6Asan/21/2020

1. Na pracovisku bytový dom Trieda SNP 80, Košice, kde žalobca v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti vykonával stavebné práce bola dňa 27. septembra 2017 vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

2. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt, posúdený ako porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnej práci vydaním Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 30. októbra 2017, ktoré účastník konania neprevzal v odbernej lehote.

3. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.12.2017 č. 387/17/O, (prvostupňové rozhodnutie ) bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta vo výške 2.000,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a) zákona č. 82/2015 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o nelegálnej práci“), spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.09.2017 o 13:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. L., ktorý pre neho vykonával pomocné práce pri špárovaní dlažby, a to umýval dlažbu po špárovaní pomocou hubky a vedra s vodou na pracovisku bytový dom Trieda

5. Rozhodnutím zo dňa 26. marca 2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018 žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané príslušným

Zajtra majú podpísať dohodu, ešte nevie akú. V uvedený deň mal pracovať do 14:30 hod., konateľ žalobcu tam ráno bol a vysvetlil mu, čo za práce má robiť, b. vyhotoveným kamerovým záznamom. 7. Citujúc ustanovenie § 1 ods.3 Zákonníka práce a definujúc pojmové znaky závislej práce v zmysle ods.2 citovaného zákonného ustanovenia konštatoval, že v danom prípade boli naplnené všetky pojmové znaky závislej práce a táto bola spoľahlivo a jednoznačne preukázaná. Preukázané bolo nelegálne zamestnávanie menovanej fyzickej osoby, t.j. žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože pred začiatkom výkonu závislej práce nezaložil s menovanou osobou pracovno-právny vzťah v zmysle Zákonníka práce. 8. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa preukázal výkon závislej práce kontrolovaného zamestnanca, ako aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu

Aby sa účastník konania zbavil zodpovednosti musí predložiť také dôkazy, ktoré ho zodpovednosti úplne zbavia. Nepodložená argumentácia o tom, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia nedodržal zásadu rovnosti zbraní, porušil jeho procesné práva nevypočutím, jeho neprítomnosťou pri dokazovaní, nespoľahlivo, nedostatočne a neobjektívne zistil skutkový stav veci a nezrozumiteľne odôvodnil rozhodnutie a že mu nebolo umožnené ústne sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, nie je podľa názoru žalovaného spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. 10.

11. K námietke o porušení § 47 ods. 2 správneho poriadku z hľadiska neuvedenia konkrétneho paragrafového znenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého mal žalobca uzavrieť pracovno- právny vzťah s kontrolovanou fyzickou osobou, obmedzením sa iba na odkaz na Zákonník práce, žalovaný uviedol, že správne orgány nie sú oprávnené zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov pracovno-právneho vzťahu. 12. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa predmetného správneho deliktu nedopustil, preto považoval námietky žalobcu za irelevantné. Po posúdení všetkých dôkazov tieto vyhodnotil ako dostatočné pre objektívne rozhodnutie vo veci, stotožňujúc sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými dôkazmi i s uloženou pokutou, jej výšku riadne odôvodnil a túto uložil zákonným spôsobom a včas. Zdôraznil, že inšpektorát práce nemá možnosť za zistený správny delikt pokutu neuložiť, práve naopak, z ustanovenia § 19 ods.2 zákona o inšpekcii práce mu takáto povinnosť v prípade zistenia porušenia povinnosti jednoznačne

Tento správny delikt je vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť považovaný za obzvlášť závažný a počtom nelegálne zamestnávaných osôb sa miera tejto závažnosti zvyšuje. V danom prípade bolo uvedené porušenie povinnosti u účastníka konania zistené po prvýkrát a je predpoklad, že uložená pokuta bude plniť svoj výchovný účel. Jej uložením prvostupňový správny orgán sledoval najmä jej preventívne a výchovné pôsobenie, ktoré v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/56/2006 musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený.

II. Konanie pred správnym súdom

13. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 30. apríla 2018 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 14. V žalobe namietal: a. nezákonnosť protokolu, ktorý je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, lebo neobsahuje náležitosti v zmysle § 14 ods.1 zákona o inšpekcii práce, konkrétne: i. dobu trvania protiprávneho stavu ii. stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu iii. čas, kedy mala byť dohoda o pracovnej činnosti s Z. L. uzatvorená, ani čas jeho prihlásenia do Sociálnej poisťovne, preto konštatovanie v ňom, že táto dohoda bola uzatvorená až po vykonaní inšpekcie práce považuje žalobca za nepreskúmateľné. b. nezákonnosť protokolu z hľadiska formulácie uloženého opatrenia, podľa ktorého nie je možné postupovať, pretože nedostatok bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie. Z odseku 2 písm.a) ustanovenia § 14 zákona o inšpekcii práce vyvodil, že inšpektor práce je oprávnený uložiť povinnosti kontrolovanému zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení iba v prípade, ak v protokole uloží opatrenia v zmysle § 12 ods.2 písm.b), c), g), h) a i) citovaného zákona. c. žalovaný v rámci odvolacieho konania mal skúmať zákonnosť protokolu ex offo, čo nesplnil a v rozhodnutí neodôvodnil, prečo sa zákonnosťou protokolu nezaoberal, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods.1 Ústavy SR. d. rozhodnutie je nezákonné z dôvodu absencie podpisu oprávnenej osoby, nakoľko obsahuje iba okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko F.. H. E. a funkciu generálny riaditeľ, pričom podpis nad menom, uvedeným nie je podpisom tejto osoby a z rozhodnutia nie je zrejmé, či osoba ktorá toto rozhodnutie podpísala, bola oprávnená ho podpísať, keďže podpis je nečitateľný.

Z rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný zistil aj zákonný znak závislej práce - výkon práce v pracovnom čase, preto je rozhodnutie nepreskúmateľným. f. porušenie práva na obhajobu, riadne odôvodnenie rozhodnutia a spravodlivý proces - v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, prečo odvolací orgán nepreskúmal jeho námietku týkajúcu sa nezákonnosti zápisnice o podaní informácie, ktorá nebola podľa jeho názoru získaná v

jeho právo na spravodlivý proces. h. nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav - podľa jeho názoru nie je možné zistiť akúkoľvek činnosť počas jediného časového úseku (13:45 hod.), podklad pre rozhodnutie neobsahuje zistenie, či inšpektor práce sledoval činnosť Z. L. a ako dlho, uspokojil sa iba s konštatovaním, že menovaný mal vykonávať pomocné stavebné práce pri špárovaní dlažby, ktorú mal umývať s hubkou a vodou. Žalobca v správnom konaní stav rozporoval a navrhoval dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalovaného.

tvrdenia. Písomné tvrdenie pracovníkov žalovaného nie je dôkazom a k reprodukovanej výpovedi pracovníkov žalovaného nedošlo. k. ako hlavné a kľúčové dôkazy boli posudzované dokumenty vypracované priamo pri kontrole žalobcovi neznámym spôsobom, a žalobca v odvolaní namietal spôsob ich zabezpečenia

medzi tvrdením žalobcu, tvrdením menovaných osôb a tvrdením žalovaného o vykonaní alebo nevykonaní nelegálnej práce.

Tento vykonal dokazovanie sám a pred sebou samým a žalobcovi neumožnil sa k veci ústne vyjadriť nevykonal tiež ním navrhované dôkazy - výsluchy menovaných zamestnancov, žalobcu aj inšpektora. Odôvodnenie rozhodnutia je formalistické, nedostatočné, správne orgány vec nesprávne právne posúdili a je nezákonné v dôsledku porušenia zásady „in dubio pro reo“ a zásady materiálnej pravdy. n. nesúhlasil s odôvodnením výšky pokuty, keďže z druhostupňového rozhodnutia nevyplýva, ako dlho trval protiprávny stav, na aký počet zamestnancov žalovaný prihliadal, nie je z neho možné zistiť, či správny orgán prihliadal na skutočnosť, či zistené porušenie je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, nevyplýva z neho či žalovaný vzal do úvahy, že žalobca poprel spáchanie správneho deliktu, ako aj či si žalobca splnil odvodové povinnosti za túto osobu a kedy, prípadne za aké obdobie.

16. V replike zo dňa 22. júna 2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe, považujúc aj vyjadrenie žalovaného za nedostatočné. 17. V duplike zo dňa 2. júla 2018 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 11. júna 2018.

V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/ 04). Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.

20. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísanou s uvedenou osobou v uvedený deň, kamerovým záznamom z výkonu inšpekcie práce, ako aj ďalšími dokladmi tak ako boli špecifikované vyššie. 21. Žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu a predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom tento nevyužil svoje právo vyjadriť sa k oznámeniu o začatí správneho konania a z obsahu protokolu o vykonaní inšpekcie nevyplýva, že by k postupu inšpektorov pri výkone inšpekcie mal akékoľvek námietky. Vyplýva z neho, že konateľ žalobcu k zisteným skutočnostiam a nedostatkom obsiahnutým v protokole uviedol, že kontrolovaný pracovník zostal svojvoľne na pracovisku bez jeho vedomia po tom, čo sa dohodli na pracovnom pomere, ktorý mal začať od nasledujúceho dňa. Za jeho prítomnosti od neho vzal identifikačné údaje pre účtovníčku, ktorá ho v ten deň nahlásila do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Jeho tvrdenie o

Uvedené vyjadrenie aj správny súd považoval za vierohodné, keďže bolo učinené spontánne, bezprostredne pri výkone inšpekcie práce, bez nátlaku, bolo zrozumiteľné a menovaný nemal dôvod uvádzať nepravdivé údaje. Svedčí o tom aj jeho tvrdenie, že žalobcovi poskytol svoje osobné údaje pre účely vyhotovenia dohody o pracovnej činnosti, ktorá nakoniec v uvedený deň aj bola uzatvorená, čo korešponduje s vyjadrením konateľa žalobcu. Uzatvorená však bola po vykonaní inšpekcie práce, kedy bol menovaný v čase o 17:44 hod. prihlásený do sociálneho poistenia, pričom z vyjadrenia Z. L. vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie práce, pri vykonávaní vyššie špecifikovanej činnosti žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal.

22. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo podľa názoru správneho súdu potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i žalobe uvedeným spôsobom. Tento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods.1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V žalobe všeobecne formulované pochybnosti žalobcu o možnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce (formulácie otázok, zápis odpovedí na ne, splnenie poučovacej povinnosti voči dopytovaným osobám a ďalšie) nepovažoval správny súd za dostatočne relevantné pre vyvodenie záveru, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, ani záveru o nevyhnutnosti nariadenia pojednávania v tejto súvislosti.

Keďže jeho zákonnosť relevantným spôsobom spochybnená nebola, možno ho považovať za zákonný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 24. Argumentácia žalobcu o oprávnení inšpektorov práce uložiť kontrolovanému subjektu - zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a ich príčin v určenej lehote iba za predpokladu nariadenia opatrení podľa § 12 ods.2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, čo v prípade predmetného protokolu splnené nie je, nemá na posúdenie predmetnej veci vplyv, pretože predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nie je preskúmanie zákonnosti uvedeného protokolu, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie za predmetný správny delikt, ktorý bol preukázaný.

Zo zápisnice vyplýva obsah komunikácie tejto osoby s inšpektormi práce, vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku a jej vierohodnosť je overená jej vlastnoručným podpisom bez akýchkoľvek pripomienok. Preto právo účastníka konania byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky nemohlo byť v danom prípade v tejto súvislosti správnymi orgánmi porušené, keďže inšpekcia práce predchádzala začatiu správneho konania.

V danom prípade boli dodržané aj všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.

V prospech účastníka bolo vyhodnotené predovšetkým to, že išlo o porušenie týkajúce sa iba jedného zamestnanca, toto trvalo krátky čas, nedostatok bol bezodkladne odstránený a išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

Súčasne požiadal aj o náhradu trov konania. 30. Sťažovateľ spochybňoval rozsudok správneho súdu ako nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, pretože sa v ňom správny súd dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, týkajúcimi sa procesných pochybení oboch správnych orgánov, uplatnenými v žalobe.

Chýbajúcimi zákonnými náležitosťami sú doba nelegálnej práce a stanovisko inšpektora k vyjadreniu sťažovateľa k protokolu, pokiaľ ide o uloženie opatrení, spôsobom, akým ich inšpektor práce uložil, nie je možné postupovať. Reakciu súdu, že protokol možno považovať za zákonný podklad rozhodnutia, pretože nebol napadnutý samostatnou žalobou, považuje za nesprávnu, pretože sťažovateľ takúto povinnosť nemá a naopak, je povinnosťou správneho orgánu ex offo preskúmať zákonnosť podkladov rozhodnutia - sťažovateľ naďalej považuje protokol za nezákonný a keďže ide o kľúčový podklad rozhodnutia, spôsobuje aj nezákonnosť rozhodnutí; c. sťažovateľ zotrval na svojej námietke, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či ho podpísala oprávnená osoba. Až z rozhodnutia súdu sa dozvedel, že rozhodnutie mala podpísať zastupujúca osoba na základe poverenia, avšak v rozhodnutí nie je uvedené jej meno, priezvisko ani funkcia. Považuje tak rozhodnutie za nezákonné, a argumentuje, že mu to znemožnilo napr. namietať prípadnú zaujatosť tejto osoby; d. nesúhlasí so záverom súdu ohľadom namietanej nezákonnosti zápisnice o podaní informácie

kontrolovanej osoby, a ako aj jej zamestnávateľa, inak sa nelegálna práca vôbec nedá dokázať; f. namietal nenariadenie ústneho pojednávania, ktoré podľa jeho názoru bolo potrebné pre vykonanie dôkazov a v tejto súvislosti poukázal na rozsudky NSS ČR (sp. zn. 5 Ads 92/2015, 4 Ads 177/2011-120), kde súd dospel k záveru, že „nemožno súhlasiť s tým, aby pokuta za správny delikt, ktorá je trestným obvinením v zmysle čl. 6 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd bola uložená na základe jediného jedného podkladu (protokol o výkone kontroly), ktorý bol vyhotovený ešte pred začatím správneho konania. Tento záver platí tým viac, že v danom prípade k veľmi stručným kontrolným zisteniam pristupujú tvrdenia účastníka konania popierajúceho naplnenie protiprávneho konania.“ V danom prípade boli kľúčové a hlavné posudzované dokumenty (protokol, zápisnica) vypracované priamo pri kontrole sťažovateľovi neznámym spôsobom, sťažovateľ v odvolaní namietal spôsob ich zabezpečenia a vyhotovenia. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžd/19/2011 z 25.01.2012, z ktorého

g. Odôvodnenie výšky pokuty je nedostatočné a závery správnych orgánov ako aj súdu považuje iba za formálne a všeobecné. 31. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 26.10.2020, zotrval na svojich záveroch a uviedol:

právnymi predpismi; c. oprávnenie Z.. Č. podpísať rozhodnutie je v súlade so zákonom o štátnej službe, organizačným poriadkom a internou normou žalovaného; d. zápisnica o poskytnutí vysvetlenia Z.. L. netrpí vadami, ide o jeden z dôkazov v konaní a námietky sťažovateľa ohľadom poučovania tejto osoby sú nepreukázané; e. nariadenie ústneho pojednávania nie je obligatórne a v tomto prípade to povaha veci

V. Posúdenie kasačného súdu

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

35. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že pokiaľ ide o použitie výpisu z registra poistencov Sociálnej poisťovne až v argumentácii správneho súdu, táto námietka nie je opodstatnená. Jednak treba prisvedčiť žalovanému, že samotný tento dokument nebol dôkazom o protiprávnom konaní sťažovateľa a tiež išlo o podklad, na ktorý odkazuje protokol.

36. Rovnako za neopodstatnenú považoval kasačný súd aj námietku ohľadom preskúmania zákonnosti protokolu. Je pravdou, že ak sťažovateľ nepodal samostatnú žalobu o preskúmanie protokolu, nemôže to automaticky prezumovať jeho zákonnosť a správny orgán v konaní o správnom delikte musí preveriť z úradnej povinnosti, či podklady, ktoré použije, netrpia vadami. V uvedenom prípade je však zrejmé, že text, ktorým sťažovateľ vo vzťahu k rozhodnutiu správneho súdu argumentuje, je vytrhnutý z kontextu. Ako vyplýva z rozhodnutia správneho súdu, tento nestotožnil nepodanie žaloby voči protokolu s jeho zákonnosťou, ale reagoval na žalobné námietky o nedostatočnom obsahu protokolu, tieto vyhodnotil, a až na záver dodal uvedenú úvahu.

Ak žalobca nespochybňoval samotné vykonanie inšpekcie, čo neurobil, potom kvalita parciálnych záverov protokolu, napríklad časti „Opatrenia“, nemôže spôsobiť nezákonnosť iných častí protokolu, ktoré sú v posudzovanej veci podstatné - tu konkrétne zaznamenané zistenia, ktoré slúžia k preukazovaniu nelegálnej práce Z.. L.. Ani samotný sťažovateľ neuvádza, ako by mohli prípadne zistené vady v časti protokolu „Opatrenia“ ovplyvniť tie časti protokolu, ktoré boli využité ako podklad rozhodnutia. Uvedené platí aj vo vzťahu k namietanej nedostatočnosti reakcie inšpektora na k vyjadreniu sťažovateľa.

Praha: C. H. Beck, 2019). Navyše, v tomto prípade je preukázané, že rozhodnutie podpísala oprávnená osoba, čo správny súd v rozsudku vysvetlil. Úvahy sťažovateľa o nemožnosti namietať prípadnú zaujatosť podpisujúcej osoby sa prednesené v kasačnej sťažnosti sa javia ako hypotetické. Ak by aj vyšla dodatočne najavo takáto okolnosť, sťažovateľ má k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe obnovy konania.

40. Kasačný súd však dáva za pravdu sťažovateľovi, pokiaľ ide o námietku poukazujúcu na pochybenia pri vedení dokazovania v správnom konaní a námietku nestatočne zisteného skutkového stavu pre ustálenie jeho zodpovednosti sťažovateľa za správny delikt.

42. Významnou skutočnosťou je, že v podkladoch získaných pri inšpekcii sa vyskytol rozpor medzi tvrdením osoby poskytujúcej informáciu Z.. L. a konateľom spoločnosti, pričom tento rozpor bol zásadným pre ustálenie záveru, či išlo o nelegálnu prácu.

pracoval. Tento deň, resp. podľa zápisnice o podaní informácie Z.. L. čas od cca 9:30 do 13:45, bol pritom jediným časovým úsekom, kedy sa mal sťažovateľ dopustiť nelegálneho zamestnávania tejto osoby. Správny orgán tento rozpor v konaní neodstránil, hoci pri správnom trestaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada a správny orgán je povinný z úradnej povinnosti riadne preukázať spáchanie správneho deliktu a za týmto účelom si obstarať potrebné dôkazy.

Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť ústne pojednávanie, správny orgán zváži jeho nariadenie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017, v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len

45. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nebol dostatočne zistený skutkový základ pre vyslovenie záveru o to, či k správnemu deliktu došlo a či je šťažovateľ zaň zodpovedný, kasačný súd považoval za predčasné a neúčelné zaoberať sa námietkami vzťahujúcimi sa k

VI. Záver

46. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice, Masarykova 10 zo dňa 26. marca 2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19. decembra 2017 č. 387/17/O, zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) bude postupovať v naznačenom smere. 47. O náhrade trov kasačného konania NSS rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 2 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku krajský súd samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. mája 2022