6Sak/2/2024

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl žalobcovi z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. O udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany žalobca požiadal z dôvodu obavy o svoj život, keďže ako občan RF sa nemôže vrátiť na Ukrajinu a ani do RF, nakoľko je členom ruského dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine a tiež je aktivista proti Putinovmu režimu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril názor, že z pohľadu RF môže byť žalobca na základe jeho konania (vstup do dobrovoľníckeho zboru, zapojenie sa do konfliktu na strane nepriateľa), považovaný predovšetkým za vlastizradcu, pričom nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by sa o tom príslušné krajiny jeho pôvodu nedozvedeli. Samotnú výšku trestu za vlastizradu v zmysle ruských zákonov však nemožno považovať za neprimeranú alebo za takú, ktorá by svojou mierou postihu napĺňala definíciu pojmu prenasledovania. Ustanovenia o trestoch za vlastizradu sú štandardnou právnou úpravou azda každého štátu. Žalovaný ďalej uviedol, že aktivity zboru po útoku na východoruské oblasti Briansk a Belgorod RF začala vyšetrovať ako terorizmus. Obdobne ako pri trestoch za vlastizradu žalovaný uzavrel, že v prípade trestov v RF za činy spájané s terorizmom alebo s účasťou v teroristickej organizácii, nejde samo o sebe o tresty, ktoré by napĺňali znaky prenasledovania. Prísna povaha týchto trestov vyplýva zo samotnej povahy trestných činov a ich nebezpečnosti. 3. Podľa názoru žalovaného situácia žalobcu nie je opodstatnená ani z pohľadu utečenca „sur place“. Po opustení krajiny svojho pôvodu síce došlo k objektívnej zmene situácie z hľadiska vojenského útoku RF na Ukrajinu, túto skutočnosť však samú osebe nemožno považovať za azylovo relevantnú. Žalobca sa nepričinil ani vlastným konaním o to, aby bolo možné jeho žiadosť o azyl považovať za opodstatnenú z hľadiska utečenca „sur place“. Žalobca sa svojím konaním dopustil previnenia voči zákonu RF. Z uvedeného titulu, t. j. z možnej sankcie za svoje konanie, je jeho subjektívny strach plne pochopiteľný. Nemožno ho však objektívne považovať za opodstatnený v zmysle Dohovoru, resp. § 8 zákona o azyle, keďže nesúvisí ani s jedným z dôvodov uvádzaných v príslušnom ustanovení tohto zákona. 4. Nad rámec žalovaný poukázal na trestné stíhanie vedené voči žalobcovi v SR za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1, 2 Trestného zákona, a to v súvislosti s vytetovanou svastikou (hákový kríž). Akcentoval extrémistické pozadie členov ruského dobrovoľníckeho zboru a zaujal názor, že žalobca musel vedieť o povahe tohto zboru, nakoľko s ľuďmi, ktorí sú v súčasnosti jeho predstavitelia, bol v kontakte od svojho príchodu na Ukrajinu v roku 2020.

1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014 a sp. zn. 1Sža/17/ 2016 zo dňa 11.10.2016) (iii.) rozloženie dôkazného bremena, ktoré je vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu (rozsudky NS SR sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015 a sp. zn. 10Sža/12/2016 zo dňa 29.06.2016) (iv.) úlohu dôveryhodnosti výpovede žiadateľa o azyl a jeho celkovej vlastnej dôveryhodnosti (rozsudky NS SR sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016 a sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) a na (v.) zodpovednosť správneho orgánu za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017). Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nemôže vo svetle citovaných judikatórnych záverov NS SR obstáť.

Protirežimné názory žalobcu je možné odvodiť taktiež aj z fotky žalobcu na jeho instagrame, kde sa zúčastnil protestu v Kyjeve v roku 2021 s vlajkou slobodného Bieloruska (aj keď v tomto prípade je účet žalobcu na instagrame neverejný).

obranu. Hlavné ciele RDZ sú okrem iného zvrhnúť súčasnú diktatúru v RF a obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej hraníc z roku 1991. Podľa informácií France24 na uniforme légie je na jednej strane bielo-modro-biela vlajka symbolizujúca sily vzdorujúce Vladimírovi Putinovi v Rusku a na druhej strane emblém vo farbách Ukrajiny. Členovia skupiny si tiež z rozlišovacieho znaku urobili písmeno L, ktoré je v opozícii k známemu Z ruských síl.

Aj vzhľadom na uvedené nie je podľa názoru správneho súdu možné potvrdiť tvrdenie žalovaného, že „ruský dobrovoľnícky zbor od začiatku zložený z ruských ultranacionalistov, extrémistov a je nepopierateľne spojený s krajnou pravicou, pričom jeho členovia často nosia nášivky s neonacistickými symbolmi.“ K opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania na základe politických názorov správny súd ďalej poukázal na (i.) tvrdenia a dôkazy žalobcu uvedené v zápisniciach z administratívneho konania (o tom, že osoby RF spolupracujúce s Ukrajinskou stranou, neskôr vymenené, resp. odovzdané RF, boli mučené alebo zavraždené (napr. CD disk odovzdaný žalobcom - príloha č. 6 administratívneho spisu) (ii.) Polytematickú správu (podľa ktorej Organizácia Human Rights Watch zaznamenala v priebehu roka množstvo prípadov zneužívania a mučenia protivojnových aktivistov, napr. prípad H. W.) a na (iii.) správy Ministerstva zahraničných vecí Spojených Štátov z 20.03.2023 o represívnom zaobchádzaní s politickými väzňami. Podľa správneho súdu je z verejných zdrojov zrejmé, že RF často subsumuje politické (opozičné proti vládnucemu režimu) konania občanov RF

Odmietol úvahy žalovaného ohľadom neexistencie spojitosti medzi strachom žalobcu z prenasledovania a jeho členstva v RDZ, a to aj v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl. 10.

je podľa správneho súdu potrebné pri posúdení osoby žiadateľa ako utečenca „sur place“ vychádzať. 11. Uzavrel, že žalovaný neodstránil pochybnosti o žalobcom tvrdenej opodstatnenosti obáv z prenasledovania z dôvodov zastávania politických názorov. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne riadne vyhodnotiť existenciu dôvodov na poskytnutie azylu žalobcovi, za týmto účelom žalovaný doplní dokazovanie, a to najmä preukázateľne zistí, či SR posudzuje RDZ za politické hnutie, resp. súčasť inej politickej strany/politického hnutia a či osoby zúčastňujúce sa na aktivitách tohto zboru sú spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme azylu z dôvodu ich politického presvedčenia. Taktiež žalovaný zistí, či sa voči žalobcovi na Slovensku vedie trestné konanie za niektorý z trestných činov a ak áno, v akom štádiu sa toto trestné konania nachádza (správny súd v tejto súvislosti odkázal na výpoveď žalobcu - str. 9 Dotazníka žiadateľa o azyl z 04.05.2023).

RDZ) a politickým prenasledovaním v RF existovala patričná súvislosť. Všetka argumentácia žalovaného bola podľa názoru správneho súdu postavená na spochybňovaní reálnosti strachu a obáv žalobcu, a to iba na základe svojich záverov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní. 14.

. .Prvú svastiku, vlastne všetky, som si dal spraviť na Ukrajine. Bolo to z bezpečnostných dôvodov, aby mi hlavu ukrajinci neodrezali.“ Počas pohovoru, dňa 24.05.2023, žalobca tiež uviedol, „Ich ideológia sa premieňa na veľmi radikálnu, s čím nesúhlasím, ale súhlasím s tým, že bojujú s RF. Neviem ako to povedať.

. .“, článok portálu Deutsche Welle: „Jeden zo spoluzakladateľov, J. W., podnikateľ, ktorý je známy ako súčasť ruského krajne pravicového hnutia s pseudonymom J. B.. . .“, článok portálu Novaya Gazeta Europe: „Ruský dobrovoľnícky zbor bol vytvorený v júli 2022. Pozostával najmä z extrémne

. .“ článok portálu Open Democracy: „RDK vedie J. ´. G. B. (skutočné meno W.), ktorý je známou osobnosťou v ruskom pravicovom prostredí.“. Žalovaný svoje tvrdenie o extrémistickej povahe RDZ napokon podoprel odôvodnením uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. VII/3 Gv 58/23/10000-4 o zastavení trestného stíhania proti žalobcovi, v rámci ktorého bol do konania na posúdenie extrémistickej symboliky pribratý T.. P. W., L..: „K ostatným tetovaniam T.. P. W., L.. uviedol, že priamu väzbu na nemecký národný socializmus má len tetovanie pravotočivého hákového kríža. Na súčasnú modernú formu medzinárodne organizovaného národného socializmu (neonacizmu) má priamu nadväznosť aj vyjadrenie obvineného, že bol členom Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý má jednoznačne neonacistickú organizáciu a je radený medzi militantné polovojenské formácie neonacisticky orientovanej ruskej radikálnej pravice.

Vo svojom manifeste uvádzajú, že chcú zvrhnúť Vladimíra Putina a založiť etnický ruský štát, ktorý upustí od imperialistických ambícií v prospech etnických Rusov.“ 15. Žalovaný zdôraznil, že prejavovanie sympatií alebo podporovanie napr. extrémne pravicových alebo extrémistických hnutí odsudzuje aj právny poriadok SR a ďalej poukázal na to, že voči žalobcovi bolo po príchode na územie SR vedené trestné stíhanie za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1,2 Trestného zákona.

. .vyzradenie informácií tvoriacich štátne tajomstvo, ktoré boli zverené alebo sa stali známe tejto osobe v priebehu jej služby, práce, štúdia alebo v iných prípadoch ustanovených právnymi predpismi Ruskej federácie, prebehnutie na stranu nepriateľa alebo poskytnutie finančnej, materiálnej, technickej, poradenskej alebo inej pomoci cudziemu štátu, medzinárodnej alebo zahraničnej organizácii.

stíhanie. Okrem toho, ak bude odhalená vaša identita, ruské bezpečnostné sily môžu začať sledovať a dohliadať na vašu rodinu a vašich blízkych.“ Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca vstúpil do RDZ dobrovoľne, na základe svojho rozhodnutia, keďže, ako sám uviedol, v RF mu hrozilo odsúdenie za trestný čin neprimeranej obrany a v tejto krajine neexistuje rozsudok v prospech obvineného, s tým, že vedel o pozadí RDZ, pretože pred vstupom do organizácie si nechal vytetovať svastiky, aby „zapadol“. Žalobca sa tak svojou činnosťou v RDZ podieľal na podporovaní aktivít organizácie s krajne pravicovým pozadím, i keď on sám sa podľa vlastných vyjadrení nezúčastňoval priamo v boji, ale jeho činnosť mala spočívať vo vyhľadávaní ruských vojenských základní v online priestore. Správanie osôb, ktoré prejavujú svoje opozičné názory prostredníctvom skupiny s extrémistickým, pravicovým pozadím a s veľkou pravdepodobnosťou prostredníctvom páchania závažných trestných činov (čo nasvedčuje aj prípad žalobcu), je odsudzované naprieč celou EÚ a vyspelým svetom. Páchanie trestnej činnosti nie je a nikdy nebolo dôvodom na udelenie azylu.

16. Žalovaný v odôvodnení kasačnej sťažnosti zotrval na svojom závere, že neexistuje príčinná súvislosť medzi členstvom žalobcu v RDZ a prenasledovaním jeho osoby z politických dôvodov a ohradil sa voči konštatovaniu správneho súdu v bode 55 napadnutého rozsudku. Žalovaný pripúšťa, tak ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí, že nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by žalobca nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. S poukazom na rozsudok NS SR 1Sža/18/2010 zo dňa 30.03.2010 však zdôraznil, že v prípade neľudského zaobchádzania ide o formu vážneho bezprávia, a nie o prenasledovanie. Žalobcovi bola na území SR poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu, že v RF, ako to vyplýva zo správ o krajine pôvodu, dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv v súvislosti s podmienkami väzby a podmienkami výkonu trestu odňatia slobody. 17. Napokon, k otázke postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“, žalovaný dôvodil, že posudzoval splnenie podmienok tohto statusu a zotrváva na svojom vyjadrení, že po tom, čo žalobca opustil RF síce došlo k objektívnej zmene situácie z hľadiska vojenského útoku RF na Ukrajinu, ale túto skutočnosť samu o sebe, t. j. existenciu vojenského konfliktu, nemožno považovať za azylovo relevantnú. Naviac, trestné činy, z ktorých by bol žalobca s veľkou pravdepodobnosťou po návrate do RF obvinený, figurovali v ruskom trestnom zákonníku aj predtým, ako žalobca územie RF opustil a pred vypuknutím rusko-ukrajinského konfliktu. 18. V závere žalovaný s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017 správnemu súdu vytkol, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu na zistený skutkový stav. 19. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

23. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 24. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 25. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10. 26. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 27. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 28. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom.

29. Predmetom kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-161-32/2023-Ž zo dňa 27.09.2023, ktorým tento žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a súčasne rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

pred správnym orgánom (viď. konzistentné výpovede žalobcu z pohovorov uskutočnených v dňoch 5.5.2023 a 24.5.2023, preukaz RDZ vydaný 20.01.2023 s platnosťou do 01.04.2023, verejne prístupná fotografia na instagrame, na ktorej je žalobca vyobrazený v spoločnosti H. C. - člena RDZ, ktorého súd v RF odsúdil v neprítomnosti za niekoľko teroristických činov po útoku RDZ na územie RF) a o dôveryhodnosti žalobcových tvrdení, s ohľadom aj na verejne dostupné informácie a informácie zistené žalovaným, nevidí v tomto smere dôvody na pochybnosti.

Pri zohľadnení informácií o krajine pôvodu žalobcu obsiahnutých najmä v polytematickej správe o krajine: RF vypracovanú odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu MV SR, Č. p.: MU-ODZS-2023/000261-022, správny súd pomerne rozsiahlo odôvodňoval opodstatnenosť žalobcových obáv z politického prenasledovania poukazom na represálie vyvíjané štátnymi orgánmi RF voči politickým oponentom.

32. Ako bolo už vyššie spomenuté, žalobca svoje opodstatnené obavy z politického prenasledovania odvodzoval od svojej aktívnej účasti v RDZ (vyhľadávanie ruských vojenských základní na území RF a následne spracovanie a odovzdanie týchto informácií pre vojenské potreby RDZ, ako aj finančná a materiálna podpora tohto zboru). Pre kasačný súd preto bolo podstatné v tejto veci vyhodnotiť, či táto skutočnosť postačuje na preukázanie politickej povahy reálnych alebo imputovaných názorov žalobcu. Pre úplnosť a objasnenie celkového obrazu o situácii žalobcu je potrebné v prvom rade poukázať na jeho tvrdenia vo výpovediach z pohovorov pred migračným úradom. Z dotazníkov tvoriacich súčasť administratívneho spisu vyplýva, že žalobca svoju krajinu pôvodu opustil ešte v roku 2020, a to po incidente v rámci pouličného konfliktu, následkom ktorého čelil trestnému obvineniu z použitia neprimeranej obrany. Prípadnému trestnému postihu sa v krajine pôvodu vyhol, keďže na „súd nečakal“. Na Ukrajinu sa žalobca dostal tak, že mu jeho známy dal kontakt na súčasného veliteľa RDZ J. W.. Podľa slov žalobcu na Ukrajine vytvorili zbor, v rámci ktorého

Z uvedeného dôvodu a tiež vzhľadom na to, že iné dôvody prenasledovania neboli v konaní identifikované, prichádzalo do úvahy už iba posúdenie „sur place“ dôvodov obáv žalobcu z politického prenasledovania (rozumej prenasledovania „z dôvodu zastávania určitých politických názorov“ v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle) v prípade jeho núteného návratu na územie RF.

kde sa osoba priznania takého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba zdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí štátny občan politické aktivity vyvíjal.“ Na uvedenú definíciu odkazuje vo svojej judikatúre aj Najvyšší správny súd Českej republiky (napr. v rozsudku č. j. 8 Azs 37/2008 - 80 z 30.12.2008, č. j. 2 Azs 154/2005 - 53 zo 4. 5. 2006, č. j. 1 Azs 10/2016 - 26 z 29. 3. 2016).

Rovnako podstatná je skutočnosť, že žalobca na území Ukrajiny, teda mimo krajiny svojho pôvodu, vstúpil do RDZ, a tak sa v podstate od 24.02.2022 zapojil do vojenského konfliktu na strane nepriateľa. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný si v priebehu administratívneho konania určité informácie o RDZ zaobstaral, pričom tieto zasadil do kontextu azylového príbehu žalobcu. Žalovaný predovšetkým akcentoval pravicovo extrémistické pozadie RDZ, ktorým sa táto polovojenská organizácia vyznačuje už od svojho vzniku. Uviedol, že žalobca musel vedieť o povahe tohto zboru a takisto aj kasačný súd považuje tento záver žalovaného za logický, keďže žalobca bol už od svojho príchodu na Ukrajinu v roku 2020 v kontakte minimálne s J. W. (veliteľ a zakladateľ RDZ), osobou, ktorá je podľa verejne dostupných zdrojov dlhodobo aktívna v krajne pravicovej činnosti. Naviac, ako to vyplýva zo spisu, žalobca si pred vstupom do RDZ nechal vytetovať nacistické svastiky, aby do organizácie „zapadol“, hoci podľa jeho vyjadrenia to bolo „z bezpečnostných dôvodov, aby mu hlavu ukrajinci neodrezali“, pričom v inej časti výpovede žalobca zasa (nemožno vylúčiť, že

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, existuje dôvodný predpoklad, že žalobca mal vedomosť o povahe RDZ, do ktorého dobrovoľne vstúpil. Najvyšší správny súd dáva za pravdu žalovanému a zároveň dodáva, že v posúdení charakteru tejto organizácie správnym súdom možno badať určitú rozpornosť. Na jednej strane správny súd tvrdí, že sa skupina zradikalizovala až postupne, teda vylučuje, že by tomu tak bolo od začiatku jej existencie, na strane druhej nijako nespochybnil napojenie žalobcu na osoby s neonacistickým pozadím, s ktorými podľa vlastných slov žalobcu RDZ vytvoril.

najširšie. Uznáva tiež, že element odporu voči zahraničnej politike RF je v prípade žalobcu zjavný už len z titulu jeho samotnej účasti v RDZ. Jedným dychom však dodáva, že členstvo žiadateľa v ozbrojenej extrémistickej skupine, na ktorom svoju žiadosť o azyl zakladá a odôvodňuje svojím vlastným politickým presvedčením, je potrebné vyhodnocovať v kontexte samotného zmyslu a účelu azylového inštitútu. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že „azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov.

medzinárodnej ochrany (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.03.2010). 36. Napokon, k vyššie nastolenej otázke postavenia žalobcu ako utečenca na mieste je tiež žiaduce dať do pozornosti rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2Sak/1/2023 zo dňa 30.03.2023, v ktorom sa uvádza, že „hoci pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle rozumená taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti, bude cudzinec v esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd mimo svoju vlasť vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.“ Vo svetle vyššie uvedených okolností posudzovanej veci má kasačný súd dôvodné pochybnosti o tom, že konanie žalobcu v rámci RDZ možno subsumovať pod pojem „uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd.“ Sporným sa zároveň javí aj to, že aktivity žalobcu v tomto zbore je možné považovať za určitú formu výkonu politických práv.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024