6Asan/24/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LLM. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: IMPA Bratislava, a.s., so sídlom Panónska cesta 23, Bratislava, IČO: 35731851, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Panská 14, Bratislava, IČO: 47254840, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 00699063, za účasti ďalších účastníkov 1. DANUBIASERVICE, a.s., Rožňavská 30, Bratislava, IČO: 31397549, zastúpený IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36854808, 2. BOAT a.s., so sídlom Vajnorská 167, Bratislava, IČO: 35756764, zastúpený JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou so sídlom Májkova 1, Bratislava, kancelária Trenčianska 56/D, Bratislava, IČO: 31814174, 3. Autoprofit, s.r.o., Šaľská 743/2, Galanta, IČO: 36239763, zastúpený Nagy & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36869341, 4. EUROMOTOR, spol. s r.o., Čerešňová 8A, Banská Bystrica, IČO: 31561357, zastúpený JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom so sídlom Skuteckého 13, Banská Bystrica, 5. Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., Dolnozemská 7, Bratislava, IČO: 31319459, 6. Todos Bratislava s.r.o., M. SCh. Trnavského 14, Bratislava, IČO: 31319823, 7. AUTOCOMODEX TRNAVA, spol. s r.o., Nitrianska 1, Trnava, IČO: 31443036, 8. ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o., Sabinovská 6, Bratislava, IČO: 31347215, zastúpený HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36856584, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21/2017/ODK-2017/KH/R/ 2/022 zo dňa 25.08.2017, konajúc o kasačných sťažnostiach žalobcu, žalovaného a ďalšieho účastníka 1. DANUBIASERVICE, a.s. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/ 139/2017-564 zo dňa 07.02.2019 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/139/2017 - 815 zo dňa 02.07.2019 takto

II. Konanie na krajskom súde

II. A Správna žaloba

V primárnom petite žalobca žiadal, aby krajský súd vo vzťahu k žalobcovi zrušil druhostupňové rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vo vzťahu k žalobcovi vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Za predpokladu, že sa krajský súd nestotožní s primárnym petitom, žalobca uviedol aj eventuálny petit č. 1, v ktorom špecifikoval, ktoré výroky prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia požaduje zrušiť. Vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu požadoval zrušiť: · výroky, ktorými druhostupňový orgán potvrdil body I. až V a VIII až X výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa konštatovalo spáchanie konania obmedzujúceho hospodársku súťaž (ďalej aj „výroky o vine“), · výrok, ktorým sa dopĺňa bod XII prvostupňového rozhodnutia a ktorým sa žalobcovi uložila pokuta vo výške 108.660,- EUR (ďalej aj „výrok o pokute“), · výrok, ktorým sa dopĺňa bod XIV prvostupňového rozhodnutia a ktorým sa žalobcovi uložil zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia (ďalej aj „výrok o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní“).

EUR. 7. Z obsahu správnej žaloby v znení jej zmeny a doplnenia vyplýva, že žalobca napádal rozhodnutia správnych orgánov tak vo vzťahu k výrokom o vine, ako aj vo vzťahu k výroku o pokute. 8. Pokiaľ ide o výroky o vine, ktorými bolo konštatované spáchanie protiprávneho konania obmedzujúceho hospodársku súťaž žalobcom, žalobca sa opieral predovšetkým o nasledovné dôvody, z ktorých vyvodzoval nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov: · nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý nedáva podklad pre konštatáciu, že sa žalobca dopustil protisúťažného konania (v tejto súvislosti predovšetkým tvrdil, že získané dôkazy, ako boli emailová komunikácia a vyhlásenia ostatných účastníkov kartelov, nepreukazujú žalobcovu participáciu na karteloch), · arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, pretože správne orgány nezohľadnili a nevysporiadali sa s podstatnými skutočnosťami a dôkazmi predloženými žalobcom, · nezákonnosť inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu, · nezákonná manipulácia s pevným diskom a · nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k aplikácii pravidla de minimis.

II. B Rozsudok krajského súdu

10. Krajský súd o správnej žalobe v znení jej zmeny rozhodol rozsudkom č. k. 6S/139/ 2017-564 zo dňa 07.02.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). 11. Krajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku (I.) zrušil druhostupňové rozhodnutie v časti výroku bodu XII [výrok o pokute] pre nepreskúmateľnosť aplikujúc § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, (II.) priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a (III.) ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 12. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že správne orgány dostatočne a správne, v súlade s právnymi predpismi odôvodnili a v logických súvislostiach vyhodnotili, že podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky a účasť na špecifikovaných verejných obstarávaniach, čo realizovali predložením zosúladených ponúk, a že takýto postup je dohodou obmedzujúcou súťaž zakázanou podľa príslušných ustanovení ZOHS a ZFEÚ. Krajský súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu k výške uloženej pokuty, podľa ktorej Rada PMÚ určila relevantný obrat v rozpore s Metodickým pokynom PMÚ, nevysporiadala sa s poľahčujúcimi okolnosťami (§ 18 písm. a), b) a c) Metodického pokynu, čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 1/ 2003), porušila zásady administratívneho trestania, princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva.

II. C Návrh na opravu a doplnenie rozsudku

14. Krajský súd zamietol návrh žalobcu na opravu a doplnenie rozsudku uznesením č. k. 6S/ 139/2017 - 815 zo dňa 02.07.2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Podľa názoru krajského súdu sa vo vyhotovenom rozsudku nevyskytla žiadaná zrejmá chyba v písaní a počítaní ani iná zrejmá nesprávnosť a nejedná sa o rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozsudku. Pokiaľ ide o námietku, že sa nerozhodlo o celom predmete konania, krajský súd poukázal na petit žaloby v znení jej zmeny a doplnenia a mal za to, že rozhodol v súlade s ním. Krajský súd uviedol, že výrok špecifikoval k osobe žalobcu a vo vzťahu k uloženej pokute jednoznačne a nezameniteľne, čím zároveň dostatočne prejavil svoju vôľu s tým, že ostatné časti druhostupňového rozhodnutia ostávajú nezmenené. Uvedené platí aj vo vzťahu k výroku o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní, kde krajský súd navyše poznamenal, že tento nebol predmetom žalobných námietok. Krajský súd preto konštatoval, že nie sú dané zákonné dôvody na opravu, ani na doplnenie rozsudku a návrh žalobcu zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Proti napadnutému rozsudku vo veci samej podali kasačné sťažnosti žalobca, žalovaný a ďalší účastník 1. DANUBIASERVICE, a.s.

rozsahu. Na úvod kasačnej sťažnosti žalobca poznamenal, že dňa 20.3.2019 podal aj návrh na opravu a doplnenie napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávnych a absentujúcich výrokov (viď bod 13 tohto rozsudku) a kasačnú sťažnosť podáva z dôvodu obozretnosti a vylúčenia negatívnych implikácií spojených s plynutím procesných lehôt.

krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie zrušil v rozsahu ich výrokov týkajúcich sa žalobcu, eventuálne aby zrušil v kasačnej sťažnosti označené výroky druhostupňového rozhodnutia a body prvostupňového

18. Napokon kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka 1. DANUBIASERVICE, a.s. proti napadnutému rozsudku bola podaná z dôvodu § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie). Podľa sťažovateľa, pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že zvýšenie percenta závažnosti z 5% na 10% Radou PMÚ je porušením základnej zásady trestania zakazujúcej reformatio in peius, tak že toto viedlo k uloženiu nezákonnej sankcie, mal konajúci súd v zmysle zásady beneficium cohaesionis upravenej v § 324 Trestného poriadku na základe aplikácie trestnoprávnych zásad aj v oblasti správneho trestania, ktoré vyžaduje § 195 SSP, rozhodnúť napadnutým rozsudkom aj v prospech

19. Proti uvedeným kasačným sťažnostiam podali vyjadrenia žalobca, žalovaný, ďalší účastník 1. DANUBIASERVICE, a.s. i ďalší účastník 8. ŠKODA AUTO Slovensko s.r.o., pričom kasačný súd odkazuje na obsah uvedených podaní.

So záverom krajského súdu, podľa ktorého výrok o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní nebol predmetom žalobných námietok, žalobca vyslovil nesúhlas. V primárnom petite a eventuálnom petite č. 1 žalobca výslovne žiadal o zrušenie výroku o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní. Taktiež z obsahu podanej žaloby v znení jej zmeny podľa neho jednoznačne vyplýva, že žalobca uplatnil námietky týkajúce sa predpokladov pre uloženie tohto zákazu, ktorými sú neexistencia účasti žalobcu na dohodách obmedzujúcich súťaž a nezákonné uloženie pokuty. Podľa žalobcu preto výrok o zákaze účasti predstavoval predmet konania, o ktorom krajský súd bol povinný rozhodnúť, no neurobil tak. Krajský súd podľa žalobcu v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval právne normy (§ 144 SSP a § 38h ods. 1 ZOHS), ak odmietol doplniť napadnutý rozsudok o výrok zrušujúci výrok Rady PMÚ o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní. 22. Žalobca v kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu namietal aj to, že krajský súd vo výroku explicitne nerozhodol ani o časti jeho žaloby, v ktorej napádal výroky rozhodnutí

Keďže kasačná sťažnosť môže smerovať len proti výroku rozsudku krajského súdu, nie proti jeho odôvodneniu, krajský súd bol podľa žalobcu povinný rozhodnúť výrokom o celom predmete konania (t. j. aj zamietnuť žalobu v tej časti, v ktorej ju považoval za nedôvodnú), aby umožnil žalobcovi brániť sa proti rozsudku kasačnou sťažnosťou.

25. Na základe vyššie uvedeného žalobca požadoval v závere kasačnej sťažnosti zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj priznanie práva na úplnú náhradu trov konania. 26. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu proti napadnutému uzneseniu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Podotkol, že námietky žalobcu týkajúce sa zákazu účasti vo verejnom obstarávaní neboli obsahom opisu rozhodujúcich skutočností v jeho žalobe, a krajský súd o nich nemusel rozhodnúť. Súd podľa neho nie je povinný uvádzať výroky v presnom znení žalobných návrhov, ale práve odôvodnenie poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Žalovaný uviedol aj to, že ak žalobca konštatuje nepreskúmateľnosť záverov krajského súdu, je logicky vylúčené, aby následne namietal, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Napokon žalovaný uviedol, že dané kasačné body mali byť uplatnené v kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku a nie v návrhu na opravu rozsudku a následnej kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu.

IV. Právny názor kasačného súdu

Kasačné sťažnosti proti napadnutému rozsudku podané žalobcom, žalovaným a ďalším účastníkom 1. DANUBIASERVICE, a.s. boli v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zapísané pod sp. zn. 6Asan/24/2019. Kasačná sťažnosť žalobcu podaná proti napadnutému uzneseniu bola v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zapísaná pod sp. zn. 6Asan/25/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v týchto veciach príslušný Najvyšší správny súd SR. Pri náhodnom prerozdelení vecí v registri Najvyššieho správneho súdu SR bolo konanie pod sp. zn. 6Asan/24/2019 pridelené senátu 1S a konanie pod sp. zn. 6Asan/25/2019 senátu 3S. Uznesením Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 16.12.2021 došlo k spojeniu veci 6Asan/24/2019 a 6Asan/25/2019 na spoločné konanie, pričom príslušným na konanie je senát 1S Najvyššieho správneho súdu SR a vec je vedená pod sp. zn. 6Asan/24/2019.

Následne vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť zo závažných procesných pochybení uvedených nižšie zakladajúcich dôvod vymedzený § 440 ods. 1 písm. f) SSP a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie bez toho, aby sa kasačný súd napadnutým rozsudkom zaoberal po vecnej stránke.

30. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal aj napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť podaná žalobcom proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a napadnuté uznesenie sa zrušuje z dôvodov § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

32. Podľa § 144 SSP: „(1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. […]”

35. Primárnou úlohou kasačného súdu je posúdiť, či krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o celom predmete konania, a v nadväznosti na to rozhodnúť, či krajský súd napadnutým rozsudkom zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

37. Kasačný súd po preskúmaní podanej žaloby v znení jej zmeny a doplnenia zistil, že žalobca sformuloval tri žalobné petity: primárny petit (viď bod 4 tohto rozsudku), eventuálny petit č. 1 (viď bod 5 tohto rozsudku) a eventuálny petit č. 2 (viď bod 6 tohto rozsudku). V primárnom petite požadoval zrušiť celú výrokovú časť druhostupňového rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia týkajúcu sa žalobcu a v eventuálnom petite č. 1 doslovne odcitoval výroky, ktoré požadoval zrušiť, t. j. výroky o vine, výrok o pokute a výrok o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní. V eventuálnom petite č. 2 požadoval od súdu, aby sám vydal výrok, ktorým zníži výšku uloženej pokuty.

39. Právna veda rozlišuje medzi tzv. kasačným žalobným návrhom (smerujúcim k zrušeniu administratívneho rozhodnutia súdom) a moderačným žalobným návrhom (smerujúcim k moderácii sankcie uloženej administratívnym rozhodnutím súdom). Okrem toho právna veda rozlišuje medzi žalobnými návrhmi danými samostatne a žalobným návrhom primárnym a eventuálnym, ktorý žalobca dáva pre prípad, že by neuspel s primárnym petitom.

40. V uvedenom prípade bol napadnutým rozsudkom zrušený výlučne iba výrok o pokute. Tzn. napadnutým rozsudkom nedošlo k vyhoveniu primárnemu petitu alebo eventuálnemu petitu č. 1, lebo tieto smerovali ku kasácii nielen výroku o pokute, ale aj výrokov o vine a výroku o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní. Zároveň však napadnutým rozsudkom nedošlo ani k vyhoveniu moderačnému eventuálnemu petitu č. 2, pretože krajský súd výrok o pokute nezmenil (nemoderoval), ale zrušil. Tvrdenie krajského súdu, že rozhodol o celom predmete konania v zmysle žalobného návrhu preto nie je pravdivé, pretože krajský súd nerozhodol v zmysle ani jedného zo žalobných návrhov. Krajský súd vyhovel len jednej z viacerých častí predmetu konania definovaných primárnym petitom a eventuálnym petitom č. 1. Rozhodol síce o tej časti predmetu konania, ktorý bol predmetom eventuálneho petitu č. 2 (t. j. výrok o pokute), avšak z tejto skutočnosti nemožno odvodiť, že rozhodol v súlade s týmto žalobným návrhom, lebo jednak žalobný návrh smeroval k moderácii a nie kasácii výroku o pokute a jednak mal tento petit len eventuálny charakter a súd bol povinný vydať aj

41. Okrem samotného petitu však treba pri vymedzení predmetu konania posudzovať aj obsah žaloby: „Správna žaloba je však procesný úkon účastníka konania, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové a právne odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom a označením napadnutých rozhodnutí či opatrení vymedzuje predmet správnej žaloby.“ (viď Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.: Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017).

43. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku síce výrokmi správnych orgánov o vine zaoberal, ale vo výroku opomenul o týchto rozhodnúť a žalobu v tejto časti ani nezamietol ani výroky o vine nezrušil. Je síce pravda, že súd nie je povinný uvádzať výroky v presnom znení žalobných návrhov a práve odôvodnenie poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ako tvrdí žalovaný. Súd je však povinný rozhodnúť o celom predmete konania výrokom, lebo len proti výroku môže smerovať opravný prostriedok, ktorým je kasačná sťažnosť. 44.

Vo všeobecnosti platí, že až keď subjekt poruší pravidlo správania sa obsiahnuté v hypotéze právnej normy, nastupuje sankcia. Administratívna zodpovednosť má preto sekundárnu akcesorickú povahu a nastupuje až po tom, čo subjekt poruší primárnu právnu povinnosť. Možno preto skonštatovať, že výroky o vine zakladajú tzv. primárny predmet konania a výroky o sankcii majú voči nim až sekundárnu akcesorickú povahu. V nadväznosti na to, keď delikvent namieta aj vinu aj sankciu vyslovenú v správnom rozhodnutí, súd zaoberajúci sa správnym súdnym prieskumom má vo veciach správneho trestania preskúmavať najprv otázku viny, potom otázku sankcie, pretože bez viny (bez spáchania protiprávneho deliktu) niet ani sankcie. Z podanej žaloby jednoznačne vyplývalo, že žalobca napádal primárne výroky o vine, keď tvrdil, že správne orgány nepreukázali, že žalobca sa dopustil protisúťažného konania. Tým, že krajský súd o tomto základnom žalobnom návrhu nerozhodol vo výroku napadnutého rozsudku, t. j. výroky o vine v rozhodnutiach správnych orgánov ani nezrušil ani žalobu v tejto časti nezamietol, znemožnil tým žalobcovi i následný kasačný prieskum, čo vo svojich dôsledkoch vedie k

pokutu. Keď krajský súd zrušil výrok o pokute, mal zrušiť aj výrok o zákaze účasti vo verejnom obstarávaní, ktorý je v zmysle § 38h ods. 1 ZOHS výrokom závislým k výroku o uložení pokuty. 46. Krajský súd teda nerozhodol ani o ďalšej časti predmetu konania, ktorou je výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní. Ako kasačný súd uviedol vyššie, ponechanie výroku o zákaze o účasti vo verejnom obstarávaní bez platného výroku o pokute, je v rozpore so ZOHS. Obdobne ako vo vzťahu k výrokom o vine, tým, že krajský súd nerozhodol o tejto časti predmetu konania, znemožnil tým i následný kasačný prieskum s účinkami denegatio iusticiae.

zrušiť z dôvodu § 440 ods. 1 písm. f) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie krajskému súdu. 48. Kasačný súd rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku z dôvodu § 440 ods. 1 písm. f) SSP bez toho, aby posudzoval a vysporiadaval sa s obsahom podaných kasačných sťažností žalobcu, žalovaného a ďalšieho účastníka 1. DANUBIASERVICE, a.s. vo veci samej.

stránkou preskúmavaného rozhodnutia“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1604 s.). Uvedené je dané tým, že ak je daná vada zmätočnosti, je preskúmavané rozhodnutie krajského súdu vždy nezákonné a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť. Nakoľko v uvedenej veci je napadnutý rozsudok nezákonný z dôvodu vymedzeného § 440 ods. 1 písm. f) SSP (nerozhodnutie o celom a hlavnom predmete konania a následné porušenie práva na spravodlivý proces), kasačný súd sa nebude zaoberať vecnou stránkou napadnutého rozsudku.

50. Pokiaľ ide o absenciu viazanosti žalobnými a teda i kasačnými bodmi, táto sa v zmysle § 195 písm. d) SSP vzťahuje aj na aplikáciu základných zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

51. Žalobca okrem absentujúcich výrokov namietal aj neurčitosť výroku I. napadnutého rozsudku a z tohto dôvodu i nesprávnosť napadnutého uznesenia, podľa ktorého krajský súd neidentifikoval zrejmú nesprávnosť, ktorú by bolo potrebné opraviť vydaním opravného uznesenia. 52.

Kasačný súd po preskúmaní jazykového znenia druhostupňového rozhodnutia zistil, že jeho výroková časť vo vzťahu k pokute znie skrátene nasledovne: „Rada PMÚ mení prvostupňové rozhodnutie takto: Bod XII. výrokovej časti rozhodnutia znie: „Podľa § 38 ods. 1 [ZOHS] za konania uvedené v bodoch I. až IV. a IX. tohto rozhodnutia ukladá podnikateľovi IMPA Bratislava, a.s., […] pokutu vo výške 108660,- EUR. […].“

55. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom krajský súd podrobne vysvetlil, prečo výrok o pokute považuje za nepreskúmateľný, sa možno domnievať, že krajský súd chcel výrokom I. zrušiť výrok Rady PMÚ, ktorým sa žalobcovi ukladala pokuta v

56. Kasačný súd považuje vyššie uvedený formulačný nedostatok vo výroku I. napadnutého rozsudku za chybu v písaní, resp. za inú zrejmú nesprávnosť v zmysle § 143 SSP, nakoľko ide celkom zjavne o rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú krajský súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je bezpečne poznateľný. Možno preto konštatovať, že formulačný nedostatok vo výroku I. napadnutého rozsudku je chybou v písaní, resp. inou zrejmou nesprávnosťou, ktorú bol krajský súd povinný opraviť a napadnuté uznesenie vychádzalo v tomto smere z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd teda svoj v podstate jediný výrok, ktorým reagoval na žalobný návrh v merite veci a zrušil výrok druhostupňového rozhodnutia o pokute, sformuloval so zrejmou chybou v písaní. V ďalšom postupe bude krajský súd povinný chybu odstrániť uvedením jednoznačného znenia výroku, napríklad doslovnou citáciou dotknutej časti rozhodnutia Rady PMÚ, ktorá sa zrušuje, keďže výroková časť druhostupňového rozhodnutia nie je členená na body, na ktoré je možné odkazovať.

rozsahu. 58. Na účely nového konania na krajskom súde považuje kasačný súd za vhodné vyjadriť sa aj ku kasačnej námietke žalovaného ohľadne nesprávnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

59. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu rozhodol kasačný súd tak, že toto je potrebné zrušiť z dôvodov § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. pre porušenie práva na spravodlivý proces a pre nesprávne právne posúdenie v zmysle vyššie uvedených úvah a záverov kasačného súdu (nesprávne právne posúdenie zrejmej nesprávnosti vo výroku I napadnutého rozsudku a nedoplnenie rozsudku o absentujúce výroky majúce za následok porušenie práva na spravodlivý proces). Vo vzťahu k zrušeniu napadnutého uznesenia kasačný súd vec na konanie krajskému súdu nevracia, a teda krajský súd nebude povinný rozhodnúť o návrhu na opravu a doplnenie rozsudku, pretože zrušením napadnutého rozsudku odpadá i dôvod na konanie o tomto návrhu, keďže zrušený rozsudok viac nemožno opraviť ani doplniť a nový rozsudok účinky opravy a doplnenia rozsudku skonzumuje.

62. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.