6Sak/5/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), zo sudkyne JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a zo sudcu JUDr. Martina Tisa, vo veci žalobcu: V. F., narodený XX. W. XXXX, bytom: XX-X-XXXX Y., M. Z., O., Q. R. J., W., V. F., Č. Ľ. Y., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Yingke W&P Slovakia and Czech Republic s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámočnícka 13, 811 03 Bratislava, IČO: 50001574, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom v Bratislave, Krížna č. 44, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. júna 2022, č. p.: PPZ-HCP-BA2-2022/033436-003, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 28. februára 2024, č. k. 6S/201/2022-69, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Súčasne bola žalobcovi podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o?pobyte cudzincov uložená povinnosť vycestovať z?územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z?iného dôvodu.

Na základe preverenia priechodových pečiatok odtlačených vo vyššie uvedených cestovných dokladoch prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že sa žalobca na území Slovenskej republiky v kalendárnom roku 2019 nezdržiaval v dátumoch od 23.03.2019 do 02.05.2019, od 09.05.2019 do 17.06.2019, od 20.06.2019 do 07.07.2019, od 13.07.2019 do 19.10.2019, čo predstavuje

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o?ktorom žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BA2-2022/033436-003 zo dňa 24. júna 2022 (ďalej ako?„rozhodnutie žalovaného“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že odvolanie v?plnom rozsahu zamietol a?prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky je úzko spojený s účelom jeho pobytu. Zákon o pobyte cudzincov predpokladá, že cudzinec po povolení pobytu bude vykonávať činnosť v zmysle účelu, na ktorý bol pobyt

Nielenže bola zo strany žalobcu porušená povinnosť zdržiavania sa na území Slovenskej republiky (§ 111 ods. 1 písm. u/ Zákona o pobyte cudzincov), ale zároveň nebol zo strany žalobcu naplnený účel prechodného pobytu. Výkon podnikateľskej činnosti žalobcu tak bol v sledovanom období len sporadický, a preto ho nemožno posúdiť ako podnikanie. Takýmto konaním žalobca neplní účel pobytu, a tým dochádza k obchádzaniu zákona, čiže účelovému konaniu, ktorým si účastník konania cielene, špekulatívnym a účelovým spôsobom legalizuje svoj pobyt v schengenskom

republiky podnikajú, a jedná sa o zdržiavanie na území Slovenskej republiky. 7. Žalovaný uviedol, že samotný žalobca svojím konaním poskytol dôvody na zrušenie prechodného pobytu. K plynutiu lehôt a na možnosť uloženia sankcií za správne delikty žalovaný vysvetlil, že § 36 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov je kogentným ustanovením, čo znamená, že správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že dôraz v ustanovení je položený na slovo zruší. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa zistí, že sú naplnené dôvody na zrušenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, nemá policajný útvar inú možnosť, iba udelený prechodný pobyt zrušiť. Nie je možné porušenie § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov definovať ako iný správny delikt a následne žiadať správny orgán, aby postupoval podľa ustanovení Zákona o pobyte cudzincov, ktoré pojednávajú o správnych deliktoch a lehotách na ich prejednanie, pretože porušenie § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov ako správny delikt nie je definovaný. Súčasne uviedol, že povinnosť zdržiavania sa nebola počas krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID 19 obmedzená

II. Konanie na správnom súde

zamietol. 9. Správny súd primárne vyhodnocoval námietky, ktorými žalobca namietal, že porušenie § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov je potrebné kvalifikovať ako iný správny delikt, a teda je následne potrebné na tento prípad použiť analógiu zákona, ktorá je v správnom práve prípustná a na určenie subjektívnej a objektívnej lehoty pre sankcionovateľnosť správneho deliktu podľa § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov použiť § 117 ods. 5, resp. 119 ods. 3 tohto zákona. Podľa týchto ustanovení sankciu za iný správny delikt možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Všetci spolu podnikajú, pričom majú vzájomne rozdelené kompetencie, takže zrušenie prechodného pobytu žalobcovi značne zasiahlo nielen do ich spoločného rodinného života, ale aj do výkonu ich podnikateľskej činnosti. Navyše žalobca konštatoval, že nebola naplnená žiadna z náležitostí, ktoré čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považuje za legitímny dôvod zásadu do súkromného a rodinného života. Súčasne boli naplnené dôvody pre nezrušenie prechodného pobytu žalobcovi podľa § 36 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nadôvažok namietol, že účel prechodného pobytu ani v dôsledku dočasnej neprítomnosti žalobcu nepominul, keďže spoločnosť, prostredníctvom ktorej žalobca podniká, aj naďalej vykonávala činnosť a dosahovala kladný hospodársky výsledok.

Z uvedeného dôvodu sa tak na porušenie tohto ustanovenia nenahliada ako na priestupok alebo správny delikt, a preto sa naň neaplikujú ani prepadné lehoty, ktoré sú naviazané výlučne na priestupky alebo správne delikty. Podľa správneho súdu tak neobstojí ani argumentácia žalobcu ohľadom nutnosti využitia analógie, tak ako to uvádza žalobca. Vo verejnom práve je možnosť

11. Správny súd nevzhliadol za dôvodný ani žalobný bod týkajúci sa zásahu do práva žalobcu na rodinný a súkromný život. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a jeho následok nie je neprimeraný, ale zodpovedá dovolenému rozsahu, ktorý upravuje Zákon o pobyte cudzincov. Správny súd má za to, že žalovaný sa vecou dostatočne zaoberal aj z hľadiska primeranosti dôsledkov zrušenia prechodného pobytu s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu vo väzbe na čl. 8 Dohovoru, tak ako mu to prikazuje Zákon o pobyte

13. Čo sa týka argumentácie, ktorú žalobca uviedol v replike, tu správny súd uvádza, že na túto neprihliadol. Ako vyplýva z § 183 SSP, žalobca je oprávnený doplniť žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Z dôvodu, že žalobca žalobný bod týkajúci sa toho, aby správny súd odpovedal na otázku ohľadom nevyvrátiteľnej právnej domnienky, uplatnil až po uplynutí lehoty na podanie žaloby, správny súd na daný žalobný bod neprihliadol a ani sa daným žalobným bodom nezaoberal. 14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zosumarizoval priebeh administratívneho konania a následne uviedol svoje námietky voči napadnutému rozsudku správneho súdu, ktoré zhrnul do štyroch častí. V prvom rade sťažovateľ vyjadril svoj zásadný nesúhlas so záverom správneho súdu, že v prípade porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov nejde o iný správny delikt, nakoľko tento nie je taxatívne uvedený v § 118 a § 119 uvedeného zákona. Sťažovateľ argumentujúc teóriou správneho práva hmotného a s odkazom na citáciu komentára k ustanoveniam SSP (Baricová, J. - Fečík, M. - Števček, M. - Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Na porušenie ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov je viazaná veľmi prísna sankcia, ktorou je zrušenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Prísnejšou sankciou, ktorú možno cudzincovi podľa Zákona o pobyte cudzincov uložiť, je už len administratívne vyhostenie, ktoré je navyše výsledkom samostatného správneho konania nasledujúcom po zrušení prechodného pobytu, ak územie Slovenskej republiky cudzinec dobrovoľne neopustí. Sťažovateľ je preto toho názoru, že vzhľadom na sankciu, ktorá žalobcovi za porušenie § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov hrozí podľa § 36 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov, je uvedené porušenie potrebné kvalifikovať v zmysle teórie správneho práva ako tzv. iný správny delikt, resp. v zmysle legislatívneho textu § 194 ods. 1 SSP ako tzv. iné podobné protiprávne konanie.

Podľa nich sankciu za iný správny delikt možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Identicky ako v správnej žalobe, sťažovateľ opakovane rekapituluje, že prvostupňovému správnemu orgánu v čase vydania jeho rozhodnutia už uplynuli lehoty, v ktorých bolo možné žalobcovi na základe porušenia § 111 ods. 1 písm. u) Zákona o pobyte cudzincov zrušiť prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona.

18. V ďalšom sťažovateľ opakovane namieta, že zrušením prechodného pobytu sťažovateľa boli porušené jeho práva podľa čl. 8 Dohovoru, a to tým, že bol vytrhnutý z kruhu svojej rodiny, ktorú tvorí so svojimi deťmi žijúcimi v rodinnom zväzku. Všetci spolu podnikajú ako spoločníci a konatelia v spoločnosti, pričom majú vzájomne rozdelené kompetencie, takže zrušenie prechodného pobytu sťažovateľovi značne zasiahlo nielen do ich spoločného rodinného života, ale aj do výkonu ich podnikateľskej činnosti v rámci spoločnosti.

19. Záverom sťažovateľ poukázal na § 195 písm. b) a c) SSP, podľa ktorých, ak sťažovateľ upozornil správny súd na fakt, ktorý by mohol mať za následok neprípustnosť uloženia sankcie, resp. zánik zodpovednosti za iné podobné protiprávne konanie, mal sa ním správny súd zaoberať, aj keď k upozorneniu došlo po podaní správnej žaloby. V tomto vidí porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko správny súd sa nezaoberal jeho dodatočne vznesenou námietkou proti prvostupňovému a druhostupňovému správnemu rozhodnutiu. 20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril elektronicky podaním zo dňa 24. júna 2024, následne doplneným podaním s identickým obsahom doručeným fyzicky na súd dňa 3. júla 2024.

konania.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/201/2022 zo dňa 28. februára 2024, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ- HCP-BA2-2022/033436-003 zo dňa 24. júna 2022, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-2491-005/2022-PC zo dňa 18. marca 2022 o zrušení prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 36 ods. 1 písm. d) Zákona po pobyte cudzincov. 28. Podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u); to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo § 30 alebo ak v danom kalendárnom roku je medzi udelením pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní. 29. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.

31. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, správneho deliktu na úseku kontroly hraníc sa dopustí a) dopravca, ktorý porušil povinnosť podľa § 108 ods. 1 alebo ods. 2, b) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá si nesplnila povinnosť podľa § 109, c) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, d) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc, e) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak neumožní v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestnenie alebo používanie technického prostriedku, f) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak poškodí, zničí alebo inak znehodnotí technický prostriedok, alebo sťaží jeho využívanie, g) právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak poruší povinnosť podľa § 107 ods. 2.

33. Podľa § 117 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) uloží policajný útvar pokutu od 3000 eur do 5000 eur za každý vykonaný let.

Podľa § 117 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. 37. Podľa § 117 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 41. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

44. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol správnu žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a tomu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a?konanie tomu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a?okruhu účastníkov) sa?kasačný?súd stotožňuje so skutkovými závermi správneho súdu v?tom rozsahu, ako?si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených účastníkmi konania, ako aj správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v?administratívnom spise.

46. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho i súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu a na dôvažok dopĺňa nasledujúce. 47.

k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď bol sťažovateľom upozornený na skutočnosť, ktorá mohla mať za následok neprípustnosť uloženia sankcie, resp. zánik zodpovednosti za iné podobné protiprávne konanie po podaní správnej žaloby a týmto faktom sa správny súd vôbec nezaoberal.

charakteru. Do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

49. Správny súd rovnako ako žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vychádzali iba z?dôkazov, ktoré sú založené v?administratívnom spise. Z?týchto dôkazov je zrejmé, že na území Slovenskej republiky mal sťažovateľ udelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou od 19. mája 2016 do 19. januára 2018, ktorý mu bol obnovený s platnosťou od 10. apríla 2018 do 10. júla 2020. Prvostupňový správny orgán preveril vyššie identifikované cestovné doklady sťažovateľa (č. F. a č. A.), ktoré predložil k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania.

cudzincov. Na základe uvedeného, prvostupňový správny orgán oznámil sťažovateľovi, že voči nemu začína konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý mu bol udelený na účely podnikania. Sťažovateľ svoje právo vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k?skutočnostiam využil, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom vo svojom vyjadrení v zásade uviedol námietky identické s námietkami voči rozhodnutiam žalovaného, námietkami uvedenými v správnej žalobe, ako aj námietkami v tu posudzovanej kasačnej sťažnosti. Prvostupňový správny orgán po starostlivom zvážení všetkých dôkazov a vyjadrenia sťažovateľa svojím rozhodnutím zo dňa 18. marca 2022 rozhodol o zrušení prechodného pobytu sťažovateľa na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 36 ods. 1 písm. d) Zákona po pobyte cudzincov. Rovnako žalovaný ako druhostupňový správny orgán na odvolanie sťažovateľa svojím rozhodnutím zo dňa 24. júna 2022 potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a odvolanie v celom rozsahu zamietol.

Zároveň si musí byť vedomý toho, že ak stanovené podmienky prechodného pobytu prestane spĺňať, môže dôjsť k?zrušeniu jeho prechodného pobytu. Ide o zákonom predpokladaný následok postihujúci povinný subjekt pre prípad, že si svoje povinnosti neplní riadne a včas, resp. prestane spĺňať zákonom predvídané podmienky, alebo sa dopustí porušenia povinností ustanovených zákonom v súvislosti s týmito podmienkami. V tomto konkrétnom prípade sa sťažovateľ dopustil porušenia povinnosti zdržiavať sa na?území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v?kalendárnom roku 2019. Sankčná povaha uvedeného následku v podobe zrušenia prechodného pobytu nedosahuje však intenzitu chápanú v rovine „trestnej“, teda v rovine vecne spadajúcej pod režim správneho trestania. Nejedná sa o sankciu za priestupok, za správny delikt, prípadne za iné podobné protiprávne konanie podľa § 194 a nasl. SSP.

. . (podľa písm. d) štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u). . . .“ T.j. správny orgán má povinnosť postupovať takto, keď zistí porušenie stanovenej povinnosti. Je zrejmé, že správny súd postupoval správne, keď vyhodnotil, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach nevybočili zo stanovených mantinelov zákona o pobyte cudzincov, keď posúdili, že jednoznačným následkom porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) je zrušenie prechodného pobytu sťažovateľa, pričom nejde o iný správny delikt či iné protiprávne konanie. Z odôvodnení ich rozhodnutí je dostatočne zrejmé, na základe čoho dospeli k uvedenému právnemu záveru a ako vyhodnotili všetky listinné dôkazy v administratívnom spise.

Z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov nevyplýva, že by sa porušenie povinnosti príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na?území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku považovalo za priestupok alebo iný správny delikt, pretože ustanovenia § 118 a § 119 v znení účinnom v rozhodnom čase, taxatívne (výslovne) vymenúvajú priestupky a správne delikty, ktoré možno na úseku pobytu správne trestať a aké sankcie za ne možno uložiť. Porušenie povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárneho roku podľa zákona o pobyte zaradeného pod § 111 ods. 1 písm. u) je v rade vymenovaných iných správnych deliktov vyslovene zákonodarcom vynechané.

hmotného, správnym deliktom alebo iným protiprávnym konaním fyzickej alebo právnickej osoby je také protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o.i. patrí aj zákonnosť (predvídateľnosť zákonom), sankcia (sankcionovateľnosť) či spoločenská škodlivosť (tzv. materiálny korektív).

52. K námietke sťažovateľa ohľadom nutnosti použitia analógie legis v oblasti na určenie subjektívnej a objektívnej lehoty pre sankcionovateľnosť porušenia právnej povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov (podľa sťažovateľa iného správneho deliktu) kasačný súd v nadväznosti na predchádzajúci bod tohto rozhodnutia a odôvodnenie správneho rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje, v prvom rade poznamenáva, že v oblasti správneho práva je možnosť analógie ojedinelá.

Na aplikovateľnosť uvedenej trestnoprávnej zásady v?rámci správneho trestania poukazuje aj nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 476/2016, podľa ktorého „Trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy.

[. . .]“ Pokiaľ by aj kasačný súd pripustil správnu úvahu sťažovateľa, že v danom prípade ide o iný správny delikt, resp. aj priestupok, a to bez vyslovenej tomu zodpovedajúcej zákonnej úpravy, porušil by nielen zákonné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ale aj čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd. Kasačný súd v zákone o pobyte cudzincov nevidí medzeru, ktorú by bolo potrebné prostredníctvom analógie v tejto oblasti zaplniť.

sankciu za ním predvídateľné protiprávne konanie odlišné od tu posudzovaného porušenia povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. u) upravuje iba pokutu a podľa kasačného súdu je nevyhnutné rozlišovať medzi rozhodovaním správneho orgánu o sankcionovaní správneho deliktu, ktorý je takto výslovne označený a administratívno-právnym konaním správneho orgánu o porušení zákonom stanovenej povinnosti s riadne a zreteľne definovaným následkom bez roviny správneho trestania, ako je tomu aj v tu prejednávanej veci.

53. K opakovanej námietke sťažovateľa ohľadom neprimeranosti posúdenia dopadov rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu na jeho súkromný a rodinný život, kasačný súd súhlasne s odôvodnením správneho súdu konštatuje, že tak správny súd, ako aj žalovaný vo veci sťažovateľa posudzovali dopad rozhodnutia o?zrušení prechodného pobytu na súkromný a?rodinný život sťažovateľa dostatočne a?vzali do úvahy čl. 8 ods. 1 Dohovoru o?ochrane ľudských práv a?základných slobôd. Kasačný súd sa plne stotožňuje s?právnym názorom správneho súdu, že zákonné podmienky pre zrušenie prechodného pobytu a?následný postup správnych orgánov sú stanovené jednoznačne bez možnosti iného výkladu s?tým, že správne orgány nezistili okolnosti pre postup podľa § 36 ods. 2 zákona o?pobyte cudzincov, keď sa k?zrušeniu prechodného pobytu nepristúpi, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané z?dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s?ohľadom na súkromný a?rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Správne orgány, ako aj správny súd sa

Verejný záujem v?intenciách rozhodovania o udelení, resp. zrušení povolenia na prechodný pobyt v zmysle zákona o pobyte cudzincov možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom sťažovateľ svojím nezdržiavaním sa na území Slovenskej republiky prevažnú časť kalendárneho roka počas udeleného prechodného pobytu nemohol spoľahlivo a zodpovedne napĺňať účel pobytu, ktorým bol výkon podnikateľskej činnosti.

55. Kasačný súd mal za preukázaný (nesporný) skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval správny súd v napadnutom rozsudku, preto sa stotožnil s dôvodmi rozsudku správneho súdu. Podľa názoru kasačného súdu, žalovaný, ale aj prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistili skutkový stav veci, pričom svoj záver v?rozhodnutí dostatočne odôvodnili tak, že bolo zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom pre ich rozhodnutie, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, ako použili svoje úvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, pričom sťažovateľ v?jeho prospech nenavrhol žiadane dôkazy, s?ktorými by sa mali správne orgány vysporiadať. Kasačný súd nezistil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ani, že by nesprávnym procesným postupom bolo sťažovateľovi znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v?takej miere, že došlo k?porušeniu práva na spravodlivý proces. Správne orgány na základe informácií, ktoré mali k?dispozícii a?na ich podklade správne posúdili otázku splnenia podmienky prechodného pobytu u?sťažovateľa.

56. Najvyšší správny súd dodáva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by správny súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.