6Asan/8/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-19/2017-P zo dňa 13.09.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Malackách č. ORP-P-591/MA-ODI2-2016 zo dňa 25.05.2017, ktorým bol žalobca (sťažovateľ) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) tým, že ako účastník cestnej premávky sa mal dňa 23.12.2016 dopustiť porušenia povinností uvedených v ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) a súčasne so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov mu bola uložená pokuta vo výške 270 €.

spĺňa. Toto konštatovanie považoval správny súd za plne postačujúce a výrok za dostatočne zrozumiteľný a dopĺňa, že orgány verejnej správy konajúce a rozhodujúce o správnych deliktoch a teda aj o priestupkoch, ktorých právna úprava je kodifikovaná do samostatného právneho predpisu, zákona o priestupkoch, do veľkej miery vychádzajú z trestnoprávnych zásad a inštitútov (tzv. veľkého alebo súdneho trestania), vplyv ktorých možno badať aj na forme a štylizácii rozhodnutí vydávaných orgánmi verejnej správy v rámci správneho

Po skutkovej vete spravidla nasleduje samotné rozhodnutie o vine prípadne nevine, spolu s právnou kvalifikáciou opísaného skutku. Opis skutku treba vnímať ako jeden celok, aj keď nie je tvorený jednou vetou. 3. Správny súd k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci nemožno považovať za relevantné, ale za účelové, keďže z administratívnych spisov predložených konajúcemu správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zistili skutkový stav veci s uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a akým spôsobom boli vyhodnotené.

4. K argumentu, že žalovaný sa nevysporiadal s odborným vyjadrením č. 8/2017, ktoré mu žalobca predložil, správny súd poukázal na časť napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný odôvodnil nevykonanie tohto dôkazu pre jeho tendenčnosť, jednostrannosť a neprípustné vyjadrovanie sa znalca k právnym otázkam. Je totiž výlučne na orgáne verejnej správy, či dôkaz vykoná alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Z odôvodnenia rozhodnutia, aj keď stručne, ale jednoznačne vyplýva, že dôkaz predložený žalobcom v podobe odborného vyjadrenia, orgán verejnej správy nevyhodnotil ako účelný. Uvedený postup je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá nastoľuje požiadavku vo vzťahu k orgánu verejnej správy vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba relevantnými argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia je potom postačujúce, ak orgán verejnej správy iba minimálnym spôsobom a stručne objasní, prečo je argument, v danom prípade dôkaz, irelevantný.

Zároveň v ust. § 64 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke je vymedzená dopravná nehoda ako škodová udalosť, pri ktorej sa účastníci nedohodli na jej zavinení. Toto ustanovenie priamo odkazuje na ods. 3 citovaného ustanovenia, podľa ktorého je vyššie zmienenou škodovou udalosťou udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla. Je teda zrejmé, že v prípade vzniku škodovej udalosti, táto vznik škody priamo predpokladá. Pre posúdenie škodovej udalosti ako dopravnej nehody je potrebné (a zároveň postačujúce), aby pristúpila ďalšia skutočnosť a to neuznanie si viny niektorým z účastníkov škodovej udalosti. V danom prípade je preto výška spôsobenej škody irelevantná a prihliada sa iba na absenciu dohody účastníkov o zavinení.

Povinnosťou žalobcu ako vodiča bolo rešpektovať zakreslené dopravné značenie a nie si vyhodnocovať situáciu, či sa dopustí, alebo nedopustí dopravného priestupku, ak dopravné značenie nebude rešpektovať. Dodatočné posudzovanie legality a legitimity zakreslenia dopravnej značky č. „V13“ v danom prípade nie je relevantné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca porušil záväzný právny predpis, spôsobil dopravnú nehodu, čoho následkom vznikla škoda na majetku.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

7. Sťažovateľ uviedol, že správny súd napriek poukázaniu o nevyhnutnosti náležitého odlíšenia skutku, ktorý je priestupkom a ktorý sa kladie páchateľovi za vinu, vo výrokovej časti rozhodnutia vymedzením presného opisu spôsobu, miesta, času a iných kvalifikačných znakov konania páchateľa, dospel k právnemu posúdeniu, v zmysle, ktorého vada v podobe absencie vyššie uvedených skutočností špecifikujúcich konanie, ktoré sa kladie páchateľovi priestupku za vinu, nemá za následok nepreskúmateľnosť a zmätočnosť výrovej časti rozhodnutia. Sťažovateľ sa s uvedeným právnym záverom správneho súdu nestotožnil a pokladal za nevyhnutné konkretizovať konanie, ktoré sa kladie páchateľovi za vinu k naplneniu zákonných požiadaviek kladených na enunciát rozhodnutia, ktorými sú predovšetkým jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Premietnutie uvedených zákonných požiadaviek do výroku rozhodnutia je realizované presným vymedzením identifikačných znakov konania páchateľa, odrážajúc tak princípy právneho štátu. V opačnom prípade je daná nepreskúmateľnosť a zmätočnosť výrokovej časti rozhodnutia. Vychádzajúc z výroku prvostupňového rozhodnutia

Sťažovateľ sa domnieval, že na základe uvedeného je týmto daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. 8. Súd sa však nezaoberal vyššie uvedenou námietkou žalobcu vo vzťahu k preukázateľnej rozdielnosti vyhláseného a žalobcovi doručeného rozhodnutia, ktorú možno vyvodiť zo zápisnice o ústnom pojednávaní o priestupku. Rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené, má byť presne identické s vyhláseným rozhodnutím v zmysle zákonných požiadaviek, však bolo vyhotovené odlišne. Sťažovateľ bol presvedčený, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP tým, že sa vôbec nezaoberal pre vec významným argumentom predneseným žalobcom v námietkach, pričom sa nezaoberal ústavnými aspektmi, vychádzajúc z porušenia ústavných princípov, v dôsledku namietanej skutočnosti. Súd neskúmal skutočnosť, že rozhodnutie vo vyhlásenom znení nebolo vyhotovené a doručené v rovnakom znení, čo je v zjavnom rozpore

9. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu o nezákonnosti listinných dôkazov obstaraných správnych orgánom, ktoré jednak vykazujú formálne nedostatky, a v ktorých sa uvádzajú rozdielne skutkové podstaty, popisy skutku i právne kvalifikácie, pričom niektoré z rozhodnutí obsiahnutých v spise boli dokonca uskutočnené na základe podkladov, ktorými správny orgán nemohol v čase rozhodovania disponovať, čo len prehlbuje pochybnosti o nezaujatosti a zákonnosti postupu správneho

úkonu. Vo vyjadrení správneho orgánu k podnetu prokuratúry zo dňa 18.04.2017 však absentuje akékoľvek vyjadrenie k spôsobu určenia výšky škody, pričom pochybnosti o výške škody neboli doposiaľ odstránené.

zdraví. Ani jedna z uvedených podmienok nebola naplnená ani preukázaná, a preto konaním sťažovateľa neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty predmetného priestupku. Sťažovateľ taktiež uviedol, že mal s poukazom na závery odborného vyjadrenia za to, že ako vodič sa správal disciplinovane v súlade s ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, pričom správny orgán nezadovážil taký dôkaz, ktorým by bol preukázaný opak.

záväzného právneho predpisu, pričom k naplneniu uvedeného predpokladu je nevyhnutné aj samotné skúmanie legálnosti a všeobecnej právnej záväznosti dodržiavania vyznačenej dopravnej značky. 11. Sťažovateľ tiež uviedol, že ak by aj dopravná značka bola riadne umiestnená, tak jej porušenie musí skúmať správny orgán zákonne a to podľa dikcie zákona, pričom vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v čl. 14 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. uvádza: „Značka šikmé rovnobežné čiary (č. V 13) vyznačuje priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo doň nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie, odbočovanie na miesto mimo cesty alebo poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo na vchádzanie na cestu, pričom nesmú byť ohrození ostatní účastníci cestnej premávky.“ Z uvedeného vyplýva, kedy zákon umožňuje vojsť vodičovi motorového vozidla do priestoru vymedzeného dopravnou značkou, avšak správny orgán pri posudzovaní porušenia dopravnej značky nezohľadnil

prospech. Krajský súd sa vo svojom zdôvodnení nezaoberal závermi, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov, pričom uviedol, že základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to, v koho prospech

13. Vychádzajúc z tvrdení súdu obsiahnutých v odôvodnení rozsudku sťažovateľ konštatoval, že súd preskúmal záznam z dopravnej nehody zo dňa 24.12.2016, avšak nevysporiadal sa s tým, že predmetný záznam bol vytvorený deň po udalosti, teda bez účastníkov dopravnej nehody a nekonštatoval pochybenie zo strany správneho orgánu.

V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu je pritom uvedené, že skutkový stav bol náležite zistený na základe predmetného vyhotoveného záznamu o dopravnej nehode, avšak nie je z neho evidentné, aké ďalšie dôkazy boli uskutočnené na zistenie skutkového stavu, keďže došlo k zmene právnej kvalifikácie zo strany správneho orgánu vzťahujúcej sa na porušenie inej zákonom uloženej povinnosti.

14. Podľa sťažovateľa v danom prípade nedošlo k zavineniu a ku kumulatívnemu naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany orgánu verejnej správy, ako aj krajského súdu preskúmavajúceho napadnuté rozhodnutie, ktorý dospel k právnemu záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca porušil záväzný právny predpis, spôsobil dopravnú nehodu, čoho následkom vznikla škoda na majetku.

Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku.

16. Z namietaného postupu správneho orgánu sťažovateľa je preukázeľné, že osoby, voči ktorým bola vznesená a riadne odôvodnená námietka zaujatosti, sa podieľali na prejednaní a rozhodovaní o priestupku, z ktorého bol žalobca obvinený. V Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle Čl. 6 Dohovoru

svojím konaním porušil a aké opatrenie, resp. sankcia bola žalobcovi uložená. Žalobca účelovo vytrháva z kontextu komplexného výroku rozhodnutia o priestupku ako celku pozostávajúceho z viacerých ucelených viet jednu konkrétnu vetu, ktorá sama o sebe možno štylisticky nie je „perfektná", avšak predmetný výrok rozhodnutia o priestupku dosahuje minimálnu mieru argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti v ponímaní logických úsudkov prvostupňového správneho orgánu, pričom pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo precíznejšie formulovať výrok rozhodnutia. V súvislosti s vyššie uvedeným sa žalovaný stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave v tom zmysle, že „prvostupňový správny orgán“ síce mohol vo výrokovej časti Rozhodnutia o priestupku zvoliť prehľadnejšie odlíšenie opisu skutku a následného konštatovania porušenia zákonom vymedzenej povinnosti žalobcom, pričom však takáto vada ako taká pri vznesenej námietke nepreskúmateľnosti a zmätočnosti výrokovej časti prvostupňového orgánu.

19. Podstatnou náležitosťou pre kvalifikáciu konania žalobcu ako priestupku v zmysle ustanovenia 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bolo jednoznačné preukázanie porušenie povinností žalobcu ako účastníka cestnej premávky ustanovených v S 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 8/2009 0 cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke”) s takým následkom, ktorý bolo bezpochyby možné kvalifikovať ako priestupok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Predmetná udalosť v cestnej premávke naplnila kvalifikačný pojem dopravná nehoda v zmysle zákona o cestnej premávke, pretože sa účastníci predmetnej škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení, o čom jednoznačne pojednáva ustanovenie 64 ods. 2 písm. c) zákona cestnej premávke, ktoré priamo odkazuje na ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého je vyššie zmienenou škodovou udalosťou udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a preto je v predmetnej preskúmavanej veci irelevantné poukazovanie na tvrdenie žalobcu, či si niektorý

20. Prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru postupoval v zmysle zásady materiálnej pravdy, pričom vychádzal z ustanovenia 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre Rozhodnutie o priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán sa riadne a zrozumiteľne vyjadril k dôvodom odmietnutia vykonania dôkazu predloženého zo strany účastníka konania, ako aj vo vzťahu k zúčastnenej osobe - P.. F. X., či námietkam legitimity a legálnosti dopravného značenia, čo je aj podľa názoru Krajského súdu v Bratislave v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá nastoľuje požiadavku vo vzťahu k orgánom verejnej správy vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutí o odvolaní zo dňa 13.09.2017 správny orgán riadne precizoval závery a názory tak, aby boli spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie s náležitým objasnením skutočností majúcich pre vec podstatný význam. Taktiež poukazovanie žalobcu na legitímnosť a legálnosť dopravného značenia, ktoré žalobca ako vodič vozidla nerešpektoval je

21. V predmetnom správnom konaní nedošlo k žiadnemu podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy podľa jeho názoru, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V uvedenej súvislosti poukázal na uznesenie

22. Tvrdenia sťažovateľa o prieťahoch v konaní a ním vznesené námietky o zaujatosti, na základe ktorých malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, boli zo strany príslušných orgánov náležite prešetrené a bolo o nich riadne rozhodnuté, pričom skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s negatívnym vybavením jeho sťažností a námietok nezakladá dôvod, pre ktorý by mal byť postup a následné rozhodnutie správnych orgánov nezákonné. Záverom žalovaný zdôraznil, že kompletné administratívne spisy vzťahujúce sa k rozhodnutiu o priestupku, ako aj k rozhodnutiu o odvolaní zo dňa 13.09.2017 v predmetnej veci boli, po nadobudnutí právoplatnosti, poskytnuté Krajskej prokuratúre v Bratislave za účelom preskúmania postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu (č. k.: Kd 440/1100-8), pričom v predmetnej veci bol aj opakovaný podnet odložený.

III. Konanie pred kasačným súdom

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 25. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

28. Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. 29. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 32. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

35. Podľa § 51 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. 38. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V. právne posúdenie

41. Kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S touto námietkou sa kasačný súd nestotožnil.

42. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

Výrok

rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.

Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011).

47. Kasačný súd považoval za nedôvodnú aj námietku, ktorá sa mala týkať rozdielneho znenia výrokovej časti rozhodnutia uvedeného v zápisnici pri ústnom pojednávaní dňa 25.05.2017 a výrokovej časti doručeného písomného vyhotovenia rozhodnutia o priestupku.

48. Sťažovateľ zároveň nedôvodne namietal nesprávnu interpretáciu a aplikáciu príslušných ustanovení zákona zo strany správneho súdu na zistený skutkový stav. V danej súvislosti kasačný súd uvádza, že z obsahu kasačnej sťažnosti nevedel identifikovať taký nedostatok v právnom posúdení a záveroch správneho súdu, na základe ktorého by mohol pristúpiť k zrušeniu rozsudku a konštatovať jeho nezákonnosť.

50. Z dôkazov založených v administratívnom spise pritom jednoznačne vyplýva, že predmetná udalosť v cestnej premávke naplnila kvalifikačný pojem dopravná nehoda v zmysle zákona o cestnej premávke. Zároveň neexistuje dôkaz o tom, že by sa účastníci tejto nehody dohodli na jej zavinení. V zmysle § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, škodovou udalosťou je udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla. Zákon neukladá povinnosť zisťovať presnú výšku škody, preto aj kasačná námietka, kedy sťažovateľ poukazoval na výšku škody stanovenej príslušníkom PZ - bola nedôvodná.

Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k opodstatnenému záveru, že spĺňajú zákonom (aj judikatúrou) vyžadované atribúty. Podľa kasačného súdu nebola dôvodná ani námietka poukazujúca na legitímnosť a legálnosť dopravného značenia „V13“, pretože existencia tohto značenia bola nesporne preukázaná dôkazmi založenými v administratívnom spise. Ich súčasťou je aj videozáznam z priebehu dopravnej nehody, preto polemizovanie o tom, či bolo predmetné označenie záväzné, napr. z dôvodu absencie na pláne čerpacej stanice, resp. v pláne mesta predstavovalo aj pre kasačný súd účelové tvrdenie. Z ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch vyplýva, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí

52. Na základe vyššie uvedených skutočností, kasačný súd uzatvára, že sťažovateľove námietky neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani neodôvodnený odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.