6Sak/6/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: G. W., narodený XX. T. XXXX, bytom v B., B. XXX, Č. J., právne zast.: JUDr. Luciou Príčovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Strážovská č. 4, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom v Bratislave, Krížna č. 44, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 08. apríla 2020, Č.p: PPZ-HCP-BA2-2020/019725-004, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 14. septembra 2023, č. k. BA-2S/162/2020-69, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

5. Žalobca následne podal všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 6.

Správne orgány v tomto smere neúplne zistili skutočný stav veci, žalobcovi bolo postupom správnych orgánov opomenuté právo objektívne a pravdivo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Predložil čestné vyhlásenie, ktoré je v rozpore s tvrdeniami správnych orgánov, pričom tento dôkaz nebol vykonaný.

žalobca v byte, v ktorom mal zabezpečené ubytovanie, sa dlhšiu dobu nezdržiaval a nepredložil iný doklad o tom, že by sa zdržiavala na inej adrese. Doloženie (fiktívneho) potvrdenia o zabezpečení ubytovania na adrese, na ktorej sa žalobca nezdržiava vyhodnotil žalovaný ako poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu, a to len za účelom splnenia formálnych podmienok k obnoveniu pobytu. Tiež poukázal na to, že na území Slovenskej republiky žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, je konateľom spoločnosti, ktorá sa zaoberá poradenskými službami pre manažérov, t.j. kúpa nehnuteľností na Slovensku pre podnikanie a služby v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, spoločnosť žalobcu nemá žiadne skladové priestory, žiadnych zamestnancov, ani slovenskú internetovú stránku vedenú v slovenskom jazyku pre slovenských klientov, rovnako podnikateľskú činnosť nevedie ani s inými krajinami. Disponuje nákupom bytov v Bratislave v hodnote 250.000 eur a plánuje investovať ešte 1.500.000 eur v budúcnosti. Pri preverení cestovného dokladu žalobcu a vstupných a výstupných pečiatok bolo zistené, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava len minimálne.

9. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 22. septembra 2020 na vedomie. 10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v konaní podľa § 177 a nasl. SSP preskúmal postup žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

zdržiaval.

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 13. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

Táto podmienka je skúmaná v rámci kontroly zo strany žalovaného v procese dodržiavania povinností pri pobyte na území Slovenskej republiky. Pri žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je žalovaný povinný skúmať, či sú splnené všetky podmienky pre obnovenie pobytu, najmä dosiahnutie zisku pri podnikaní, zabezpečenie ubytovania a podobne. Konanie o obnovenie prechodného pobytu bolo začaté v roku 2019, správne orgány v rámci kontroly vyťažili len susedov a priateľku vlastníka nehnuteľnosti, neoprávnenú osobu vyjadrovať sa k vlastníctvu nehnuteľnosti ako aj zmluvným vzťahom, zatiaľ čo žalobca predložil do konania čestné prehlásenie vlastníka nehnuteľnosti s overeným podpisom. Nie je zrejmé, na základe akých vykonaných dôkazov dospel správny orgán, že žalobca nebýva na uvedenej adrese a uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, čím podľa názoru žalobcu už v tomto prípade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže správny orgán opomenul uviesť zásadné skutočnosti, na ktorých postavil svoje rozhodnutie. Žalobca má platne a účinne uzavretú nájomnú zmluvu, na základe ktorej uhrádza nájomné.

vyjadrením vlastníka nehnuteľnosti nielen vo forme kópie nájomnej zmluvy, ale aj čestným prehlásením. Je následne len vecou žalobcu ako realizuje svoj súkromný, osobný život pri dodržaní všetkých povinností. Dodal, že podmienky pre obnovenie prechodného pobytu splnil. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok správneho súdu tak, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 17. januára 2024 poukazujúc na obsah vyjadrenia k správnej žalobe z 03. augusta 2020 (pozri bod 7 tohto rozsudku).

IV. Právny názor kasačného súdu

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca v zákonom stanovenej skrátenej lehote (§ 443 ods. 2 písm. b/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

18. Zákon č. 404/2011 Z.z. upravuje (okrem iného) pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky a v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, podmienky pobytu, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte (§ 1 ods. 1 písm. a/, d/, f/, k/).

20. Podľa § 34 ods. 3 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z., k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 24 a študuje na vysokej škole, 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 26 alebo § 29,

21. Podľa § 34 ods. 9 veta druhá zákona č. 404/2011 Z.z., na preukázanie zabezpečenia ubytovania sa vzťahuje § 32 ods. 8 rovnako. Štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať zabezpečenie ubytovania aj predložením čestného vyhlásenia prenajímateľa nehnuteľnosti o tom, že nájomná zmluva je stále platná, ak štátny príslušník tretej krajiny preukázal v konaní o udelení prechodného pobytu zabezpečenie ubytovania podľa § 122 písm. b/ a nájomná zmluva je platná ešte najmenej šesť mesiacov.

23. Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a/ § 33 ods. 6 písm. b/ v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b/ § 33 ods. 6 písm. d/ a h/, ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

25. Podľa § 75 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona. 26.

Podľa § 111 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný b/ uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, s/ oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 30.

31. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 08. apríla 2020, Č.p:

35. V úvode najvyšší správny súd poukazuje na to, že žalobca na úradnom tlačive požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účely podnikania. V takom prípade bol povinný (okrem iného) doložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania. Takúto povinnosť štátny príslušník tretej krajiny nemá, pokiaľ ide o i. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, ii. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 24 a študuje na vysokej škole, iii. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 26 alebo § 29, iv. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, jeho manžela a dieťa alebo v. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d/ alebo § 25 ods. 1 písm. h/ a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe.

2019 do 31. decembra 2022 na adrese X. XX, B. Č.Q_ XXX-M., XXX XX B.. Rovnako zabezpečenie ubytovania preukazoval nájomnou zmluvou uzavretou medzi vlastníkom nehnuteľnosti / prenajímateľom (L. Q.) a žalobcom ako nájomníkom dohodnutou na dobu určitú od 01. marca 2019 do 31. decembra 2021 a ako predmet nájmu bol špecifikovaný 2-izbový byt číslo XXX-M.. V súvislosti s prebiehajúcim správnym konaním prvostupňový správny orgán v súlade s § 75 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. dňa 17. novembra 2019 vykonal kontrolu na mieste žalobcom deklarovaného zabezpečeného ubytovania (X. XX, B. Č. XXX-M., XXX XX B.) a zistil, že poštová schránka nebola označená menom žalobcu a meno žalobcu sa nenachádzalo ani na zvončekoch. Policajná hliadka sa skontaktovala so susedmi bývajúcimi vo vedľajšom byte, ktorí potvrdili, že žalobcu síce poznajú, ale v uvedenom byte býval len v minulosti, naposledy ho videli pred pol rokom a od vtedy je v byte častá výmena nájomníkov. Policajná hliadka sa pri kontrole presunula k bytu žalobcu, po zazvonení otvorila K. Q. - H., ktorá uviedla, že v predmetnom byte bývajú aj so svojou rodinou v krátkodobom

37. S ohľadom na takto nesporne preukázané skutočnosti má najvyšší správny súd za to, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne podriadili pod príslušnú právnu normu. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu bol v prípade žalobcu daný zákonný dôvod na zamietnutie jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania s odkazom na § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z., nakoľko žalobca vo svojej žiadosti uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje. Pokiaľ žalobca k žiadosti doložil doklad(y) preukazujúce zabezpečené ubytovanie viažuce sa k bytu číslo XXX-M. nachádzajúcemu sa na adrese X. XX, XXX XX B., potom takýto doklad mal odzrkadľovať skutočnosť, že žalobca predmetný byt užíva, respektíve je mu umožnené ho užívať, t.j. má ho k dispozícii. Pojem „zabezpečenie ubytovania“ je potom potrebné podľa názoru súdu vykladať v materiálnej rovine, to znamená, že účastník konania tým, že má zabezpečené ubytovanie, vytvoril si podmienky na bývanie na území Slovenskej republiky.

Najvyšší správny súd mal preukázané, že žalobca podmienku preukázania zabezpečenia ubytovania splnil len vo formálnej rovine (nájomná zmluva, čestné vyhlásenie), ale čo do materiálneho poňatia, túto podmienku nesplnil, keď bolo nesporne preukázané, že žalobca už v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účely podnikania (17. septembra 2019) a dokonca ani neskôr, v čase výkonu kontroly (17. november 2019) ubytovanie na ním tvrdenej adrese zabezpečené nemal, keďže v dotknutom byte bývali iné osoby.

Na tomto závere nič nemení ani ďalšie žalobcom v rámci odvolacieho konania doložené čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti / prenajímateľa (L. Q.) z 20. januára 2020, podľa ktorého mal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu a že počas uvedeného obdobia boli vykonávané rekonštrukčné práce a že žalobca bol pravdepodobne mimo územia Slovenskej republiky.

štátnych príslušníkoch tretích krajín nachádzajúcich sa na jej území. 38. Podľa súdu nie je správny názor, podľa ktorého sa žiadosť posúdi výlučne mechanicky čo do splnenia všetkých formálnych náležitostí bez toho, aby bolo preukázané, že tieto doklady (preukazujúce zabezpečenie ubytovania) vychádzali z materiálneho základu, teda boli odrazom reality v tom, že takéto ubytovanie aj reálne existuje a môže ho účastník konania riadne využívať. Pokiaľ by sa takáto kontrola reálneho zabezpečenia ubytovania mala vykonávať až ex post, t.j. po udelení prechodného pobytu a v jeho priebehu, bol by tým spochybnený samotný účel zákona č. 404/2011 Z.z. Navyše samotný zákon č. 404/2011 Z.z. popri zrušení prechodného pobytu z dôvodu zistenia skutočností, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 (§ 36 ods. 1 písm. b/) upravuje možnosť, ktorá bola využitá aj v tu prejednávanej veci, a to zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v súlade s § 34 ods. 12 tohto zákona. Skutočnosť, že žalobca v žiadosti o obnovenie

V zmysle uvedeného ustanovenia policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a/ podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b/ koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Absencia dôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.z. je základnou podmienkou pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorá musí byť splnená kumulatívne, popri ostatných, zákonom požadovaných

Možno tiež doplniť, že žalobca nebol ukrátený ani na jeho procesných právach postupom správnych orgánov, keď z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán, keď zistil skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie príslušnej žiadosti, v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom z 22. novembra 2019 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k týmto sporným skutočnostiam, ktoré prvostupňový správny orgán aj v tejto výzve riadne špecifikoval. Žalobca potom vedel, ktoré skutočnosti sú vo veci sporné a predstavujú prekážku vyhovenia jeho žiadosti, pričom žalobca na uvedenú výzvu reagoval podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 13. decembra 2019. Postup prvostupňového

V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozsudky súdov majú byť primerane odôvodnené. Rozsah, v akom sa táto povinnosť odôvodnenia uplatňuje, sa môže líšiť v závislosti od povahy rozhodnutia a musí sa určiť na základe okolností prípadu. Bez toho, aby sa

Family Brewers N.V v. Albánsko zo 16. júla 2024, č. 41373/21 a č. 48801/21, bod 68). Pri skúmaní spravodlivosti súdneho konania Európsky súd pre ľudské práva najmä v minulosti rozhodol, že ignorovaním konkrétneho, relevantného a dôležitého argumentu sťažovateľa vnútroštátne súdy porušia svoje povinnosti podľa článku 6 ods. 1 dohovoru (Cupiał v. Poľsko, z 9. marca 2023, č. 67414/11, bod 57; Zhang v. Ukrajina, z 13. novembra 2018, č. 6970/ 15, bod 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, primerane a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol primerane odôvodnil. Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účely podnikania. 41. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.