6Snz/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:1021200481.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/64/2021
- IČS
- 1021200481
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.. C. V., narodený XX. B. XXXX, trvale bytom D., okres I., adresa na doručovanie: C..B.. H. X, XXX XX H., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia žalovaného, číslo spisu KaBA/7423/ 2021, ČRZ: 24035/2021 zo dňa 23. marca 2021, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/64/2021 o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči sudcom Krajského súdu v Bratislave I.. I. S., N.. B.W. H. a N.. Z. C.B., C.., jednohlasne takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave I.. I. S., N.. B. H. a N.. Z. C., C.. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/64/2021.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9. apríla 2021 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 12. apríla 2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu - Centra právnej pomoci č. KaBA/7423/2021, ČRZ: 24035/2021 zo dňa 23. marca 2021 o odvolaní žalobcu voči oznámeniu žalovaného č. KaBA/5806/2021, ČRZ: 19721/ 2021 zo dňa 9. marca 2021. Žalobca žalobou žiadal, aby „ .
. . súd namietané rozhodnutie orgánu zrušil a prikázal mu zastupovať ma v konaní pred Ústavným súdom tak, ako to káže zákon EU a Ústava SR.“. 2. Konanie o uvedenej žalobe je vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6S/64/2021 a vec bola pridelená na základe rozvrhu práce súdu na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S.
3. Krajský súd s odkazom na ustanovenie § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) uznesením č. k. 6S/64/ 2021-27 z 9. septembra 2021 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline. Toto rozhodnutie krajský súd v podstatnom odôvodnil tým, že z úradnej činnosti zistil, že žalobca má evidovaný trvalý pobyt v obci D., okres I.. 4. Žalobca doručil krajskému súdu podanie označené ako „Kasačná sťažnosť na korupciu a zaujatosť sudcov - EZO na uplatňovanie štátnej diskriminácie a apartheidu na KSBA a voči konečnému rasistickému rozhodnutiu v konaní KSBA“ zo dňa 21. septembra 2021, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom krajského súdu I.. I. S., N.. B. H. a N.. Z. C., C.. Námietku zaujatosti voči uvedeným sudcom krajského súdu (ktorých žalobca vo svojom podaní označuje ako „Sudcovia-EZO“) žalobca zdôvodnil tým, že: „Sudcovia-EZO ich protiprávnymi postupmi a uznesením odobrili a ďalej rozvinuli aj štátnu diskrimináciu a apartheid uplatňovaný v CPP-BA. Podobným postupom Sudcovia-EZO v konaní KSBA
klamali o mojom trvalom pobyte a ich uznesenie vydali len preto, lebo trpia rasizmom a korupciou a z obsahu CPP-BA žaloby zistili, že som občan G. a mám tmavú pleť.“. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že „Skutočnosť, že Sudcovia-EZO vedia o mojej adrese trvalého pobytu v G. vyplýva aj z priloženého rozhodnutia KSBA v správnom konaní 1SprI/161/2021 na KSBA a z rozhodnutí KSBA o mojich odvolaniach voči rozhodnutiam OSBA1 v konaní 23C/53/2020, ktoré sa dokonca týka môjho bytu a kancelárie prenajatej v Bratislave už v roku
2018. Sudcovia-EZO teda v uznesení klamali vediac, že ako občan G. mám od roku 1987 trvalý pobyt v G., pobývam aj v H. . . . .“. Žalobca uvedeným podaním žiadal, aby „ . . . súd vydal rozhodnutie, ktorým uznesenie zruší a CPP-žalobu prikáže zákonným sudcom KS BA .
. .“. 5. Sudcovia krajského súdu I.. I. S., N.. B. H. a N.. Z. C., C.. sa k uvedenej námietke zaujatosti vznesenej žalobcom vyjadrili tak, že k veci ani k žalobcovi nemajú žiaden vzťah, okrem toho, že sú vo veci zákonnými sudcami. Uviedli, že sa vo veci necítia byť zaujatí.
6. Krajský súd podľa § 90 a nasl. SSP predložil námietku žalobcu spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) na rozhodnutie o zaujatosti vec prejednávajúcich sudcov s ich vyjadrením k vznesenej námietke. 7.
Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a predkladateľa. Najvyšší správny súd, s odkazom na vyššie uvedené ustanovenia Správneho súdneho poriadku, posúdil podanie žalobcu označené ako „Kasačná sťažnosť na korupciu a zaujatosť sudcov - EZO na uplatňovanie štátnej diskriminácie a apartheidu na KSBA a voči konečnému rasistickému rozhodnutiu v konaní KSBA“ zo dňa 21. septembra 2021 ako námietku zaujatosti podľa § 90 SSP.
8. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu.
Rozhodnutím najvyššieho správneho súdu sú nižšie správne súdy viazané. Najvyšší správny súd námietku zaujatosti, ktorú žalobca vzniesol až po postúpení veci - po prijatí uznesenia o postúpení veci Krajskému súdu v Žiline podľa § 18 ods. 2 SSP (proti ktorému nie je podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP prípustná kasačná sťažnosť), posúdil aj s prihliadnutím na prípadnú aplikáciu ustanovenia § 18 ods. 3 SSP. 9.
Najvyšší správny súd posúdil námietku zaujatosti vznesenú žalobcom proti sudcom krajského súdu, prejednal ju v intenciách právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie sudcov I.. I. S., N.. B. H. a N.. Z. C., C.. z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci.
10. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 87 ods. 2 SSP vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. 12. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
13. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: (i) k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), (ii) k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], (iii) k zástupcom účastníkov konania.
14. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych
skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci). 15.
Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.
16. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. 17. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00).
18. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“.
19. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.
20. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods. 1 SSP stanovuje ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu. 21.
V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „ .
. . obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).
22. V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.
23. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.
24. Vo svetle vyššie uvedeného dospel najvyšší správny súd k záveru, že skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú takými, ktoré by zakladali pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúcich sudcov konať a rozhodovať v predmetnej veci. Ostatne podstatou námietky zaujatosti vznesenej žalobcom je tvrdenie, že tam označení sudcovia „ .
. . klamali o mojom trvalom pobyte a ich uznesenie vydali len preto, lebo trpia rasizmom a korupciou a z obsahu CPP- BA žaloby zistili, že som občan G. a mám tmavú pleť.“. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalobca sa však vo svojom podaní obmedzil iba na veľmi všeobecné a neurčité informácie (tvrdenie o rasizme a korupcii sudcov krajského súdu prejednávajúcich predmetnú vec, ktoré sa mali prejaviť po tom, ako mali títo sudcovia zistiť, že žalobca je tmavej pleti). Tieto všeobecné informácie a invektívy však ani v náznaku neindikujú existujúci pomer namietaných sudcov krajského súdu k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní.
Z expresívne formulovaných všeobecných tvrdení žalobcu (ktorými žalobca obviňuje sudcov krajského súdu napríklad zo zneužitia právomoci, podvodu alebo ohýbania práva) vyplýva skôr nesúhlas žalobcu s uznesením krajského súdu č. k. 6S/64/2021-27 z 9. septembra 2021, ktorým tento postúpil vec Krajskému súdu v Žiline. Ostatne žalobca podaním, ktoré najvyšší správny súd posúdil ako námietku zaujatosti, žiadal, aby súd uznesenie o postúpení veci Krajskému súdu v Žiline zrušil a vec prikázal krajskému súdu (.
. . uznesenie zruší a CPP-žalobu prikáže zákonným sudcom KSBA. . .“). Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Skutočnosť, že žalobca má iný názor na postúpenie veci Krajskému súdu v Žiline teda nie je dôvodom na vylúčenie sudcov prejednávajúcich predmetnú vec.
25. V tejto súvislosti najvyšší správny súd zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody. Na dosiahnutie nápravy v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku slúžia predovšetkým opravné prostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný.
Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že proti uzneseniu o postúpení veci nie je podľa § 439 ods. 2 písm. d) SSP prípustná kasačná sťažnosť, keďže vo veci bude meritórne rozhodovať súd, ktorému bola vec postúpená. Iba na tomto základe bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 87 ods. 1 SSP, ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku.
26. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosťou súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 90 SSP a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď. uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 27/98).
27. I keď Správny súdny poriadok v ustanovení § 87 ods. 1 SSP spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 ods. 1 SSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
28. Vzhľadom k uvedenému najvyšší správny súd podľa § 92 SSP rozhodol tak, že vec prejednávajúci sudcovia krajského súdu I.. I.T. S., N.. B. H. a N.. Z. C., C.. nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci, keď nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 87 ods. 1 SSP právne relevantná, a ani z vyjadrenia sudcov krajského súdu, nevyplýva taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci. 29. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. decembra 2021