorý sporné svietidlo predal bez overenia osobitného statusu kupujúceho ako oprávneného subjektu) bude alebo nebude napĺňať znaky správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi sankcia uložená. 58. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 59. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP), t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.