6Asan/22/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200918.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/142/2019
- IČS
- 1019200918
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Mesto Šaľa, so sídlom Námestie Svätej Trojice 7, 927 15 Šaľa, proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/142/2019-237 zo dňa 27. augusta 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 5053-3000/2018 1258-3000/2019 zo dňa 04.01.2019, uložil žalobcovi pokutu v sume 339.150 € podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z.z.“) za to, že tým, že žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím: - nájomnej zmluvy č. 510/2015 zo dňa 30.09.2015 so spoločnosťou Innovia, s.r.o., Na Hlinách 12, 917 01 Trnava, IČO: 36744450 (ďalej len „Innovia, s.r.o.“), - zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016 zo dňa 23.02.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o., - zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 95/2016 zo dňa 23.02.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o., konal pri obstaraní výstavby nájomných bytov na Kráľovskej ulici v meste Šaľa v rozpore s § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., nakoľko zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác bez splnenia povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní. 2. Na rozklad žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 3691-P/2019 zo dňa 10.05.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a rozklad zamietol.
II. Konanie na krajskom súde
3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. Podstatnou pri tom bola otázka, či žalobca bol pri obstaraní výstavby nájomných bytov na Kráľovskej ulici v Šali, povinný postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z.z. Teda, či svojim postupom pri zabezpečení svojho zámeru neobišiel zákon č. 25/2006 Z.z. Žalobca totiž zvolil postup, ktorý spočíval v kombinácii prenájmu pozemkov na výstavbu a uzavretí zmlúv o budúcej kúpnej zmluve.
Argumentačným základom žalobcu v podanej žalobe bol poukaz na podstatu zmlúv o budúcej kúpnej zmluve (doslova ich právnej definície), ktoré nemajú odplatný charakter a zároveň ich predmetom nie sú stavebné práce. 5. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustanovenie § 1 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z., ktoré predstavuje legislatívny mantinel správania sa verejného obstarávateľa, keď mu zakazuje akékoľvek pravidlá, postupy, programy, dohody, dohovory alebo zákazky ustanovené ako výnimky použiť na obchádzanie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní.
Týmto ustanovením zákonodarca premietol do slovenskej právnej úpravy judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach aplikácie výnimiek z postupov verejného obstarávania, ktorá zaujala jednoznačné stanovisko, že výnimky uvedené v príslušných smerniciach sú stanovené taxatívne, musia byť vykladané reštriktívne a dôkazné bremeno o skutočnej existencii výnimočných podmienok odôvodňujúcich použitie výnimky je na strane verejného obstarávateľa. K uplatneniu výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych dôvodov (uzavrieť určité a presne vymedzené zmluvy bez použitia týchto pravidiel a postupov). Je však zakázané použitie týchto výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom zadávania zákazky bez objektívnych dôvodov. Dôkazné bremeno odôvodnenia použitia výnimky spočíva na verejnom obstarávateľovi, ktorý sa na ňu odvoláva.
6. Kľúčovou pre posúdenie danej veci je kombinácia zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou Innovia, s.r.o. a ich hlavný účel alebo hlavný cieľ, ktorý má vplyv na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi. Podľa názoru súdu bol z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov a časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti ako celok.
7. Z nájomnej zmluvy č. 510/2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Innovia, s.r.o. ako nájomcom dňa 30.09.2015 vyplýva, že predmetom nájomného vzťahu sú pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú na Kráľovskej ulici v Šali a nájomca (spoločnosť Innovia, s.r.o.) ich bude využívať za účelom výstavby nájomných bytových domov, spevnených plôch a parkovísk (čl. I bod. 2 nájomnej zmluvy).
Zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve čl. 94/2016 a č. 95/2016, uzavretých medzi spoločnosťou Innovia, s.r.o. ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim dňa 23.02.2016 (v znení ich Dodatkov č. 1 zo dňa 12.01.2017), zhodne vyplýva vyhlásenie budúceho predávajúceho spoločnosti Innovia, s.r.o. (bod 2.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), že na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo zabezpečí realizáciu stavby vrátane výstavby bytov v bytovom dome a súvisiacej technickej vybavenosti v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou tak, aby byty a bytový dom spĺňali stavebnotechnické kritériá bytového domu a energetické parametre podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov s nájomnými bytmi určenými na sociálne bývanie podľa zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB, a to vrátane všetkých projekčných prác, inžinierskych a iných činností a vrátane právoplatnej kolaudácie stavby vrátane bytov v bytovom dome a súvisiacej technickej vybavenosti a aby boli naplnené podmienky tejto zmluvy na zabezpečenie následného odplatného prevodu
vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome a súvisiacej technickej vybavenosti z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho. Predmetom zmlúv o budúcej kúpnej zmluve bol podľa bodu 3.2. stanovený záväzok oboch zmluvných strán uzavrieť spolu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome a príslušnej technickej vybavenosti z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho za cenu a platobných podmienok uvedených v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.
Cena budúceho predmetu kúpy bola stanovená zhodne v oboch zmluvách o budúcej kúpnej zmluve v bode 4.1., a to vo výške 1.556.500 Eur s DPH (zmluva o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016) a vo výške 5.226.500 Eur s DPH (zmluva o budúcej kúpnej zmluve č. 95/2016).
8. Je nepochybné, že v čase podpisu sporných zmlúv o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti s požadovanými charakteristickými znakmi (nájomné byty určené na sociálne bývanie) neexistovali. Žalobca dal v podstate k dispozícii (na základe nájomnej zmluvy) súkromnému subjektu (spoločnosti Innovia, s.r.o.) pozemky, na ktorých sa mala uskutočniť (a reálne sa aj uskutočnila) výstavba bytových domov so sociálnymi bytmi podľa požiadaviek žalobcu, ktoré spočívali v tom, aby tieto byty spĺňali zákonné požiadavky pre získanie dotácie, resp. úveru podľa zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB. Žalobca sa už uzavretím zmlúv o budúcej kúpnej zmluve zaviazal, že nadobudne do svojho vlastníctva bytové domy so sociálnymi bytmi a za tým účelom určil aj podmienky v zmluve o budúcej kúpnej zmluve.
Pre určenie existencie nehnuteľnosti na účely § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. je rozhodujúci jej charakter a účel, na ktorý slúži, v čase uzatvárania kontraktov na ňu sa viažucich. Od samotného počiatku
uzatvárania zmluvných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou Innovia, s.r.o. žalobca vedel, že vzniknú nové nehnuteľnosti, ktoré bude v budúcnosti využívať ako nájomné byty pre obyvateľov mesta Šaľa. Žalobca neprenechal pozemky vo svojom vlastníctve na komerčné účely (kedy by súkromný investor na týchto pozemkoch vybudoval byty, ktoré by následne predal na realitnom trhu za trhové ceny), ale výlučne na účel výstavby sociálnych bytov s tým, že tieto byty následne odkúpi. Dokresľuje to aj skutočnosť, že spoločnosť Innovia, s.r.o. mala uskutočniť výstavbu bytových domov so sociálnymi bytmi a s ňou súvisiacu technickú vybavenosť nie podľa svojich architektonických predstáv, ale podľa presných požiadaviek žalobcu, ktoré boli striktne limitované splnením podmienok pre získanie dotácie, resp. úveru zo ŠFRB. Je pritom nepodstatné, či projektovú dokumentáciu zabezpečila spoločnosť Innovia, s.r.o. Tak ako žalobca uviedol aj v žalobe, jeho dlhodobým zámerom je riešenie bytovej situácie na území mesta prostredníctvom realizácie výstavby bytových domov v lokalite Kráľovskej ulice. 9.
Krajský súd bol názoru, že hlavným účelom a predmetom komplexu uzatvorených zmlúv boli stavebné práce spočívajúce v obstaraní výstavby nájomných bytov a tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými zmluvami. Nie je pritom dôležité, ako sa žalobca snažil argumentovať, rozoberať právne definície zmluvy o budúcej zmluve, či nájomnej zmluvy. Tieto kontraktuálne formy boli zvolené účelovo a je nutné ich posúdiť ako komplex zmlúv z hľadiska ich účelu. Ide preto o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje.
K rovnakému záveru dospel aj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to C-536/07, C-220/05 aj C-213/13. Z judikatúry súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že zákazka spočívajúca v nadobúdaní neexistujúcej nehnuteľnosti podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. Determinujúce z tohto pohľadu je, že stavba alebo nehnuteľnosť ešte neexistuje a stavebné práce budú realizované pre verejného obstarávateľa podľa jeho požiadaviek. Týmito požiadavkami boli v prípade žalobcu podmienky, resp. požiadavky na bytové domy a byty vyplývajúce zo zákona o dotáciách a zákona o ŠFRB (článok 1 Nájomnej zmluvy, bod 2.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve). Žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi nič nebránilo, aby vyhlásil verejné obstarávanie na vykonanie stavebných prác (uskutočnenie výstavby nájomných bytov) podľa § 3 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z., čo sa nestalo.
Aj po vyhlásení verejného obstarávania mohol žalobca požiadať o dotáciu z Ministerstva dopravy a výstavby SR a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobca sa uzavretím komplexu dotknutých zmlúv vyhol použitiu postupov zadávania zákaziek na stavebné práce, hoci mu to zakazuje § 1 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z. Týmto postupom žalobca porušil § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný na základe skutkových zistení podriadil zistenia z konania o kontrole pod ustanovenia ZOV, ktoré sa predmetné zistenia nevzťahujú, resp. neznamenajú porušenie zákona. V kontexte uvedeného
v bode 66 - 70 krajský súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že sporné zmluvy nie sú odplatnými právnymi úkonmi a ich predmetom nie sú stavebné práce. Nejde tu o výklad inštitútu jednotlivých typov zmlúv, ale o posúdenie kombinácie použitých zmlúv v danom prípade. 10.
Krajský súd nespochybňoval oprávnenie mestského zastupiteľstva rozhodovať o nakladaní s majetkom mesta, no aj mestské zastupiteľstvo je povinné pri svojej činnosti a rozhodovaní dodržiavať zákony, v tomto prípade je to zákon č. 25/2006 Z.z. . Žalobca a jeho mestské zastupiteľstvo však obišli zákon o verejnom obstarávaní tým, že nevyhlásil verejné obstarávanie na zadanie zákazky na stavebné práce podľa § 3 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z., ale sériou zmlúv poskytol svoj majetok (pozemky) tretiemu subjektu, ktorý mal uskutočniť výstavbu nájomných bytov, ktoré mal žalobca v záujme nadobudnúť do svojho vlastníctva po splnení vopred špecifikovaných podmienok. Výnimka upravená v § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. sa nevzťahuje na akýkoľvek prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, ale len na nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti, čo nie je prípad žalobcu. V predmetnej veci boli uzavreté zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, kde predmet plnenia je predmet budúceho záväzku, t. j. budúcej zmluvy, čo je budúca kúpna zmluva (realizačná zmluva), ktorej predmet
(nepriamy) boli nehnuteľnosti (nájomné byty), ktoré v čase uzatvorenia zmlúv o budúcej zmluve neexistovali. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že nadobudnutie vlastníckeho práva k bytovým domom nebolo isté, a teda nedošlo k dokonaniu, súd prisvedčil žalovanému v tom, že pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa §149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. nie je relevantné, či došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytovým domom na žalobcu. Ako vyplýva z argumentácie uvedenej v bodoch 62-72 tohto rozsudku, k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa §149 ods.1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. došlo už uzatvorením kombinácie nájomnej zmluvy č. 510/2015 zo dňa 30.09.2015, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 94/2016 zo dňa 23.02.2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o. a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 95/2016 zo dňa 23.02. 2016 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017 so spoločnosťou Innovia, s.r.o.
. 11. Žalobca tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na vykonanie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. a porušil svoju povinnosť zakotvenú v § 1 ods. 7 a § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z., za čo mu bola uložená sankcia (pokuta) v zákonom stanovenej výške. Uložená sankcia (pokuta) v sume 339.150 € zodpovedá zákonnej sadzbe vyjadrenej v § 149 ods. 1 písm. a) v spojení s § 149 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z., a to 5% zo zmluvnej ceny za celý predmet zákazky. Krajský súd považoval výšku uloženej pokuty za primeranú a plniacu represívnu, preventívnu aj výchovnú funkciu v tom smere, že žalobca sa v budúcnosti zdrží obdobného konania a bude postupovať podľa príslušného zákona o verejnom obstarávaní v takých situáciách, ktoré tento zákon upravuje.
Za nedôvodné krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu o nezákonnosti uloženej pokuty. Ako bolo vyššie uvedené, zmluvy uzavreté žalobcom je nutné z pohľadu jeho zodpovednosti za porušenia zákona č. 25/2006 Z.z. posudzovať komplexne, nie izolovane. Preto aj z pohľadu výšky ceny za celý predmet zákazky, ako základu pre výpočet pokuty podľa § 149 ods. 1 psím. a) zákona č. 25/2006 Z.z., je za túto cenu nutné považovať celkovú cenu predmetu plnenia (zákazky).
V tomto kontexte považoval krajský súd argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej je z dôvodu neexistencie odplatnosti zmlúv o budúcej kúpnej zmluve hodnota zákazky nulová, za účelovú so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt. Navyše zmluvná cena za celý predmet zákazky je zjavná zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, je pevne stanovená s DPH, a preto sa na prípad žalobcu neaplikujú ustanovenia zákona o predpokladanej hodnote zákazky (§ 149 ods. 6 posledná veta v spojení s § 5 zákona č. 25/2006 Z.z.). 12. Žalobca v žalobe spochybnil, že by sa judikatúra EU - C-220/05, C-536/07, C-213/13 a C-451/08, o ktorú sa opieral žalovaný, vzťahovala na rovnaké, či podobné prípady.
Uviedol pri tom, že vo všetkých citovaných konaniach sa jednalo o zmluvy odplatné - zmluva o dielo na stavebné práce, či nájomná zmluva s dojednaným nájomným. V žiadnom konaní nešlo o uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k hotovému projektu investora.
Uvedené považoval žalobca za kľúčové. Krajský súd však tejto námietke neprisvedčil. Naopak za kľúčové v danej veci krajský súd považoval posúdenie konania žalobcu v kontexte uzatvorenia kombinácie zmlúv s cieľom nadobudnúť do svojho vlastníctva nájomné byty.
Podľa názoru správneho súdu je z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov a časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti. Ide preto o zákazku alebo o koncesiu na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje. K rovnakému záveru dospel aj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to práve v žalobcom namietaných C-536/07, C-220/05, a C-213/13.
13. Podľa názoru súdu sa žalovaný zaoberal vecou komplexne a v súlade so zásadami vyjadrenými v zákone o verejnom obstarávaní a Správnom poriadku. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného bol dostatočným spôsobom opísaný skutkový stav, podľa ktorého žalobca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. Rovnako právna úvaha nadväzujúca na zistený skutkový stav bola žalovaným v napadnutom rozhodnutí odôvodnená presvedčivo a
dostatočne. Súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky atribúty zákonnosti, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
III. Konanie na kasačnom súde
15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ namietal, že vo výrokových častiach rozhodnutí absentuje presné vymedzenie konania sťažovateľa. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa v dostatočnej miere nezaoberal skutočnosťami obsiahnutými v rozhodnutiach a je podľa jeho názoru preukázané, že žalovaný konal neodborne, nad rámec zákona, uvádzal skutočnosti, ktoré nemajú oporu v zákone. Z odôvodnenia krajského súdu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala nevyvrátiteľnú domnienku, že sťažovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 17. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v čase kontroly žalovaným, pred výkonom kontroly, ani počas výkonu kontroly nenadobudol žiadnu nehnuteľnosť, kde by bolo možné uplatniť výnimku v zmysle § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. Podľa názoru sťažovateľa zmluvy o budúcej zmluve žiadnym spôsobom neboli spôsobilé porušiť ustanovenia zákona č. 25/2006 Z.z., pretože nejde o odplatné zmluvy, ale o neodplatný záväzkový vzťah, ktorý aj v danom prípade obsahuje ustanovenia, ktorých znenie sa neprieči pravidlám a ani zákonu č. 25/2006 Z.z. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľ mal povinnosť uzavrieť zmluvu na vykonanie stavebných prác. Táto povinnosť by mu vznikla výlučne v prípade, že by takéto stavebné práce vykonával sám, ako verejný obstarávateľ vo vlastnom mene. 18. Sťažovateľ je tiež názoru, že právne závery krajského súd poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie sú vytrhnuté z kontextu vyslovených právnych názorov. Má za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný, krajský súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a listinnými dôkazmi, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise, a na základe skutkové stavu je preukázaný nespochybniteľný záver, že sťažovateľ nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z., teda je nepochybné, že sťažovateľ nespáchal správny delikt tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na vykonanie stavebných prác, ale o koncesiu na vykonanie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 alebo § 15 zákona č. 25/2006 Z.z. a tým ani neporušil povinnosť zakotvenú v § 1 ods. 7 a § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol vecne správne, napadnutý rozsudok riadne a podrobne odôvodnil a vec správne právne posúdil, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 6Asan/22/2020.
Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov o uložení pokuty, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
23. Podľa § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie alebo nájom nehnuteľností a s tým súvisiacich práv okrem finančných služieb, ktoré s tým súvisia, ak ide o civilnú zákazku.
24. Podľa § 1 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie zadať zákazku podľa odsekov 2 až 5 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov zadávania zákaziek podľa tohto zákona.
25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 Spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „slovník obstarávania“), alebo uskutočnenie stavby. Stavba na účely tohto zákona je výsledok stavebných prác ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu, a uskutočnenie stavby zodpovedá požiadavkám verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 27. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
28. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho
použitie. 29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
30. Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu o dôvodnosti udelenej pokuty sťažovateľovi. Kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ obišiel zákon o verejnom obstarávaní tým, že nevyhlásil verejné obstarávanie na zadanie zákazky na stavebné práce podľa § 3 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z., ale sériou zmlúv (uvedených v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu) poskytol svoj majetok tretiemu subjektu (Innovia, s.r.o.), ktorý mal uskutočniť výstavbu nájomných bytov, ktoré mal sťažovateľ v záujme nadobudnúť do svojho vlastníctva po splnení vopred špecifikovaných podmienok. Upravená výnimka uvedená v § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. sa nevzťahuje na akýkoľvek prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, ale len na nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti, čo však nie je predmetný prípad. Je zrejmé, že v čase podpisu sporných zmlúv o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti, teda nájomné byty, ešte neexistovali.
Zákazka spočívajúca v nadobudnutí neexistujúcej nehnuteľnosti podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. V prípadoch keď ide o nehnuteľnosť, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, a to obzvlášť na základe požiadaviek verejného obstarávateľa, je zrejmé, že prevažujúcim faktorom je uskutočnenie stavebných práv, kde súťaž je možné zabezpečiť. Aj z tohto dôvodu, sa kasačný súd nemohol stotožniť s názorom sťažovateľa, že výstavba nájomných bytov nespĺňa znaky zákazky na uskutočnenie stavebných prác podľa zákona č. 25/2006 Z.z.
31. Sťažovateľ dal spoločnosti Innovia, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy pozemky, na ktorých sa uskutočnila výstavba bytových domov so sociálnymi bytmi podľa požiadaviek sťažovateľa. Sťažovateľ sa už uzavretím zmlúv o budúcej kúpnej zmluve zaviazal, že nadobudne do svojho vlastníctva bytové domy so sociálnymi bytmi a za tým účelom určil aj podmienky v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Kľúčové v danej veci je kombinácia zmlúv uzatvorených medzi sťažovateľom a Innovia, s.r.o. Z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov a časovej následnosti ich uzatvorenia je nevyhnutné ich vnímať vo vzájomnej súvislosti. Z uvedené dôvodu ide preto o zákazku alebo o koncesiu na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje.
32. Kasačný súd je názoru, že správne orgány dôkladne zistili skutkový stav veci, zohľadnili všetky zistené skutočnosti a dospeli k správnemu záveru o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z., teda, že sťažovateľ sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. a porušil svoje povinnosti uvedené v § 1 ods. 7 a § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z.
Uložená sankcia je tiež v súlade s § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. postačuje, aby sa verejný obstarávateľ, v danom prípade sťažovateľ, vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona č. 25/2006 Z.z. Pre posúdenie či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. nie je relevantné, či došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytovým domom na sťažovateľa.
Relevantná je skutočnosť, že sťažovateľ sa uzatvorením predmetných zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, pretože zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác, spočívajúcu vo výstavbe nájomných bytov, ktoré v čase podpisu predmetných zmlúv neexistovali, bez toho, aby použil ktorýkoľvek zo súťažných postupov upravených zákonom o verejnom obstarávaní.
33. K sťažovateľovým námietkam týkajúcich sa platnosti a neodplatnosti uzatvorených zmlúv kasačný súd uvádza, že sú špekulatívne, v snahe odvrátiť pozornosť od predmetu konania. V danom prípade nie je podstatou konania výklad zmlúv, ale to či sa dopustil sťažovateľ svojim konaním správneho deliktu.
34. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcej sa absencie presného vymedzenia konania sťažovateľa vo výrokovej časti rozhodnutia o správnom delikte. Z výrokovej časti rozhodnutia o správnom delikte (prvostupňového správneho orgánu) vyplýva, že obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.
V tomto rozhodnutí je vymedzené presne, za aké konanie je sťažovateľ postihnutý. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky požiadavky ako má vyzerať výrok rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu, ktoré už uviedol kasačný súd napríklad aj vo svojom rozsudku sp. zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020.
35. K námietkam týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa
a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. 36. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa o nesprávnosti použitia právnych záverov rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Krajský súd ako aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach použili správnu judikatúru, a preto sa kasačný súd nemohol s uvedenou námietkou stotožniť. Skutočnosť, že sťažovateľ nesúhlasí s týmito závermi alebo, že sa mu nehodia na predmetný skutkový stav, nespôsobuje to ich neaplikovateľnosť na daný prípad.
37. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022