6Spp/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201136.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/174/2021
- IČS
- 1021201136
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: D.. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, P., proti žalovaným: 1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, so sídlom V. Spanyola 27, Žilina, 2. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, so sídlom Palárikova 1156, Čadca, 3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne, so sídlom Nemocničná 12, Dolný Kubín, 4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice, so sídlom Kuzmányho 27, Martin, 5. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, so sídlom Ul. Štúrova 36, Liptovský Mikuláš, o preskúmanie vyhlášok žalovaných 1., 2., 3., 4. a 5., konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/209/2021 je dôvodný.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/86/2021-338, č. k. 5S/206-212/2021-338 zo dňa 14. júla 2021, právoplatným dňa 19. augusta 2021, s poukazom na § 10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2, 5, § 66 a § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec v relevantnej časti na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci.
2. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. 3. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne. S poukazom na právnu úpravu ustanovenú v Správnom súdnom poriadku, citujúc ustanovenia § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 18 ods. 3 a § 97 SSP konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v žalobe neoznačila, ktoré opatrenia a vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva navrhuje súdom preskúmať, bola vec postúpená Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému predčasne. 4.
Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd deklaroval, že „namietané a napadnuté uznesenia Vlády Slovenskej republiky, namietané a napadnuté opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré nemajú právne účinky, a na ktoré sa hľadí akoby neboli vydané, sú nulitné.“ Uviedol, že žalobkyňa ako žalovaných označila o.i. aj Regionálne úrady verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, v Čadci, v Dolnom Kubíne, v Martine a v Liptovskom Mikuláši, pričom zdôraznil, že v samotnej žalobe však žalobkyňa napáda opatrenia a vyhlášky týchto úradov všeobecne a tieto bližšie nešpecifikuje číslom a dňom ich vydania, a to ani v žalobnom návrhu. Dodal, že ako prílohy žaloby pripojila „dôkazy č. 1 až 9“.
5. Krajský súd v Žiline ďalej vyslovil, že podľa obsahu posúdil podanie žalobkyne ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. SSP, dávajúc do pozornosti, že táto musí obsahovať osobitné náležitosti uvedené v § 182 ods. 1 písm. a/ až h/ SSP.
Zároveň uviedol, že jednou z osobitných náležitostí správnej žaloby je označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, označenie dňa ich vydania a presné označenie výrokov, ktoré žalobca napáda. Ďalej uviedol, že medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patrí aj žalobný návrh, ktorý predstavuje výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorého vydania sa žalobca domáha. Zdôraznil, že Správny súdny poriadok výslovne ukladá žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrh - petit, pričom tento musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný.
Napokon dodal, že za žalobný nárok teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové a právne odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom a označením napadnutých rozhodnutí či opatrení vymedzuje predmet správnej žaloby. Žalobca spolu s navrhnutím vykonania dôkazov v správnej žalobe je povinný špecifikovať, aké skutočnosti (vrátane nezákonnosti rozhodnutí a opatrení) má dôkaz ozrejmiť.
6. Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa v texte žaloby a ani v žalobnom návrhu neoznačila napadnuté rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podanou žalobou napáda, číslom, pod ktorým boli vydané a dňom ich vydania, nie je jednoznačne zrejmý predmet súdneho prieskumu v danom konaní, a tak ani orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutia či opatrenia vydal, a nie je teda zrejmé, ktorý správny súd je miestne príslušný na prejednanie podanej žaloby. Súčasne uviedol, že absenciu označenia napadnutých rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy v žalobe, v žalobnom návrhu, ako jednej z osobitných podstatných náležitostí správnej žaloby, nemožno nahradiť odkazom na dôkaz (prílohu č. 4 k správnej žalobe).
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP) po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 182 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie druhu žaloby, b/ označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, c/ označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d/ deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e/ dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"), f/ označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať,
g/ vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h/ návrh výroku rozhodnutia (ďalej len "žalobný návrh"). 12. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 13.
Predpokladom začatia súdneho konania, a to aj preskúmavacieho podľa Správneho súdneho poriadku je skúmanie podmienok konania, ktorú povinnosť, je možné vyvodiť z ustanovenia § 97 SSP, ktoré hovorí, že správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, pričom vyriešenie otázky miestnej príslušnosti je jednou zo základných podmienok konania.
14. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu najvyšší správny súd zistil, že žalobkyňa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 9. mája 2021, sa domáhala preskúmania zákonnosti uznesení Vlády Slovenskej republiky, ktorými bol v Slovenskej republike vyhlásený a opakovane predlžovaný núdzový stav, opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydanými podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
pri ohrození verejného zdravia, ktoré označila v Prílohách č. 1 - 4 správnej žaloby, pričom tieto žiada vyhlásiť za nulitné a za zrušené. 15. Na základe žalobkyňou doteraz uvedených skutočností nie je možné konštatovať, že podaná žaloba obsahuje jasný, určitý a zrozumiteľný petit, t.j. konečný návrh žalobcu, ktorý by bol koncipovaný v súlade s ustanovením § 182 ods. 1 písm. h/ SSP tak, aby o ňom mohol súd v správnom súdnictve konať a rozhodnúť.
16. Petit rozhodnutia (to, čoho sa žalobca domáha, resp. čo navrhuje) je jednou z dôležitých náležitostí žaloby podľa ustanovenia § 57 ods. 1 SSP, ako aj § 182 ods. 1 písm. h/ SSP. Ide o náležitosť žaloby, bez ktorej nemožno vo veci konať a rozhodnúť, pretože súdu nie je známe, čo účastník konania žiada, resp. navrhuje. Súd v správnom súdnictve je viazaný dispozičnou zásadou, podľa ktorej nemôže za účastníka konania vyhľadávať dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemôže takisto sám tvoriť petit žaloby (namiesto žalobcu).
Petit žaloby musí byť stručný, jasný a zrozumiteľný. V prípade, že tomu tak nie je, je namieste postup podľa ustanovenia § 59 ods. 1 SSP (výzva na odstránenie vád podania).
17. Najvyšší správny súd uvádza, že pre postup podľa § 18 ods. 2 SSP je potrebné, aby súd, ktorý vec postupuje, v prvom rade odstránil vady podania, aby boli zrejmé všeobecné a osobitné náležitosti podania a bolo tak možné jednoznačne určiť vecnú, miestnu a kauzálnu príslušnosť. Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že ujasnenie si predmetu konania a odstránenie vád podania je v prvom rade úlohou - povinnosťou súdu, na ktorý podanie došlo, a to predtým, ako vo veci vysloví svoju nepríslušnosť (miestnu či vecnú), a teda predtým, ako vec z tohto dôvodu postúpi inému súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Nds/3/2013 zo dňa 07. júna 2013). 18. Zo strany Krajského súdu v Bratislave bolo preto potrebné dôsledne zachovať zákonný postup v zmysle ustanovení § 59 a 182 SSP a vyzvať žalobkyňu na doplnenie žaloby v tom smere, aby presne označila správne akty, ktoré žiada preskúmať, a týmto spôsobom, aby špecifikovala petit podanej žaloby, keďže doposiaľ nie je zrejmý nárok, ktorému má byť prostredníctvom súdu poskytnutá ochrana. 19. Za stavu, že Krajský súd v Bratislave pred postúpením veci neustálil jednoznačne predmet konania a bez ďalšieho zisťovania vec postúpil Krajskému súdu v Žiline, najvyšší správny súd podľa § 18 ods. 3 SSP rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný. 20. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. januára 2022