6Sak/2/2026

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: B. H., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R., posledné miesto trvalého pobytu v krajine pôvodu obec F., ul. U. XA/X, okres B., Č. H., R., miesto pobytu v čase podania kasačnej sťažnosti Pobytový tábor Rohovce XXX, Slovenská republika, doklad totožnosti č. XXXXXXXXX, právne zastúpený: Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 173160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ČAS: MU-PO-22-34/2025-Ž zo dňa 18. júla 2025, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 19SaZ/5/2025-43, zo dňa 18. novembra 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 13 ods. 1 písm. a) a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“ alebo „zákon č. 480/2002 Z. z.“) (i) neudelil žalobcovi azyl, ale (ii) poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu, a to na dobu jedného roka odo

vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo politických dôvodov; (vi) následne dôvodil, že žalobca v priebehu konania nevzniesol žiadnu výhradu vo svedomí, ktorá by mu bránila absolvovať vojenskú službu z dôvodu vnútorného presvedčenia, spojeného s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením; (vii) v tejto súvislosti uzavrel, že pokus prokuratúry opätovne obviniť žalobcu z trestného činu dezercie nemožno považovať za prenasledovanie z politických dôvodov.

5. Správny súd napadnutý rozsudok, po tom, ako zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania a citoval vybrané ustanovenia aplikovaných právnych noriem, odôvodnil tým, že (i) v úvode právneho posúdenia veci sumarizoval námietky žalobcu smerujúce proti preskúmavanému rozhodnutiu, konštatujúc, že „Nesprávnym právnym posúdením je podľa žalobcu záver žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí (str. 3 a str. 8), týkajúci sa podpisu zmluvy o pokračovaní vojenskej služby žalobcu v roku 2014, v ktorej bolo uvedené, že v prípade vypuknutia vojnového konfliktu môže byť žalobca nasadený do prvých línií, s tvrdením žalobcu uvedeným v administratívnom konaní, že zmluva medzi ním a armádou bola sfalšovaná, žalobca ju fyzicky nepodpísal a žalobca bol v roku 2014 v rozpore s vtedy platnou legislatívou povolaný na front. Žalovaný nesprávne vyhodnotil aj záznamy vo vojenskej knižke žalobcu, ktoré boli podľa tvrdenia žalobcu tiež sfalšované.

Tvrdil tiež, že sa stal subjektom prenasledovania z dôvodu pomsty štátnych orgánov za jeho kritiku vlády a jej politiky, za nerešpektovanie príkazov presunúť pluk do oblastí obývaných civilným obyvateľstvom, za odmietnutie vybrať radových vojakov z jeho čaty, ktorí mali ísť do bojov a za odmietnutie priamej účasti v bojoch. Za prenasledovanie označil aj snahu o umlčanie zo strany jeho bývalých nadriadených o zločinoch spáchaných v rámci výkonu činnosti v armáde (napríklad informácie o vyvážaní vojakov, odmietajúcich bojovať, v noci na mínové pole). Žalobca uvedené skutočnosti považuje za politické prenasledovanie a tvrdí, že je daný dôvod pre udelenie azylu podľa § 8 písm. a) zákona o azyle.“; (ii) následne predostrel vlastnú interpretáciu citovaných ustanovení Dohovoru o právnom postavení utečencov (ďalej len „dohovor“) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie

že „ . . . v prvom rade poukazuje na to, že azyl môže byť udelený žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nebol v krajine pôvodu politicky aktívny v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať, že bol azylovo relevantným spôsobom prenasledovaný pre zastávanie určitých politických názorov podľa § 8 písm. a) zákona o azyle. Žalobca v konaní neprezentoval žiadne konkrétne politické presvedčenie, nikdy nebol členom politickej strany alebo organizácie a nebol ani inak politicky aktívny. Žalobca za azylovo relevantný dôvod považuje skutočnosť, že podľa jeho tvrdenia mal byť duplicitne trestne stíhaný za ten istý skutok - dezerciu, ako aj súvisiace opatrenia a konanie, ktorého sa voči nemu dopúšťali orgány činné v trestnom konaní na Ukrajine, pričom žalobca je presvedčený, že uvedené konanie by po jeho návrate do krajiny pôvodu pokračovalo. Žalobca tvrdil, že bol prenasledovaný z dôvodu pomsty štátnych orgánov za jeho kritický postoj k vláde a jej politike, za nerešpektovanie príkazov nadriadených, za odmietnutie vybrať vojakov, ktorí mali

skutočnosť, že žalobca tvrdí, že bol prenasledovaný z dôvodu pomsty štátnych orgánov za jeho kritický postoj k vláde a jej politike, za nerešpektovanie príkazov nadriadených, za odmietnutie vybrať vojakov, ktorí mali ísť do priamych bojov a za odmietnutie priamej účasti v bojoch. Za prenasledovanie označil aj snahu zabezpečiť jeho mlčanie o veciach, ktoré mali byť podľa vyjadrenia žalobcu v rozpore s právom a týkali sa výkonu vojenskej služby; (ix) v tejto súvislosti správny súd uzavrel, že uvedené dôvody môžu byť považované za prenasledovanie iba v prípade, ak by išlo o taký typ vojenskej akcie, ktorý je odsudzovaný medzinárodným spoločenstvom ako odporujúci základným pravidlám ľudského správania, resp. ak by žalobca bol v rámci výkonu vojenskej služby nútený ku konaniu, ktoré by mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestných činov proti mieru, vojnových zločinov, trestných činov proti ľudskosti, vážnych nepolitických zločinov a na činov, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov; (x) vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval,

ako nedôvodnú zamietol. 6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, keďže žalobca v konaní nemal úspech, správny súd mu nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

v noci na mínové pole ukrajinskými armádnymi nadriadenými; (iv) z uvedeného vyvodil, že je presvedčený o tom, že jeho opakované odmietanie páchať vyššie uvedené trestné činy proti mieru a ľudskosti a neustále poukazovanie na tieto neľudské akty nadriadených a ich kritizovanie bolo jedným z dôvodov prenasledovania jeho osoby; (v) následne uviedol, že štáty síce môžu trestať osoby, ktoré dezertujú alebo sa vyhýbajú vojenskej službe, avšak len za predpokladu, že ukladané tresty a súvisiace postupy sú v súlade s medzinárodným právom; (vi) v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vojenský obvod žalobcu a vojenská služba neboli v žiadnom prípade oprávnené, keďže jednak neboli uložené zákonom a boli vykonané spôsobom, ktorý bol diskriminačný a svojvoľný; (vii) žalobca opätovne zdôraznil, že jeho prenasledovanie zo strany vojenskej polície, vojenskej prokuratúry a ukrajinskej armády je vedené nielen z politických dôvodov za jeho kritizovanie vládnej politiky, nerešpektovanie

10/2013 z 9. apríla 2013, ktorých relevantné časti citoval; (xi) namietal taktiež, že nesprávnym právnym posúdením veci je záver správneho súdu, že žalobca v konaní neprezentoval žiadne konkrétne politické presvedčenie; (xii) v tejto súvislosti uviedol, že pred správnym súdom tvrdil, že bol prenasledovaný z dôvodu pomsty štátnych orgánov za jeho kritický postoj k vláde a jej politike, za nerešpektovanie príkazov nadriadených, za odmietnutie vybrať vojakov, ktorí mali ísť do priamych bojov a za odmietnutie priamej účasti v bojoch; (xiii) zdôraznil, že o zločinoch ukrajinských veliteľov vypovedal na súde počas jeho trestného stíhania za dezerciu, čo jednoznačne napĺňa podmienku vedomosti prenasledovateľa - štátnej moci o jeho nesúhlasných postojoch, názoroch na samotnú vojnu, vedenie vojny a pokyny samotnej vlády Ukrajiny; (xiv) následne uviedol, že podľa jeho názoru aktívne a taktiež aj pasívne konanie proti vládnemu režimu, ktoré je v rozpore s ideológiou prenasledovateľa a ktoré vedie k pripisovaniu politického presvedčenia, môže byť politickým dôvodom prenasledovania pre udelenie azylu; (xv) poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky

Po tom, ako zhrnul priebeh administratívneho konania, zdôraznil, že žalobca požiadal o udelenie azylu z dôvodu vojnového konfliktu s vyhlásením „Nemôžem sa vrátiť na Ukrajinu, pretože som bol povolaný na vojnu.“. Išlo pritom o vyhlásenie žalobcu z 13. februára 2025.

Konštatoval však, že z tohto dôvodu mu bola poskytnutá doplnková ochrana a môže požívať výhody beneficienta medzinárodnej ochrany so všetkou súvisiacou podporou, vrátane psychologickej pomoci. Akcentoval skutočnosť, že u žalobcu chýba dôvod prenasledovania. Uviedol, že žalobca označil politické dôvody až počas svojho doplňujúceho pohovoru, inak jeho príbeh nevykazoval ani formálne, ani obsahové žiadne indície o politicky motivovaných problémoch v krajine pôvodu.

sťažnosť zamietol. 11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 31. januára 2026 na vedomie.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/20230527>, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

18. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

21. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. 22. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).

veku. 24. Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.

26. Podľa § 206 ods. 5 SSP, správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

27. Predmetom kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo ČAS: MU-PO-22-34/2025-Ž zo dňa 18. júla 2025.

29. Kasačný súd v tejto súvislosti na úvod uvádza, že udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).

strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil.

Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vedomosť o svojom protiprávnom konaní, ako aj o tom, že v jeho prípade ide o recidívu (výrok „Bol som si však vedomý, že po návrate do armády by ma už zabili.“; viď str. 6 dotazníka). Zároveň žalobca v dotazníku uviedol (bod 38, str. 10 dotazníka), že nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie/skupiny a zároveň uviedol, že o politiku sa nezaujíma. Žalobca politické dôvody pre udelenie azylu následne pomenoval a asocioval s ním opísanými skutočnosťami (ktoré sa obsahovo do značnej miery prekrývali so skutočnosťami, ktoré uvádzal v dotazníku) až v ďalšom dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 21. mája 2025. Z obsahu vyjadrení žalobcu je zrejmé, že tento politické dôvody pre udelenie azylu vzhliada primárne v obavách z interakcie so štátnou mocou, ktorej charakter je ovplyvnený/podmienený skutočnosťou, že žalobca dvakrát dezertoval z armády.

. . zo spisu vyplynulo, že žalobca mal v tejto situácii k dispozícií účinné prostriedky súdnej ochrany (sám žalobca na strane 7 správnej žaloby uviedol, že súd vrátil prokurátorovi obžalobu s odôvodnením, že by došlo k porušeniu zásada „ne bis in idem“, keďže žalobca bol za dezerciu takmer za celé uvedené obdobie už odsúdený). Preto je možné, poukazujúc na §19a ods. 7 zákona o azyle, skonštatovať, že aj v prípade vyhodnotenia žalobcom tvrdeného konania ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní ako diskriminačného resp. vykazujúceho prvky násilia či protiprávnosti (čo namietal žalobca), ochrana bola žalobcovi v krajine pôvodu poskytnutá, a to prostredníctvom účinného súdneho systému, ktorý nie je len dočasný a žalobca mal k takejto ochrane prístup.“ (viď bod 46 napadnutého rozsudku).

vyvolať. Možný punitívny následok dezercie (ako protiprávneho konania) na páchateľa a s tým súvisiacu interakciu s legitímnou štátnou mocou nemožno považovať za prenasledovanie, ktoré by bolo „azylovo relevantné“. 33. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že bol nútený podpisovať dokumenty, ktorých účelom bolo „krytie“ vojnových zločinov páchaných jeho nadriadenými kasačný súd v prvom rade uvádza, že hodnovernosť, resp. konzistentnosť tvrdení žiadateľa je kľúčová osobitne pri zohľadnení obťažného preukazovania tvrdených skutočností. Možno súhlasiť so žalovaným (rovnako ako so správnym súdom), že nie sú k dispozícii žiadne správy o tom, že by na území Ukrajiny boli zo strany ukrajinských armádnych jednotiek páchané vojnové zločiny, a teda, že z hľadiska Ukrajiny ide o obrannú vojnu, v ktorej sa vo všeobecnosti dodržiavajú medzinárodné štandardy týkajúce sa vedenia vojny. Z výpovedí žalobcu ďalej vyplýva, že ním tvrdené nútenie podpisovať dokumenty o nezvestnosti padlých vojakov v snahe vlády vyhnúť sa plateniu odškodného, či o vyvážaní ukrajinských vojakov odmietajúcich bojovať, v noci

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky žalobcu neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého

36. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.