6Asan/9/2020

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. MI1/RK/KON/2016/132 č. z. 2016/234782 z 24.06.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 2.000 € v zmysle § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), ku ktorému došlo tak, že žalobkyňa zamestnávala podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci jednu fyzickú osobu J. V. [v rozhodnutí bližšie identifikovanú], s ktorou mala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov so začiatkom práce od 15.02.2015, pričom si nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu, § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), tým, že ju neprihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, ale oneskorene dňa 02.03.2015 s dátumom poistenia od 15.02.2015, čo bolo zistené vykonanou kontrolou dňa 26.11.2015 na prevádzkarni Hlavná 120, 079 01 Veľké Kapušany. Kasačný súd poznamenáva, že išlo o v poradí druhé rozhodnutie prvostupňového orgánu v konaní po zrušení prvého rozhodnutia odvolacím orgánom. 2. O odvolaní žalobkyne potom sťažovateľ ako odvolací orgán rozhodol rozhodnutím č. 2016/123673, UPS/US1/OK2/BEZ/2016/15673 zo 16.08.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Sťažovateľ nevyhovel odvolacím námietkam žalovanej a veľmi stručne ich spolu s dôkazmi v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil. V podstate sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového orgánu.

3. Žalobkyňa správnou žalobou navrhla zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré považovala za nezákonné z viacerých dôvodov. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) žalobu rozsudkom najskôr zamietol, tento rozsudok však kasačný súd zrušil kvôli závažnej procesnej chybe správneho súdu, ktorý nenariadil vo veci pojednávanie. 4.

Súhlasil teda s ich závermi, že nebolo preukázané odovzdanie registračného listu v listinnej podobe dňa 05.02.2015, že sporný správny delikt je postavený na objektívnej zodpovednosti, ďalej nevyhovel námietke o porušení zásady ne bis in idem (vo vzťahu k pokute od Sociálnej poisťovne za omeškanie s prihlásením tejto zamestnankyne), nepovažoval za dôvodnú ani námietku proti skutkovému záveru, že zamestnankyňa pracovala aj v mesiaci február, a neuznal ani to, že zamestnankyňa ako príbuzná v priamom rade (jej dcéra) bola študentkou do 26 rokov.

oneskorením. Považoval postup správnych orgánov za formálny a rýdzo gramatický výklad príslušnej právnej úpravy bez toho, aby tieto orgány brali do úvahy cieľ zákonodarcu, ktorým je zamedziť nelegálne zamestnávanie fyzických osôb.

7. Správny súd ďalej uviedol, že považuje rozhodnutia správnych orgánov za nespravodlivé a nezákonné, poukazoval pritom na judikatúru najvyššieho súdu sp. zn. 6Asan/9/2017 z 21.02.2018, sp. zn. 10Asan/19/2017 z 18.07.2018, sp. zn. 10Asan/1/2018 z 28.08.2018, sp. zn. 4Cdo/98/2010, a na „princíp nepravej retroaktivity“. Uviedol, že rozhodnutia zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobkyne

Porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v tom, že krajský súd neuviedol jasný právny názor na vec a neinštruoval ho, ako má ďalej v konaní postupovať (§ 139 ods. 2 S.s.p.). 11. Nesprávnosť právneho posúdenia veci podľa sťažovateľa spočíva v nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a v nesprávnej aplikácii príslušných zákonov v čase rozhodovania o žalobe.

13. Správne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu podľa sťažovateľa malo byť také, že žalobca aj podľa novej priaznivejšej právnej úpravy naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania a preto je potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, a právo na plnú náhradu trov konania nepriznať z dôvodov zohľadňujúcich skutkový aj právny stav v čase rozhodovania krajského súdu o žalobe.

ich rozsahu. Tvrdil, že skúmanie úmyslu je preto právne irelevantné pri naplnení skutkovej podstaty tohto deliktu, a súčasná právna úprava neobsahuje procesný predpis, ktorý by upravoval konanie o iných správnych deliktoch a teda vyžadoval naplnenie formálnej aj materiálnej stránky skutku.

16. Sťažovateľ tvrdil, že zákon o nelegálnej práci nepozná takéto liberačné dôvody a nepovažoval za dôvodný ani názor súdu, že v čase výkonu kontroly bol vytýkaný nedostatok žalobkyňou už odstránený, pretože táto skutočnosť nemá vplyv na naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa pôvodného ako i nového znenia príslušných ustanovení. 17.

18. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 387/2018 z 05.09.2018 (76/2018) citoval, že formulácia správnej sankcie v zákone je výlučne vecou a zodpovednosťou zákonodarného orgánu a moderácia správnej sankcie správnym orgánom alebo súdom je možná len v rámci hraníc stanovených zákonodarným orgánom.

hodné osobitného zreteľa v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) S.s.p., a preto tvrdil, že správny súd nemal priznať žalobkyni právo na náhradu trov konania. Výrok o trovách považoval sťažovateľ za neprimerane tvrdý.

22. Tiež podľa žalobkyne nemožno z kasačnej sťažnosti zistiť, v čom má spočívať nesprávnosť právneho posúdenia. Takisto nesúhlasila s tým, že by bol rozsudok nedostatočne odôvodnený. 23. K meritu veci žalobkyňa zotrvávala na svojich pôvodných tvrdeniach, že neboli splnené podmienky na jej potrestanie, lebo nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci ani podľa jeho pôvodného znenia. Opakovala svoje predchádzajúce tvrdenia, že podala písomnú prihlášku už pred 15.02.2015; skutočným nástupom zamestnankyne do práce bol až deň 04.03.2015; tieto tvrdenia podopierala poukazmi na niektoré dôkazy a svoje úvahy.

neistotu. Trvala na tom, že nemožno skúmať len splnenie formálnych znakov, ale je potrebné skúmať aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, teda či je neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne možno vyhodnotiť ako nelegálne zamestnávanie s ohľadom na samotný účel právnej regulácie. Tvrdila, že došlo len k administratívnemu nedostatku pri prihlasovaní zamestnankyne, ktorá fakticky nastúpila do práce iba po elektronickom prihlásení do registra, a ona ako zamestnávateľka odviedla odvody aj za dobu, kedy zamestnankyňa skutočne prácu nevykonávala. Záver žalovaného považovala za šikanózny.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 14.03.2015 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2000 eur do 200000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom v roku 2015 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci v znení účinnom od 01.01.2018 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci v relevantnom znení právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 S.s.p., s výnimkami podľa § 195 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

28. Námietku o porušení práva na spravodlivý proces zo strany správneho súdu, čo malo spočívať v nejasnosti jeho inštrukcie k ďalšiemu konaniu pre sťažovateľa, kasačný súd nepovažuje za dôvodnú. Poukazuje na bod 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde správny súd uviedol, že sa má sťažovateľ vysporiadať s novou právnou úpravou priaznivejšou pre žalobkyňu. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že tento záver krajského súdu priamo súvisí s jeho posúdením dôvodnosti správnej žaloby, či presnejšie s ním vzhliadnutým dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, veď správny súd sám uznal, že v čase rozhodovania sťažovateľa ešte nová právna úprava neexistovala.

30. Kasačný súd vo všeobecnosti nevidí problém v tom, že sa správny súd podujal na aplikáciu zásady trestného práva hmotného, ktorá má (pre trestné právo) svoj ústavný základ v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a ďalej je upravená v § 2 ods. 1 a špecificky v § 84 Trestného zákona (ako dôvod zániku trestnosti činu), a do oblasti správneho trestania sa presúva spolu s inými trestnoprávnymi zásadami na základe § 195 písm. c), písm. d) S.s.p., ako i predchádzajúcej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 3Sžn/68/2004 z 28.04.2005, sp. zn. 7Sžso/29/2010 z 30.06.2011 - R 68/2012).

činu. Avšak neskoršia právna úprava sa uplatňuje len vtedy, ak je pre páchateľa vo vzťahu ku konkrétnemu preukázanému skutku naozaj priaznivejšia. Teda neuplatní sa vtedy (a naopak postupuje sa podľa pôvodnej právnej úpravy), keď je síce objektívna stránka v zákone zmiernená tak, že je možné pod ňu subsumovať menej faktických situácií, ale zároveň sa páchateľ svojím skutkom dopustil protiprávneho činu s rovnakou trestnou (sankčnou) sadzbou podľa oboch znení zákona.

Preto v tomto prípade na účely posudzovania protiprávnosti a ukladania sankcie za sporný skutok nejde o zmenu zákona v prospech žalobkyne, a jej skutok, ako je vymedzený v preskúmavanom rozhodnutí, má byť aj naďalej posudzovaný podľa právnej úpravy účinnej v čase ustáleného

34. Rovnako sa správny súd mýlil, keď tvrdil, že došlo k formalizmu bez zreteľa na ciele zákona. Kasačný súd pripúšťa, že je možné diskutovať o vhodnosti prísnych sankcií za také porušenie registračných zákonných povinností, ktoré v konečnom dôsledku nemajú vplyv na výšku odvedeného poistného. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že zákonodarca pristúpil k tejto prísnej právnej úprave potom, ako prax ukázala, že niektorí zamestnávatelia zneužívali možnosť neskoršieho prihlásenia zamestnanca na únik pred zákonnými povinnosťami, ktorý bol ťažko kontrolovateľný. Výrazná ochrana práv zamestnanca i verejných financií, keď zamestnávateľa núti verejné právo k okamžitej registrácii ich pracovného vzťahu, je tak reakciou na určitú nežiaducu spoločenskú realitu.

35. K námietkam proti výroku o trovách konania pred krajským súdom kasačný súd nezaujíma stanovisko, pretože tento výrok zrušením meritórneho výroku rozsudku stratil podklad a preto musel byť tiež zrušený. O trovách bude musieť krajský súd rozhodnúť nanovo (vrátane trov tohto kasačného konania podľa § 467 ods. 3 S.s.p.).

poisťovne. Kasačný súd na tomto mieste nebude toto rozhodnutie vysvetľovať, avšak odporúča krajskému súdu, aby sa s tam uvedenými úvahami a závermi podrobne oboznámil, pretože znamenajú významný judikatúrny posun oproti jeho záverom uvedeným v bode 20 napadnutého rozsudku. Kasačný súd má za to, že bude potrebné overiť pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že už bola postihnutá Sociálnou poisťovňou (prílohou žaloby bola len prvá strana jej prvostupňového rozhodnutia bez vyznačenia právoplatnosti); a v takom prípade bude zrejme potrebné urobiť príslušné závery vo vzťahu k zásade ne bis in idem.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.