6Asan/3/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): IFRAN, s.r.o., so sídlom Ortuťová 45, 086 12 Ortuťová, IČO: 46973397, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka, so sídlom Stará Prešovská 10, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 50472933, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, IČO: 30810710, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/300/013039/04216 zo dňa 23. novembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/13/2019-103 zo dňa 12. mája 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Súd žalovanému náhradu trov konania podľa § 168 SSP nepriznal. 2. Napadnutým rozhodnutím č. 2018/300/013039/04216 zo dňa 23. novembra 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 123/2018/600-4098 ako vecne správne potvrdil, týmto správny orgán podľa § 36 ods. 1 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z. uložil účastníkovi konania IFRAN, s.r.o., IČO: 46973397 pokutu vo výške 530,-eur za porušenie § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o metrológii tým, že na prevádzke Pneuservis IFRAN, Duklianska 16, 085 01 Bardejov, v čase metrologického dozoru 26. apríla 2017 pri meraniach súvisiacich s platbami a pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku - meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel a meranie krútiaceho momentu pri uťahovaní skrutiek alebo matíc pri montáži kolies na osobné motorové vozidlá, používal určené meradlá, a to momentový kľúč KS TOOLS, typ 216.1442, merací rozsah 20 Nm - 200 Nm, v. č. OE 00567 a tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel používaný v pneuservise, WIKA, v. č. 130161690 bez

5. Z vykonaného dokazovania zadokumentovaného v administratívnom spise mal správny súd bezpečne za preukázané, že výkonom metrologického dozoru 26. apríla 2017 na prevádzke žalobcu Pneuservis IFRAN, Duklianska 16, 085 01 Bardejov, zameraného na plnenie povinnosti používateľa určených meradiel používaných pri meraniach súvisiacich s platbami a pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku v pneuservise podľa zákona o metrológii č. 142/ 2000 Z.z. bolo zistené porušenie § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona tak, ako to správne orgány ustálili. 6.

Dňom 1. júla 2018 nadobudol účinnosť nový zákon o metrológii, zákon č. 157/2018 Z.z., podľa § 60 ktorého bolo povinnosťou správneho orgánu konania začaté a právoplatne neukončené pred 01. júlom 2018 dokončiť podľa právnych predpisov účinných do 30. júna

Konajúce orgány takto vo veci postupovali. Inšpektorát v záhlaví prvostupňového rozhodnutia č. 123/ 2018/600-4098 zo 6. septembra 2018 citoval zákon č. 142/2000 Z.z. s tým, že v ďalšom texte rozhodnutia bude uvedené už len „zákon o metrológii“. Takéto označenie zákona preto nemôže u účastníka konania a ani tretej osoby vzbudzovať žiadne pochybnosti, ktorý zákon o metrológií bol na vec použitý. Navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia inšpektorát dikciu prechodného ustanovenia § 60 zákona č. 157/2018 Z.z. uviedol. 7. Ďalej správny súd uviedol, že bolo potrebné posúdiť, či inšpektorát pre vydanie rozhodnutia o pokute mal dostatok materiálneho podkladu, ktorý by nespochybniteľne preukazoval, že žalobca v čase výkonu dozoru 26. apríla 2017 porušil § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 142/2000 Z.z., a či svoj právny záver dostatočne čo do dostatku dôvodov k protiprávnemu konaniu, ale aj výške uloženej pokuty zdôvodnil, a či sa tak stalo v zákonnom procese.

9. Slovenský metrologický inšpektorát vo svojom rozhodnutí č. 123/2018/600-4098 zo dňa 6. septembra 2018 ustálil a žalobcu sankcionoval pokutou 530 eur za porušenie ustanovení § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o metrológii (zákona č. 142/2000 Z.z.) na základe zistení z metrologického dozoru vykonaného na prevádzke žalobcu Pneuservis IFRAN, Duklianska 16, 085 01 Bardejov 26. apríla 2017. Žalobca okrem absencií presného označenia zákona, čo správny súd už vyššie vyhodnotil ako nerelevantnú námietku, namietal aj, že ničím nebolo preukázané, že meradlá bez platného overenia, ktoré predložil ku kontrole, boli použité.

Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že je povinnosťou fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej činnosť pneuservisu pri meraniach súvisiacich s platbami a pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku, používať platné určené meradlá, čo znamená, že musí mať počas celej doby prevádzkovania svojej prevádzky meradlá, ktorými takéto merania uskutočňuje, riadne overené. Prenesené na daný posudzovaný prípad, fotodokumentácia tvoriaca prílohu Protokolu porušenie tejto povinnosti žalobcom preukazuje a žalobca mal činnosť pneuservisu uvedenú ako informáciu dostupnú verejnosti na vývesnej tabuli prevádzky Pneuservis IFRAN, Duklianska 16, 085 01 Bardejov. Aj zo samotného Protokolu z 26. apríla 2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca sa zaoberá prevádzkovaním pneuservisu pre osobné motorové vozidlá, a preto bol a je povinný podľa zákona o metrológii používať pri meraniach súvisiacich s platbami, ochranu zdravia, bezpečnosti a majetku platne overené určené meradlá. Túto povinnosť žalobca porušil, pretože v čase výkonu metrologického dozoru sa na prevádzke nenachádzali a neboli pripravené na používanie iné určené meradlá používané na meranie tlaku

Jednalo sa o tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel WIKA, v.č. 130161690 s dátumom overenia 5. október 2015 a platnosťou overenia do 5. októbra 2016 a momentový kľúč KS TOOLS, typ 216.1442 (20 Nm až 200 Nm), v.č. OE 00567, s dátumom overenia 7. októbra 2015 a platnosťou overenia do 7. októbra 2016.

majetok. Neuniklo zároveň pozornosti správneho súdu, že žalobca porušil s týmto súvisiacu i ďalšiu povinnosť používateľa určeného meradla, keď meradlám nezabezpečil platné overenia v zákonom stanovenej lehote, najmenej 30 dní pred skončením času platnosti overenia (§ 17).

15. Správny súd na základe skutkových zistení, interpretácie úmyslu zákona o metrológii a jeho na vec aplikovaných relevantných ustanovení, preto vyhodnotil túto novú argumentáciu žalobcu za zjavne neopodstatnenú a ako účelovú obranu v snahe vyviniť sa.

16. Ak žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nezákonného dôkazu - Protokolu č. 4072/2017, pretože v ňom nebol presne vymedzený čas výkonu metrologického dozoru, s námietkou možno súhlasiť len, že explicitné vymedzenie času výkonu kontroly sa javí ako vhodné, i keď sa nejedná o obligatórnu náležitosť Protokolu. Podľa § 12 vyhlášky úradu č. 210/2000 Z.z. týmito sú: identifikačné údaje kontrolovanej osoby, predmet metrologického dozoru, identifikačné údaje inšpektorátu, výsledok metrologického dozoru, uložené nápravné oprávnenie a vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k výsledkom metrologického dozoru. Preskúmaním poukázaného Protokolu správny súd zistil, že tento všetky zákonom vymedzené náležitosti obsahuje. Zároveň Protokol bol podpísaný inšpektorom vykonávajúcim dozor a zástupcom kontrolovanej osoby - konateľom žalobcu.

Zo zistení metrologického dozoru sa dalo vyvodiť, že žalobca v skutočnosti povinnosť porušil podstatne dlhšie. 18. I keď žalobca výšku uloženej pokuty (530 eur) nenamietal, krajský súd konštatoval, že uložená pokuta je na dolnej hranici zákonného rozpätia (od 200 eur do 10.000 eur).

Pri takto stanovenom čase trvania protiprávneho konania správny súd konštatuje, že dozorové orgány z voľnej správnej úvahy nevybočili a pokutu uložili v zákonnom rozmedzí.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

Zároveň navrhol, aby kasačný súd zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy konania v plnom rozsahu. 23. Sťažovateľ nesúhlasil s odôvodnením súdu k ním v žalobe namietanej nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že fotodokumentácia nedokazuje nič iné len označenie prevádzkarne ako pneuservis a z fotodokumentácie nie je zrejmé, akými údajmi o dátumoch overenia mali byť meradlá označené, keďže tieto údaje sú nečitateľné. Správny súd sa však k nečitateľnosti nevyjadril a preto sťažovateľ považoval odôvodnenie v tejto časti za nepreskúmateľné a nesprávne posúdené. Zároveň mal za to, že žalovaný a ani správny súd absolútne nedokázali, že protiprávny stav mal pretrvávať u tlakomeru 203 a momentového kľúča 201 dní. V spise chýbajú dôkazy o tom, že by sťažovateľ vôbec prijal nejaké platby súvisiace s používaním predmetných meradiel. 24. Ďalej sťažovateľ namietal záver správneho súdu, vyjadrený v bode 59. rozsudku, v ktorom

25. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že pri zisťovaní stavu veci žalovaný ani správny súd nezistili skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdili, že predmetné meradlá boli používané v súvislosti s platbami, alebo pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku. Žalovaný nevykonal kontrolný nákup, nekontroloval spätne účtovné doklady, z ktorých by bolo zistené, že si sťažovateľ za doťahovanie skrutiek a hustenie pneumatík účtoval peniaze. Sťažovateľovi tiež nebola jasná istota súdu o dňoch (201/203), kedy mal sťažovateľ používať neplatné meradlá, a že žiadne iné meradlá sa na prevádzke nenachádzali. Existuje totiž podľa sťažovateľa možnosť, že prevádzka bola v tomto období zatvorená, alebo mohol v tomto období sťažovateľ používať správne meradlá, ktoré mohol mať požičané, pričom ich neevidoval, čo by už bolo porušením iného zákonného predpisu.

27. Sťažovateľ namietal, že sa z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vôbec nedozvedel jeho názor na v žalobe namietané porušenie práva na obhajobu a riadny proces z dôvodu nesprávneho vedenia ústneho pojednávania. 28.

Z protokolu má žalovaný taktiež za preukázané, že v čase metrologického dozoru sa na prevádzke žalobcu nachádzali uvedené meradlá - momentový kľúč a tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách. Obe pripravené na používanie 29. Správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Na vznik zodpovednosti sťažovateľa teda nie je potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie a zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Z protokolu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ zistené porušenie zákona o metrológii nenamietol, naopak, uviedol, že si je vedomý daného porušenia, avšak vzhľadom na množstvo jeho povinností ako podnikateľa na overenie meradiel pozabudol s tým, že v krátkom čase prisľúbil nápravu. 30. Žalovaný mal za to, že nie je povinnosťou inšpektorátu preukazovať, že v daný deň metrologického dozoru boli konkrétne meradlá používané sťažovateľom, naopak povinnosťou sťažovateľa bolo mať na svojej prevádzke platne overené meradlá a tieto používať na príslušný účel. 31.

32. K namietanému nevykonaniu kontrolného nákupu uviedol žalovaný, že podľa § 35 ods. 1 písm. g/ zákona o metrológii, sú inšpektori oprávnení, nie však povinní vykonať kontrolný nákup ani zabezpečiť žiadny ďalší nákup, ktorým by sa preukázalo, že by nejaký iný spotrebiteľ zaplatil žalobcovi v deň metrologického dozoru za služby, pri ktorých boli používané predmetné meradlá, nakoľko na uloženie pokuty postačuje, že sa predmetné meradlá nachádzali na prevádzke sťažovateľa a boli pripravené na ich použitie. Obe určené meradlá sa používajú v prípadoch, v ktorých môže dôjsť taktiež k ohrozeniu života, a preto je nevyhnutné takýmto situáciám predchádzať dôsledným dodržiavaním zákonom stanovených povinností.

34. K namietanej nepreskúmateľnej fotodokumentácii žalovaný uviedol, že fotodokumentácia je len podporným prostriedkom k samotnému protokolu a protokol by bol preskúmateľný aj v tom prípade, ak by k nemu nebola pripojená žiadna fotodokumentácia. Protokol má charakter verejnej listiny vydanej inšpektorátom ako štátnym orgánom v medziach jeho právomoci, o ktorej platí, že potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. 35. Žalovaný k namietanému nesprávnemu vedeniu ústneho pojednávania uviedol, že má za to, že neboli porušené práva sťažovateľa, nakoľko jeho práva mal v zmysle predloženého splnomocnenia účinne obhajovať splnomocnený zástupca, ktorý tak aj preukázateľne urobil a inšpektorát podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku postupoval v správnom konaní po celú dobu v úzkej súčinnosti so žalobcom a dal mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, dokonca mu vyšiel v ústrety aj opakovaným nariadením ústneho pojednávania uskutočneným na žiadosť žalobcu v priestoroch pracoviska inšpektorátu v Košiciach. Žalovaný

Z uvedeného hľadiska tak nemalo nariadené ústne pojednávanie vplyv na posúdenie skutkového, ako aj právneho stavu v predmetnej veci. Tieto námietky preto žalovaný považoval za irelevantné. 36. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu výšky pokuty uviedol žalovaný, že má za to, že inšpektorát pri rozhodovaní o výške pokuty použil správnu úvahu, nakoľko v rámci rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami logického uváženia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc a určil výšku sankcie primeranú spáchanému správnemu deliktu.

Súčasne prihliadol na následky protiprávneho konania - používaním určených meradiel bez platného overenia, nie sú zaručené výsledky meraní, a tým je ohrozená nielen bezpečnosť cestnej premávky, zákonom chránený majetok a zdravie, ale môže dôjsť dokonca k ohrozeniu života.

III. Konanie na kasačnom súde

37. Prejednávaná vec bola 5. februára 2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S pod sp. zn. 6Asan/3/2021. S účinnosťou ku 1. augustu 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 1. augusta 2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 39. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/13/ 2019-103 zo dňa 12. mája 2020, ktorý postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/300/ 013039/04216 zo dňa 23. novembra 2018.

40. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 41. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel, jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami.

44. Podľa § 15 ods. 7 písm. a/ zákona o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak uplynul čas jeho platnosti. 45. Podľa § 17 citovaného zákona, následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení alebo po vykonanej oprave meradla. Následné overenie je povinný si zabezpečiť používateľ určeného meradla formou písomnej objednávky podanej ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 30 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia podľa § 15 ods. 7 písm. b/ až e/.

48. Podľa § 33 ods. 6 citovaného zákona, ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa ods. 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila. 49. Podľa § 36 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10.000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel.

51. Podľa vyhlášky úradu č. 210/2000 Z.z., o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, Príloha č. 1 bod 2.4.6. čas platnosti overenia pre momentové kľúče je jeden rok. 52. Podľa vyhlášky úradu č. 210/2000 Z.z., Príloha č. 1 bod 2.3.3. čas platnosti overenia pre tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel používané na čerpacích staniciach pohonných látok, v autoservisoch, v pneuservisoch a v staniciach technickej kontroly je jeden rok.

54. K sťažovateľom namietanému nevykonaniu kontrolného nákupu inšpektormi sa kasačný súd prikláňa k názoru žalovaného, že podľa § 35 ods. 1 písm. g/ zákona o metrológii, sú inšpektori oprávnení, nie však povinní vykonať kontrolný nákup ani zabezpečiť žiadny ďalší nákup, ktorým by sa preukázalo, že by nejaký iný spotrebiteľ zaplatil žalobcovi v deň metrologického dozoru za služby, pri ktorých boli používané predmetné meradlá, nakoľko na uloženie pokuty postačuje, že sa predmetné meradlá nachádzali na prevádzke sťažovateľa a boli pripravené na ich použitie. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že správne delikty uvedené v 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie. Na vznik zodpovednosti sťažovateľa netreba preukazovať jeho zavinenie a sťažovateľ sa zodpovednosti nemôže zbaviť.

56. Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne vedenie ústneho konania, obdobne ako správny, ani kasačný súd zo zápisnice nezistil, že by nariadenie ústneho pojednávania vo veci malo vplyv na posúdenie skutkového, či právneho stavu. Zo zápisnice nevyplývajú žiadne zistenia, z ktorých by bolo možné konštatovať sťažovateľom namietané porušenie práva na riadnu obhajobu. Práva sťažovateľa mal podľa predloženého splnomocnenia účinne obhajovať splnomocnený zástupca, ktorý tak aj robil, a to za plnej súčinnosti správneho orgánu.

Správnym súdom uvedený počet dní nemožno rozhodne považovať za zanedbateľné obdobie. Kasačný súd aj vo svetle skutočnosti, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že inšpektorát ako čas trvania protiprávneho konania zohľadnil iba deň kontroly, teda 26. apríl 2017, považuje tento kasačný bod za účelový a neopodstatnený.

Skutočný škodlivý následok porušenia právnej povinnosti si spravidla žiada prísnejšiu sankciu, aby tak došlo k určitej forme reštitúcie. 60. Kasačný súd poukazuje na to, že zákonom určené pravidelné overovanie určených meradiel má zabezpečiť relatívnu istotu, že meradlá merajú správne, na rozdiel od viac- menej nepodloženého spoliehania sa na ich funkčnosť a presnosť, ako aj v tomto prípade, kedy sťažovateľ vo vyjadrení kontrolovanej osoby k protokolu P č. 4072/2017 z 26. apríla 2017 uviedol, že pre množstvo povinností z podnikania overenie určených meradiel „ušlo jeho pozornosti“. Dôsledky používania nepresných meradiel môžu mať rôznu intenzitu, vo výnimočných prípadoch môžu byť až fatálne. Preto je treba trvať na vynucovaní povinností povinných osôb v zmysle zákona o metrológii. Kasačný súd len dopĺňa, že výška uloženej pokuty sa s ohľadom na zistené okolnosti približuje dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby (čo správne orgány v prejednávanom prípade zohľadnili).

súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 63. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 19. októbra 2022