6Asan/24/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): PEVA s. r. o., IČO: 36576719, so sídlom: Traťová 1/A, 040 18 Košice, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Macko s. r. o., IČO: 47236949, Čsl. armády 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom: Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/6238, O-360/2018, zo dňa 17. augusta 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 7S/141/2018-109, zo dňa 08. júla 2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7018200947.5, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 7S/141/2018-109, zo dňa 08. júla 2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7018200947.5, mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2017/6238, O-360/2018, zo dňa 17. augusta 2018 i rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 267/17/L-II-S zo dňa 30. apríla 2018 zrušuje a vec vracia Inšpektorátu práce Košice na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom prvého stupňa

ECLI:SK:KSKE:2020:7018200947.5 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok“), zamietol podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:

2. Inšpektorát práce Košice (ďalej len „inšpektorát práce“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) skonštatoval, že v dôsledku porušenia povinností vznikol dňa 13. novembra 2016 na stavbe: pracovisko U. S. Steel Košice, s. r. o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice - divízny závod Energetika, parný kotol č. 5, „Oprava 2. prehrievača na PK5“ (ďalej aj „stavba“) pracovný úraz postihnutého Q. C. (zamestnanca spoločnosti MILO MONTAGE s. r. o., Hlavná 110/34, 076 43 Čierna nad Tisou, IČO: 43854915, zamestnaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.2015, s dohodnutým druhom práce: pomocný robotník), ktorým bola spôsobená smrť postihnutého Q. C. (ďalej aj „závažný pracovný úraz“), pričom konštrukčná časť lešenia - pracovná podlaha, na ktorej bol prenosný rebrík dňa 13.11.2016, spadla s postihnutým Q. C., nasledovne:

pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška MPSVaR SR č. 147/2013 Z. z. ) spočívajúce v tom, že účastník konania - zhotoviteľ lešenia, v záujme zaistenia BOZP pri práci ku dňu 13.11.2016 (deň vzniku závažného pracovného úrazu) nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov konkrétne tým, že konštrukčná časť lešenia - pracovná podlaha, na ktorej bol prenosný rebrík, a ktorá dňa 13.11.2016 spadla s postihnutým, vytvorená z lešenárskeho podlahového dielca otočená výstuhami v tvare písmena „Z“ smerom hore, ktoré bolo postavené a dodané účastníkom konania na stavbe, nebola zaistená proti posunutiu,

namáhanie, - § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 14 ods. 3, bod 2.1 prílohy č. 6 vyhl. MPSVR SR č. 147/2013 Z. z. a tretiu vetu bodu 6.2 pracovno-bezpečnostného postupu pre montáž a demontáž lešení do kotlov K1-K6, č. PBP-PV-02-1/2012, zo dňa 13.12.2012, vydaného účastníkom konania spočívajúce v tom, že účastník konania - zhotoviteľ lešenia, v záujme zaistenia BOZP k označenému dňu nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov konkrétne tým, že únosnosť lešenia, ktoré bolo postavené a dodané účastníkom konania na stavbe, nebola preukázaná statickým výpočtom alebo iným spôsobom (pracovno - bezpečnostný postup pre montáž a demontáž lešení do kotlov K1-K6, č. PBP-PV-02-1/2012, zo dňa 13.12.2012), vydaný účastníkom konania neobsahuje statický výpočet ani iný spôsob preukázania únosnosti lešenia vytvoreného medzi jednotlivými šotmi (ďalej len „zistené porušenia zákona o BOZP“). 3. Žalobca v správnej žalobe žiadal rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého

4. Správny súd rozsudok, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol odôvodnil podľa § 6 ods. 1 zákona o BOZP, čl. 2.1, 3.7, § 14 ods. 3 vyhlášky MPSVR SR č. 147/2013 Z. z., ktorou

poriadok“). 5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že inšpektorát práce zhrnul zistenia o vyšetrení úrazu poškodeného Q. C. do Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IKO-08-16-2.2P-JI-17, zo dňa 06. februára 2017, v ktorom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu neboli zistené porušenia bezpečnostných predpisov zo strany poškodeného, jeho zamestnávateľa a ani zo strany kontrolovaného subjektu (t. j. zamestnávateľa poškodeného MILO MINTAGE, s. r. o.). Zo strany žalobcu (zhotoviteľa lešenia) však boli zistené porušenia zákona o BOZP konkretizované v bode 2 rozsudku. Žalovaný v rozhodnutí uzavrel, že v konaní pred inšpektorátom práce bolo preukázané porušenie ustanovení zákona, konkrétne § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP, v nadväznosti na podzákonné normy. Porušenie právnych predpisov na zaistenie BOZP, za ktoré bol žalobca sankcionovaný patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanci vykonávajúci dohodnuté práce na stavbe, na ktorej došlo k smrteľnému pracovnému úrazu sa sťažovali na stavbu lešenia a postihnutý zamestnanec volal lešenára, ktorý prišiel, vošiel do kotla a robil bližšie nezistené opatrenia (zápisnica o podaní informácie C. T., zamestnancom spoločnosti MILO MONTAGE s.r.o.).

ENERGYCO s. r. o. zo dňa 14.11.2016). Postihnutý zamestnanec bol síce osobou určenou na denno-dennú kontrolu stavu lešenia pred začatím výkonu prác, jeho povinnosťou však bolo robiť len vizuálnu kontrolu bezpečnosti lešenia, neznášal tak zodpovednosť za prípadné konštrukčné nedostatky. Súd poukázal na Rámcovú zmluvu o dielo č. 111/2013/RMS, podľa ktorej za konštrukčnú správnosť a bezpečnosť lešenia v súlade s bezpečnostnými a stavebnými normami zodpovedal zhotoviteľ, na užívateľa lešenia v čase od odovzdania mali prechádzať len riziká spojené s používaním lešenia, netýkalo sa to rizík spojených s konštrukčnou správnosťou. Predák žalobcu H. Q. v zápisnici o podaní informácie potvrdil, že lešenárska podlážka, ktorá spadla s postihnutým nebola prichytená. 7. Závery znaleckého posudku č. 1/2018, O., T. C., vyhotoveného v rámci súvisiaceho trestného stíhania, sa nedotkli riešenia otázky zodpovednosti žalobcu za porušenie predpisov na zaistenie BOZP. Pri existencii objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt ani prípadné zistenie porušenia zákonných povinností zo strany iných osôb nezbavujú žalobcu zodpovednosti za správny delikt a nie je žiadnym liberačným dôvodom. Vo vzťahu k uloženej sankcii zdôraznil, že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť porušiteľovi sankciu - peňažnú pokutu. Sankcia v prípade vzniku pracovného úrazu s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví nemôže byť nižšia než 33.000,- eur. Správne orgány uložili sankciu na dolnej hranici, rešpektujúc zákonné kritériá pre uloženie sankcie, vyplývajúce z § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. V konaní neboli zistené závažné pochybenia správnych orgánov, ktoré by bránili preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného v medziach žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na § 195 SSP. S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania neúspešnému žalobcovi nepriznal. Žalovanému v zmysle § 168 SSP dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli.

9. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, pretože bol názoru, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].

Sťažovateľ považoval rozhodnutia žalovaného a krajského súdu za neodôvodnené, tiež z dôvodu, že v týchto nezaujali stanovisko k námietkam sťažovateľa, že v čase smrteľného úrazu bolo lešenie odovzdané tretej osobe.

. Táto ho ďalej dala do užívania spoločnosti MILO MONTAGE, s. r. o., pre ktorú pracoval zamestnanec, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz. Doklad o kontrole zakladá prenos zodpovednosti zo sťažovateľa na osobu, ktorá lešenie do užívania prevzala a užívala po jeho prevzatí a bola vo vzťahu k poškodeným zamestnancom. Za úraz a sankciu majú objektívne zodpovedať subjekty, ktoré mali možnosť lešenie užívať v čase po jeho odovzdaní zo strany sťažovateľa, t. j. po 05.11.2016.

r. o., ktorý mal prebrať lešenie od sťažovateľa do užívania a teda zodpovedať za jeho stav, - považoval za nepreukázaný záver krajského súdu stotožňujúci sa so záverom žalovaného, že zásahy do lešenia po konečnom odovzdaní, t. j. po 05.11.2016 boli realizované sťažovateľom, a to celkovo dvakrát na základe požiadavky postihnutého zamestnanca Q. C..

V tomto sa nachádza inštrukcia o povinnosti prerušiť práce, ak sú bezpečnostné prvky vyradené alebo nie sú prijaté bezpečnostné opatrenia (napr. kryt) ak nie je k dispozícii správne náradie alebo prostriedky, - sťažovateľ niekoľkokrát tvrdil a uvádzal, že H. Q. nikde neuviedol, že lešenárska podlážka, ktorá spadla s postihnutým, nebola prichytená, ide o účelové podsúvanie zo strany správneho orgánu a nesprávne prevzaté a nepochopené krajským súdom. Tento zamestnanec sa v zápisnici o podaní informácie vyjadril k inému dielu, ktorý nespadol s postihnutým a nesúvisel s pracovným úrazom a bol umiestnený na inom mieste. Naopak zamestnanec vypovedal, že dielec, na ktorom stál postihnutý bol priklincovaný aj prichytený priečnou rúrkou.

Sťažovateľ ďalej navrhol kasačnej sťažnosti priznať odkladný účinok podľa § 445 ods.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Právomoc a príslušnosť súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 16. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť žalovaného smeruje proti rozsudku, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Podľa § 101e ods. 1, ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

III. I.

17. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice je zrejmé, že pokuta bola uložená podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Z tohto ustanovenia však vyplýva, že subjektom, ktorému je možné uložiť pokutu, je výlučne zamestnávateľ. 18. Zamestnávateľ zodpovedá aj za porušenia uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP. Z tohto ustanovenia rovnako vyplýva, že povinnosti uvedené v tomto ustanovení sa viažu tiež na osobu zamestnávateľa. 19. Zamestnávateľ je na účely zákona o BOZP definovaný v § 3 písm. a) bode 1. zákona o BOZP. Podľa tohto ustanovenia je to osoba zamestnávajúca fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu. 20. Túto definíciu je potrebné vykladať v kontexte § 3 písm. b) bode 1. zákona o BOZP, podľa ktorého je zamestnancom fyzická osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Zákon o BOZP sa pritom vzťahuje v súlade s jeho § 2 ods. 1 na zamestnávateľov a zamestnancov. 21. Z vymedzenia skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nemal postavenie zamestnávateľa k Q. C., ktorý utrpel závažný pracovný úraz s následkom smrti. Žalobca bol v danom vzťahu len dodávateľom lešenia. 22. Inšpektorát práce Košice konštatuje, že zamestnávateľom Q. C. bol MILO MONTAGE, s. r. o. Tento subjekt bol preto zodpovedný za dodržanie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. d) ZOBP vo vzťahu k všetkým svojím zamestnancom, vrátane Q. C.. Q. C. bol u neho v pracovnoprávnom vzťahu, a preto bola spoločnosť v postavení zamestnávateľa spoločnosť MILO MONTAGE, s. r. o.

24. Na predmetnú skutočnosť poukázal žalobca aj vo svojej kasačnej sťažnosti, kde uviedol, že nebol v právnom vzťahu k zomrelému zamestnancovi Q. C.. V právnom vzťahu k nemu bola spoločnosť MILO MONTAGE, s. r. o., v ktorej bol zamestnaný.

26. Za predpokladu, že žalobca porušil svoje povinnosti, právny poriadok Slovenskej republiky pozná zodpovednostné inštitúty na vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k nemu. Žalobca však nemal postavenie zamestnávateľa vo vzťahu zomrelému Q. C., a preto nie je možné vyvodzovať zodpovednosť podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v spojení s § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP.

Za zamestnávateľa pre účely vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti je nutné považovať takú osobu, ktorá poruší povinnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP vo vzťahu k osobám, ktoré sú priamo u nej v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

29. S ohľadom na konštatované závery žalobca nie je zodpovedným subjektom pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti podľa uvedených ustanovení. Z tohto dôvodu Inšpektorát práce Košice ako aj žalovaný pochybili, keď mu vyvodili zodpovednosť podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.

31. S ohľadom na uvedené závery kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy nie sú v súlade so zákonom. S ohľadom na popísanú vadu krajský súd vec nesprávne právne vec posúdil. Z tohto dôvodu kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú a rozhodol podľa § 462 ods. 2 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd zvolil tento spôsob rozhodnutia z dôvodu, že predmetná vada nie je zhojiteľná v konaní pre správnym súdom, ale iba pred orgánmi verejnej správy.