6Sak/6/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. B. narodený XX. novembra XXXX, štátna príslušnosť: P. bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková č. 14, Slovenská republika, právne zast.: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, so sídlom v Prešove, Ľubochnianska č. 2, v konaní o nariadenie prepustenia, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 07. novembra 2023, č.k. 1Saz/3/2023-38, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Žalobca následne podal správnu žalobu výslovne podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhajúc sa prepustenia zo zaistenia. 4. V správnej žalobe vyjadril nesúhlas so svojím zaistením primárne namietajúc, že žalovaný sa dôkladne a dostatočne nezaoberal existenciou prekážok jeho vyhostenia, pretože ak je výkon vyhostenia neprípustný, alebo nie je možný, ani zaistenie nie je dôvodné a účelné a tým je v rozpore s článkom 3 a článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - ďalej len „Dohovor“; pozn. súdu). V tomto smere uvádzal, že je irackej štátnej príslušnosti, sunitskej náboženskej vetvy, pričom z Iraku utiekol zo strachu pred šiítskými militantnými skupinami. Preto s ohľadom na tento fakt ako aj všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Iraku považoval vyhostenie do Iraku za neprípustné.

konania. Tiež uvádzal, že trpí absolútnou slepotou spôsobenou traumatickým poranením, je teda zraniteľnou osobou v zmysle § 2 ods. 7 a § 88 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z.z. 5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 26. októbra 2023 považujúc správnu žalobu za nedôvodnú, počas konania o administratívnom vyhostení žalobcu bola vykonaná lustrácia v informačnom systéme Policajného zboru Slovenskej republiky s pozitívnou lustráciou v SIS II, ktorú vytvorilo dňa 04. septembra 2022 Nemecko, pod číslom DEP162701033206000001, s dôvodom odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, kde bol uvedený druh trestného činu - „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom.“ K účastníkovi konania bola vytvorená dôležitá poznámka: „Ozbrojený, Násilný“.

Na obežníku sa uvádza identita B., nar. XX. decembra XXXX, štátna príslušnosť P., a ďalších 14 identít (aliasov). Počas trvania zaistenia sa tiež náležite zaoberal otázkou potenciality zrealizovania účelu zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o vyhostení a za tým účelom sa pokúša stanoviť krajinu vyhostenia, aby sa mohol vo vzťahu k nej zaoberať existenciou možných prekážok zrealizovania vyhostenia. Vzhľadom na okolnosti nemal vedomosť o možných prekážkach zrealizovania účelu zaistenia z dôvodu pretrvávajúcej zlej bezpečnostnej otázky v krajine pôvodu žalobcu a hoci sa zaoberal aktuálnou bezpečnostnou situáciu v Iraku, určenie krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený, je len subsidiárnou časťou § 77 ods. 1 zákona č. 404/ 2011 Z.z. a má len podporný charakter. Nejde o povinnosť, ale o možnosť žalovaného určiť krajinu, kam má byť žalobca administratívne vyhostený, a to iba za predpokladu, že je možné takúto krajinu nájsť a určiť. Z rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcovi vyplýva len povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky, keďže nemá oprávnenie zdržiavať sa na

Podľa názoru žalovaného v prípade žalobcu nie je možné uložiť menej prísne opatrenia. V prípade žalobcu, ktorý je štátnym príslušníkom Irackej republiky, nedisponuje platným cestovným dokladom a nevyhnutná je spolupráca s pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, preto je potrebné preštudovať spisový materiál, vykonať opätovné preverovanie v informačných systémoch Policajného zboru, vykonať vstupné lekárske vyšetrenie pri umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov s doručením výsledkov vyšetrenia, vykonať vstupný pohovor so žalobcom, pričom uvedené úkony sú časovo náročnejšie a dĺžka ich trvania môže dosiahnuť často aj niekoľko týždňov. Prítomnosť žalobcu je nevyhnutná, pričom dĺžku zaistenia žalobcu do 22. decembra 2023 žalovaný určil z dôvodu, že počas realizácie úkonov o administratívnom vyhostení a zaistení žalobcu nie je možné určiť presnú a ani približnú dobu zaistenia.

záujem zotrvať na území Slovenskej republiky a do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť. Rovnako sa žalovaný vyjadril aj k zdravotnej stránke žalobcu dajúc do povedomia fakt, že žalobca zranenie utrpel v roku 2007, pričom v Iraku žil až do roku 2023, kedy sa rozhodol odísť do Nemecka. Žalovaný posúdil žalobcu ako zraniteľnú osobu, avšak zákon č. 404/2011 Z.z. nevylučuje zaistiť aj zraniteľnú osobu, pokiaľ to je nevyhnutné a na najkratšiu možnú lehotu.

zistenie potrebných informácii a dňa 29. septembra 2023 požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o vykonanie lustrácie a potvrdenie totožnosti žalobcu v Iráne a v Turecku a zároveň požiadal o informácie a dôkazy o zistenej zhode v zbierke daktyloskopických stôp v Grécku, v Belgicku a v Nemecku - dňa 27. novembra 2023 vykonal urgenciu ohľadom vybavovania náhradného cestovného dokladu v útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov s tým, že do dnešného dňa nedisponuje inými dokladmi ako predložil a označil aj súčasne mailovú komunikáciu z 28. septembra 2023, o ktorej hovorí, že ide o žiadosť o porovnanie daktyloskopického a identifikačného materiálu na tam označené osoby, ktoré sú spájané s osobou žalobcu v dôsledku zhodných daktyloskopických odtlačkov prstov - dňa 13. októbra 2023 zaslal útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce žiadosť o informácie, ktoré sa týkajú zisťovania daktyloskopických zhodných odtlačkov vo všetkých databázach, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného i s odpoveďou z Nemecka.

Za tohto stavu si síce mal pritom žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobcu predbežne posúdiť a urobiť úsudok o tom, či je správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné. Avšak zistenie mnohých identít žalobcu vyústilo do záveru, že hrozí jeho útek do Nemecka. Pritom z rozhodnutí aj z administratívneho spisu možno nájsť informácie ktoré zneli, že práve táto krajina označila osobu žalobcu za nežiadúcu pre podozrenie z terorizmu. Potvrdenie všetkých svojich tvrdení žalobca nepreukázal.

Námietky týkajúce sa odôvodnenia zaistenia a jeho dĺžky správny súd nepovažoval za dôvodné. Podľa názoru súdu, žalovaný dĺžku doby zaistenia dostatočne odôvodnil keď uviedol, že žalobca je príslušníkom tretej krajiny, identita ktorej sa skúma, nedisponuje cestovným dokladom, je odkázaný na spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, a preto, že je potrebné vykonať úkony smerujúce k overeniu totožnosti žalobcu, k vydaniu náhradného cestovného dokladu, k vybaveniu leteniek a následnému ďalšiemu postupu určenie doby zistenia, ani doba šesť (6) mesiacov zďaleka nie je prekonaná a približná doba potrebná na jednotlivé podstatné zistenia a fakty a potreba jednotlivých úkonov sa nedá presne predvídať.

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

Zo strany žalovaného nebolo vykonané žiadne dokazovanie a zisťovanie skutkového stavu vo vzťahu k prekážkam vyhostenia, takýto postup je v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z.z. a ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov. Konštatoval, že inštitút zaistenia v zmysle vnútroštátnej a európskej legislatívy je prostriedkom ultima ratio a nemá slúžiť ako prostriedok ochrany bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szak/4/2020 a rozsudok sp. zn. 1SZa/9/2019. 13. Žalobca uviedol, že žalovaný odôvodňuje jeho zaistenie potrebou ochrany verejného záujmu a práva na ochranu bezpečnosti štátu, ktoré sa dostáva do kolízie s právom žalobcu nebyť mučený, či podrobený krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu garantovaného článkom 3 Dohovoru. V prípade kolízie týchto záujmov má vzhľadom na absolútny charakter článok 3 Dohovoru prednosť ochrana individuálneho záujmu nebyť vystavený konaniu alebo zaobchádzaniu zakladajúcemu porušenie článku 3 Dohovoru. V tomto smere poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad Chachal v. Spojené kráľovstvo,

Rovnako nie je zrejmé, prečo ak sa vo veci žalobcu tvrdí, že sa údajne nachádzal na území iných európskych krajín, ho ani jedna táto krajina neobmedzila na osobnej slobode ako údajnú bezpečnostnú hrozbu, ani voči nemu nebolo nikdy začaté trestné stíhanie či extradičné konanie, ani sa ho žiadna iná krajina nesnažila nútene administratívne vyhostiť do krajiny pôvodu. Zo spisu žalovaného zároveň nevyplýva, že by voči žalobcovi bolo vedené konkrétne trestné stíhanie za konkrétny trestný čin v akejkoľvek krajine. Na základe toho odvodzoval nemožnosť jeho vyhostenia pre rozpor s článkom 3 Dohovoru. Žalovaný mal zákonnú povinnosť už v čase zaistenia žalobcu zaoberať sa dôsledne prekážkami vyhostenia, ako aj dodržaním článku 3 Dohovoru. Existencia prekážok vyhostenia nepripúšťa využitie inštitútu zaistenia dotknutého cudzinca pre jeho rozpor s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/31/2014. 15. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku uviedol, že § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. síce oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný či prípustný pre rozpor s článkom 3 Dohovoru, nie je prípustné ani zaistenie pre jeho rozpor s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Žalovaný a ani správny súd sa nevyjadrili k námietkam žalobcu ohľadom zaobchádzania irackých štátnych orgánov so sunitmi a zneužívaním protiteroristických zákonov voči sunitskej časti obyvateľstva.

16. Správny súd sa s postupom žalovaného a obmedzením osobnej slobody žalobcu po právnej aj vecnej stránke stotožnil, a tým vec nesprávne právne posúdil a neodôvodnene sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v obdobných veciach.

17. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok správneho súdu a žalobcu prepustil zo zaistenia alebo alternatívne zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 06. decembra 2023 navrhujúc kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že dôvody uvedené v tomto vyjadrení v podstatnej časti korešpondovali s dôvodmi obsiahnutými vo vyjadrení k správnej žalobe z 26. októbra 2023. 19. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 08. decembra 2023 na vedomie.

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

22. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

25. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, osobná sloboda sa zaručuje. 26. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 30. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

č. 404/2011 Z.z. (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 717/2016). Oprávnenia štátu v jeho imigračnej politike vychádzajú priamo zo štátnej suverenity. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v náleze z 18. apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 557/2012 cit.: „ (.

čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru. Dokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné povolenie, ktoré ešte nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu“. V tomto smere možno tiež poukázať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. novembra 2008 vo veci Rashed c/a Česká republika, číslo sťažnosti 298/07, v zmysle ktorého zaistenie nesmie byť nezákonné a arbitrárne, môže byť uložené iba na základe zákona a spôsobom ustanoveným zákonom.

Predpis musí byť verejne dostupný, dostatočne jasný a určitý, aby osoba, ktorej je určené rozhodnutie o zaistení, mohla predvídať jeho dôsledky. Ďalej musí obsahovať presnú procedúru zaistenia a rozmedzie doby jeho trvania. 33. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP. Zatiaľ čo podanie správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP smeruje k súdnemu prieskumu rozhodnutia o zaistení, podstata správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP spočíva v preskúmaní zákonnosti trvania zaistenia, pričom v obidvoch prípadoch správny súd zohľadňuje skutkový stav veci platný v čase vyhlásenia rozsudku. Zo žiadneho z ustanovení SSP nevyplýva povinnosť zaisteného cudzinca odôvodniť správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP iba skutkovými okolnosťami, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia o zaistení. Účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia tak ako to predpokladá už

zrejmé, že správny súd rozhodujúci o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP je povinný aj s ohľadom na prebiehajúce štádium zaistenia za účelom posúdenia účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) vyhodnotiť a posúdiť relevanciu všetkých doposiaľ vykonaných krokov žalovaného smerujúcich k naplneniu tohto účelu (úspešný výkon vyhostenia). Prípadne zistená pasivita žalovaného, respektíve činnosť avšak vyznačovaná neefektívnosťou (rozumej produkciou bezobsažných úkonov) by mohla dôvodne viesť k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody zaisteného jednotlivca sa míňa svojmu primárnemu účelu. S ohľadom na takto nastavené procesné mantinely a špecifiká správnej žaloby podanej podľa § 221 ods. 2 SSP je primárnou úlohou správneho súdu zistiť, či a aké konkrétne úkony boli ku dňu rozhodovania súdu za účelom realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu už vykonané tak, aby ďalšie trvanie zaistenia bolo legitímne zdôvodnené a aby spĺňalo zákonnú podmienku efektivity a účelnosti.

týždňov. Prítomnosť žalobcu je preto nevyhnutná. Dodal, že počas zaistenia žalobcu je potrebné overiť jeho totožnosť prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej žalobca pochádza, pričom z aplikačnej praxe vyplýva, že komunikácia z uvedenými úradmi je zdĺhavá a celý proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej žalobca pochádza, nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom, mala by byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky), na účel vykonania pohovoru, respektíve vycestovanie pracovníkov zastupiteľského úradu na územie Slovenskej republiky.

žalobca pochádza. Najvyšší správny súd nadväzne na takto žalovaným uvedené úkony dáva do pozornosti tú skutočnosť, že žalovaným vypočítané kroky nezostali len v rovine teoretickej, ktorá skutočnosť by mohla vniesť istú pochybnosť o účele zaistenia, ale žalovaný aj reálne podnikol kroky vedúce ku konečnému vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Jasne v priebehu konania preukázal, že dňa 25. septembra 2023 požiadal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava o lustráciu daktyloskopického materiálu a zaslanie daktyloskopickej karty a zaslal žiadosť o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove - dňa 27. septembra 2023 vykonal so žalobcom vstupný pohovor za prítomnosti tlmočníka na zistenie potrebných informácii - dňa 29. septembra 2023 požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o vykonanie lustrácie a potvrdenie totožnosti žalobcu v Iráne a v Turecku a zároveň požiadal o informácie, a dôkazy o zistenej zhode v zbierke daktyloskopických stôp v Grécku, v Belgicku a v Nemecku - dňa 27. novembra 2023 vykonal urgenciu ohľadom vybavovania náhradného

Následne dňa 02. novembra 2023 bola odovzdaná žiadosť o podanie informácie osobne na príslušnom zastupiteľskom úrade Irak vo Viedni, pričom zo strany pracovníka menovaného zastupiteľského úradu bola poskytnutá informácia, že po obdržaní potvrdenia totožnosti žalobcu z domovskej krajiny, čo trvá približne jeden až dva mesiace, bude Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bezodkladne vyrozumený.

Jednotlivé žalovaným uvedené úkony nezostali len v rovine teoretickej, ale riadne preukázal realizáciu jednotlivých krokov vedúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dôvodnosť trvania zaistenia umocňuje i ten fakt, že žalobca tajil svoju identitu, pôvodne sa vydával za občana pochádzajúceho zo Sýrie odôvodňujúc tento postup tým, že štátnych príslušníkov Sýrie policajti prepúšťajú (zápisnica o vyjadrení žalobcu z 21. septembra 2023 evidovaná pod číslom PPZ-HCP-PO5-1808-009/2023-AV vyhotovená v súvislosti s konaním vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu). Nemenej podstatným faktom bolo aj zistenie, že počas konania o administratívnom vyhostení žalobcu bola vykonaná lustrácia v informačnom systéme Policajného zboru Slovenskej republiky s pozitívnou lustráciou v SIS II, ktorú vytvorilo dňa 04. septembra 2022 Nemecko, pod číslom DEP162701033206000001, s dôvodom odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín, kde bol uvedený druh trestného činu - „Trestná činnosť súvisiaca s terorizmom“.

Správnemu orgánu bola dňa 21. septembra 2023 doručená informácia z Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru, Národnej ústredne Interpol, o pozitívnej daktyloskopickej zhode na osobu, na ktorú dňa 22. septembra 2016 INTERPOL Washington vydal modrý obežník č. B-3233/9-2016 pre trestné činy súvisiace s terorizmom. Na obežníku sa uvádza identita B., nar. XX. decembra XXXX, štátna príslušnosť P., a ďalších

vyhostení a za tým účelom sa pokúša stanoviť krajinu vyhostenia, aby sa mohol vo vzťahu k nej zaoberať existenciou možných prekážok zrealizovania vyhostenia. Žalobca navyše vo vzťahu k Iraku ani netvrdil, že mu v tejto krajine hrozí prenasledovanie z azylových dôvodov (t.j. z rasových, národnostných alebo z náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine). Preto aj tvrdenie žalobcu o tom, že je sunita a z Iraku odišiel kvôli šiitskym militantným skupinám nemôže bez ďalšieho automaticky založiť prekážku vyhostenia. V tomto smere žalovaný uviedol, že samotný fakt, že žalobca je sunita, sám o sebe nevedie k opodstatnenému strachu z prenasledovania. V rámci individuálneho posúdenia, či je odôvodnený stupeň pravdepodobnosti prenasledovania žalobcu sa musia zohľadniť rizikové faktory, ako sú oblasť pôvodu, kmeňová príslušnosť, vek a pod., pričom účelom zaistenia žalobcu je aj preverenie vyššie uvedených skutočností. Možno tiež poukázať na § 84 ods. 5 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., podľa ktorého policajný útvar odloží výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení,

Túto skutočnosť potvrdzuje aj ten fakt, že žalobca sám v zápisnici z 21. septembra 2023 evidovanej pod číslom PPZ-HCP-PO5-1808-009/2023-AV uviedol, že v Nemecku by žil s kamarátmi v tábore a dostával by peniaze na živobytie. Možno iba dodať, že podľa vyjadrenia žalobcu, tento prišiel o zrak v roku 2007 pri výbuchu jeho obchodu.

36. Možno tiež uviesť, že cudzinec je povinný tvrdiť konkrétne skutočnosti svedčiace o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia do krajiny, do ktorej má byť vyhostený (v tu prejednávanje veci nebola určená krajina vyhostenia, avšak žalobca namietal prekážku vyhostenia do domovskej krajiny Irak), respektíve neprimeranosti dopadov vyhostenia do jeho súkromného a rodinného života. Správne orgány nie sú schopné vykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez predchádzajúceho tvrdenia cudzinca o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia, pretože je to predovšetkým sám cudzinec, kto disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto najlepšie môže objasniť z čoho plynie v krajine, do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie jeho života alebo slobody z dôvodov taxatívne vymedzených v § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 404/2011 Z.z.

Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že z vyjadrení žalobcu, ktoré urobil v priebehu administratívneho konania (tak v konaní o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o zaistení) nevyplývalo, že by pociťoval obavy z bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.

38. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoj zdravotný stav považujúc sa za zraniteľnú osobu a z ktorého dôvodu následne odvodzoval prepustenie zo zaistenia najvyšší správny súd uvádza, že samotný zákon č. 404/2011 Z.z. nevylučuje aj možnosť zaistenia osoby požívajúcej status zraniteľnej osoby (pozri § 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z.), avšak zaistenie zraniteľnej osoby je možné iba v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Tieto lehoty boli v tu prejednávanej veci plne zachované.

40. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval (sp. zn. 1SZa/9/2016 - vyhostenie navrhovateľa na základe právoplatného rozsudku okresného súdu vydaného v trestnom konaní, Sýria, vojnový konflikt, prekážka vyhostenia, doplnková ochrana, alternatívy zaistenia, sp. zn. 1Szak/4/2020 - žalovaný disponoval cestovným dokladom, stanovená maximálna doba zaistenia šesť mesiacov, sp. zn. 1Sža/31/2014 - zaistenie žiadateľa o azyl z dôvodu účelovosti podanej žiadosti a hrozby úteku do inej krajiny a súdom vytýkané nezisťovanie dôvodov podania žiadosti o azyl, sp. zn. 1Sža/34/2010 - administratívne vyhostenie žalobkyne z dôvodu zániku účelu, na ktorý jej bol povolený pobyt na území Slovenskej republiky (výkon podnikania), sp. zn. 1SZa/8/2015 - vyhostenie navrhovateľa na základe právoplatného rozsudku okresného súdu vydaného v trestnom konaní, Sýria, vojnový konflikt, prekážka vyhostenia, sp. zn. 1SZa/7/2016 - nezrozumiteľnosť a nedostatočné

41. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 21. decembra 2023